PRV� PREDN��KA

Skutočne v�s viesť k vy��m duchovn�m �rovniam

Od začiatku som vyučoval tak, aby to bolo zodpovedn� voči ľuďom, ktor� sa chc� učiť na�u prax, ako aj voči spoločnosti. I�lo to vcelku dobre a t�to prax m� v�eobecne pozit�vny pr�nos. V posledn�ch rokoch sa objavili mnoh� ľudia, ktor� vyučovali energetick� praxe, no ich učenie bolo zameran� v�dy len na zdravie a dobr� fyzick� kond�ciu. Samozrejme, nie je na tom nič zl�. Chcem t�m len povedať, �e nevyučovali nič z pokročilej�ej �rovne. M�m dobr� prehľad o s�časnom stave energetick�ch prax� v Č�ne a m��em povedať, �e nikto u n�s ani v zahranič� neposkytuje prax, ako je t�to, ktor� by v�s skutočne viedla k vy��m duchovn�m �rovniam. Pokiaľ ide o to, prečo je to tak, s� za t�m �ir�ie a hlb�ie pr�činy, pričom niektor� siahaj� do ďalekej minulosti a m��u byť sporn�. Tak�to niečo nem��e vyučovať len tak hocikto, keď�e si to vy�aduje vysporiadať sa s faktormi veľk�ho mno�stva in�ch prax�. Je to obzvl�ť problematick� najm� v s�časnosti, keď mnoh� ľudia prech�dzaj� od jednej praxe k druhej a robia si neporiadok vo svojich vlastn�ch tel�ch, č�m sami sebe br�nia v dosiahnut� ak�chkoľvek duchovn�ch cieľov, ktor� mo�no p�vodne mali. Venuj� sa v�emo�n�m veciam namiesto toho, aby sa zaviazali jednej spoľahlivej met�de, ktor� by ich mohla niekam doviesť a ka�d� ďal�ia, do ktorej sa pustia, je len v rozpore s tou predo�lou. To v�etko iba mar� ich duchovn� vyhliadky.

V�etky tieto veci pre v�s mus�me napraviť. To, čo je dobr�, ponech�me, a čo je zl�, odstr�nime, č�m v�m umo�n�me duchovne napredovať. Podmienkou v�ak je, �e mus�te brať t�to prax v�ne. Nebude to fungovať, ak ste motivovan� nespr�vnymi vecami, ako napr�klad svojimi prip�tanosťami, t��bou po nadprirodzen�ch schopnostiach či uzdraven�, alebo ste tu z intelektu�lnej zvedavosti. Pam�tajte, �e to, čo rob�m, je jedinečn�. Je ťa�k� dostať sa k niečomu tak�mu a ja nebudem poskytovať v�učbu* večne. Tak�e mysl�m, �e keď tu m��ete sedieť a poč�vať moje predn�ky osobne, m�te skutočne� hodnotu toho pochop�te nesk�r a uvedom�te si, ak� ste mali �ťastie. My ver�me v osud a povedal by som, �e je to v� osud, �e ste tu.

Stoj� za to zamyslieť sa nad t�m, čo znamen� učiť sa prax, ktor� v�s skutočne vedie k �vy��m duchovn�m �rovniam�. Znamen� to vyslobodenie sa z tohto sveta. Budete sa teda musieť venovať skutočn�mu duchovn�mu praktizovaniu, a nebyť tu len kv�li zdraviu a dobrej kond�cii. Z toho vypl�va, �e tam bud� vysok� po�iadavky na va�e charakterov� vlastnosti. Ste tu preto, �e sa chcete učiť Falun Dafa, tak�e naozaj mus�te poč�vať s �primn�m duchovn�m odhodlan�m a zanechať v�etko, čo v�s p�vodne motivovalo. Ak pri učen� sa tejto praxe st�le prechov�vate nečist� z�mery, nez�skate z nej toho pr�li� veľa. Pravdupovediac, duchovn� cesta nie je nič in� ako neust�ly proces učenia sa op��ťať veci tohto sveta, ku ktor�m sme prip�tan�. Ak patr�te k ľuďom, ktor� tvrdo s�peria s ostatn�mi, pok��aj� sa podv�dzať a preľstiť ľud�, alebo dokonca �liapu po druh�ch, aby nad nimi mali navrch, potom naozaj mus�te zmeniť svoje sp�soby. Je to obzvl�ť nevyhnutn� pre t�ch, ktor� sa pri�li učiť t�to prax v dne�nej dobe.

Nebudem v�s učiť liečiť, keď�e to nie je s�časťou na�ej praxe. Av�ak pre ka�d�ho, kto sa duchovnej praxi venuje naozaj v�ne, je chor� telo skutočne veľkou prek�kou. A tak ho pre v�s očist�m. No m��em to spraviť len pre t�ch, ktor� ber� t�to prax a učenie �primne. Preto mus�m zd�razniť, �e v�m nebudeme schopn� pom�cť, ak sa st�le zameriavate na svoje uzdravenie a nedok�ete t� my�lienku opustiť. Mo�no sa p�tate, prečo je to tak. Podľa budhistick�ho učenia to toti� vo vesm�re funguje tak, �e v�etko v �ivote človeka m� svoju �pr�činn� s�vislosť�, a čo sa t�ka �ivotn�ch �trap � ako je pr�chod na tento svet, starnutie, ochorenie či umieranie � tie s� presne tak�, ak� maj� byť. Choroby a tr�penia, ktor� ľudia za��vaj�, vypl�vaj� z ich karmy a t� je v�sledkom minul�ch zl�ch skutkov. Tak�e utrpenie, ktor�mu ľudia čelia, sl��i na to, aby mohli splatiť svoju karmu. To znamen�, �e na tom nikto nem��e nič zmeniť. Ak by to niekto spravil, bolo by to rovnak� ako dovoliť ľuďom vytv�rať si dlhy a nemusieť ich nikdy splatiť. Ľudsk� �ivoty teda nemo�no svojvoľne meniť a nebolo by spr�vne to robiť.

Niektor� ľudia maj� myln� predstavu, �e keď liečia in�ch, tak im t�m pom�haj�. Ale ako to vid�m ja, v skutočnosti t�m nikdy nikoho nevyliečili. Choroby človeka sa t�m len oddialili alebo premenili na niečo in�, no neboli skutočne odstr�nen�. Aby ste ukončili fyzick� utrpenie človeka, mus�te odstr�niť karmu, ktor� ho zapr�čiňuje. Ale aby ste to spravili naozaj d�kladne a skutočne toho človeka vyliečili, museli by ste byť na dosť pokročilej duchovnej �rovni. Ktokoľvek na takejto �rovni by si u� bol vedom� toho, �e princ�py tohto ľudsk�ho sveta nemo�no neuv�ene naru�iť. Tak�e t�, ktor� s� v procese duchovnej kultiv�cie, m��u robiť nejak� milosrdn� skutky, ako napr�klad liečiť niekoho alebo mu pom�hať z�skať zdravie, ak ich k tomu vedie s�cit. Av�ak �iadne tak�to liečenie nebude �plne d�kladn�. Je to preto, �e nie je spr�vne odstr�niť chorobu človeka od jej z�kladu t�m, �e sa mu jeho karma rozpust� a bude od nej �plne osloboden�, keď�e st�le by zostal t�m ist�m svetsk�m človekom a vr�til by sa k svojmu s�ťa�iv�mu a sebeck�mu �ivotu. Skutočne vyliečiť niekoho tak�ho teda neprich�dza do �vahy.

Očistenie v�ak m��e byť vykonan� pre t�ch, ktor� sa �primne venuj� duchovnej praxi. T� s� toti� cenen� najviac zo v�etk�ch ľud�. Chcieť na sebe pracovať a stať sa lep��m či duchovnej��m človekom je t�m najvzne�enej��m �elan�m. U� odd�vna sa verilo, �e ka�d� m� v sebe bo�skosť a toto je jej prejavom; tak�e vy��ie bytosti v�m pom��u. Vy�aduje si to kr�tke vysvetlenie. Povedal by som, �e prax, ktor� vyučujem, je dosť pokročil�, tak�e s� v nej obsiahnut� vy��ie z�le�itosti a rozsiahlej�ie veci. Z vy��ej perspekt�vy vesm�ru mo�no vidieť, �e �ivoty na tejto Zemi nevznikli tu. Ich du�e boli zroden� vo vy��ch r�ach vesm�ru. Je mnoho, premnoho vec� vo vesm�re, ktor� m��u svoj�m vz�jomn�m p�soben�m vytvoriť �ivot, čo znamen�, �e du�a ka�d�ho človeka bola p�vodne zroden� vo v�č�om vesm�re. Vesm�r je prirodzene dobr� a l�skav�, tak�e keď sa bytosť prv�kr�t zrod�, nesie jeho charakteristick� vlastnosti: čen, �an, �en (pravdivosť, s�cit, zn�anlivosť). Ako v�ak prib�da čoraz viac �ivotov, tieto bytosti vstupuj� do vz�jomn�ch spoločensk�ch vzťahov, pričom niektor� sa stan� sebeck�mi a nebud� u� viac hodn� r�, v ktor�ch sa nach�dzaj�. Keď�e nemaj� dovolen� zotrvať tam, kde s�, musia klesn�ť na ni��iu �roveň. No v tejto novej r�i sa m��u op�ť zhor�iť a nebude im dovolen� ostať ani tam, a tak znova klesn�. Tento cyklus sa m��e opakovať, a� k�m napokon nespadn� na ľudsk� �roveň.

Cel� ľudstvo je na tejto jednej �rovni. Z pohľadu vy��ch schopnost�, alebo ako to vidia bo�sk� bytosti, po pr�chode na t�to �roveň by mali byť �ivoty zničen�. Nebesk� bytosti sa v�ak zo svojho s�citu rozhodli dať t�mto �ivotom e�te ďal�iu �ancu a vytvorili toto jedinečn� prostredie, resp. r�u, ako ju pozn�me. �ivoty v tejto r�i s� odli�n� od �ivotov vo v�etk�ch ostatn�ch r�ach vesm�ru. Odtiaľto nie je mo�n� vidieť �ivoty in�ch r� a ani vesm�r nemo�no vidieť tak�, ak� naozaj je, a tak s� �ivoty v tejto r�i akoby zahalen� r��kom nevedomosti. Tak�e jedinou cestou, ako sa človek m��e vyliečiť, oslobodiť sa od ne�ťastia a sňať bremeno svojej karmy, je nast�piť cestu duchovnej praxe, a čist� ako kedysi sa vr�tiť do svojho skutočn�ho domova. V to spoločne veria v�etky rozličn� duchovn� �koly. A pr�ve to je v skutočnosti zmyslom �ivota. Z�roveň to vysvetľuje, prečo je �elanie stať sa lep��m alebo duchovnej��m človekom pova�ovan� za bo�sk� a veľmi cenen�; znamen� to, �e tento človek chce znova nadobudn�ť svoju čistotu, vr�tiť sa do svojho prav�ho, nebesk�ho domova a vyslobodiť sa z tohto sveta.

V budhizme sa odd�vna verilo, �e keď u človeka za�iari jeho bo�sk� povaha, pohne to vy��mi bytosťami v mnoh�ch vesm�rnych r�ach. Ka�d�, kto to uvid�, bude chcieť poskytn�ť pomoc a urob� to bezpodmienečne. Budhisti veria, �e keď vy��ie bytosti zachraňuj� človeka z tohto sveta, neočak�vaj� za to nič; neurčuj� si �iadnu cenu a ich pomoc je v�dy bezpodmienečn�. Pr�ve z t�chto d�vodov m��eme urobiť tak veľa pre ka�d�ho, kto nast�pi cestu na�ej praxe. Ale pre be�n�ho človeka, ktor� chce �iť tak ako doposiaľ a mo�no sa chce len uzdraviť, sa toho veľa spraviť ned�. Niektor� ľudia sa chc� venovať tejto praxi, len ak ich to vylieči. V� z�ujem by v�ak nemal byť nič�m podmienen�. Jednoducho začnite praktizovať, ak ste tomu naklonen�. Prirodzene, bud� aj tak�, ktor� pr�du praktizovať s chor�m telom, so v�emo�n�mi energiami v tele či bez predo�lej sk�senosti s energetick�mi cvičeniami. A dokonca aj t�, ktor� sa tak�mto cvičeniam venovali hoci aj po desaťročia, sa zvyčajne nedostali od z�kladn�ho stupňa energetickej praxe k dosiahnutiu skutočn�ho duchovn�ho pokroku.

Čo teda sprav�me? Očist�me ich tel�, aby sme im v na�ej praxi umo�nili napredovať. T� prv�, z�kladn� �roveň duchovnej cesty zahŕňa d�kladn� a �pln� očistenie v�ho tela, ako aj odstr�nenie v�etk�ch zl�ch vec� z va�ej mysle, zhluku karmy, ktor� obklopuje va�e telo a faktorov, ktor� oslabuj� va�e zdravie. Ak by ste boli zaťa�en� tak�m tmav�m, znečisten�m telom a takou nečistou mysľou, bez tohto očistenia by pre v�s bolo ťa�k� spraviť duchovn� pokrok. Na�a prax nie je postaven� na z�kladnom druhu energie, zn�mej ako čchi*. V na�ej praxi nepotrebujete pracovať na t�chto z�kladn�ch veciach. Pozdvihneme v�s za t�to �roveň, aby ste mohli začať s telom, ktor� je bez chor�b. A z�roveň to, čo by si človek norm�lne vyvinul na z�kladnej �rovni praktizovania, v�m poskytneme u� hotov�. To znamen�, �e zač�nate hneď na pokročilej �rovni.

V �zijskej duchovnej praxi sa spom�naj� tri �rovne praktizovania, ak sa zar�ta aj začiatočn� �roveň, ktor� zahŕňa energiu čchi. Skutočn� praktizovanie v�ak zač�na a� za �rovňou čchi, tak�e s� len dve hlavn� f�zy praktizovania: f�za na �rovni ľudsk�ho sveta a f�za po prekročen� ľudsk�ho sveta. Tie by sa nemali zamieňať s n�bo�ensk�mi konceptmi zrieknutia sa sveta a vr�tenia sa k svetsk�mu sp�sobu �ivota, ktor� m��u znieť podobne. Dva pojmy, ktor� pou��vame my, sa vzťahuj� na dve hlavn� f�zy telesn�ch zmien, ku ktor�m doch�dza v prav�ch duchovn�ch praxiach zahŕňaj�cich fyzick� aspekt. V prvej f�ze, počas praktizovania na �rovni ľudskej r�e, bude telo neust�le, znova a znova očisťovan�, a� k�m nebude �plne premenen� vysokoenergetickou l�tkou. Druh� f�za, praktizovanie po prekročen� ľudskej r�e, je v podstate praktizovanie s bo�sk�m telom. Je to telo vytvoren� z vysokoenergetickej l�tky, v ktorom sa začn� vyv�jať v�etky schopnosti op�ť odznova. Toto s� dve f�zy praktizovania, o ktor�ch budeme hovoriť.

My ver�me v osud. Tak�e vďaka tomu, �e ste pri�li na t�to predn�ku, pre v�s m��em spraviť to, čo som op�sal. A mohol by som to urobiť nielen pre t�chto dvetis�c ľud�, ktor�ch tu m�me dnes, ale dokonca aj pre niekoľko tis�c, či viac ako desaťtis�c ľud�. Tak�e ako som u� povedal, nikto z v�s sa nemus� tr�piť praktizovan�m z�kladn�ch vec�. Ja va�e telo prečist�m a posuniem v�s za z�kladn� �roveň; z�roveň v�m poskytnem v�etko, čo potrebujete na uskutočnenie duchovn�ho pokroku. Zač�nate teda hneď na pokročilej �rovni praktizovania. Ale t�ka sa to len t�ch z v�s, ktor� ber� praktizovanie a duchovn� pokrok �primne. Nestač� tu len byť, prihl�sen� na tomto semin�ri; to z v�s e�te nerob� praktizuj�cich. Predt�m, ne� z�skate pr�nosy, ktor� som op�sal, bude musieť nastať hlbok� a v�razn� zmena v sp�sobe v�ho myslenia. A ako zist�te nesk�r, v skutočnosti toho z�skate oveľa viac. Hoci tu neliečime, sprav�me pre v�s to, �e cel� va�e telo uvedieme do rovnov�hy, povediac to na�imi pojmami. To v�m umo�n� vykon�vať na�u prax. Ak by ste sa pok��ali praktizovať s telom zanesen�m chorobou, neboli by ste schopn� vyvin�ť si vy��iu energiu, resp. kung. Ne�iadajte ma teda, aby som v�s liečil; ja to nerob�m. Zverejnil som t�to prax, preto�e v�s chcem skutočne priviesť k vy��m duchovn�m �rovniam.

Mnoho �rovn� Fa

Č�nske energetick� praxe, zn�me pod n�zvom čchi-kung* a tchaj-ťi, učia, �e existuj� tri stupne praktizovania � začiatočn�, stredn� a pokročil� stupeň. Ale ako sa uk�zalo, tieto tri stupne predstavuj� len z�kladn� �roveň, keď�e pracuj� s ni��ou formou energie, takzvanou čchi. V�č�ina ľud�, ktor� sa venuj� t�mto praxiam, nem� ani poňatia o vy��ch �rovniach a ani o tom, čo zahŕňaj�. Naproti tomu, my budeme hneď od prv�ho dňa vyučovať vy�� Z�kon (Fa) pokročilej praxe. Z�roveň d�fam, �e t�m pom��em duchovn�m praxiam z�skať postavenie, ktor� si zasl��ia. To znamen�, �e budem musieť objasniť niektor� problematick� z�le�itosti, ktor� sa dej� vo svete a vysvetliť, ako sa na ne spr�vne pozerať. Pri vyučovan� vy��ej Cesty, akou sme my, odhal�me �ir�ie a rozsiahlej�ie z�le�itosti, pričom niektor� z nich s� dosť sporn�. No napriek tomu sa im budem venovať. Určit� veci, ktor� su�uj� tento svet, a najm� duchovn� oblasť, poch�dzaj� z in�ch dimenzi� a je potrebn� ich odhaliť a dať pre na�ich �tudentov do poriadku, čo aj urob�m. Ak by som sa o tieto z�le�itosti nepostaral, va�e praktizovanie by bolo u� od začiatku ods�den� k nezdaru. Av�ak vysporiadať sa s nimi na z�kladnej �rovni znamen�, �e v�s mus�m brať ako prav�ch praktizuj�cich. Samozrejme, mo�no sa v�m nepodar� zmeniť svoj sp�sob nazerania na veci hneď od prv�ho dňa. Mysl�m si v�ak, �e to dok�ete spraviť v nasleduj�cich dňoch, a preto d�fam, �e budete poč�vať pozorne. Vyučujem in�m sp�sobom, ako to robia ostatn� v tejto oblasti, keď�e t� s vami zvyčajne prejd� len z�kladmi svojej praxe, odovzdaj� v�m nejak� energie a naučia v�s cvičenia. A toto je to, čo mnoh� ľudia očak�vaj�.

Skutočn� vedenie si v�ak vy�aduje viac ne� len to: vyučovanie mus� zahŕňať aj mor�lny aspekt, teda Z�kon. A presne to v�m poskytnem v priebehu na�ich desiatich predn�ok. Budeme d�kladne vyučovať hlb�ie princ�py duchovnej praxe, a to bude to, čo v�m umo�n� duchovne r�sť. Bez toho by ste naozaj neboli schopn� dostať sa pr�li� ďaleko. V�učba poskytovan� vo v�č�ine ostatn�ch kurzov je zameran� len na liečenie a zlep�enie fyzick�ho zdravia, no neobsahuje vy�� Z�kon alebo učenie, ktor� by v�s mohlo viesť k vy��m �rovniam duchovn�ho praktizovania. Je to podobn� ako pok��ať sa prejsť vysokou �kolou �tudovan�m učebn�c z�kladnej �koly: skončili by ste so z�kladnou �rovňou vzdelania. Niektor� ľudia �tudovali v�etky mo�n� praxe a m��u to dolo�iť hŕbou certifik�tov, ale nikam ich to nedoviedlo. Napriek tomu si myslia, �e pochopili skutočn� v�znam energetickej praxe a v�etk�ho, čo s t�m s�vis�; neuvedomuj� si, �e sa sotva dotkli povrchu a z�skali o tom len obmedzen�, čiastočn� predstavu. Av�ak tradičn� praxe, ako je čchi-kung a tchaj-ťi, v sebe zahŕňaj� omnoho viac. S� to formy duchovnej praxe, ktor� s� ďalekosiahle a hlbok�. Je tie� d�le�it� vedieť, �e Z�kon a jeho vedenie sa na r�znych �rovniach praktizovania l�i. Nie je to tak, ako si to predstavuje v�č�ina ľud� � �e č�m viac sa toho človek nauč�, t�m lep�ie. Aby som uviedol pr�klad, mohli by ste sa umoriť �tudovan�m učebn�c zozbieran�ch z cel�ho sveta � z Anglicka, Ameriky, Japonska alebo z Č�ny � no ak by v�etky tie učebnice boli len pre z�kladn� �koly, skončili by ste so z�kladn�m stupňom vzdelania. A v pr�pade energetick�ch prax� na tom budete e�te hor�ie: č�m viac v�učby ni��ej �rovne prijmete, t�m viac �kody to sp�sob�. Odnesie si to va�e telo.

Chcel by som teda zd�razniť, �e toto je duchovn� prax, tak�e je nevyhnutn�, aby sme vyučovali vy�� Z�kon. Niektor� budhistick� mn�si, hlavne t� zo Zen-budhizmu, s t�m veľmi nes�hlasia a nebud� n�s chcieť poč�vať. Je to preto, �e v Zen-budhizme sa ver�, �e vy��ia duchovn� pravda, inak povedan� dharma*, nie je niečo, čo sa d� vyučovať, preto�e potom by to u� viac nebola pravda. Veria tomu, �e neexistuje nič, čo by sa dalo vyučovať, a �e ak�koľvek vy��iu pravdu m��e človek pochopiť len intuit�vne, s�m od seba. Tak�e v s�časnosti sa v Zen-budhizme u� dharma nevyučuje. Poch�dza to e�te z čias B�dhidarmu, zakladateľa Zenu, ktor� svoje my�lienky zalo�il na jedinom v�roku Budhu ��kjamuniho*: ��iadna dharma nie je konečn�.� �kola Zen-budhizmu bola teda zalo�en� na z�klade tejto jednej vety. Z n�ho pohľadu to vyzer� tak, �e t�to �kola sa točila okolo nepodstatn�ch detailov a dostala sa tak do slepej uličky. Hovor�m to preto, �e hoci B�dhidharma zač�nal s pochopen�m, ktor� sa zdalo dosť hlbok� a poskytovalo dostatočn� priestor na uva�ovanie, t�to �kola sa s ka�dou ďal�ou gener�ciou postupne dost�vala do čoraz u��ieho priestoru. Počas druh�ho patriarchu Zen-budhizmu zostalo toho priestoru u� menej a v obdob� tretieho patriarchu ho bolo len tak-tak. Počas �tvrt�ho patriarchu u� nezostal takmer �iaden priestor a v obdob� piateho patriarchu sa prakticky uzavrel. V dobe Chuej-nenga, �iesteho patriarchu, bolo z p�vodnej my�lienky vyťa�en� toľko, �e z nej u� neostalo nič. V dne�n�ch dňoch, keď idete do zenov�ho kl�tora v n�deji, �e porozumiete dharme, rad�ej neklaďte �iadne ot�zky, inak by v�s mohli udrieť po hlave ich �palicou prebudenia� � očak�valo by sa od v�s toti�, �e pochop�te pravdu intuit�vne, sami od seba. Bolo by to v�ak dosť m�t�ce, keď�e ste tam i�li pr�ve preto, aby ste sa niečo naučili a zrazu od v�s chc�, aby ste na tie veci pri�li sami � inak dostanete �der palicou! Toto naznačuje, �e Zen-budhizmus sa naozaj dostal do slepej uličky a neostalo nič, čo by sa dalo vyučovať. S�m B�dhidharma povedal, �e jeho učenie sa zachov� iba po obdobie �iesteho patriarchu, čo bolo u� pred stovkami rokov. No aj dnes sa n�jdu ľudia, ktor� st�le trvaj� na učen� Zen-budhizmu a dr�ia sa ho. Mali by sme sa v�ak zamyslieť nad t�m, ak� bol skutočn� v�znam Budhovho vyhl�senia: ��iadna dharma nie je konečn�.� Len veľmi m�lo ľud� od čias Budhu, a to vr�tane mn�chov, ktor� kr�čali v jeho �ľapajach, dosiahlo tak� bo�sk� poz�ciu, ak� napokon dosiahol on, naz�van� tath�gata; a ani neboli mnoh�, ktor� by dosiahli rovnak� stupeň osvietenia či sf�ru mysle. A tak pre nich bolo ťa�k� ch�pať skutočn� v�znam jeho učenia o dharme alebo zmysel toho, čo povedal. To vysvetľuje, prečo tu m�me tak� �irok� a m�t�ci rozsah interpret�ci�, ktor� vznikli z jeho v�roku � dokonca vr�tane zen-budhistick�ho presvedčenia, �e duchovn� pravda by sa nemala vyučovať a �e keď sa niečo vyučuje, nie je to u� viac pravda. Toto v�ak nie je to, čo t�m Budha myslel. Keď sa stal osvieten�m a nadobudol svoje bo�sk� schopnosti pod stromom B�dhi, jeho stav prebudenia nebol e�te v najvy��om bode �rovne tath�gatu, ktor� nakoniec dosiahol. Naďalej pokračoval v neust�lom duchovnom pokroku počas �tyridsiatich deviatich rokov svojho duchovn�ho p�sobenia. Keď sa pri ka�dom ďal�om prielome obzrel sp�ť, zistil, �e to, čo vyučoval predt�m, nebolo �plne spr�vne. Takto sa to opakovalo znova a znova, pričom po ka�dom novom duchovnom prielome prehodnotil to, čo vyučoval predt�m. Takto to prebiehalo počas cel�ch �tyridsiatich deviatich rokov jeho neprestajn�ho napredovania, a zaka�d�m dospel k z�veru, �e to, čo vyučoval predt�m, nebolo �pln�. Uvedomil si, �e duchovn� pochopenia Z�kona, ktor� nadobudol na ka�dej ďal�ej dosiahnutej �rovni, s� �pecifick� pre dan� �roveň, a �e na ka�dej �rovni existuj� r�zne pravdy, pričom �iadna z nich nie je konečnou Pravdou vesm�ru. Mohol v�ak vidieť, �e Z�kon [ku ktor�mu sa osvietil] sa na ka�dej ďal�ej �rovni čoraz viac pribli�uje k pravej povahe vesm�ru. A pr�ve to ho viedlo k vyhl�seniu, �e �iadna dharma nie je konečn�.

Napokon Budha takisto poznamenal, �e �nikdy nevyučoval dharmu�. V Zen-budhizme si to vysvetľovali tak, �e vy��ia pravda sa ned� vyučovať. Keď to Budha vyhl�sil, bol u� v neskor�om veku a v skutočnosti dosiahol bo�sk� stav tath�gatu, tak�e stoj� za to prehodnotiť, čo t�m myslel. Chcel t�m povedať, �e ani na duchovnej �rovni, ktor� dosiahol, nedok�zal rozl�iť, čo je konečn� Pravda alebo Z�kon vesm�ru. A tak nechcel, aby t�, ktor� pr�du po ňom, brali jeho slov� ako absol�tnu či konečn� Pravdu, inak by to obmedzovalo ľud� len po stupeň, ktor� dosiahol on alebo ni��, a br�nilo by im to vo vy��ch prielomoch. Neskor�ie gener�cie pochopili jeho v�roky nespr�vne a porozumeli tomu tak, �e �iadne učenie nie je schopn� vysvetliť Z�kon. Av�ak on mal na mysli to, �e tento Z�kon sa na r�znych �rovniach existencie l�i, a hoci ka�d� z nich sl��i na riadenie pr�slu�nej �rovne, �iaden nepredstavuje konečn� Pravdu vesm�ru. Tak�e teraz u� viete, čo t�m Budha myslel.

Mnoh� ľudia mali podobne zaujat� pr�stup, ako m� Zen-budhizmus a boli predpojat� voči my�lienke vyučovania vy��ieho Z�kona, teda dharmy. Ako by ste v�ak mohli v duchovnej praxi napredovať bez vyučovania alebo niečoho, čo by v�s viedlo? Spom�nam si na budhistick� pr�beh, ktor� ste mo�no č�tali; je to jeden z mnoh�ch pr�behov budhistickej trad�cie. Hovor� o človeku, ktor� vyst�pil do nebeskej r�e a videl tam zn�my budhistick� text, nazvan� Diamantov� s�tra. T�to verzia s�try v�ak bola �plne odli�n� od tej v ľudskej r�i, počn�c slovami textu a� po m�drosti, ktor� obsahovala. M��e to znieť dosť z�hadne. Tie� sa hovor�, �e p�sma v raji Čistej zeme sa v�bec nepodobaj� ich verzi�m na zemi, v�etko je v nich odli�n� � od slov a v�kladov a� po my�lienky v nich obsiahnut�. To poukazuje na skutočnosť, �e Z�kon sa na ka�dej �rovni existencie l�i svojou formou, ako aj obsahom. A tak m��e veriacim st�le poskytovať vedenie bez ohľadu na to, na akej �rovni svojej duchovnej cesty sa nach�dzaj�.

Existuje aj budhistick� kniha, zvan� Cesta do Čistej zeme, ktor� mo�no niektor� z v�s poznaj�. Hovor� o mn�chovi, ktor�ho du�a opustila telo počas medit�cie, dostala sa do tohto presl�ven�ho raja a sledovala, čo sa tam nach�dza. Jeho du�a tam str�vila jeden deň, no po n�vrate do ľudsk�ho sveta sa uk�zalo, �e pre�lo �esť rokov. Pravdou je, �e tento mn�ch sa tam skutočne dostal. Ale nevidel ten raj tak�, ak� naozaj je, preto�e r�a jeho dosiahnutej duchovnej �rovne mu to neumo�ňovala. Tak�e to, čo videl, bol iba jeden z prejavov raja, ktor� mu bol poskytnut� Z�konom na jeho dosiahnutej �rovni. Ten raj bol toti� zhmotnen�m určit�ho Z�kona, a preto mu nebolo dovolen� vidieť ho tak�, ak� naozaj je. Vy��ie uveden� vyjadruje to, čo t�m Budha z m�jho pohľadu skutočne myslel, keď povedal, �e �iadna duchovn� pravda, resp. dharma, nie je konečn�.

Jedin� krit�rium dobroty: pravdivosť, s�cit, zn�anlivosť

�Z�kon� (Fa) bol predmetom n�bo�enskej diskusie a sk�mania u� odd�vna. To v�ak neznamen�, �e v�etko, čo sa d� o Z�kone vedieť, u� bolo odhalen� v d�vnych učeniach a p�smach. Keď Budha odovzd�val svoje učenie pred dvetis�cp�ťsto rokmi, bolo určen� pre pomerne jednoduch�ch ľud� tej doby, ktor�ch civiliz�cia bola vo svojom ranom �t�diu v�voja a ich ch�panie sveta bolo pomerne zaostal�. Hovoril o bud�com obdob� [konca dharmy], resp. �o obdob� posledn�ch dn��, keď u� jeho učenie nebude schopn� viesť ľud� v duchovnom v�voji. Toto obdobie sa v skutočnosti vzťahuje na na�u dne�n� dobu. Naznačil, �e v obdob� posledn�ch dn� bude dokonca aj pre zasv�ten�ch mn�chov ťa�k� vyslobodiť sa z tohto sveta, nehovoriac o laick�ch veriacich. Tak�e to, čo učil, bolo určen� pre ľud� tej doby a do Fa nezahrnul v�etky pochopenia, ktor� nadobudol na svojej dosiahnutej �rovni. A nebolo mo�n� nijako zabezpečiť, aby sa jeho učenie v priebehu ďal��ch storoč� zachovalo nezmenen�.

S v�vojom civiliz�cie sa ľudsk� myseľ st�vala čoraz zlo�itej�ou a bolo ťa�k� duchovne napredovať nasledovan�m star�ch sp�sobov n�bo�ensk�ho uctievania. Treba tie� povedať, �e nech u� ide o duchovn� pravdy akejkoľvek viery, predstavuj� len jednu mal� časť Z�kona a nie je mo�n�, aby obsiahli Z�kon v jeho celistvosti. St�le e�te existuj� mnoh� ďal�ie, menej zn�me praxe, ktor� takisto nasleduj� Z�kon a s� odovzd�van� mimo ak�chkoľvek n�bo�ensk�ch organiz�ci�, napr�klad po uzavretej l�nii. Pravdy sa l�ia od jednej �rovne existencie k druhej a od dimenzie k dimenzii, keď�e Z�kon sa na r�znych �rovniach existencie a v r�znych r�ach odhaľuje svoj�m jedinečn�m sp�sobom. Celkovo pozn�me len zop�r budhistick�ch �k�l � ako napr. Zen-budhizmus, Čist� zem, Tiantai, Chua-jen či tantrizmus � av�ak Budha naznačil, �e existuje osemdesiat�tyritis�c ciest k osvieteniu alebo bo�skosti. Tak�e t�ch zop�r zn�mych kultivačn�ch ciest nem��e predstavovať cel� spektrum duchovn�ch pr�vd, ktor� existuj�. Navy�e, ako som pr�ve spomenul, Budha nevyučoval v�etko, k čomu sa osvietil z Fa, ale len to, čo bolo vhodn� pre jeho posluch�čov v tej dobe.

Čo je teda presne tento Fa? Jeho najvy��m prejavom s� z�kladn� vlastnosti: čen, �an, �en (pravdivosť, s�cit, zn�anlivosť), ktor� tvoria z�klad celej existencie. Tieto vlastnosti s� podstatou Fa. Z�kon sa prejavuje na rozličn�ch �rovniach existencie odli�ne a ka�d� z nich pr�slu�ne riadi, pričom na ni��ch �rovniach sa jeho prejav st�va čoraz zlo�itej��. Vlastnosti čen, �an, �en prenikaj� cel�m stvoren�m, od čast�c vzduchu a� po kamene, drevo, zem, kov a ľudsk� telo. A rovnako s� tieto vlastnosti obsiahnut� aj v �piatich elementoch�, z ktor�ch je podľa tradičn�ho č�nskeho učenia vytvoren� cel� existencia. T�, čo sa venuj� duchovnej praxi, m��u spoznať len prejav Z�kona jedinečn� pre t� r�u, do ktorej sa dostali na z�klade svojej dosiahnutej �rovne; to, čo sa človeku odhal�, odzrkadľuje v�sledky jeho vynalo�en�ho duchovn�ho �silia, resp. jeho dosiahnut� r�u. Keď sa na Fa pozrieme v celom jeho rozsahu, je nesmierny. No v najvy��ch r�ach je vcelku jednoduch�, keď�e jeho �trukt�ra sa d� prirovnať k pyram�de, pričom na �plnom vrchole m��e byť v�etko zhrnut� do troch slov � čen, �an, �en � a id�c smerom dole k z�kladni sa veci st�vaj� čoraz zlo�itej��mi. Medzi človekom a vesm�rom mo�no vykresliť paralelu, ako sa to vyučovalo u� v starod�vnom taoistickom učen�. Hoci m�te fyzick� telo, to z v�s e�te samo osebe nerob� �pln�ho človeka. Mus�te mať aj ostatn� neviditeľn� zlo�ky, ako napr�klad povahu, temperament, osobnosť, ako aj ducha či du�u, aby ste mohli byť �pln�m a nez�visl�m jedincom. Podobn�m sp�sobom m� vesm�r Mliečnu cestu, ako aj in� galaxie, �iv� bytosti a vodu � a v�etky tieto hmatateľn� s�časti vesm�ru predstavuj� jeho fyzick� str�nku. No za t�m v�etk�m m� aj neviditeľn� vlastnosti, resp. povahu čen, �an, �en. Tieto vlastnosti s� obsiahnut� v časticiach v�etk�ho, čo existuje, a� po tie �plne najmen�ie častice.

Pr�ve tieto vlastnosti sl��ia ako krit�rium na hodnotenie dobr�ho a zl�ho v tomto vesm�re. Definuj� dobro a zlo, ako aj to, čo sa tradične pova�ovalo za cnostn�. Av�ak mor�lne hodnoty ľudstva sa zmenili a mor�lny kompas mnoh�ch ľud� sa pokrivil. Napr�klad, mnoh� si dnes myslia, �e by bolo hl�pe brať si za vzor nezi�tn� postavy z minulosti, akou bol Lei Feng*. Ale v p�ťdesiatych či �esťdesiatych rokoch minul�ho storočia to tak nebolo. Hodnoty ľud� upadaj� drastick�m tempom a zhor�uj� sa ka�d�m dňom. Mnoh� ľudia dnes klad� svoj osobn� zisk nad v�etko ostatn�, dokonca aj na �kor in�ch, a spravia čokoľvek, len aby dosiahli svoj cieľ. Čo sa v�ak stane s na��m svetom, ak to bude takto pokračovať? S� ľudia, ktor� v�s nebud� ani poč�vať, ak sa pok�site pouk�zať na chyby v ich sp�soboch; skutočne nevidia, čo je na ich strane nespr�vne. Niektor� si dokonca myslia, �e s� lep�� ne� ostatn�, keď�e sa na seba pozeraj� pokrivenou optikou modern�ch hodn�t, ktor� zmenila ich vn�manie spr�vneho a nespr�vneho. Nech by sa v�ak hodnoty ľud� akokoľvek zmenili, vlastnosti charakterizuj�ce tento vesm�r sa nezmenia a s� jedin�m krit�riom na hodnotenie va�ej osobnosti. Tak�e ako ľudia venuj�ci sa duchovnej praxi mus�te �iť podľa t�chto hodn�t � a nie podľa t�ch, ktor� s� dnes v m�de. Ak chcete znovu nadobudn�ť čistotu, ktor� ste kedysi mali a vr�tiť sa do svojho skutočn�ho domova, a ak sa chcete duchovne rozv�jať, mus�te �iť podľa vesm�rnych vlastnost� čen, �an, �en. Ka�d�, kto sa nimi riadi, je dobr� človek, pričom ktokoľvek vedie svoj �ivot v rozpore s nimi, je naopak zl� človek. Bez ohľadu na to, za ak�ch dobr�ch v�s m��u pova�ovať ľudia na va�om pracovisku alebo v inom prostred�, nemus� to odr�ať to, ak� naozaj ste. Vy vediete duchovn� �ivot, a ak si �el�te stať sa duchovne uvedomel�mi bytosťami, mus�te stelesňovať tieto vlastnosti. Je to v skutočnosti celkom jednoduch�.

V taoistickej trad�cii sa z vlastnost� čen, �an, �en praktizovanie zameriava na čen � pravdivosť. A tak svojich nasledovn�kov učia, aby sa oddali praktizovaniu duchovnej �koly, rozpr�vali a konali čestne, boli pravdiv�, vr�tili sa k svojmu prav�mu stavu čistoty, a napokon sa stali osvietenou bytosťou. Zn�anlivosť a s�cit zohr�vaj� v ich praxi takisto svoju �lohu, no d�raz sa kladie na pravdivosť. Naproti tomu, v budhistickej trad�cii sa z vlastnost� čen, �an, �en praktizovanie zameriava na �an � s�cit. Kultivovan�m s�citu sa v srdci človeka zrod� veľk� milosrdenstvo a stane sa tak vn�mav� voči utrpeniu druh�ch; a to v ňom n�sledne rozvinie t��bu vyslobodiť ľud� z utrpenia. Pravdivosť a zn�anlivosť sa v ich praxi vyskytuje tie�, av�ak d�raz sa kladie na s�cit. To, čo rob� Falun Dafa tak�m mocn�m, je, �e začleňujeme v�etky tri najvy��ie vlastnosti vesm�ru � pravdivosť, s�cit aj zn�anlivosť � a na v�etk�ch z nich pracujeme s�časne.

Energetick� praxe poch�dzaj� z prehist�rie

Mnoh� učitelia energetick�ch prax� sa u� pok��ali vysvetliť, v čom spoč�va podstata t�chto prax�. M�j pohľad na to sa podstatne l�i od ich pohľadu, ktor� zvykne byť dosť obmedzen�; ja sa na tieto praxe pozer�m z vy��ieho, viac duchovn�ho hľadiska. Niektor� učitelia ich datuj� do č�nskeho obdobia spred dvoch a� troch tis�c rokov, či dokonca a� do obdobia spred p�ťtis�c rokov � č�m by boli pribli�ne tak� star� ako č�nska civiliz�cia. Ale dokonca aj ich najstar�� odhadovan� vek zalo�en� na archeologick�ch objavoch hovor� o č�sle sedemtis�c rokov � boli by teda o dosť star�ie ako č�nska civiliz�cia � no st�le by nesiahali za obdobie vzniku ľudskej civiliz�cie. A podľa v�počtov t�ch, ktor� uzn�vaj� Darwinovu evolučn� te�riu, samotn� civiliz�cia vznikla v skutočnosti len niečo pred desaťtis�c rokmi, keď sa �dajne objavili ľudia s myslen�m a kult�rou s�časn�ho ľudstva; a to vraj nastalo po tom, ako človek pre�iel svoj�m evolučn�m v�vojom zo �ivota vodnej rastliny cez vodn�ho �ivoč�cha a� po obyvateľa s��e a nesk�r stromov; a� sa napokon op�ť usadil na s��i ako ľudoop. Predpoklad� sa, �e pred vznikom civiliz�cie nemali ľudia �iadne p�somn� z�znamy a pravdepodobne �ili divok�m a primit�vnym �ivotom, zahaľovali si telo listami, jedli surov� m�so a nepoznali ani oheň.

Pri tomto pohľade na hist�riu v�ak vyvst�vaj� určit� sporn� ot�zky. Po celom svete bolo objaven�ch mnoho artefaktov poch�dzaj�cich z oveľa skor�ej doby, ako je najranej�ia �ra civiliz�cie, ktor� pozn�me v s�časnosti. Mnoh� z pozostatkov vykazuj� vyspel� �roveň zručnosti a umeleck�ho citu. Tieto starod�vne umeleck� diela mali vysok� estetick� hodnotu a takmer to vzbudzuje dojem, akoby ich s�časn� človek len napodobňoval. No niektor� z t�ch pozostatkov poch�dzaj� spred st�tis�cov či mili�nov rokov, pričom in� s� dokonca star�ie ako sto mili�nov rokov. Zd� sa, �e to radik�lne spochybňuje s�časn� pohľad na hist�riu. Ale v podstate na tom nie je nič radik�lne. Ľudia sa neust�le sna�ia pos�vať hranice ľudsk�ch mo�nost� a zaka�d�m prich�dzaj� k nov�m poznatkom o sebe a svojej minulosti. Tak�e ich počiatočn� zistenia a n�zory na veci nemusia byť v�dy spr�vne.

T�m sa dost�vame k t�me prehistorick�ch civiliz�ci�, resp. prehistorick�ch kult�r, o ktor�ch ste u� mo�no počuli. V s�časnosti m�me na svete �ziu, Afriku, Severn� Ameriku, Ju�n� Ameriku, Antarkt�du, Eur�pu a Oce�niu, ktor� sa v geol�gii pova�uj� za kontinenty. Ich s�časn� poloha sa ust�lila pred desiatkami mili�nov rokov. Tak�e niektor� kontinenty sa vynorili z dna oce�nu, zatiaľ čo in�, ktor� tu dnes u� nie s�, sa ponorili pod jeho hladinu. S�časn� kontinenty s� takto ust�len� u� po desiatky mili�nov rokov. Na dne viacer�ch oce�nov v�ak boli objaven� obrovsk� starobyl� stavby. Tieto stavby s� pokryt� prepracovan�mi rytinami a nedaj� sa porovnať s dielami �iadnej s�časnej civiliz�cie. Museli byť teda postaven� pred ponoren�m sa na dno oce�nu � pred mnoh�mi mili�nmi rokov. Kto ich v�ak postavil, keď ľudia v tom čase �dajne neboli e�te ani opicami? Tak�to prepracovan� veci by nebolo mo�n� vytvoriť. Ďal�ou z�hadou je archeologick� n�lez istej skameneliny trilobita. Ide o �ivoč�cha, ktor� �il v obdob� pred 260 a� 600 mili�nmi rokov a u� d�vno vyhynul. Jeden americk� vedec v�ak objavil skamenelinu trilobita, na ktorej bola ľudsk� stopa � stopa človeka obut�ho v top�nkach. Ten odtlačok bol nespochybniteľn�. Pre mnoh�ch je to zahanbuj�ce spochybnenie zau��van�ho pohľadu na hist�riu. Darwinova evolučn� te�ria nedok�e vysvetliť existenciu ľudsk�ch bytost� v tak d�vnej dobe.

Ďal��m veľavravn�m pr�kladom je skala v m�zeu N�rodnej univerzity v Peru, na ktorej je vyryt� ľudsk� postava. Anal�zou sa určilo, �e t�to postava bola vyryt� pred tridsaťtis�c rokmi. T� postava je v�ak oblečen� v �at�ch, m� klob�k a top�nky, dr�� ďalekohľad a pozoruje hviezdy. Hoci pre n�s m��e byť ťa�k� predstaviť si, ako by ľudia mohli v tej dobe �iť tak�to oblečenie, e�te ťa��ie je pochopiť pr�tomnosť ďalekohľadu a pripustiť mo�nosť, �e vedeli niečo o astron�mii. Ľudia si v�dy mysleli, �e ďalekohľad bol vyn�jden� Eur�panom Galileom asi pred tristo rokmi. Tak�e ost�vame v �dive nad t�m, ako sa tam objavil ďalekohľad pred tridsaťtis�c rokmi. Existuje mno�stvo tak�chto nevyrie�en�ch z�had. Ďal�ou z nich s� jaskynn� maľby, ktor� sa na�li v r�znych krajin�ch vr�tane Franc�zska a Ju�nej Afriky, ako aj v Alp�ch. Boli namaľovan� zručne, veľmi realisticky a �ivo, pou�it�m miner�lnych farieb. Prekvapuj�ce v�ak je, �e postavy vyobrazen� na t�chto maľb�ch maj� oblečen� �aty podobn� t�m, ak� nosia ľudia v s�časnosti, ako napr�klad nohavice v eur�pskom �t�le. Niektor� dr�ia niečo ako fajku, zatiaľ čo in� maj� chodeck� paličku či klob�k. Umenie takejto kvality je sotva niečo, čo by ste očak�vali od na�ich �dajne primit�vnych predkov.

Ďal�� pr�klad siaha do e�te d�vnej�ej minulosti. V africkom �t�te Gabon sa vyskytuje ur�nov� ruda, av�ak t�to krajina nie je pr�li� rozvinut� a nem� prostriedky na jej spracovanie, tak�e vyv�a rudu do rozvinutej��ch kraj�n. Keď v roku 1972 doviezol franc�zsky z�vod kus tejto rudy, po chemickej anal�ze sa nečakane zistilo, �e ur�n bol u� spracovan� a vyťa�en�. Zdalo sa im to zvl�tne, a tak vyslali vedeck�ch a technick�ch pracovn�kov, aby to presk�mali priamo na mieste. Pri�li tam dokonca aj vedci z mnoh�ch ďal��ch kraj�n. Napokon sa zistilo, �e to, čo pova�ovali za ur�nov� baňu, bol v skutočnosti obrovsk�, dobre navrhnut� jadrov� reaktor � postaven� lep�ie, ako by sme ho dok�zali postaviť dnes. Tento reaktor bol v�ak zostrojen� pred dvoma miliardami rokov a bol v prev�dzke pribli�ne p�ťstotis�c rokov. Poch�dza z mimoriadne d�vnej doby, tak�e z pohľadu evolučnej te�rie to v�bec ned�va zmysel. V skutočnosti existuje mnoho tak�chto nezrovnalost�. M�me viac ne� dosť vedeck�ch objavov na to, aby mohli byť prep�san� knihy. Keď maj� ľudia na veci fixn� n�zory, ktor� sa u� sformovali do ist�ho sp�sobu fungovania a myslenia, je pre nich ťa�k� otvoriť sa nov�m my�lienkam a objavom. Tak�e aj keď pravda vyjde najavo, bud� sa jej vyh�bať alebo ju in�tinkt�vne odmietnu. Kv�li dlhodob�m predsudkom dnes takmer nikto z vedeck�ch kruhov tieto nezvyčajn� objavy systematicky nesk�ma, ani sa ich nepok��a vysvetliť. A tak teoretick� r�mce nedr�ia krok s dobou. Nov� objavy sa naďalej zavrhuj� ako �pseudoveda�, napriek tomu, �e boli skutočne potvrden�, hoci nie s� v�eobecne zn�me.

V in�ch krajin�ch u� viacero odv�nej��ch vedcov otvorene vyjadrilo n�zor, �e tieto objavy svedčia o skor��ch kult�rach, ktor� sa vyskytovali pred p�somne zaznamenanou hist�riou, resp. civiliz�ciou, ako ju pozn�me dnes. To by znamenalo, �e tieto civiliz�cie naozaj existovali a predpoklad� sa, �e ich bolo dokonca viac � s�diac na z�klade artefaktov, ktor� boli doposiaľ objaven�. V s�časnosti sa odhaduje, �e civiliz�ciu u� viackr�t postihla nejak� katastrofa, ktor� po sebe zanechala zničen� popul�ciu. Pre�ilo iba zop�r ľud�, ktor� �ili spočiatku �plne primit�vnym �ivotom, k�m sa popul�cia postupom času znovu nerozr�stla a civiliz�cia sa nevyvinula nanovo. Tento cyklus s f�zami z�niku a obnovy sa zopakoval mnohokr�t. V�etky zmeny naprieč cel�m vesm�rom nasleduj� určit� z�konitosti, podobne ako sa vo fyzike pohyb hmoty takisto riadi určit�mi z�konitosťami.

Ťa�ko si predstaviť, �e by sa t�to Zem pohybovala v�dy �plne plynulo v r�mci tohto rozľahl�ho vesm�ru a tejto ot�čaj�cej sa Mliečnej cesty, a tak je pravdepodobn�, �e sa v určitom okamihu zrazila s inou plan�tou či objektom, alebo ju postihol nejak� druh katastrofy. Na z�klade pozorovania mimozmyslov�mi schopnosťami v�ak m��eme povedať, �e tieto udalosti s� s�časťou vy��ch usporiadan�. Raz som sa na to pozrel detailnej�ie a videl som, �e ľudstvo pre�lo takmer �pln�m zničen�m u� osemdesiatjedenkr�t. V ka�dom cykle toho zostalo z civiliz�cie len m�lo a pre�il iba mal� počet ľud�, ktor� n�sledne vst�pili do novej f�zy a �ili primit�vnym �ivotom, k�m sa popul�cia op�ť neobnovila a nevznikla nov� civiliz�cia. Hoci som vypozoroval osemdesiatjeden tak�chto cyklov, dalo by sa ich vysk�mať e�te viac. V Č�ne u� odd�vna existuje pr�slovie o d�le�itosti �spr�vneho načasovania, miesta a spoločenstva ľud� � a je na tom niečo pravdy. Stav spoločnosti je v skutočnosti formovan� v�č��mi kozmick�mi silami, ktor� tu p�sobia, a v�etko m� svoje načasovanie. Tak, ako fyzika tvrd�, �e pohyb hmoty nasleduje určit� z�konitosti, rovnako to plat� pre v�voj vec� vo vesm�re.

D�vod, prečo sa t�m v�etk�m zaober�m, je ten, �e energetick� praxe ako čchi-kung nepoch�dzaj� z tejto civiliz�cie, ale datuj� sa do obdobia prehistorick�ch kult�r. V�etky sa odovzd�vali po veľmi dlhej, nepreru�ovanej duchovnej l�nii. M��eme o tom n�jsť zmienky aj v niektor�ch n�bo�ensk�ch textoch. Napr�klad, Budha naznačil, �e svoju duchovn� cestu ukončil a dosiahol osvietenie �pred mnoh�mi e�nmi�. To je nepredstaviteľn� č�slo. V budhistickej terminol�gii sa jeden e�n rovn� stovk�m mili�nov rokov. Za predpokladu, �e jeho vyhl�senie bolo pravdiv�, by to potom z hľadiska spom�nanej �ir�ej hist�rie civiliz�ci� a Zeme d�valo cel� zmysel. Budha takisto poznamenal, �e pred n�m bolo �esť Budhov a ka�d� z nich mal učiteľov, pričom k ich duchovn�mu osvieteniu do�lo u� pred stovkami mili�nov rokov. Ak je to tak, mo�no v�s zauj�ma, či tak�to prav� duchovn� praxe, s tak�m starobyl�m p�vodom, st�le existuj�. M��em potvrdiť, �e určite existuj�. S� v�ak zriedkav� a ich počet je nepatrn� v porovnan� s počtom prax� falo�n�ch majstrov a �arlat�nov, ktor� maj� na sebe prip�tan� bytosti a vym��ľaj� si veci podľa ľubov�le. Je ťa�k� povedať, do ktorej kateg�rie ich praxe spadaj�. Prav� met�dy nie je ľahk� rozpoznať, ani ich nie je ľahk� n�jsť.

Existuj� aj in� veci, ktor�, podobne ako energetick� praxe, poch�dzaj� z d�vnej minulosti. Ide napr�klad o symbol tchaj-ťi, mystick� che-tchu a luo-�u diagramy, Knihu premien či Osem trigramov. V�etky z nich sa odovzd�vali e�te pred touto civiliz�ciou. A to je pr�ve d�vod, prečo s� pre be�n� vedu ťa�ko pochopiteľn�. Ich tajomstv� sa neodhalia t�m, ktor�ch myslenie a n�zory vych�dzaj� zo svetsk�ho nazerania na svet.

Energetick� praxe sl��ia na duchovn� rozvoj

Keď�e energetick� praxe maj� tak� dlh� hist�riu, mo�no v�s zauj�ma, na čo presne sl��ia. M��em v�m povedať, �e na�a met�da je pokročilou formou budhistickej duchovnej praxe, ktorej cieľom je priviesť v�s k bo�skosti alebo takzvan�mu �Budhovstvu�. Podobne sa aj taoistick� met�dy sna�ia viesť k osvieteniu, resp. umo�niť v�m �dosiahnuť Tao�, ako to naz�vaj�. Predstava o nadob�dan� bo�skosti by nemala p�sobiť absurdne alebo prehnane, ako sa to niektor�m ľuďom m��e zdať. Vezmime si napr�klad pojem Budha. Je to v�raz zo starobyl�ho indick�ho jazyka, zn�meho ako sanskrit. Od d�vnych čias, keď sa toto pomenovanie dostalo do Č�ny, pre�lo r�znymi obmenami a foneticky sa prekladalo ako fo-tchuo, fu-tu, a napokon len ako fo. Keď sa to prelo�� do n�ho s�časn�ho jazyka, tento pojem jednoducho znamen� �ten, kto sa prebudil� a vzťahuje sa to na ka�d� bytosť, ktor� dosiahla stav prebudenia prostredn�ctvom duchovn�ho učenia. Tak�e nemalo by sa to zdať a� tak� nere�lne.

Vezmime do �vahy fakt, �e t�, ktor� sa venuj� duchovn�mu učeniu, m��u nadobudn�ť mimoriadne schopnosti. Hoci je dnes v�eobecne zn�mych �esť druhov schopnost�, v skutočnosti ich existuje nespočetn� mno�stvo. S� ľudia, ktor�, hoci sedia na mieste, dok�u robiť veci, ak� by človek nedok�zal be�ne vykonať ani fyzickou aktivitou; alebo m��u byť schopn� vidieť, ako skutočne funguje vesm�r v početn�ch dimenzi�ch a ako vesm�r naozaj vyzer�, a takisto dok�u vidieť veci, ktor� s� pre ostatn�ch neviditeľn�. Mysl�m, �e potom by ste museli s�hlasiť s t�m, �e dosiahli vy�� stav prebudenia, resp. vy��iu duchovn� �roveň, a nie s� u� viac obyčajn�mi smrteľn�kmi. Tak�e je v�sti�n� naz�vať ich duchovne prebuden�mi, sv�t�mi či bo�sk�mi � resp. �Budhami�, povediac to starod�vnym indick�m pojmom. A pr�ve to sa tieto praxe v skutočnosti sna�ia dosiahnuť.

Niektor� ľudia si nevedia predstaviť, prečo by chcel človek praktizovať čchi-kung alebo tchaj-ťi kv�li niečomu in�mu ako kv�li zdraviu. T�m naznačuj�, �e tieto praxe nesl��ia na nič in�. Ale toto je veľmi povrchn� ch�panie. Nem��eme v�ak ľuďom vyč�tať, �e uva�uj� tak�mto sp�sobom, preto�e mnoh� učitelia t�chto prax� sa zameriavaj� iba na zdravie a nikto neposkytuje vy��iu, duchovnej�iu formu učenia. Nem�m v �mysle naznačovať nič zl� v s�vislosti s t�m, čo vyučuj�. To je �loha, ktor� maj� zohr�vať � udr�iavať to na �rovni zdravia a popularizovať tieto techniky. Mnoh� ľudia v�ak hľadaj� niečo viac, niečo duchovn�, čo by ich mohlo doviesť ďalej. Bez prav�ho učenia, ktor� by ich viedlo, to v�ak bude ťa�k� a je veľmi pravdepodobn�, �e sa dostan� do probl�mov. Vyučovanie na vy��ej �rovni prirodzene zahŕňa vy��ie veci, a preto k tomu mus�me pristupovať sp�sobom, ktor� bude naozaj zodpovedn� voči ľuďom aj voči spoločnosti. Pr�ve vďaka tomu sme dosiahli dobr� v�sledky po v�etk�ch str�nkach. Samozrejme, určit� veci, o ktor�ch hovor�me, s� na dosť vysokej �rovni a pre niektor�ch ľud� m��u znieť neuveriteľne. Aby som v�m tie veci pomohol lep�ie pochopiť, budem sa sna�iť vysvetliť v�m ich pomocou vedeck�ch s�vislost�.

Niektor� z�le�itosti, o ktor�ch budeme hovoriť, vzbudia u ľud� siln� odpor, a tak ich r�chlo zamietnu. Myslia si, �e čokoľvek, čo veda e�te nepozn�, čo osobne neza�ili alebo čo sa im zd� nemo�n�, mus� byť nezmysel a odtrhnut� od reality. Je to v�ak spr�vny sp�sob nazerania na svet? � zavrhn�ť v�etko, čo veda nepozn�, aj keď je to len kv�li jej vlastnej obmedzenosti? Pripad� mi, �e tento sp�sob uva�ovania vklad� pr�li� veľa d�very do vedy a je s�m osebe odtrhnut� od reality. Ak by mal ka�d� tak�to zm��ľanie, �plne by to brzdilo ak�koľvek vedeck� pokrok či inov�cie. A celkov� rozvoj vo svete by bol dosť pomal�. Ka�d� technologick� rozvoj predstavuje krok za hranice toho, čo bolo zn�me predt�m. Ak by svetov� priekopn�ci pova�ovali v�etko nezn�me za �nezmysel�, neboli by sme tam, kde sme dnes. Mnoh� ľudia jednoducho nerozumej� praxiam, ako je čchi-kung alebo tchaj-ťi a myslia si, �e s� to nezmysly. Ale nie je to tak. Vezmime si fakt, �e pomocou vedeck�ch pr�strojov sa zistilo, �e tel� skutočn�ch majstrov vy�aruj� r�zne druhy �iarenia: od infrazvukov�ch, ultrazvukov�ch a elektromagnetick�ch vĺn a� po infračerven�, ultrafialov� a gama l�če, ako aj neutr�ny, at�my a stopov� častice kovov. V�etky z nich s� �plne re�lne a fyzicky existuj�. V�etko m� svoj hmotn� z�klad. A určite to plat� aj pre in� dimenzie a r�e, o ktor�ch hovor�me. Tak�e nie je d�vod zavrhovať ich ako nezmysel. Keď�e tieto praxe sl��ia na to, aby n�s priviedli k bo�skosti, ak�koľvek diskusia o nich sa prirodzene dotkne mnoh�ch hlbok�ch vec� a my sa t�mto t�mam nebudeme vyh�bať.

Je zauj�mav�, �e tieto praxe s tak�m hlbok�m v�znamom, maj� niekedy veľmi obyčajne znej�ce n�zvy. Napr�klad, čchi-kung jednoducho znamen� �energetick� prax�. Spr�vnej�ie by v�ak bolo naz�vať to duchovnou praxou � alebo podľa tradičnej č�nskej kult�ry � sebakultiv�ciou. Preto�e pr�ve to je �čel t�chto prax�. Samozrejme, existuje pre ne mnoho r�znych pomenovan�, ale vo v�eobecnosti by sa mali naz�vať duchovn� praxe. To, ako čchi-kung dostal svoj n�zov, je pr�značn�. S�vis� to s politick�mi okolnosťami, ktor� sa odohr�vali v Č�ne počas 60. rokov, keď tak�to praxe začali z�skavať na popularite. V tom čase bola Č�na uprostred Kult�rnej revol�cie a prevl�dala tu siln� ne�cta a nevra�ivosť voči tradičn�mu mysleniu a kult�re; o tieto praxe vzr�stol z�ujem a� nesk�r. Ak neberieme do �vahy skor�ie duchovn� n�zvy pre čchi-kung poch�dzaj�ce z prehist�rie, z jeho n�zvov v tomto cykle civiliz�cie m��eme vidieť, v čom by spoč�val probl�m: vzhľadom na obdobie, v ktorom vznikli, by zneli pr�li� n�bo�ensky a to, čo niesli vo svojom n�zve, by sa pova�ovalo za �feud�lny� či spiatočn�cky podt�n. Napr�klad, Veľk� cesta praktizovania Tao, Medit�cia Vad�ru, Cesta budhistick�ch sv�tcov, Veľk� Z�kon budhovstva či Dev�ťstupňov� met�da zlat�ho elix�ru. Ak by ste takto nazvali svoju prax počas Kult�rnej revol�cie, stretlo by sa to s kritikou a �tokmi � hoci by ste ju ľuďom poskytovali s dobr�m �myslom, napr�klad kv�li zlep�eniu zdravia. Nikto sa teda neodv�il pou�iť tradične znej�ce n�zvy. V�č�ina učiteľov namiesto toho prevzala z tradičn�ch č�nskych duchovn�ch textov dva pojmy, ktor� nie s� tak� kontroverzn� � čchi a kung (�energia� a �praktizovanie�) a takto nazvali svoje praxe. Tak�e hoci dnes niektor� ľudia sk�maj� hist�riu pojmu �čchi-kung�, nie je na tom čo sk�mať. Predt�m sa jednoducho naz�val duchovn� prax alebo sebakultiv�cia. Pojem čchi-kung bol teda vymyslen� len ned�vno, aby vyhovoval modern�mu, svetsk�mu vn�maniu.

Keď praktizovanie neprin�a v�sledky

Keď vykon�vanie energetickej praxe neprin�a v�sledky, v ktor� človek d�fal, zvyčajne to ľudia prip�u tomu, �e im neboli vyučovan� �tie prav� veci�. Myslia si, �e ak by sa mohli dostať k najlep��m technik�m, alebo ak by sa naučili �to tajomstvo�, �roveň ich energie by vystrelila nahor. Okolo dev�ťdesiatp�ť percent ľud� rozm��ľa t�mto sp�sobom. Mne v�ak tento sp�sob zm��ľania pripad� smie�ny. Tieto praxe toti� nie s� nejakou svetskou zručnosťou a �plne presahuj� tento be�n� svet. Aby sme im mohli porozumieť, vy�aduje si to in�, vy��ie uva�ovanie. M��em v�m povedať, �e keď ľudia nevidia v�sledky, v ktor� d�fali, je to preto, �e sa pr�li� zameriavaj� na fyzick� aspekt praxe a zanedb�vaj� jej duchovn� zlo�ku. Z�klad �spe�n�ho praktizovania v�ak nespoč�va vo vonkaj��ch či fyzick�ch technik�ch. Je smie�ne myslieť si, �e by ste si mohli vyvin�ť vy��iu formu energie, o ktor� sa sna��te, len pomocou va�ich ľudsk�ch r�k, tela či my�lienok � ako sa v�s v t�ch technik�ch sna�ia presvedčiť. Presne to mi na tom pripad� smie�ne. Ak vklad�te svoje n�deje do povrchn�ch vec�, nikdy sa t�m nič nedosiahne.

V duchovnej praxi to nefunguje tak, ako pri svetsk�ch zručnostiach, kde m��ete zaplatiť nejak� poplatok za naučenie sa techniky a potom ju u� budete ovl�dať. Duchovn� prax je niečo �plne odli�n�, keď�e funguje na �rovni presahuj�cej be�n� r�mec, a preto m� aj vy��ie po�iadavky. Vysvetl�m v�m to. Pri tomto druhu praxe mus�te pracovať predov�etk�m sami na sebe, a nie na niečom inom. Napriek tomu mnoh� ľudia robia presn� opak, pok��aj� sa naučiť jednu vec za druhou a dokonca prechov�vaj� prip�tanosti k nadprirodzen�m schopnostiam. Vid�me tam v�emo�n� mot�vy. Niektor� sa dokonca chc� stať energetick�mi liečiteľmi, aby na tom mohli zar�bať! Av�ak prav� duchovn� prax je o pr�ci na va�ej mysli, resp. charaktere. Vy�aduje si to napr�klad naučiť sa menej znepokojovať spormi, ktor�mi ste obklopen� a prikladať men�iu v�hu svetsk�m veciam, ktor� ľudia be�ne chc� a t��ia po nich. Ak ste namiesto toho zapleten� do s�perenia s druh�mi a zo v�etk�ch s�l sa nad nimi sna��te mať navrch, nemali by ste od svojho praktizovania čakať veľk� v�sledky. V tom pr�pade ste rovnak� ako v�etci ostatn� a ned� sa očak�vať, �e z toho z�skate nejak� vy��iu energiu. Preto mus�te charakter umiestniť do samotn�ho jadra v�ho praktizovania. Ak to dok�ete, zist�te, �e sa duchovne pozdvihujete a va�a energia rastie.

Čo teda utv�ra charakter? Zahŕňa to byť cnostn� (keď�e cnosť fyzicky existuje), praktizovať sebaovl�danie, mať vieru a schopnosť rozli�ovať, vzd�vať sa toho, po čom ostatn� be�ne t��ia a s� k tomu prip�tan�, a byť schopn� brať utrpenie s ľahkosťou. Je v tom teda zahrnut�ch mnoho aspektov. Mali by sme sa sna�iť o zlep�enie ka�dej str�nky n�ho charakteru. T�mto sp�sobom sprav�te skutočn� duchovn� pokrok. Toto je jeden z kľ�čov na vyvinutie mocnej vy��ej energie.

Niektor� ľudia namietali, �e charakter je len mor�lny koncept a niečo teoretick�, pričom oni maj� z�ujem o z�skanie skutočnej energie, s ktorou charakter nes�vis�. To v�ak jednoducho nie je pravda. V Č�ne sa u� odd�vna viedli filozofick� diskusie o tom, či je realita vo svojej podstate niečo materi�lne alebo vytvoren� mysľou. No ja by som v konečnom d�sledku povedal, �e fyzick� a psychick� javy s� vo svojej podstate jedno a to ist�. Vedci zistili, �e my�lienky, ktor� prebiehaj� v ľudskom mozgu, maj� fyzik�lne vlastnosti. To znamen�, �e my�lienky fyzicky existuj�, no určite s� z�roveň aj psychick�mi javmi. To by teda naznačovalo, �e ide vlastne o jedno a to ist�. D� sa to prirovnať k tomu, čo som povedal o vesm�re: �e je hmotn�, no z�roveň m� aj svoju povahu. Priemern� človek, ktor� sa nach�dza na �rovni be�nej existencie, nie je schopn� vn�mať povahu, resp. vlastnosti čen, �an, �en, ktor� prenikaj� cel�m stvoren�m. M��u ich vn�mať len t�, ktor� sa pozdvihn� nad be�n� �roveň. Dovoľte mi to vysvetliť. Ka�d� jedna bytosť, ktor� je s�časťou stvorenia, nech u� sa nach�dza kdekoľvek vo vesm�re, je �iv� a m� myslenie, a nech rob� čokoľvek, bez ohľadu na to, na akej �rovni sa nach�dza, je stelesnen�m Z�kona vesm�ru. Nebudete teda schopn� post�piť na vy��ie �rovne existencie alebo k v�mu duchovn�mu cieľu, ak to tie bytosti nedovolia. D�vodom by bolo to, �e v� charakter sa dostatočne nepozdvihol. Pre ka�d� �roveň existencie je stanoven� určit� �tandard, ktor� mus�te splniť, ak sa tam chcete dostať � a to zbaven�m sa zl�ch my�lienok a z�merov, ako aj v�etk�ho, čo je vo v�s nečist�.

Popri zmene charakteru u v�s nastane aj v�razn� telesn� premena; pozit�vne zmeny vo va�ej mysli bud� zaručene sprev�dzan� fyzick�mi zmenami v tele. Udeje sa to, �e zl� veci, ktor� v�s viedli k vytv�raniu prip�tanost�, bud� odstr�nen�. Aby sme v�m pomohli urobiť si obraz o tom, čo sa bude diať, predstavte si fľa�u naplnen� �pinou, ktor� pevne zavriete. Keď t�to fľa�u hod�te do vody, klesne a� na dno. Ak z nej v�ak vylejete trochu �piny a op�ť ju hod�te do vody, trochu vypl�va; č�m viac �piny z nej vylejete, t�m vy��ie vypl�va. Ak vylejete v�etko, fľa�a sa vznesie �plne na hladinu. A presne to sa sna��me robiť v procese duchovnej kultiv�cie � zbavovať sa v�etk�ho zl�ho v n�s, aby sme tak mohli vyst�piť. S� to pr�ve vlastnosti vesm�ru, ktor� tu plnia �lohu str�cu. Ak nebudete pracovať na svojom charaktere a nestanete sa mor�lnej��m človekom, a ak neodstr�nite zl� l�tky a my�lienky, ktor� v sebe m�te, potom v�m vlastnosti vesm�ru nedovolia vyst�piť. Mysl�m teda, �e budete musieť s�hlasiť s t�m, �e psychick� a materi�lne javy s� jedno a to ist�. Uvediem jeden vtipn� scen�r, ktor� to vystihuje. Len si sk�ste predstaviť, ak� by to bol zm�tok, keby be�n�, priemern� človek, ktor� je st�le pln� ľudsk�ch t��ob a em�ci�, mohol vyst�piť nahor a zaradiť sa medzi bo�sk� bytosti. Hneď ako by zazrel kr�su anjelov, pravdepodobne by začal mať nepr�stojn� my�lienky. A preto�e by mal st�le sklon k z�visti, mohol by tamoj��m nebesk�m bytostiam sp�sobovať probl�my. Tak�to scen�r by v�ak rozhodne nikdy nenastal. Tak�e predt�m, ako bude človeku umo�nen� vyst�piť, mus� sa najprv zbaviť v�etk�ch zl�ch my�lienok a z�merov, k�m je e�te v tomto svete.

Znamen� to teda, �e sa mus�te zamerať na zdokonaľovanie svojho charakteru, zalo�iť svoje praktizovanie na vesm�rnych vlastnostiach čen, �an, �en a zbaviť sa ak�chkoľvek svetsk�ch t��ob, zl�ch my�lienok a nespr�vnych z�merov. Ak pozdvihnete svoju sf�ru myslenia čo i len o k�sok, zl� veci vo va�om tele bud� do istej miery očisten�. Mus�te prejsť aj nejak�mi zlo�it�mi situ�ciami a za�iť trochu nepriazne, aby ste odstr�nili časť svojej karmy. T�m dosiahnete, �e va�a �roveň sa o niečo zv��i, keď�e vesm�rne vlastnosti v�s u� nebud� brzdiť tak ako doposiaľ. Vy vynalo��te potrebn� �silie a v� učiteľ sa postar� o zvy�ok. Sprav� to, �e v�m poskytne mechanizmus na vyvinutie vy��ej energie. Tento mechanizmus potom premen� cnosť z okolia v�ho tela na vy��iu energiu. A ako budete vo svojej praxi neust�le postupovať a pozdvihovať sa, v� stĺpec energie bude neust�le r�sť smerom nahor k nov�m �rovniam. Pre v�s ako praktizuj�cich duchovnej praxe je teda �lohou nasledovn�: duchovne na sebe pracovať; zlep�ovať sa popri tom, ako prech�dzate zlo�it�mi situ�ciami; a nepretr�ite pracovať na odstr�nen� ak�chkoľvek prip�tanost� a t��ob, ktor� m�te � a to v�etko, zatiaľ čo ste s�časťou tejto ľudskej spoločnosti. To, čo sa v tomto svete pova�uje za dobr� a �iaduce, je na vy��ch �rovniach často vn�man� ako niečo zl�. V�č�ina ľud� si mysl�, �e č�m viac materi�lnych v�hod svoj�m �sil�m v �ivote z�skaj�, t�m lep�ie. No v očiach vy��ch bytost� na tom budete, naopak, hor�ie. V akom zmysle? Svoj materi�lny blahobyt ste mohli nadobudn�ť na �kor in�ch a nie v�etko mus� byť opr�vnene va�e; a m��e to sp�sobiť, �e budete e�te viac prip�tan� k svetsk�m veciam, ako je prest� a bohatstvo. A v�etko by to bolo na �kor va�ej cnosti. Tak�e ak chcete z�skať vy��iu energiu, o ktor� sa v na�ej praxi sna��me, mus�te sa zamerať na zlep�ovanie svojho charakteru.

V spoločenstve veriacich sa u� odd�vna verilo, �e du�a je nesmrteľn�. Predstava o �du�i� bola v poslednej dobe v určit�ch modern�ch kruhoch spochybňovan�, av�ak zv�me nasledovn�. Poznatky fyziky odhalili, �e telo sa sklad� z molek�l, prot�nov, elektr�nov a na hlb��ch �rovniach z kvarkov, neutr�n a tak ďalej. V tomto bode je u� zlo�enie tela mimo dosahu mikroskopick�ho pozorovania. St�le je to v�ak veľmi ďaleko od �rovne, ktor� je prvotn�m p�vodom hmoty, resp. v�ho �ivota. Pravdepodobne viete, �e na to, aby nastalo �tiepenie at�mov�ho jadra, je potrebn� siln� n�raz alebo mimoriadne vysok� teplota. Mysl�te si teda, �e keď človek zomrie, at�mov� jadr� v jeho tele po smrti jednoducho zanikn�? Preto sme zistili, �e keď človek zomrie, je to len telo na �rovni molek�l � vrstve najv�č��ch čast�c v tejto dimenzii � ktor� sa rozlo��. Jeho tel� v in�ch dimenzi�ch v skutočnosti nezanikn�. Len zv�me, ako by vyzeralo ľudsk� telo, ak by sme ho zv�č�ili pod mikroskopom. Zistili by sme, �e hoci človek nehybne sed�, jeho cel� telo je v pohybe. Bunky na molekulovej �rovni sa pohybuj� a cel� telo sa zd� byť voľne �trukt�rovan�, akoby zrnit�. Po zv�č�en� teda v�bec nevyzer� tak, ako sa jav� pri pozorovan� voľn�m okom. Tak�e na�e oči n�s v určitom zmysle klam� a br�nia n�m vidieť telo alebo hmotn� veci tak�, ak� naozaj s�. Vn�torn�m okom v�ak mo�no vidieť veci zv�č�ene, hneď ako sa otvor�. Ide o vroden� schopnosť, hoci dnes sa pova�uje za nadprirodzen� schopnosť. Aby ste z�skali tak�to schopnosti, mus�te prostredn�ctvom duchovnej praxe obnoviť čistotu, ktor� ste kedysi mali.

Poďme sa teraz zamerať na cnosť a pozrime sa na to, ako s�vis� s t�m, o čom sme doposiaľ hovorili. Vysvetl�m to podrobnej�ie. Ka�d� človek m� viacero tiel, ktor� existuj� v mnoh�ch dimenzi�ch. Najv�č�ie častice tela, ktor� m��eme vidieť očami, s� bunky, a tie tvoria fyzick� telo. Ak by ste vst�pili do priestoru medzi bunkami a molekulami, alebo do priestoru medzi jednotliv�mi molekulami, za�ili by ste, ak� je to vst�piť do inej dimenzie. Aby ste sa tam mohli dostať, va�e telo by najprv muselo spĺňať po�iadavky pre existenciu v tej dimenzii. Ale koncepty, ktor� m�me tu, by v�m znemo�nili porozumieť �plne odli�n�m tel�m, ktor� by ste videli tam � tel�m, ktor� sa m��u zv�č�ovať alebo zmen�ovať. Ide o nepredstaviteľne rozsiahle r�e. Ja v�ak opisujem len jednu jednoduch� formu paralelnej dimenzie, ktor� existuje na rovnakom mieste a v rovnakom čase ako t� na�a. Človek m� r�zne tel� v ka�dej z početn�ch dimenzi� a v jednej konkr�tnej dimenzii je jeho telo obklopen� poľom, ktor� je vyplnen� cnosťou. Cnosť je v skutočnosti biela l�tka, a nie iba nejak� mor�lny či teoretick� koncept. Je skutočne hmotn�. To by vysvetľovalo star� č�nske pr�slovia o �zhroma�ďovan� alebo �str�can� cnosti. Naozaj na nich bolo niečo pravdy. Cnosť obklopuje telo človeka a vytv�ra pole. A tak je v taoistickej trad�cii be�nou praxou, �e učiteľ hľad� svojich učen�kov, a nie naopak, keď�e dok�e vidieť, koľko cnosti m� telo človeka a ak� s� jeho duchovn� predpoklady. Ten, kto m� mnoho cnosti, bude mať dobr� vyhliadky, zatiaľ čo človek s malou cnosťou ich a� tak� dobr� nem� a bude preňho ťa�k� vyvin�ť si vy��iu energiu.

Na tele z�roveň existuje aj čierny druh l�tky, ktor� naz�vame karma; v budhizme sa označuje ako �karma poch�dzaj�ca zo zl�ch skutkov�. Tak�e biela a čierna l�tka existuj� s�časne. Vysvetl�m v�m, ak� je medzi nimi vzťah. Bielu l�tku, cnosť, z�skavame, keď trp�me, utŕ�ime ranu, alebo keď sprav�me niečo z�slu�n�. Čierna l�tka, karma, zas poch�dza z robenia zl�ch či nespr�vnych vec�, ako aj zo zl�ho zaobch�dzania s ľuďmi. V dne�nej dobe s� niektor� ľudia schopn� urobiť pre svoj vlastn� prospech čokoľvek vr�tane v�emo�n�ch druhov zla. Kv�li peniazom sa zn�ia takmer ku v�etk�mu, dokonca aj k vra�de, alebo si najm� in�ch, aby pre nich zab�jali, a rovnako je dnes be�n� homosexualita či u��vanie drog. V dne�n�ch dňoch sa p�chaj� v�etky mo�n� veci. Konanie zla v�ak stoj� človeka cnosť. M��em to vysvetliť. Keď človek niekoho slovne ur�a, m��e mať pocit, �e z�skal navrch a �e zo seba dostal frustruj�ce pocity. No vo vesm�re funguje princ�p, �e v�etko m� svoju cenu. Nem��ete niečo z�skať len tak za nič, a ak za to osobne nezaplat�te, budete k tomu prin�ten�. P�tate sa, kto v�s k tomu prin�ti? Vyn�tia si to z�kladn� vlastnosti vesm�ru. Nem��ete sa teda vyhn�ť splateniu dlhov, nech by ste si to �elali akokoľvek. V scen�ri, ktor� som pr�ve op�sal, sa udeje nasledovn�. Keď jeden človek slovne ur�a druh�ho alebo ho �ikanuje, d�va druhej strane svoju cnosť. T� ju dostane ako kompenz�ciu, keď�e sa poč�ta za stranu, ktorej bolo za t�chto okolnost� ubl�en� alebo ukrivden�; a to vzhľadom na to, �e do určitej miery trpela a bolo to na jej �kor. Tak�e zatiaľ čo v tejto dimenzii človek chŕli ur�liv� slov�, v inej dimenzii bude časť jeho cnosti vyslan� z jeho priestoru na druh� osobu a pristane na jej tele. Mno�stvo vyslanej cnosti bude priamo�mern� tomu, ako veľmi človek nad�val. To ist� sa udeje aj pri fyzick�ch pot�čkach. Ak človek niekoho udrie alebo kopne, časť jeho cnosti sa prenesie na toho druh�ho v z�vislosti od sily �deru. Priemern� človek nedok�e vn�mať, ako to cel� funguje. A tak ho toto zl� zaobch�dzanie m��e nahnevať a ihneď zah�ji proti�tok. No ak d� �der sp�ť, vr�ti cnosť, ktor� pr�ve dostal a vo v�sledku z toho nikto nič nez�ska, ani nestrat�. Predpokladajme, �e tento človek nebude mať pocit, �e sa pomstil, k�m nevr�ti e�te jednu ranu sp�ť. Nu�, ak udrie znova, ďal�� kus cnosti prelet� z jeho tela na toho druh�ho.

Aby ste pochopili, prečo si tak veľmi cen�me cnosť, pouva�ujme nad t�m, čo sa s ňou udeje v procese duchovnej kultiv�cie. V n�bo�enstv�ch sa odd�vna verilo, �e cnostn� ľudia dostan� po�ehnanie v nasleduj�com �ivote, ak nie e�te v tomto. Pre veľmi cnostn�ch ľud� m��e mať podobu vyt��enej pracovnej poz�cie, veľk�ho bohatstva či splnenia ich �ivotn�ch prian�. V�etko by to nadobudli, takpovediac, v�menou za svoju cnosť. Podobne sa ver�, �e človek, ktor� nem� �iadnu cnosť, bude čeliť z�niku tela aj du�e. To znamen�, �e jeho du�a (juan-�en) bude po smrti zničen� a z človeka nezostane nič. Av�ak pre t�ch z n�s, ktor� sa venuj� duchovnej praxi, m� cnosť in� hodnotu: m��e sa premeniť priamo na vy��iu energiu.

Pozrime sa bli��ie na to, ako sa cnosť premieňa na vy��iu energiu. V duchovnej praxi sa hovor�: �Človek sa m� postarať iba o to, aby vlo�il svoje �silie do praktizovania a ostatn� je v ruk�ch jeho učiteľa.� Toto sa v�razne l�i od pr�stupov, ktor� pou��vaj� určit� ľudia a pova�uj� ich za d�le�it�, ako napr�klad detailn� vizualiz�cie alchymick�ch procesov v tele. Ja by som v�ak povedal, �e tieto veci nie s� v�bec d�le�it�, a ak niekomu pr�li� zamestn�vaj� myseľ, m��u sa stať v skutočnosti prip�tanosťou. Ak by to vo va�om myslen� pr�li� zav�ilo, i�lo by pravdepodobne o prip�tanosť. Vlo�te do toho teda len potrebn� �silie a ostatn� nechajte na v�ho učiteľa. V� z�mer vyvin�ť si vy��iu energiu a urobiť pokrok bude postačuj�ci. T� skutočn� pr�cu vykon� v� učiteľ a bude to presahovať čokoľvek, čo by ste mohli spraviť vy sami. Neexistuje skr�tka �iaden sp�sob, ako by ste si vy, s va��m obyčajn�m telom, mohli vyvin�ť nadprirodzen� telo vytvoren� z vysokoenergetickej l�tky. U� len pomyslenie na to je smie�ne. Procesy prebiehaj�ce pri premene tela v in�ch dimenzi�ch s� nesmierne tajupln� a zlo�it�, a v �iadnom pr�pade to nie je niečo, čo by ste mohli spraviť vy sami.

V� učiteľ v�m d� mechanizmus, pomocou ktor�ho sa bude vyv�jať vy��ia energia. Skutočn� vy��ia energia, ktor� si vyviniete, vznikne z cnosti nach�dzaj�cej sa zvonka v�ho tela. Tak�e v konečnom d�sledku je to cnosť, ktor� zodpoved� za dosiahnut� stupeň va�ej duchovnej �rovne a duchovnej sily. Mechanizmus, ktor� som pr�ve spomenul, bude premieňať va�u cnosť na vy��iu energiu rast�cu dohora v tvare �pir�ly. T�to vy��ia energia v skutočnosti určuje va�u �roveň a vyv�ja sa zvonka v�ho tela; vinie sa okolo neho �pir�lovito smerom nahor, pokiaľ nedosiahne temeno va�ej hlavy, kde sa sformuje do stĺpca energie. Letm�m pohľadom na jeho v��ku je mo�n� vidieť, koľko vy��ej energie človek m� a naznačuje to dosiahnut� stupeň jeho duchovnej �rovne � resp. bo�skej hodnosti, povediac to n�bo�ensk�m pojmom. To vysvetľuje, prečo du�a niektor�ch ľud� m��e počas medit�cie vyst�piť do určitej v��ky, no v istom bode u� nem��e �sť ďalej a ani by sa neodv�ila to sk�siť. To, čo t�mto ľuďom umo�ňuje dosiahnuť dan� v��ku, je ich energetick� stĺpec, ktor� ich tam pozdvihne. Preto nem��u vyst�piť vy��ie; dosiahli toti� jeho hranicu. Takto sa d� objasniť n�bo�ensk� koncept dosiahnutia �bo�sk�ho postavenia�. �

Existuje aj meradlo, ktor� meria charakter človeka. Toto meradlo a stĺpec, ktor� som pr�ve op�sal, nie s� v rovnakej dimenzii, ale existuj� s�be�ne. Pozrime sa na to, čo sa stane, keď si zlep��te svoj charakter. Povedzme, �e niekto tam vonku v�m začne nad�vať alebo v�m niečo vyč�tať, vy v�ak zachov�te pokoj a nepoviete ani slovo. Alebo predpokladajme, �e v�s niekto udrie, no vy na to nič nepoviete a s �smevom nad t�m len m�vnete rukou. V oboch pr�padoch by to znamenalo, �e ste spravili pokrok v zlep�ovan� svojho charakteru, čo je vynikaj�ce. Čo teda ako praktizuj�ci z�skate? Dostanete za to vy��iu energiu. �roveň va�ej energie bude r�sť priamo�merne s va��m charakterom. St�le n�m v�ak bude limitovan�, a to plat� bez v�nimky. Toto vysvetľuje, prečo sa u niektor�ch ľud� nikdy nevyvinula vy��ia energia a ani sa nezbavili svojich chor�b, nech u� sa venovali akejkoľvek energetickej praxi. Hoci vynalo�ili mnoho �silia a dobre sa činili pri praktizovan� cvičen�, či u� cvičili vonku alebo doma, nesk�r sa v�ak op�ť vr�tili k svojmu obvykl�mu sp�sobu spr�vania, s�periac s druh�mi o svetsk� veci. Preto sa u nich ani napriek vytrval�mu �siliu nikdy neprejavili pozit�vne zdravotn� �činky, v ktor� d�fali. Energetick� cvičenia sl��ia na duchovn� kultiv�ciu, teda na vy�� čel. Nejde len o nejak� ďal�iu formu obyčajn�ch kondičn�ch cvičen�. Tak�e aby v�bec mohlo d�jsť k nejak�mu uzdraveniu alebo z�skaniu vy��ej energie, v praktizovan� človeka mus� hrať podstatn� �lohu jeho charakter.

Niektor� ľudia veria, �e vytvoren�m koncentrovan�ho zhluku energie (danu) si vyvin� vy��iu energiu, no nie je to tak. Aby vytvorili tento energetick� zhluk, pou��vaj� v r�mci svojich prax� zlo�it� vizualiz�cie alchymick�ch zmien v tele. Tento zhluk v�ak neobsahuje cel� spektrum energie, ale len určit� rozsah. Uvediem to do s�vislost�. Ako u� viete, na�a prax zahŕňa aj fyzick� aspekt, čo umo�ňuje praktizuj�cim vyvin�ť si v tele vy��ie sily a mnoho schopnost�. V�č�ina t�chto schopnost� sa v ka�dej jednej praxi zapečat� a nebud� človeku k dispoz�cii. Ka�d� z nespočetn�ch schopnost�, ktor� sa u praktizuj�ceho vyvinie, bude s najv�č�ou pravdepodobnosťou hneď po vytvoren� zapečaten�. Cieľom je zabr�niť tomu, aby ich človek voľne pou��val v spoločnosti a mal tak na ňu nejak� dopad, alebo aby sa nimi neuv�ene predv�dzal. Naru�ilo by sa t�m fungovanie tejto spoločnosti. Duchovn� cesta mnoh�ch ľud� sa opiera o praktizovanie viery, a ak by praktizuj�ci začal svoje schopnosti predv�dzať pred ostatn�mi, bol by to probl�m. Kto by potom neuveril alebo nechcel praktizovať, ak by videl tak�to z�zračn� veci? Dokonca aj t� najhor�� ľudia by o to prejavili z�ujem. Toto v�etko by sp�sobovalo probl�my. Nikto teda nem� dovolen� predv�dzať svoje schopnosti. Ďal�ou vecou je, �e ak by nad nimi mali ľudia voľn� ruku, mohli by ich vyu�iť nespr�vne, keď�e nedok�u vn�mať hlb�ie pr�činy, resp. karmick� d�vody z�le�itost�, ani ich podstatu. To, čo sa pova�uje za dobr� skutok, by sa nakoniec mohlo uk�zať ako prav� opak. Ak by sa tieto schopnosti nejak�m sp�sobom zneu�ili, �roveň človeka by klesla a jeho duchovn� �silie by vy�lo navnivoč. Preto sa mnoh� schopnosti zapečatia a nebud� praktizuj�cemu spr�stupnen�. Čo sa potom stane s energetick�m zhlukom? Keď u človeka nad�de deň osvietenia a uvoľnenia jeho schopnost�, tento zhluk bude pou�it� ako bomba. Posl��i na to, aby sa v�buchom otvorili v�etky zapečaten� schopnosti v tele, ako aj akupunkt�rne body, keď�e toto je jeho �čel. Niekedy, keď spopolnia tel� zosnul�ch budhistick�ch mn�chov, n�jdu sa u nich mal� kor�likov� pozostatky v tvare kry�t�lov, zn�me ako sarira. Skeptici sa to pok��ali zamietnuť s t�m, �e ide len o kosti alebo zuby. To by v�ak vyvol�valo ďal�iu ot�zku: prečo ich nenach�dzame po spopolnen� in�ch ľud�? V skutočnosti ide o pozostatky energetick�ho zhluku, ktor� vybuchol a jeho mocn� energia sa uvoľnila. Tento energetick� zhluk bol ka�d�m k�skom fyzick�; skladal sa z veľk�ho mno�stva hmoty z in�ch dimenzi�. Nem� to v�ak �iaden in� �čel ako ten, o ktorom som hovoril. Ľudia dnes pova�uj� tieto predmety za vz�cne, keď�e maj� energiu, s� �iariv� a tvrd�. Teraz u� viete, o čo v skutočnosti ide.

Existuje aj ďal�ia pr�čina, prečo ľudia nemusia dosiahnuť v�sledky alebo z�skať vy��iu energiu, ktor� od svojho praktizovania očak�vaj�: nemaj� �iadne vy��ie učenie, ktor� by ich viedlo. V takom pr�pade nie je mo�n� dosiahnuť duchovn� pokrok. Aby sme to pochopili, pripomeňme si anal�giu, ktor� som pou�il u� predt�m. Vysvetlil som, �e naučenie sa veľk�ho mno�stva r�znych prax� neprinesie človeku nič dobr�. Ak v�etko, čo sa človek nauč�, s� len z�kladn� veci, st�le bude z hľadiska duchovnej praxe iba dieťaťom. Z�kladn� učenia začiatočn�ckej �rovne nie s� schopn� viesť človeka k vy��m �rovniam duchovnej praxe. Ako som povedal, ak sa pok�site prejsť vysokou �kolou �tudovan�m kn�h z�kladnej �koly, nez�skate t�m vysoko�kolsk� vzdelanie � bez ohľadu na to, z koľk�ch kn�h ste �tudovali. A veci to len zhor��. Z�kon poskytuje r�zne duchovn� pravdy, ktor� v�s m��u viesť na r�znych �rovniach, a ka�d� z t�chto pr�vd vedie praktizovanie vo svojej pr�slu�nej r�i. Tak�e vedomosti ni��ej �rovne v�s nem��u viesť k vy��m �rovniam. Poznatky, ktor� tu poskytujeme, zahŕňaj� v�etko, čo potrebujete na vykon�vanie duchovnej praxe vy��ej �rovne. Do mojej v�učby som začlenil hlb�ie poznatky z mnoh�ch �rovn�, a tak v�s toto učenie bude schopn� viesť pri praktizovan� odteraz a� do konca. M�m niekoľko kn�h, ako aj audio a video nahr�vok z m�jho vyučovania. Zist�te, �e potom, čo si ich cel� prejdete a znova sa k nim vr�tite, budete z nich st�le z�skavať nov� pochopenia. To v�m m��em zaručiť. A ako budete napredovať ďalej, v�dy v�m bud� poskytovať nov� duchovn� pochopenia a nov� smerovanie. Toto je prirodzen� vlastnosť opravdiv�ho duchovn�ho učenia. Tak�e teraz u� pozn�te tie dve pr�činy, prečo ľudia nemusia vo svojej praxi dosiahnuť po�adovan� v�sledky: jedna je t�, �e nem��u duchovne napredovať, ak ich nevedie vy�� Z�kon; a druhou pr�činou je, �e ak na sebe nepracuj� a nesna�ia sa o zlep�enie svojho charakteru, nez�skaj� vy��iu energiu. V z�sade sa jedn� o tieto dve pr�činy.

V čom je Falun Dafa odli�n�

Na�a prax Falun Dafa je jednou z osemdesiat�tyritis�c ciest ved�cich k osvieteniu, o ktor�ch sa hovor� v budhistickej filozofii. Hoci sa t�to prax počas tohto cyklu civiliz�cie verejne nevyučovala, bola vyučovan� v jednom z predch�dzaj�cich cyklov, a v tom čase sa stala v�eobecne roz��ren�m prostriedkom na vyslobodenie sa z tohto sveta. V tomto konečnom obdob� ju op�ť zverejňujem a d�vam k dispoz�cii v�etk�m, tak�e je to niečo, čo je potrebn� si v�iť. Odhalil som sp�soby, ak�mi sa cnosť premieňa priamo na vy��iu energiu. Teraz u� viete, �e t�to energia nepoch�dza z cvičen�, ale z duchovnej kultiv�cie. Mnoh� ľudia ju chc� z�skať, av�ak s�stredia sa v�hradne na energetick� cvičenia a opom�naj� duchovn� str�nku veci. No vy��ia energia je v�dy v�sledkom pr�ce na svojom mor�lnom charaktere. Napriek tomu maj� energetick� cvičenia v na�ej praxi svoje miesto, a vysvetl�m aj prečo. Najprv by v�ak bolo dobr� zamyslieť sa nad t�m, prečo sa tak�to cvičenia nevyskytuj� v budhistickej mn�skej trad�cii. Mn�si sa tu zameriavaj� najm� na medit�ciu, odriekanie posv�tn�ch textov a pr�cu na svojej mysli, no aj tak si dok�u vyvin�ť vy��iu energiu � ten druh, ktor� určuje dosiahnut� duchovn� �roveň. Budha učil svojich nasledovn�kov vzdať sa v�etk�ho, čo poch�dza z tohto sveta, dokonca aj vlastn�ho tela, a preto nevykon�vaj� �iadne fyzick� cvičenia. Okolnosti v taoistickej praxi s� v�ak dosť odli�n�, keď�e oni nemaj� za cieľ prospievať cel�mu ľudstvu [ako je to u budhistov] � a tak sa nedostan� do situ�cie, �e si bud� musieť poradiť s ľuďmi zo v�etk�ch spoločensk�ch vrstiev, s rozličn�mi postojmi k praktizovaniu, s r�znym stupňom duchovn�ho porozumenia a odli�nou mierou sebeckosti. Taoisti si starostlivo vyberaj�, koho prijm� za svojho �tudenta a nie je prekvapen�m, ak napr�klad len jedn�mu z troch �tudentov, ktor�ch si vyber�, odovzdaj� prav� učenie. T�m sa zaist�, �e ten, koho bud� učiť, bude dobr�m a cnostn�m človekom a nedostane sa ľahko do probl�mov. Tak�e vo svojej praxi pou��vaj� fyzick� cvičenia, a tie tu zohr�vaj� v�znamn� �lohu, keď�e taoisti sa sna�ia o predĺ�enie �ivota a vyvinutie nadprirodzen�ch schopnost�, čo si vy�aduje tak�to pr�stup.

Falun Dafa je prax, ktor� zu�ľachťuje myseľ aj telo, tak�e jej s�časťou s� aj cvičenia. Jedn�m z cieľov cvičen� je zv��iť va�u duchovn� silu, čo n�sledne posl��i na zosilnenie schopnost� v�ho tela. Ďal��m cieľom je, aby sa vo va�om tele vyvinulo mno�stvo nadprirodzen�ch bytost�. Na vy��ch �rovniach praktizovania to taoisti opisuj� ako �zrod nesmrteľn�ho dieťaťa� a budhisti ako �vyvinutie nezničiteľn�ho tela�. Z�roveň sa v tele vyvinie aj mno�stvo �peci�lnych schopnost�. Na vypestovanie v�etk�ch t�chto vec� s� potrebn� fyzick� pohyby a techniky, a na�e cvičenia sl��ia pr�ve na tento �čel. Aby sa nejak� prax dala pova�ovať za prax, ktor� kultivuje myseľ aj telo, mus� obsahovať duchovn�, ako aj fyzick� str�nku. Mysl�m, �e teraz u� ch�pete, �e vy��ia energia, ktor� určuje va�u dosiahnut� �roveň, nie je napokon v�sledkom cvičen�, ale duchovn�ho zu�ľachťovania. V� vzostup do vy��ch r� poch�dza z toho, �e pracujete na svojom charaktere, zatiaľ čo ste v tejto spoločnosti, a �e stelesňujete vlastnosti vesm�ru v takej miere, �e v�s u� viac nebud� obmedzovať. Z�roveň sa va�a cnosť bude premieňať na vy��iu energiu a spolu s t�m, ako si budete zvy�ovať latku svojho mor�lneho charakteru, t�to energia bude neust�le r�sť. Tak�e v�etko to navz�jom s�vis�.

Na�a prax je skutočne zameran� na kultiv�ciu mysle aj tela. Vy��ia energia, ktor� si v nej vyv�jate, sa bude ukladať v bunk�ch cel�ho v�ho tela a prenikne a� k va�im časticiam v t�ch najmen��ch a �plne najneviditeľnej��ch r�ach, odkiaľ poch�dza va�a fyzick� existencia. Spolu s t�m, ako bude r�sť va�a duchovn� sila, porastie aj hustota a sila va�ej energie. P�jde o vysokoenergetick� l�tku, ktor� je �iv� a m� svoju vlastn� inteligenciu. A keď�e je ulo�en� v bunk�ch v�ho tela, a to a� k počiatočn�mu bodu v�ho �ivota, postupom času nadobudne rovnak� tvar a vzhľad ako va�e bunky a at�mov� jadr�, s rovnak�m molekulov�m usporiadan�m. Tak�e va�e bunky prejd� podstatnou zmenou; nebudete u� viac zlo�en� z tej istej hmotnej l�tky ako predt�m. T�mto sp�sobom prirodzene prekroč�te p�ť elementov. Samozrejme, neznamen� to, �e va�a duchovn� cesta sa t�m skonč�. St�le budete musieť prech�dzať ďal��m duchovn�m zu�ľachťovan�m, zatiaľ čo ste s�časťou tejto spoločnosti. Tak�e v� vonkaj�� vzhľad zostane aj naďalej norm�lny. Jedin� rozdiel bude v tom, �e na svoj vek budete vyzerať mlado. Aby k tomu v�etk�mu mohlo d�jsť, va�e telo sa mus� najprv očistiť od zl�ch vec�, ktor� obsahuje, vr�tane v�etk�ch chor�b. Nebudeme v�s v�ak liečiť � ide sk�r o očistenie v�ho tela. Vyh�bame sa slovu �liečenie� a naz�vame to jednoducho �očisťovanie�. Je to niečo, čo urob�me pre ka�d�ho, kto sa poctivo venuje na�ej praxi. Nem��eme to vykonať pre t�ch, ktor� prich�dzaj� len kv�li uzdraveniu. Ľudia s v�nymi zdravotn�mi probl�mami nemaj� dovolen� zap�sať sa na na�e semin�re, preto�e ich myseľ sa bude zaoberať len my�lienkami na to, aby sa uzdravili; nebud� to schopn� opustiť, čo je pochopiteľn�, keď�e ich stav je v�ny a sp�sobuje im bolesť. Vtedy je veľmi ťa�k� zaoberať sa duchovnou praxou. Preto sme mali v�dy pr�sne pravidlo, �e v�ne chor� ľudia sa nesm� z�častňovať na�ich predn�ok. Na�e semin�re s� o duchovnom praktizovan�, čo je veľmi vzdialen� od ich uva�ovania. Mo�no sa im podar� n�jsť niekoho in�ho, kto ich bude liečiť, no my nepou��vame tak�to pr�stup. Je tu v�ak mnoho ľud� s be�n�mi chorobami, ktor� sa chc� �primne naučiť na�u prax, a tak m��eme ich tel� očistiť.

Po nejakom čase praktizovania Falun Dafa m��u nastať v�razn� zmeny vo va�om v�zore. Medzi tie be�n� patr� napr�klad to, �e va�a pleť bude jemnej�ia a hlad�ia, s ru�ovkast�m n�dychom a u star��ch ľud� sa zn�i počet vr�sok � niekedy dosť v�razne. Netvrd�m tu nič nezvyčajn�, keď�e mnoh� z tu pr�tomn�ch, ktor� praktizuj� u� nejak� čas, to m��u potvrdiť. Ďal�ou zmenou bude to, �e star��m �en�m sa vr�ti men�truačn� cyklus, keď�e v tejto krvi je obsiahnut� z�kladn� energia, ktor� je potrebn� v praxi zu�ľachťuj�cej myseľ aj telo. Tak�e hoci sa ich cyklus obnov�, jeho intenzita nebude tak� siln�; bude v�ak postačuj�ca na to, aby posl��ila svojmu �čelu v tejto f�ze praktizovania. Toto je taktie� be�n�, keď�e bez toho by sa v�voj v�ho tela spomalil. Rovnako mu�i, či u� mlad� alebo star�, bud� pociťovať určit� zmeny, ako napr�klad, �e va�e cel� telo sa stane ľah��m. Zmeny, ktor� som op�sal, sa u v�s objavia, ak budete k v�mu praktizovaniu pristupovať �primne.

Na�a prax je zalo�en� na niečom veľkom � v skutočnosti na niečom priam obrovskom. T�m sa l�i od mnoh�ch prax�, ktor�ch cvičenia s� zalo�en� na pohyboch div�ch zvierat. Učenia Budhu a taoistick�ho mudrca Lao-c� vych�dzali z princ�pov fungovania Mliečnej cesty. Prax Falun Dafa v�ak vych�dza z princ�pov, ktor�m podliehaj� zmeny v celom vesm�re a je zalo�en� na jeho najvy��om prejave: vlastnostiach čen, �an, �en (pravdivosti, s�citu, zn�anlivosti). A pr�ve toto je �tandard, ktor� n�s vedie pri na�om praktizovan�. Tak�e rozsah na�ej praxe je tak� veľk�, �e by sa dala nazvať priam kozmickou.��

Je tu e�te ďal�ia vlastnosť Falun Dafa, ktor� je mimoriadne jedinečn� a skutočne t�to prax odli�uje od ostatn�ch. Ako som u� spom�nal, v�etky energetick� praxe, ktor� dnes existuj� v spoločnosti a s� spr�stupnen� verejnosti, id� cestou vyv�jania zhluku energie. Tak�mto sp�sobom je v�ak pre človeka pr�li� ťa�k� dosiahnuť osvietenie a uvoľnenie jeho schopnost�, zatiaľ čo je st�le s�časťou svetskej spoločnosti. Vo Falun Dafa m�me odli�n� pr�stup. V na�ej praxi si vyv�jate falun* v oblasti spodnej časti brucha a ja v�m ho osobne poskytnem v priebehu n�ho semin�ra. Počas vyučovania tejto praxe ho systematicky d�vame ka�d�mu z v�s, či u� to m��ete c�tiť, alebo nie. V�č�ina ľud� to m��e c�tiť, av�ak vlastnosti ľudsk�ch tiel sa l�ia. Tak�e na�a prax vyv�ja falun, a nie energetick� zhluk. Falun je v podstate miniat�rny vesm�r a je schopn� vykon�vať v�etko, čo aj vesm�r; preto sa dok�e automaticky, samočinne ot�čať. Len čo v�m ho poskytneme, bude sa nav�dy ot�čať v oblasti spodnej časti v�ho brucha a bude to tak robiť nepretr�ite, rok čo rok. Keď sa ot�ča v smere hodinov�ch ručičiek, automaticky pohlcuje energiu z vesm�ru, premieňa ju pre v�s a potom ju dod�va do t�ch čast� v�ho tela, ktor� ju potrebuj� pre svoje zu�ľachtenie. Keď zmen� smer (ot�čaj�c sa proti smeru hodinov�ch ručičiek), vy�le v�etky u� viac nepotrebn� l�tky z v�ho tela vo forme energie, ktor� sa rozplynie, len čo je vyslan� mimo v�s. N�sledne sa privedie dovn�tra nov� energia. Mal by som dodať, �e vyslan� energia bude prospievať ka�d�mu, kto je vo va�ej bl�zkosti. Toto je v s�lade s budhistickou n�ukou o pomoci cel�mu ľudstvu a o spasen� v�etk�ch �ivotov � nielen sam�ho seba. Tak�e ostatn�m to m��e prospieť v r�znych ohľadoch, ako napr�klad, �e ich telo bude uveden� do rovnov�hy alebo sa uzdrav�, hoci ste to nemali v �mysle. Keď sa v�ak energia vy�le von, nestrat�te ju. Pri ot�čan� faluna v smere hodinov�ch ručičiek sa nov� energia privedie op�ť dovn�tra. Určite to bude tak, keď�e sa ot�ča nepretr�ite.

Niektor� ľudia si nevedia predstaviť, ako sa m��e falun ot�čať alebo ako to dok�e robiť neprestajne. Je to pre nich ťa�ko pochopiteľn�, hoci si u� mo�no zvykli na predstavu, �e energia sa m��e skoncentrovať do zhluku, ako je to v in�ch praxiach. Nasleduj�ca anal�gia to sn�ď pom��e ozrejmiť. Vesm�r sa pohybuje, rovnako ako aj v�etky Mliečne cesty a galaxie; dev�ť plan�t na�ej slnečnej s�stavy obieha okolo Slnka a samotn� Zem sa neust�le ot�ča. Nedok�zali by ste v�ak pochopiť, ako sa pohybuj� alebo čo ich poh�ňa, ak by ste sa o to pok��ali pomocou be�nej logiky tohto sveta. Skr�tka, je za t�m určit� mechanizmus. Rovnako to plat� aj pre n� falun. Jednoducho sa ot�ča. T�m predĺ�i čas p�sobenia va�ich cvičen� a vyrie�i tak probl�m toho, ako si n�jsť dostatok času na praktizovanie a z�roveň viesť norm�lny �ivot. Ako sa to dosiahne? T�m, �e sa neust�le ot�ča, v�m umo�ňuje neprestajne načerp�vať energiu z vesm�ru a premieňať ju. Napr�klad, keď idete do pr�ce, falun bude vykon�vať praktizovanie za v�s. Samozrejme, neplat� to len pre falun, ale aj pre mnoh� mechanizmy a schopnosti, ktor� sme poskytli v�mu telu. Tie bud� automaticky v činnosti a bud� sa pohybovať spolu s falunom. Tak�e toto je prax, ktor� v�s premieňa automaticky, a tak m��eme povedať, �e �mechanizmy praktizuj� za v�s� a �e �Fa vykon�va pr�cu namiesto v�s�. Dokonca aj keď nerob�te cvičenia, mechanizmy na v�s bud� p�sobiť rovnako, ako keď cvič�te. Bud� pracovať na premieňan� v�ho tela dokonca aj keď jete, sp�te alebo pracujete. Toto v�s m��e viesť k ot�zke, načo s� potom potrebn� cvičenia. Ich vykon�vanie sl��i na posilnenie faluna, ako aj mnoh�ch schopnost� a mechanizmov, ktor� som v�m dal. Toto je charakteristick� znak duchovnej praxe vy��ej �rovne, ktor� sa praktizuje bez akt�vneho z�meru; nepotrebujete usmerňovať ani ovl�dať veci pomocou mysle alebo d�chac�ch techn�k, a fyzick� pohyby, ktor� vykon�vate, bud� jednoducho nasledovať pr�slu�n� mechanizmy.

V na�ej praxi sa nemus�te zaoberať ani časom alebo miestom vykon�vania cvičen�. Niekedy sa ma ľudia p�taj�, ktor� časť dňa je pre cvičenie najvhodnej�ia � či je to neskoro večer, skoro r�no alebo popoludn�. U n�s na f�ze dňa nez�le��. Mechanizmy, ktor� m�te, bud� v činnosti neust�le a bud� praktizovať za v�s, nech u� je to v noci alebo r�no, bez ohľadu na to, či sp�te, idete niekam alebo ste v pr�ci. Len si predstavte, ako v�razne to skr�ti čas, ktor� mus�te venovať cvičeniu. Mnoh� ľudia vstupuj� do na�ej praxe s �primn�m �elan�m dosiahnuť osvietenie, čo je, samozrejme, cieľom duchovnej praxe � stať sa nakoniec osvieten�m či bo�sk�m. Niektor� ľudia v�ak m��u čeliť probl�mu toho, �e im u� nezost�va mnoho rokov �ivota, tak�e za norm�lnych okolnost� nemusia mať dostatok času na dosiahnutie tohto cieľa. Falun Dafa dok�e vyrie�iť tento probl�m t�m, �e skr�ti priebeh ich duchovnej praxe. A navy�e, na�a prax kultivuje myseľ aj telo, tak�e keď bude človek pokračovať v praktizovan�, jeho �ivot sa predĺ�i. To znamen�, �e t�, ktor� s� star�� a maj� dobr� vroden� z�kladňu, by mali mať dostatok času. V takom pr�pade je tu v�ak jedna podmienka: dni z�skan� nad r�mec t�ch, ktor� v�m boli p�vodne pridelen�, s� poskytnut� v�lučne na to, aby ste mohli pokračovať v praktizovan�. Ak sa va�e myslenie odch�li, m��e v�m hroziť nebezpečenstvo, keď�e v� �ivot sa mal u� skončiť. V�nimkou z tohto pravidla je situ�cia, keď človek vo svojom praktizovan� pokroč� na �roveň, kde u� viac nebude podliehať z�konom ľudskej r�e, čo je v�ak odli�n� z�le�itosť.

Pri vykon�van� cvičen� sa nemus�te zaoberať ani t�m, na ktor� stranu sa m�te otočiť alebo ak�m sp�sobom �ukončiť� ka�d� cvičenie, ako sa to rob� v in�ch praxiach. Keď�e n� falun sa ot�ča neust�le, jeho činnosť nie je potrebn� �ukončiť�. V na�ej praxi m��ete cvičenie v pr�pade potreby n�hle zastaviť, keď mus�te napr�klad zdvihn�ť telef�n alebo �sť otvoriť dvere. Keď takto n�hle zmen�te činnosť, falun okam�ite zareaguje ot�čan�m sa v smere hodinov�ch ručičiek a vtiahne sp�ť v�etku energiu, ktor� bola v tej chv�li rozpt�len� okolo v�ho tela. V in�ch praxiach, ktor� zahŕňaj� veci ako smerovanie energie do temena hlavy, by sa energia stratila, ak by ste cvičenie n�hle zastavili, bez ohľadu na to, ako dlho ste cvičili. Rozdiel je v tom, �e falun m� svoju vlastn� inteligenciu a bude vedieť, čo je potrebn� spraviť. Nezaober�me sa ani ot�čan�m do určit�ch smerov, preto�e na�a prax je prisp�soben� princ�pom v�č�ieho vesm�ru. Aj keby ste chceli presne určiť sever, juh, v�chod alebo z�pad, nevedeli by ste to spraviť v r�mci rozsahu, v akom fungujeme my, keď�e cel� vesm�r je v pohybe, Mliečna cesta je v pohybe, plan�ty slnečnej s�stavy obiehaj� okolo Slnka a Zem samotn� sa ot�ča. Tak�e nech ste počas cvičenia otočen� ak�mkoľvek smerom, je to rovnak�, ako keby ste boli otočen� v�etk�mi smermi, teda do v�etk�ch �tyroch hlavn�ch smerov s�časne. Ďal�ou črtou Falun Dafa je to, �e na�i �iaci bud� chr�nen�. Vy�aduje si to ist� vysvetlenie. Falun bude ochraňovať t�ch, ktor� sa �primne venuj� na�ej praxi. Ja som zakorenen� v tomto vesm�re, tak�e ak by niekto mohol ubl�iť v�m, musel by byť schopn� ubl�iť mne, čo znamen�, �e by musel byť schopn� ubl�iť tomuto vesm�ru. Nemajte obavy, ak to znie trochu prehnane. Bude v�m to d�vať zmysel nesk�r, keď tejto praxi lep�ie porozumiete. Mohol by som toho povedať viac, av�ak nechcem prezradiť veci, ktor� s� pre v�s moment�lne na pr�li� pokročilej �rovni. Budeme postupovať tak, �e v�m systematicky vysvetl�me vy��ie princ�py Fa, od jednoduch�ch po hlbok�. Ale ak je niečo nespr�vne na va�ej strane a primie�ali ste do toho in� mot�vy, veci sa nemusia vyv�jať dobre. Videl som mnoh�ch �tudentov, ktor� praktizovali u� po nejak� čas, av�ak ich falun je teraz zdeformovan�. Ako sa to mohlo stať? Vniesli do toho veci z in�ch prax�, ktor� sa im pozd�vali. Falun ich pred t�mito vecami neochr�nil, keď�e vzhľadom na to, �e im bol dan� a patril im, nasledoval ich v�ľu. Je to princ�p tohto vesm�ru, �e vy ste t�, ktor� rozhoduj� o tom, čo chc�. Tak�e ak naozaj nechcete praktizovať, nikto v�s do toho nebude n�tiť; v skutočnosti by to nebolo spr�vne. Koniec koncov, nikto nem��e nikoho n�tiť, aby zmenil svoje srdce. Vy ste t�, ktor� sami sebe nastavuj� latku. Keď začnete �brať to najlep�ie� z in�ch prax� a budete sa učiť v�etky mo�n� veci, je to zvyčajne poh�ňan� t��bou vyliečiť sa. No aj tak sa t�m nakoniec nikdy nič nedosiahne. Prinajlep�om to posl��i len na oddialenie va�ich zdravotn�ch ťa�kost�. V pokročilej praxi sa mus�te zaviazať jednej met�de a vlo�iť do nej svoje srdce. A� po dosiahnut� osvietenia a z�skan� v�etk�ch potenci�lnych schopnost� z jednej praxe v�m bude dovolen� učiť sa niečo in�, keď�e potom sa u� budete zaoberať �plne nov�m syst�mom. V�etky prav� duchovn� praxe boli starostlivo odovzd�van� po st�ročia a sp�sob, ak�m premieňaj� ľudsk� telo, je nesmierne zlo�it�. Je preto smie�ne myslieť si, �e by ste mohli zmie�ať tak�to prepracovan� met�dy a vymyslieť niečo nov� len na z�klade toho, čo sa v�m zd� spr�vne. Skutočn� zmeny, ktor�mi prech�dza telo človeka počas duchovnej praxe, sa dej� v in�ch dimenzi�ch a s� mimoriadne komplexn� a hlbok�; nie je tam priestor na jedin� chybičku. Tie procesy nie s� o nič menej prec�zne ako zostavenie presn�ho pr�stroja, kde pridanie čo i len jedinej nespr�vnej s�čiastky sp�sob� jeho poruchu. V na�ej praxi prech�dzaj� va�e tel� v mnoh�ch dimenzi�ch zmenami, ktor� s� mimoriadne hlbok� a ani tu nie je �iaden priestor na chyby. To, čo som povedal predt�m, plat� aj v tomto pr�pade: vy mus�te robiť len svoju časť praktizovania a o zvy�ok sa postar� v� učiteľ. Ak svojvoľne prid�te veci in�ch ľud�, ich energie naru�ia mechanizmy z na�ej praxe, vy odboč�te z cesty a probl�my, ktor� z toho vyplyn�, sa prejavia vo va�om be�nom �ivote a bud� sa podobať probl�mom nepraktizuj�cich. Ale ako som povedal, vy ste t�, ktor� rozhoduj� o tom, čo chc�. Ak toto je to, čo chcete, potom m��em len povedať, �e je tam probl�m s va��m �sudkom. Nech prid�te do praktizovania čokoľvek, po�kod� to mechanizmy, ktor� som v�m dal a zmar� to va�e duchovn� vyhliadky. Nikdy som v�ak nepovedal, �e ka�d� mus� praktizovať Falun Dafa. Ak nepraktizujete Falun Dafa, nie som proti tomu, aby ste sa učili nejak� in� prav� prax. Len by som v�m r�d pripomenul, �e ak chcete spraviť nejak� v�znamnej�� duchovn� pokrok a dosiahnuť vy��iu r�u, mus�te sa zaviazať jednej met�de. A je tu e�te niečo, čo by som v�m mal povedať. V s�časnosti nikto in� neposkytuje tak�to v�učbu, ktor� by skutočne dok�zala priviesť ľud� k vysok�m duchovn�m �rovniam. Jedn�ho dňa si uvedom�te, čo v skutočnosti rob�m. Tak�e d�fam, �e sa rozhodnete spr�vne. Mnoh� maj� t��bu stať sa lep��mi, duchovnej��mi ľuďmi a vyst�piť na vy��iu �roveň. Teraz to predklad�m priamo pred v�s a pon�kam, čo m�m � len si to mo�no e�te neuvedomujete. Mohli by ste min�ť cel� majetok cestovan�m po svete, aby ste �tudovali pod veden�m duchovn�ch učiteľov tu aj tam, no nikdy by ste nena�li nič podobn�. Dnes som v�m to doručil priamo k va�im dver�m. D�fam len, �e si dok�ete uvedomiť, o čom to cel� je! Napokon, to, či m��ete byť zachr�nen� z tohto sveta, z�vis� od v�s a zač�na to t�m, či ste schopn� to rozl�iť.

DRUH�� PREDN��KA

Vn�torn� oko*

Vn�torn� oko (tchien-mu) je t�ma, o ktorej hovorilo u� mnoho duchovn�ch učiteľov. Je v�ak potrebn� mať na pam�ti, �e Z�kon sa odkr�va na z�klade duchovnej �rovne ka�d�ho jednotlivca. Tak�e človek bude schopn� vidieť iba veci, ktor� zodpovedaj� jeho �rovni zlep�enia; nebude vidieť vy��ie skutočnosti, ani im nebude veriť. A tak si m��e myslieť, �e to, čo vid� na svojej �rovni, je absol�tne pravdiv�. Pokiaľ on s�m nedosiahne pomocou praktizovania vy��iu r�u, len ťa�ko si bude vedieť predstaviť, �e existuj� aj vy��ie veci alebo �e s� v�bec mo�n�. Jeho dosiahnut� �roveň bude teda p�sobiť ako limituj�ci faktor, keď�e obmedzuje jeho sf�ru myslenia. To vysvetľuje, prečo existuj� tak veľmi rozdielne vysvetlenia vn�torn�ho oka, ktor� sp�sobuj� vo veciach nejasnosti. Doposiaľ to nikto veľmi dobre nevysvetlil. No nemalo by n�s to prekvapovať, keď�e vn�torn� oko nie je niečo, čo by dok�zali vysvetliť ľudia, ktor� s� na n�zkej duchovnej �rovni. �trukt�ra vn�torn�ho oka sa pova�ovala za tajomstvo tajomstiev, ktor� nemalo byť odhalen� nezasv�ten�m, tak�e v priebehu hist�rie sa o tom prezradilo len m�lo. Nebudem sa zaoberať t�m, ako to bolo vn�man� v minulosti, ale namiesto toho pou�ijem na vysvetlenie modern� vedu a čo najjednoduch�� s�časn� jazyk. Dostanem sa k jadru veci.

Keď pou��vame v�raz �vn�torn� oko�, v skutočnosti m�me na mysli miesto nach�dzaj�ce sa mierne nad stredov�m bodom medzi oboč�m, ktor� je spojen� s va�ou epif�zou. Toto je jeho hlavn� kan�l. Po celom tele sa nach�dza mnoho oč� a v taoistickom učen� sa ver�, �e ka�d� otvor na tele m��e byť okom. Taoisti naz�vaj� akupunkt�rne body na tele otvormi, zatiaľ čo v č�nskej medic�ne sa naz�vaj� akupunkt�rne body alebo v skratke �akubody�. Budhistick� �kola tvrd�, �e ka�d� p�r poko�ky m��e byť okom. To by vysvetľovalo, prečo existuj� ľudia, ktor� dok�u č�tať slov� svojimi u�ami, rukami, zadnou časťou hlavy, alebo dokonca svojimi chodidlami či bruchom. Toto v�etko je mo�n�.

Sk�r ne� sa začneme podrobnej�ie venovať vn�torn�mu oku, povedzme si najprv niečo o tomto p�re fyzick�ch oč�, ktor� m�me ako ľudsk� bytosti. V s�časnosti sa niektor� ľudia domnievaj�, �e svojimi očami m��u vidieť v�etko, čo existuje v tomto re�lnom, hmotnom svete. A tak s� tvrdohlavo presvedčen�, �e iba to, čo m��u vidieť voľn�m okom, je skutočn�. Neveria tomu, čo nem��u vidieť. Tak�to ľudia zvykli byť pova�ovan� za �t�ch, čo maj� slab� vieru�, hoci dnes by ľudia len ťa�ko vedeli vysvetliť, čo s t�m m� viera spoločn�. Napokon, zd� sa to byť celkom rozumn� � neveriť v to, čo je neviditeľn�. Av�ak bytostiam, ktor� s� na čo i len trochu vy��ej �rovni existencie, sa to nezd� byť veľmi rozumn�. In� r�e existencie s� rovnako hmotn� a skutočn�, ako je t�to, iba�e ich fyzick� �trukt�ra, ako aj sp�sob prejavu tamoj�ieho �ivota, s� odli�n�.

Dovoľte mi to vysvetliť. Duchovn� viery učili, �e javy ľudsk�ho sveta s� iluz�rne, teda �e nie s� re�lne. Človek by sa mohol čudovať, ako je to mo�n�. Kto by tvrdil, �e hmotn� predmet stojaci priamo pred n�m nie je skutočn�? To, ako sa predmety javia, je toti� odli�n� od toho, ak� naozaj s�. Na�e oči maj� schopnosť stabilizovať predmety v tejto dimenzii do takejto podoby, aby vyzerali tak, ako vyzeraj�. No v skutočnosti to nie je ich prav� podoba dokonca ani v tejto dimenzii. Napr�klad, ako by vyzeral človek pod mikroskopom? Cel� telo by sa javilo ako voľne �trukt�rovan�, s pohybuj�cimi sa molekulami, ktor� s� mal� a guľat� ako zrnk� piesku. Elektr�ny by kr��ili okolo at�mov�ch jadier a boli by v pohybe, pričom cel� telo by pulzovalo a h�balo sa. Povrch tela by bol nes�mern�, a nie hladk�. To ist� plat� pre ak�koľvek objekt vo vesm�re � dokonca aj pre �elezo, oceľ či kameň. Molekuly, z ktor�ch pozost�vaj� v�etky veci, sa pohybuj�, akur�t �e vy to nedok�ete takto vidieť. Nič nie je v skutočnosti statick�. Dokonca aj tento st�l predo mnou sa h�be, iba�e na�e oči nedok�u vn�mať t�to skutočnosť. Na�e oči n�s m��u zav�dzať.

Nie je to tak, �e by sme nemohli vidieť to, čo je neviditeľn�, alebo �e toho nie sme schopn�. Do určit�ho bodu m�me vroden� schopnosť vn�mať r�e, ktor� nie s� viditeľn� voľn�m okom. Av�ak presne kv�li na�im očiam v tejto fyzickej dimenzii nadob�dame falo�n� obraz reality a nie sme schopn� vidieť za ňu. A tak sa tradične hovorilo, �e t�, ktor� neveria v to, čo nem��u vidieť, maj� � ako hovoria n�bo�ensk� veriaci � �slab� vieru�, preto�e boli pom�len� falo�n�mi javmi tohto sveta a stratili sa tu. Takto to veriaci ľudia vn�mali u� odd�vna, a z n�ho pohľadu to d�va zmysel.

Tieto oči sl��ia viac-menej len na stabilizovanie vec� v tejto fyzickej dimenzii, aby vyzerali tak, ako vyzeraj�. Obrazy, ktor� vid�me, sa v skutočnosti netvoria v na�ich očiach. Lep�ie povedan�, oči s� iba ako n�stroj podobn� objekt�vu fotoapar�tu. Keď fotoapar�t sn�ma vzdialen� obraz, objekt�v sa predĺ�i, podobne ako keď sa na�e oči prisp�sobuj� pri pozeran� do diaľky; a na�e zreničky sa v tmavom prostred� roz��ria podobn�m sp�sobom, ako keď sa clona fotoapar�tu roz��ri pri slabom svetle, aby sa zaistilo dostatočn� osvetlenie sn�mky. A naopak, keď vyjdeme vonku na jasn� svetlo, na�e zreničky sa z��ia, aby sme sa nec�tili oslepen�. Je to rovnak� princ�p ako pri fotoapar�te, v ktorom sa clona takisto z��i, keď je vystaven� siln�mu svetlu. Tak�e fotoapar�t zachyt�va len obraz predmetu. Sl��i iba ako n�stroj. Keď vid�me podobu človeka alebo nejak�ho predmetu, obraz sa v skutočnosti vytv�ra v mozgu. Obraz cez na�e oči len vst�pi a potom sa zrakov�m nervom prenesie do epif�zy v zadnej časti mozgu. A pr�ve v tejto oblasti sa to premietne do obrazu. To znamen�, �e keď sa obraz premietne a my niečo vid�me, v skutočnosti sa to deje v oblasti epif�zy. Toto u� zistila aj modern� lek�rska veda.

Ako to vid�me my, otvorenie vn�torn�ho oka spoč�va v tom, �e zrakov� nerv sa ob�de a otvor� sa kan�l medzi oboč�m, ktor� umo�n� epif�ze vidieť priamo von. Niektor� ľudia si m��u myslieť, �e to nie je re�lne a bud� namietať, �e fyzick� oči hraj� podstatn� �lohu, keď�e zachyt�vaj� obrazy vec�, a �e bez nich by sme sa nezaobi�li. Lek�rska veda v�ak pomocou pitvy zistila, �e predn� časť epif�zy je vybaven� kompletnou �trukt�rou ľudsk�ho oka. Pova�uje sa za zakrpaten� oko, keď�e rastie vn�tri lebky. T� z n�s, ktor� sa venuj� duchovnej praxi, m��u mať v�hrady voči takejto interpret�cii, no nech je to akokoľvek, veda u� dospela k poznaniu, �e v strede lebky sa nach�dza oko. Kan�l, ktor� otv�rame, smeruje presne do tejto oblasti. Tak�e anatomicky sa to zhoduje. Toto oko v�m nebude pod�vať falo�n� obraz reality tak, ako to robia na�e fyzick� oči. Dok�e toti� vidieť za vonkaj�iu podobu vec� a javov a vn�mať ich tak�, ak� naozaj s�. Človek, ktor�ho vn�torn� oko sa otvorilo na vysokej �rovni, m��e vidieť za t�to dimenziu do in�ch časopriestorov a dok�e vn�mať to, čo je pre be�n�ch ľud� neviditeľn�. A aj keď sa jeho oko otvorilo na �rovni, ktor� nie je a� tak� vysok�, st�le m��e mať nejak� schopnosti, ako napr�klad schopnosť videnia cez stenu alebo dovn�tra tela.

Podľa budhistick�ho učenia existuje v tomto ohľade p�ť �rovn� majstrovstva, menovite, majstrovstvo fyzick�ho oka, nebesk�ho oka, oka m�drosti, oka dharmy a bo�sk�ho oka. Toto je p�ť hlavn�ch �rovn� vn�torn�ho oka a ka�d� sa dodatočne del� na vy��ie, stredn� a ni��ie �rovne. Podľa taoistickej te�rie existuje dev�ť kr�t dev�ť, alebo osemdesiatjeden �rovn� duchovn�ho zraku. Hoci tu otvor�me vn�torn� oko ka�d�mu z v�s, neotvor�me ho na alebo pod �rovňou nebesk�ho oka. D�vodom je, �e hoci tu sed�te a začali ste sa duchovne kultivovať, st�le e�te len zač�nate zanech�vať svoje be�n� ja a m�te mnoho svetsk�ch prip�tanost�, ktor� je potrebn� opustiť. Ak by bolo va�e oko otvoren� na alebo pod �rovňou nebesk�ho oka, mali by ste to, čo je v�eobecne zn�me ako nadprirodzen� schopnosti, a boli by ste schopn� vidieť cez stenu alebo dovn�tra ľudsk�ho tela. Ak by sme tak�to schopnosti poskytli v �irokej miere a ka�d�mu by sme otvorili oko na tejto �rovni, v�ne by to naru�ilo t�to spoločnosť a jej fungovanie. �t�tne tajomstv� by mohli byť ohrozen�; oblečenie by u� ľuďom nepostačovalo na zahalenie sa; mohli by ste sledovať ľud� v domoch cez vonkaj�ie m�ry; alebo n�jsť v�ťazn� �reb v akejkoľvek lot�rii. Tak�to veci by mohli skutočne sp�sobiť probl�my. Ak by bolo ka�d�mu umo�nen� pou��vať nebesk� zrak, nezmenilo by to stav tejto spoločnosti? Av�ak čokoľvek, čo by mohlo v�ne naru�iť ľudsk� spoločnosť, je pr�sne zak�zan�. Ak by som naozaj otvoril va�e oko na tejto �rovni, ihneď by ste sa mohli stať čchi-kungov�mi �majstrami� � nieč�m, po čom ste mo�no kedysi t��ili. A s otvoren�m vn�torn�m okom by ste mali ide�lnu pr�le�itosť liečiť in�ch. V takom pr�pade by som v�s viedol dolu cestou k zničeniu.

Na akej �rovni teda otvor�m va�e oko? Otvor�m ho priamo na �rovni zraku m�drosti. Ak by bolo otvoren� na vy��ej �rovni, v� charakter by nebol dostatočne dobr�; ak by bolo otvoren� na ni��ej �rovni, mohlo by to v�ne naru�iť stav spoločnosti. No ak ho otvor�me na �rovni zraku m�drosti, nebude tam riziko toho, �e by ste n�m mohli vidieť cez stenu alebo dovn�tra ľudsk�ho tela, keď�e ono nem� t� schopnosť. Av�ak budete m�cť vidieť veci v in�ch dimenzi�ch. V�hodou je, �e to m��e posilniť va�u vieru v praktizovanie. Budete skutočne vidieť veci, ktor� s� pre in�ch neviditeľn� a budete schopn� vn�mať, �e s� re�lne. Tak�e bez ohľadu na to, či m��ete vidieť jasne alebo nie, va�e oko bude otvoren� na �rovni zraku m�drosti, čo bude prospe�n� pre va�u duchovn� kultiv�ciu. T�, ktor� praktizuj� Dafa s �primn�m srdcom a s� pr�sni v zlep�ovan� svojho charakteru, za�ij� popri č�tan� tejto knihy to, čo som op�sal.

Čo teda zvyčajne určuje �roveň vn�torn�ho oka? Keď sa vn�torn� oko otvor�, nebude sa n�m dať hneď v�etko vidieť. Bude to z�visieť od jeho �rovne. T� určuj� tri faktory. Prv�m faktorom je to, čo naz�vame esenci�lna energia. T�to energia vypĺňa cel� priestor vn�torn�ho oka, od jeho vn�tra a� po vonkaj�ok, a je potrebn� na to, aby oko v�bec mohlo vidieť. Funguje to podobne ako v telev�znej obrazovke: luminofor, ktor� sa v nej nach�dza, umo�ňuje telev�zoru premietať obrazy; bez neho by bol telev�zor len niečo ako �iarovka. Je to pr�ve luminofor, vďaka ktor�mu vznikaj� obrazy. Samozrejme, toto prirovnanie nie je �plne presn�. My sa pozer�me na veci priamo, zatiaľ čo obrazy v telev�zore s� n�m sprostredkovan� cez obrazovku. M��ete z toho v�ak z�skať aspoň v�eobecn� predstavu. T�to esenci�lna energia je mimoriadne vz�cna, keď�e je vy�ľachten� z cnosti a je to niečo najvy��ej kvality. Takmer ka�d� človek jej m� odli�n� mno�stvo; azda dvaja z desaťtis�c ľud� maj� rovnak� mno�stvo tejto esenci�lnej energie.

�roveň vn�torn�ho oka m� priamu s�vislosť s princ�pmi Z�kona. Je to niečo duchovn� a �zko prepojen� s charakterom človeka. Ten, kto m� hor�� charakter, bude mať ni��iu �roveň vn�torn�ho oka. Je to preto, �e jeho n�zky charakter ho bude st�ť viac esenci�lnej energie. Naopak, človek s vynikaj�cim charakterom bude prech�dzať �ivotom bez toho, aby sa nechal strhn�ť svetsk�mi z�le�itosťami, ako s� peniaze, postavenie, medziľudsk� spory, osobn� z�ujem či pocity a t��by, a preto si svoju esenci�lnu energiu uchov� pravdepodobne lep�ie. Tak�e len čo sa jeho vn�torn� oko otvor�, bude m�cť vidieť jasnej�ie. Deti do veku �iestich rokov vidia po otvoren� oka jasne, a je veľmi ľahk� ho otvoriť. Postač� na to iba jedna veta.

Ľudsk� spoločnosť m� siln� zhubn� vplyv na mor�lku ľud� a je ťa�k� odol�vať jej mocn�mu pr�du. Ľudia si pod jej vplyvom často plet� spr�vne s nespr�vnym. Je prirodzen� t��iť po dobrom �ivote, ale t�to tendencia m��e viesť človeka k tomu, �e ostatn�ch o niečo priprav� alebo sa stane e�te sebeckej��m; a mo�no tak bude z�skavať na �kor druh�ch, vyu��vať ich alebo im ubli�ovať. Av�ak s�ťa�enie a bojovanie o osobn� zisk je nepochybne v rozpore s povahou vesm�ru. To, čo ľudia pova�uj� za spr�vne, nemus� byť nevyhnutne spr�vne. Rodičia často učia svoje deti, �e maj� byť �o niečo chytrej�ie�, aby sa im v �ivote vo svetskom zmysle darilo. No byť tak�mto sp�sobom �chytr�� je z pohľadu vesm�ru nespr�vne. My ver�me, �e veciam treba ponechať prirodzen� priebeh a netr�piť sa t�m, ako pre n�s dopadn�. Kde�to človek, ktor� sa naučil byť skutočne chytr�, sa bude zaka�d�m sna�iť mať navrch. Mo�no ho učili, [aby nenechal nič na n�hodu, a] �e ak mu nejak� dieťa rob� naprieky, m� ho �dostať do probl�mov� u jeho učiteľov alebo rodičov, a keď uvid� peniaze na zemi, m� si ich �schovať do vrecka�. Č�m viac tak�chto vec� sa počas dospievania nauč�, t�m sa stane v �ivote sebeckej��m. A jeho zl� zaobch�dzanie s ľuďmi ho bude st�ť cnosť.

Keď človek strat� cnosť, ktor� je hmotnou l�tkou, t�to cnosť sa nerozplynie len tak. Prejde určitou premenou a bude dan� tej strane, ktorej bolo ukrivden�; av�ak esenci�lna energia človeka sa v takomto pr�pade rozplynie. Človek, ktor� je od detstva do dospelosti veľmi ľstiv� a sebeck� a zaka�d�m uprednostňuje seba, zvyčajne zist�, �e jeho vn�torn� oko po otvoren� nefunguje, resp. �e nefunguje dobre. To v�ak neznamen�, �e u� nikdy nebude funkčn�. Je to preto, �e prostredn�ctvom duchovnej praxe sa sna��me vr�tiť k n�mu p�vodn�mu stavu čistoty, a ako budeme pokračovať v praktizovan�, esenci�lna energia sa n�m bude neust�le dopĺňať a obnovovať. V� charakter je pre toto v�etko rozhoduj�ci, a tak zd�razňujeme, �e va�a celkov� povaha sa mus� zlep�iť a pozdvihn�ť. Keď sa v� charakter zdokonaľuje, v�etko ostatn� sa bude zlep�ovať spolu s n�m. No ak sa v� charakter nemen� k lep�iemu, esenci�lna energia, ktor� poh�ňa va�e vn�torn� oko, nebude znovu doplnen�. Teraz by ste u� mali ch�pať t� s�vislosť.

Je tu aj ďal�� faktor, ktor� je potrebn� prebrať. Niektor� ľudia s dobrou vrodenou z�kladňou m��u zistiť, �e keď praktizuj�, hoci aj samostatne, ich vn�torn� oko sa otvor�. Keď sa vn�torn� oko otvor� po prv�kr�t, je to často desiv�. D�vodom je, �e ľudia zvykn� meditovať alebo praktizovať energetick� cvičenia neskoro v noci, keď je v�etko tich�. Ako tam tak cvičia, z ničoho nič sa pred nimi objav� veľk� oko, ktor� ich vyľak�. Bude to tak� desiv�, �e ich to odstra�� od ďal�ieho praktizovania. Je to nesmierne znepokojuj�ce � tak� veľk� oko, ktor� �murk� a pozer� sa na nich, a v�etko je to veľmi �iv�. To viedlo k tomu, �e niektor� ľudia ho naz�vaj� �Diablovo oko�, pričom in� mu hovoria �Bo�ie oko�. Ale v skutočnosti to oko patr� v�m. Pam�tajte, �e človek sa m� postarať len o to, aby vlo�il svoje �silie do praktizovania, a ostatn� je v ruk�ch jeho učiteľa. Cel� prepracovan� proces v�voja vy��ej energie u praktizuj�ceho sa uskutočňuje v in�ch dimenzi�ch. A nielen v jednej dimenzii, ale vo v�etk�ch dimenzi�ch spojen�ch s dan�m človekom; v ka�dej z nich bude jeho telo prech�dzať zmenami. Samozrejme, nie je to niečo, čo by ste mohli spraviť vy sami. Je to v ruk�ch v�ho učiteľa; on je ten, kto tieto veci rob�. Preto sa hovor�, �e človek sa m� s�strediť len na praktizovanie a o zvy�ok sa postar� jeho učiteľ. V skutočnosti je to on, kto sa o tieto veci star�, bez ohľadu na to, v čo d�fate alebo čo sa pok��ate dosiahnuť.

Tak�e niektor� ľudia za�ij� otvorenie vn�torn�ho oka, aj keď praktizuj� samostatne. Hoci to pova�ujeme za oko, ktor� patr� im, nie je to niečo, čo by si človek dok�zal vyvin�ť s�m. Čo sa t�ka ľud�, ktor� maj� učiteľa, len čo tento učiteľ uvid�, �e ich vn�torn� oko je otvoren�, vyvinie pre nich niečo, čo sa naz�va �skutočn� oko�. Alebo v in�ch pr�padoch, ako si mo�no viete predstaviť, človek nemus� mať st�leho majstra, ale m��e mať tak�ho, ktor� prech�dza okolo. V n�bo�enstve veria, �e vy��ch bytost� je tak veľa, �e s� v�adepr�tomn�, resp. v�ade nav�kol. Rovnako sa ver�, �e existuje tak� mno�stvo bytost�, �e s� priamo vedľa v�s. Okoloid�ci majster sa m��e o tohto človeka začať zauj�mať, keď uvid�, �e dobre praktizoval a �e m� vn�torn� oko otvoren�, len mu e�te ch�ba skutočn� oko. Preto sa skutočn� oko z�skan� t�mto sp�sobom poč�ta za v�sledok jeho vlastn�ho praktizovania. Bytosti ako t�to majstri ďaleko prevy�uj� ak�koľvek svetsk� vzory či svetsk�ch hrdinov, keď�e s� motivovan� v�hradne s�citom a t��bou zachr�niť ľud� z tohto sveta; a tak pom�haj� bezpodmienečne, bez pomyslenia na odmenu či uznanie.

Keď sa človeku otvor� vn�torn� oko po prv�kr�t, jeho fyzick� oči m��u byť oslepen� a podr�den� svetlom. No nie je to tak, �e by oči vn�mali to svetlo ako ostr�, ale vn�ma ho tak epif�za. Je tam len pocit, akoby boli podr�den� oči. Toto sa stane, keď človek e�te nem� skutočn� oko; hneď ako mu bude dan�, svetlo u� očiam nebude prek�ať. Niektor� z n�s bud� schopn� vn�mať alebo vidieť toto skutočn� oko. Jeho povaha je rovnak� ako povaha vesm�ru, tak�e je nevinn� a zvedav�. Pozrie sa dnu, aby zistilo, či je va�e vn�torn� oko otvoren� a či sa n�m d� vidieť. Bude na v�s vo vn�tri uprene hľadieť. Keď sa va�e vn�torn� oko otvor�, m��ete zrazu zbadať skutočn� oko, ako sa na v�s uprene pozer�, čo v�s m��e vydesiť. No v skutočnosti je teraz u� va�ou s�časťou. A pr�ve toto oko v�m n�sledne umo�n� vidieť in� r�e. Bez neho by ste neboli schopn� vidieť nič, aj keby bolo va�e vn�torn� oko otvoren�.

Potom je tu e�te tret� faktor, ktor� m� skutočne veľk� vplyv na to, na akej �rovni bude fungovať va�e vn�torn� oko; ide konkr�tne o zmeny, ktor� sa vo v�s udej� v r�znych dimenzi�ch popri tom, ako budete postupovať v duchovn�ch �rovniach. Keď sa ľudia pozeraj� svoj�m vn�torn�m okom, nepou��vaj� iba hlavn� priechod, ale aj mnoh� vedľaj�ie priechody. V budhistickom učen� sa hovor�, �e ka�d� telesn� p�r m��e byť okom, podobne ako sa v taoistickom učen� ver�, �e ka�d� otvor, resp. akupunkt�rny bod na tele m��e byť okom. Chc� t�m povedať, �e toto je mo�n� v určitom zmenenom fyzickom stave, ktor� človek nadobudne z Fa, keď dok�e vidieť z ak�hokoľvek miesta na tele.��

My v�ak tvrd�me, �e s �rovňou vn�torn�ho oka s�visia aj nejak� ďal�ie veci. Okrem spom�nan�ho hlavn�ho priechodu je tam aj niekoľko d�le�it�ch vedľaj��ch priechodov, ktor� sa nach�dzaj� nad oboč�m, nad a pod viečkami a v akupunkt�rnom bode �p�tie hory (�an-ken) umiestnenom na koreni nosa. Prielomy v �rovniach vn�torn�ho oka s�visia s t�m, či sa tieto priechody daj� pou��vať. Samozrejme, pre be�n�ho praktizuj�ceho je u� dosť veľk�m �spechom, ak ich dok�e pou�iť. Po tom, ako si niektor� ľudia vyvin� r�zne schopnosti pomocou duchovn�ho praktizovania, dok�u vidieť r�e existuj�ce za touto r�ou dokonca aj svojimi fyzick�mi očami. No ak tieto schopnosti nie s� dobre pou��van�, človek bude vidieť predmety iba v jednej dimenzii, ale nie v ostatn�ch, alebo ich bude vidieť iba v in�ch dimenzi�ch, no nie v tej na�ej, čo nie je �plne ide�lne. Tak�e niektor� ľudia bud� pou��vať jedno oko pre t�to dimenziu a druh� oko pre dimenziu za ňou. Ale pod t�mto okom (prav�m okom) nie s� vedľaj�ie priechody, a to z d�vodov, ktor� s�visia priamo so Z�konom; ľudia maj� toti� sklon pou��vať prav� oko na konanie zl�ch skutkov. To, o čom som doposiaľ hovoril, sa t�kalo najd�le�itej��ch vedľaj��ch priechodov, ktor� si ľudia vyvin� vo f�ze praktizovania, k�m e�te podliehaj� z�konom ľudskej r�e.

Na veľmi pokročilej �rovni praktizovania, keď človek prekroč� ľudsk� r�u, si m��e vyvin�ť určit� druh oka, ktor� pripom�na zlo�en� oko. Vytvor� sa veľk� oko pokr�vaj�ce horn� polovicu tv�re, vo vn�tri ktor�ho sa bude nach�dzať veľk� počet men��ch oč�. Niektor� bo�sk� bytosti, ktor� dosiahli veľmi vysok� �rovne, si vyvinuli tak� mno�stvo oč�, �e ich maj� po celej tv�ri. V�etky tieto oči sa bud� pozerať cez jedno veľk� oko a človek sa n�m m��e pozrieť na čokoľvek, čo by chcel vidieť; jedin�m pohľadom skrz toto oko mo�no pozorovať v�etky �rovne existencie. Zool�govia a entomol�govia, ktor� sa zaoberaj� v�skumom m�ch, pomocou mikroskopick�ho pozorovania zistili, �e muchy maj� veľk� oči pozost�vaj�ce z veľk�ho počtu men��ch oč�. Naz�vaj� sa zlo�en� oči. Tak�to niečo sa m��e objaviť, keď niekto dosiahne mimoriadne vysok� duchovn� stupeň, av�ak mus� to byť stupeň ďaleko prevy�uj�ci �roveň tathag�tu. Tieto oči v�ak nebud� viditeľn� pre be�n�ch ľud�, ani pre priemern�ch praktizuj�cich. Na tejto strane bude v�etko vyzerať norm�lne, keď�e tieto oči sa nach�dzaj� v inej dimenzii. Malo by v�m to teda poskytn�ť predstavu, čo sa bude diať, keď u v�s d�jde k prielomu do vy��ch �rovn�, resp. in�ch dimenzi�.

Z veľkej časti som v�m vysvetlil �trukt�ru vn�torn�ho oka. Na jeho otvorenie pou��vame vonkaj�iu silu, tak�e sa to udeje pomerne r�chlo a ľahko. Počas toho, ako hovor�m o vn�tornom oku, ka�d� z v�s by mal v oblasti čela c�tiť pnutie, akoby sa v ňom svaly sťahovali a vŕtali dovn�tra. Určite to poc�tite. Pokiaľ naozaj dok�ete odlo�iť svoje prip�tanosti a budete schopn� naučiť sa Falun Dafa, ka�d� z v�s to poc�ti. Sila tlačiaca sa dovn�tra, ktor� budete c�tiť, by mala byť intenz�vna. Vy�leme energiu �peci�lne určen� na otvorenie v�ho vn�torn�ho oka, ktor� to vykon�, a z�roveň vy�leme falun, aby opravil va�e oko. Zatiaľ čo predn�am o vn�tornom oku, otvor�me ho ka�d�mu z v�s za predpokladu, �e praktizujete Falun Dafa. Nie ka�d� bude nevyhnutne vidieť jasne, ak v�bec niečo uvid�. To z�vis� od v�s samotn�ch. Nemus�te sa v�ak znepokojovať. Nie je to veľk� probl�m, ak n�m nedok�ete vidieť hneď; pr�de to postupne s va��m duchovn�m zlep�en�m. Popri tom, ako budete neust�le napredovať, začnete pozvoľna vidieť a v� vn�torn� zrak sa postupne vyjasn�. Pokiaľ sa do praktizovania vlo��te s �primn�m odhodlan�m, v�etko, čo ste kedysi stratili, bude obnoven�.

Ak si chce človek otvoriť vn�torn� oko s�m, bude to, naopak, pomerne n�ročn�. Poďme si povedať o sp�soboch, ak�mi sa to m��e uskutočniť. Jeden z nich spoč�va v tom, �e človek sa počas medit�cie s�stredene pozer� na oblasť čela, kde sa nach�dza vn�torn� oko. Spočiatku sa mu t� oblasť bude zdať tmav� a nebude tam nič vidieť. Časom sa to tam v�ak začne zosvetľovať. Po dlh�ej dobe praktizovania sa to v čele postupne rozjasn�, a� to v tej oblasti napokon začne �iariť na červeno. V tej chv�li sa bude zdať, akoby to v čele rozkvitalo, podobne ako v sc�ne z pr�rodopisn�ho filmu, kde sa p�čik kvetu roztvor� takmer v okamihu. Červen� oblasť čela, ktor� sa p�vodne zdala ploch�, n�hle v strede vyst�pi a bude neust�le, znova a znova rozkvitať. Ak sa človek pok�si prejsť t�mto procesom s�m, nemus� mu na to stačiť ani osem či desať rokov, preto�e cel� jeho vn�torn� oko bude spočiatku �plne zablokovan�.

Vn�torn� oko niektor�ch ľud� nie je s�ce �plne zablokovan� a ich priechod je otvoren�, no nie je tam �iadna energia, keď�e nikdy predt�m sa nevenovali duchovn�m cvičeniam. Tak�e keď začn� praktizovať, n�hle sa pred ich očami objav� niečo tmav� a guľat�. Ako pokračuj� v praktizovan�, pozvoľna sa to zmen� na biele a postupne to bude čoraz jasnej�ie, a� do bodu, �e to m��e dr�diť oči. Niektor� ľudia si mo�no myslia, �e videli slnko alebo mesiac. V skutočnosti nevideli ani jedno, ani druh�; bol to toti� ich vlastn� priechod. Po tom, ako je niektor�m ľuďom dan� skutočn� oko, dok�u vidieť in� r�e, keď�e robia r�chle prielomy k nov�m �rovniam. Pre in�ch to v�ak nemus� byť tak� jednoduch�. Keď prech�dzaj� priechodom, zistia, �e je ako tunel alebo ako studňa, ktorou uh�ňaj� smerom von zaka�d�m, keď cvičia, alebo dokonca keď spia. T�to sk�senosť sa l�i od človeka k človeku a m��e to pripom�nať čokoľvek, od jazdenia na koni a� po lietanie, behanie či uh�ňanie v aute. No v�dy sa bude zdať, akoby nebolo mo�n� doraziť na koniec. Je to sp�soben� t�m, �e pre človeka je naozaj ťa�k� otvoriť si vn�torn� oko samostatne. Taoistick� učenie [m��e pom�cť t�to ot�zku objasniť, keď�e] pova�uje ľudsk� telo za mikrokozmos, a ak by bolo naozaj tak� veľk�, potom si len sk�sme predstaviť, ak� veľk� by bola vzdialenosť od čela po epif�zu. To by vysvetľovalo, prečo maj� niektor� ľudia pocit, akoby st�le uh�ňali priechodom, no nikdy nem��u dosiahnuť jeho koniec.��

Taoistick� tvrdenie, �e ľudsk� telo je miniat�rny vesm�r, d�va celkom zmysel. Nejde tu o to, �e by zlo�enie tela a jeho �trukt�ra boli rovnak�, ako m� vesm�r; net�ka sa to tela v tejto fyzickej dimenzii. Aby sme tomu mohli lep�ie porozumieť, mali by sme vych�dzať z toho, čo vie dne�n� veda o podobe tela pod �rovňou buniek. Zistilo sa, �e je tam mno�stvo r�znych molek�l, a men�ie ako molekuly s� at�my, prot�ny, at�mov� jadr�, elektr�ny, kvarky a neutr�na � pričom tie posledne menovan� s� najmen�ie častice, ktor� boli doposiaľ v�skumom objaven�. Čo je v�ak nakoniec �plne najmen�ia častica? Na to v�skum naozaj nedok�e odpovedať. Budha raz vo svojich neskor��ch rokoch poznamenal, �e vesm�r je s�časne �nekonečne veľk�, ako aj nekonečne mal��. To naznačuje, �e dokonca aj pre bo�sk� bytosť, akou bol on, sa vesm�r m��e javiť tak� obrovsk�, �e nie je mo�n� vidieť jeho hranice, a z�roveň tak� mal�, �e nemo�no postrehn�ť jeho najmen�ie častice. A pr�ve to ho viedlo k tak�muto vyhl�seniu.

Budha op�sal rozľahlosť vesm�ru vo svojom učen� o mnohopočetn�ch svetoch. Vysvetlil, �e v galaxii Mliečnej cesty v r�mci tohto vesm�ru existuje tritis�c plan�t s bytosťami, ktor� maj� fyzick� tel� podobn� na�im, a �e dokonca v jedinom zrnku piesku existuje obrovsk� mno�stvo svetov. To by znamenalo, �e zrnko piesku je ako vesm�r, s inteligentn�mi bytosťami, ako s� ľudia a so svetmi, ako je ten n�, kde s� hory a rieky. Ch�pem, �e to m��e znieť dosť nere�lne. Av�ak za predpokladu, �e je to naozaj tak, by sa teda dalo očak�vať, �e v t�chto men��ch svetoch znova n�jdeme piesok a v ňom pravdepodobne op�ť ďal�ie svety. N�sledne sa d� znova očak�vať, �e aj v t�chto svetoch n�jdeme piesok, vo vn�tri ktor�ho by op�ť existovali ďal�ie početn� svety. Dokonca aj samotn�mu Budhovi sa to na jeho dosiahnutej duchovnej �rovni zdalo byť nekonečn�.

To, čo sme povedali o piesku, by sa dalo povedať aj o ľudsk�ch bunk�ch a o molekul�ch v nich. Ľudia by radi vedeli, ak� veľk� je vesm�r. M��em v�m povedať, �e tento vesm�r m� hranice, hoci pre bytosť na �rovni Budhu sa bude javiť ako nekonečn� a nezmerne rozľahl�. Aj keď to m��e byť ťa�ko pochopiteľn�, vn�tro ľudsk�ho tela, ktor� siaha od molekulovej �rovne a� k t�m najmen��m, neviditeľn�m časticiam tvoriacim telo, je v skutočnosti rovnako veľk� ako vesm�r. V momente stvorenia ľudsk�ho alebo ak�hokoľvek in�ho �ivota sa v najmikrokozmickej��ch r�ach sformuje jedinečn� zlo�enie jeho bytosti, ako aj jeho vroden� vlastnosti. Tieto veci ďaleko presahuj� poznatky s�časnej vedy � vedy, ktor� sa ned� porovnať s tou, ak� maj� pokročilej�ie formy �ivota objaven� na plan�tach po celom vesm�re. Na�a veda nedok�e urobiť ani prielom do in�ch dimenzi�, ktor� existuj� v tom istom čase a na tom istom mieste ako my, zatiaľ čo kozmick� lode z in�ch plan�t dok�u bez probl�mov cestovať naprieč r�znymi dimenziami. Tamoj�� priestor a čas s� �plne odli�n� od toho, ako ich pozn�me my, tak�e tie objekty m��u pr�sť a od�sť v okamihu � tak r�chlo, �e sa to ľuďom m��e zdať neuveriteľn�.

Hovor�m o tom v s�vislosti s vn�torn�m okom, preto�e keď ste uh�ňali von svoj�m vlastn�m priechodom, mohli ste mať pocit, �e je nekonečne dlh�. Niektor� z v�s mohli vidieť niečo in�. Mo�no ste nemali dojem, �e prech�dzate tunelom, ale �e idete po ceste, ktor� je �irok� a nekonečn�, s horami, riekami a panor�mami miest po oboch stran�ch. Uvedomujem si, �e to m��e znieť nepredstaviteľne. Prich�dzaj� mi na um slov� jedn�ho majstra: �e v jedinom p�re v�ho tela sa m��e nach�dzať mesto s prem�vaj�cimi vlakmi a autami. Niektor� ľudia boli t�mito slovami zaskočen�, keď�e sa im nezdali veľmi vierohodn�. Av�ak zv�te nasledovn�: ak by v�skum za�iel ďalej ako len po �tudovanie jednotliv�ch čast�c, ako s� molekuly, at�my či prot�ny, a odhalil by n�m sf�ru ka�dej z t�chto �rovn�, a nie iba jednu izolovan� časticu � ak by sme mohli vidieť sf�ru �rovne molek�l, sf�ru �rovne at�mov, sf�ru �rovne prot�nov a sf�ru �rovne at�mov�ch jadier � videli by sme, ako to skutočne vyzer� v in�ch dimenzi�ch. Ka�d� hmotn� objekt vr�tane n�ho fyzick�ho tela existuje paralelne s r�znymi rovinami in�ch dimenzi� vo vesm�re a je s nimi prepojen�. S�časn� fyzika element�rnych čast�c �tuduje len izolovan� častice oddelen� pomocou �tiepenia a n�sledne sk�ma, ak� hmota vznik� po roz�tiepen� jadra. Ak by v�ak existoval pr�stroj, ktor� by n�m dok�zal odhaliť v�etko, čo sa nach�dza v rovine at�mov alebo molek�l a poskytol by n�m celkov� obraz, predstavovalo by to prielom do inej dimenzie a videli by sme realitu sveta existuj�ceho tam. Ľudsk� telo zodpoved� in�m dimenzi�m, a tie s� tak�, ako som pr�ve op�sal.

Existuj� aj in� veci, s ktor�mi sa človek m��e stretn�ť, keď si otvor� vn�torn� oko s�m. Doteraz som hovoril o t�ch �plne be�n�ch. Je u� menej be�n�, �e ľudia vidia, ako sa ich vn�torn� oko ot�ča, ale občas sa to st�va. Najčastej�ie sa to vyskytuje v taoistick�ch energetick�ch praxiach, kde existuje tchaj-ťi disk, ktor� sa mus� rozlomiť predt�m, ne� človek začne vidieť. No nie je to tak, �e tento človek mal vo svojej hlave tchaj-ťi. Bol to jeho majster, ktor� mu hneď na začiatku nain�taloval veci určen� pre praktizovanie, pričom jednou z nich bol tchaj-ťi disk. Pomocou neho mu jeho majster zapečatil vn�torn� oko. Keď nadi�iel čas, aby sa vn�torn� oko otvorilo, tchaj-ťi disk sa prasknut�m rozlomil. Tak�e to, �e ho človek mal, bolo s�časťou majstrov�ch usporiadan� a nebolo to niečo p�vodne v jeho hlave.

S� aj nejak� ľudia, ktor� si chc� otvoriť svoje vn�torn� oko, no č�m viac sa o to usiluj�, t�m menej pravdepodobne sa im to podar�. Neuvedomuj� si, čo sa vlastne deje. Nedar� sa im to najm� preto, �e po vn�tornom oku by človek nemal t��iť a č�m viac ho bude chcieť, t�m je menej pravdepodobn�, �e sa otvor�. Va�e vn�torn� oko sa neotvor�, keď po ňom budete takto prahn�ť. Namiesto toho z neho bude vytekať určit� �ed� hmota, ktor� ho pokryje. Keď to bude trvať dlh� dobu, vytečie jej čoraz viac, a� pokryje veľk� plochu. Ak sa v�m vn�torn� oko nepodarilo otvoriť a vy napriek tomu zotrv�vate v t��be po ňom, vytečie tejto hmoty tak veľa, �e by mohla obaliť cel� va�e telo. M��e dokonca zhustn�ť a v�razne sa roz��riť. Aj keby sa v�m v tej chv�li podarilo vn�torn� oko otvoriť, st�le by ste neboli schopn� nič vidieť, keď�e by bolo zapečaten� v d�sledku va�ej prip�tanosti. T� hmota sa začne rozpadať a mizn�ť a� vtedy, keď o vn�tornom oku prestanete prem��ľať a �plne sa tej prip�tanosti vzd�te. No aby ste t� hmotu odstr�nili, budete musieť prejsť dlhou a bolestivou f�zou praktizovania � čo je situ�cia, ku ktorej by v prvom rade nikdy nemalo d�jsť. Niektor� ľudia si v�ak nič z toho neuvedomuj�, opakovane ignoruj� varovanie svojho majstra, aby sa o vn�torn� oko prestali usilovať, a skončia tak s opakom toho, v čo d�fali.��

Schopnosť videnia na diaľku

Jednou z mimozmyslov�ch schopnost�, ktor� je priamo prepojen� s vn�torn�m okom, je videnie na diaľku. Existuje človek, ktor� tvrd�, �e zatiaľ čo sed� na jednom mieste, dok�e vidieť veci v Pekingu, Spojen�ch �t�toch, ako aj na opačnej strane zemegule. Ľudia nevedia, čo si maj� o tak�chto tvrdeniach myslieť, keď�e neexistuj� �iadne vedeck� poznatky, ktor� by to mohli potvrdiť. Tak�e im ost�va len uva�ovať, či je niečo tak� v�bec mo�n�. Existuje cel� rad te�ri�, ale �iadna z nich nie je dostatočne presvedčiv�. Probl�m je čiastočne aj v tom, �e v�skum sa rob� za predpokladu, �e ide o nadprirodzen� schopnosť, no nie je to tak. Ľudia vo f�ze duchovn�ho praktizovania, keď e�te st�le podliehaj� z�konom ľudskej r�e, nemaj� skutočn� nadľudsk� schopnosti. To, čo vidia pomocou schopnosti videnia na diaľku alebo prostredn�ctvom in�ch schopnost�, sa vyskytuje len v r�mci určitej dimenzie. Dosah ich schopnost� nepresahuje t�to fyzick� dimenziu, v ktorej existujeme, a zvyčajne nepresahuje ani dimenzie spojen� s ich vlastn�m telom.

V určitej dimenzii m� ľudsk� telo pole. Nie je to v�ak rovnak� pole ako pole cnosti. Nenach�dza sa v tej istej dimenzii, ale m� rovnak� rozsah. Keď�e toto pole zodpoved� vesm�ru, m��e sa v ňom premietnuť odzrkadlen� obraz čohokoľvek, čo existuje vo vesm�re. S� to v�ak iba odrazy skutočn�ch vec�. Napr�klad, na tejto Zemi existuje Amerika a mesto Washington, tak�e vo va�om poli by sa mohol uk�zať ich odzrkadlen� obraz, ale neboli by to tie re�lne miesta. Av�ak tie odzrkadlen� obrazy fyzicky existuj�. To, čo sa objav� vo va�om poli, sa bude meniť podľa toho, čo sa udeje vo vesm�re, keď�e sa to navz�jom zhoduje. Tak�e to, čo ľudia naz�vaj� viden�m na diaľku, je pozorovanie vec� nach�dzaj�cich sa v dimenzi�ch, ktor� s� prepojen� s ich vlastn�m telom. Keď v�ak vo svojom praktizovan� dosiahnete f�zu za ľudskou r�ou, nebudete u� vidieť t�mto sp�sobom. Uvid�te veci priamo a bude to v skutočnosti bo�sk� schopnosť, ktor� je neporovnateľne mocn�.

Pozrime sa na to, ako funguje videnie na diaľku počas f�zy praktizovania na �rovni ľudskej r�e. V dimenzii, v ktorej existuje va�e pole, sa v oblasti čela nach�dza zrkadlo. U t�ch, ktor� nepraktizuj�, je sklopen� nadol a u t�ch, ktor� praktizuj�, sa vyklop�. Keď človek z�ska schopnosť videnia na diaľku, zrkadlo sa začne ot�čať. Ako mo�no viete, film premietan� r�chlosťou dvadsať�tyri sn�mok za sekundu sa zd� byť plynul�, zatiaľ čo ak�koľvek ni��ia frekvencia vytvor� trhan� obraz. Zrkadlo sa ot�ča r�chlej�ie ako dvadsať�tyri sn�mok za sekundu, pričom na svojom povrchu zachyt�va obrazy v�etk�ho, čo le�� v jeho dr�he, a potom sa otoč�, aby ste to mohli vidieť. Keď sa op�ť obr�ti, v�etky zachyten� obrazy sa vyma��. Takto sa to opakuje znova a znova, bez prestania � zachyt� obraz, otoč� sa a potom ho vyma�e. Preto sa zd�, �e to, čo vid�te, je v pohybe. Umo�n� v�m vidieť veci zachyten� v dimenzi�ch, ktor� s� prepojen� s va��m telom a tie obrazy bud� odr�ať skutočn� veci existuj�ce vo v�č�om vesm�re.

Mo�no sa čudujete, ako m��e tak� mal� zrkadlo zachytiť v�etko okolo ľudsk�ho tela. Ako sme u� povedali, keď je vn�torn� oko človeka otvoren� na �rovni nad nebesk�m zrakom a bl�i sa k dosiahnutiu zraku m�drosti, chyst� sa prekročiť t�to dimenziu. Vo chv�li, keď nastane �pln� prielom, vn�torn� oko za�ije zmenu: nebude u� viac vidieť fyzick� objekty v tejto dimenzii, či u� s� to predmety, ľudia alebo dokonca steny; v�etko zmizne. Udeje sa konkr�tne to, �e keď t� in� dimenziu svoj�m zrakom hlb�ie presk�mate, va�e telo v nej u� viac nebude viditeľn�. Bude tam len zrkadlo umiestnen� v priestore prepojenom s va�ou dimenziou. A keď sa toto zrkadlo bude nach�dzať v danom priestore, kompletne tento priestor prepojen� s va�ou dimenziou vypln�. Preto neexistuje nič, čo by nemohlo zachytiť, keď sa tam takto ot�ča. Pokiaľ to, čo existuje v priestore prepojenom s va�ou dimenziou, zodpoved� tomu, čo je vo vesm�re, zrkadlo to dok�e zachytiť a plne v�m to uk�e. Takto ch�peme videnie na diaľku.

Vedci zaoberaj�ci sa v�skumom mimozmyslov�ch schopnost� maj� probl�m t�to schopnosť overiť. Vysvetl�m prečo. Predpokladajme, �e po�iadaj� človeka so schopnosťou videnia na diaľku, aby im sk�sil povedať, čo pr�ve rob� pr�buzn� istej osoby doma v Pekingu. Poskytn� mu meno pr�buzn�ho a nejak� v�eobecn� inform�cie, a on čoskoro začne vidieť obrazy. Op�e budovu, cestu ved�cu k dver�m, a ako je izba vo vn�tri zariaden�. V�etko to bude presn�. Potom sa v�skumn�ci sp�taj�, čo tento pr�buzn� rob� a jasnovidec odpovie, �e pr�ve niečo p�e. Aby si to overili, vezm� telef�n a zavolaj� pr�buzn�mu. Ten im v�ak ozn�mi, �e pr�ve teraz je, čo bude v rozpore s t�m, čo videl jasnovidec. Podobn� scen�re viedli ľud� k odmietnutiu tejto schopnosti. Čo v�ak m��e byť m�t�ce, je fakt, �e popis prostredia bol bezchybn�. V�etko sa to d� vysvetliť t�m, �e existuje časov� rozdiel medzi touto dimenziou, resp. �časopriestorom�, a dimenziou, v ktorej sa nach�dza t� schopnosť. Čas, ako ho pozn�me, je na t�chto dvoch miestach odli�n�. Uk�zalo sa, �e v spom�nanej situ�cii pr�buzn� tej osoby predt�m niečo p�sal, no v čase telefon�tu jedol. Bol tam teda časov� rozdiel. Ak ľudia, ktor� sk�maj� mimozmyslov� schopnosti, bud� naďalej zakladať svoje n�zory a v�skum na konvenčn�ch te�ri�ch alebo na s�časnej vede, v dohľadnej dobe pr�li� ďaleko nepokročia. Tieto javy presahuj� tento n� svet, tak�e aby sme im mohli porozumieť, je potrebn� zmeniť sp�sob nazerania na veci. Ľudia by si ich u� nemali vysvetľovať tak ako doposiaľ.

Schopnosť poznania osudu

Existuje ďal�ia schopnosť, ktor� je priamo spojen� s vn�torn�m okom a naz�va sa �schopnosť poznania osudu�. V spoločnosti je dnes v�eobecne uznan�ch �esť mimozmyslov�ch schopnost�, medzi ktor� patr� vn�torn� oko, schopnosť videnia na diaľku a poznanie osudu. Schopnosť poznania osudu sa vzťahuje na schopnosť poznať minulosť alebo bud�cnosť in�ho človeka. Ten, kto m� t�to schopnosť dobre vyvinut�, m��e predpovedať vzostup a p�d spoločnosti; alebo ak je t�to schopnosť na obzvl�ť pokročilej �rovni, človek dok�e vidieť z�konitosti v�voja, ktor�m podlieha cel� vesm�r. Toto v�etko je mo�n� pomocou schopnosti poznania osudu. V s�vislosti s pohybom hmoty tu toti� platia určit� princ�py, tak�e predmety, ktor� sa nach�dzaj� v jednej dimenzii, existuj� s�časne v r�znych podob�ch v mnoh�ch in�ch dimenzi�ch. M��eme to n�zorne ilustrovať na pr�klade toho, čo sa udeje, keď človek pohne svoj�m telom. V�etky bunky v jeho tele sa pohn� spolu s n�m a aj jeho molekuly, prot�ny, elektr�ny, ako aj najmen�ie častice � v�etko, z čoho je zlo�en� � sa v neviditeľn�ch mikroskopick�ch r�ach pohne tie�. Hoci ka�d� častica existuje samostatne, pohyb ka�dej z nich, ktor� sa udeje tu, sa odzrkadl� v tel�ch človeka nach�dzaj�cich sa v in�ch dimenzi�ch a r�ach.

Pam�tajte na z�kon zachovania hmoty. V�etko, čo človek sprav� v tomto svete, nadobudne v určitej dimenzii materi�lnu podobu; a je to tak dokonca aj pri jednoduchom geste, ako je napr�klad m�vnutie rukou. Čokoľvek, čo človek sprav�, tam zanech� obraz a odkaz. Ostan� v tej dimenzii zachovan� a bud� tam existovať nav�dy. Ľudia s nadprirodzen�mi schopnosťami m��u vidieť, čo sa stalo v minulosti jednoducho pozret�m sa na zodpovedaj�ce sc�ny, ktor� tam st�le existuj�. Jedn�ho dňa, keď vy sami nadobudnete schopnosť poznania osudu, budete si m�cť pozrieť predn�ku, ktor� tu m�me dnes, keď�e tam st�le bude existovať; u� teraz tam je. Od okamihu v�ho narodenia sa cel� v� �ivot nach�dza v �peci�lnej dimenzii, kde neexistuje čas, ako ho pozn�me tu. Pre niektor�ch ľud� tam existuje dokonca viac ako jeden �ivot.

Niektor� ľudia sa s t�m mo�no nedok�u zmieriť, keď�e by to pre nich znamenalo, �e ich snaha niečo dosiahnuť a zmeniť svoj �ivot k lep�iemu je v podstate zbytočn�. Pravdou v�ak je, �e tvrd� �silie, ktor� ľudia vynalo�ia, m��e zmeniť len mal� a nepodstatn� veci v ich �ivote. A presne kv�li v�etk�m t�m snah�m o zmenu si v skutočnosti m��ete vytvoriť karmu. Ak by ľudsk� snaha naozaj nemohla nič ovplyvniť, neexistovala by �iadna mo�nosť spraviť v �ivote niečo zl� a nebolo by mo�n� z�skať karmu. Keď tlač�te na veci, aby i�li podľa v�s, p�jde to na �kor niekoho in�ho, č�m sa dopust�te nespr�vneho skutku. Preto sa v duchovnej praxi neust�le zd�razňuje, �e by ste mali veciam nechať prirodzen� priebeh. Ak v�s to stoj� �silie, aby ste dosiahli svoje, m��ete nakoniec ľuďom ubl�iť. Keď svoj�m �sil�m nadobudnete niečo, čo malo patriť im, sprav�te si voči nim dlh.

Be�n� ľudia nem��u zmeniť svoj �ivot �iadnym z�sadn�m sp�sobom, nech by sa sna�ili akokoľvek. D� sa to jedine v pr�pade, ak nerobia nič in� ako zl� skutky a nemaj� �iadne mor�lne z�brany. Hoci to m��e zmeniť �ivot človeka, to, čo ho očak�va, je �pln� zničenie. Z vy��ch �rovn� m��eme vidieť, �e keď človek zomrie, jeho du�a nezanikne. Ako je to mo�n�? Pozorovali sme nasledovn�. Telo zosnul�ho, ktor� je ulo�en� v m�rnici, je zlo�en� len z buniek tejto dimenzie. Cel� telo vr�tane v�etk�ch org�nov a tkan�v � to jest, v�etk�ch buniek v tejto dimenzii � sa rozlo��. V inej dimenzii m� v�ak tento človek telo vytvoren� z čast�c men��ch ako s� molekuly, at�my či prot�ny a je naďalej �iv�, pričom �ije v tej neviditeľnej, mikroskopickej dimenzii. To, čo očak�va t�ch, ktor� neľ�tostne p�chaj� zlo, je �pln� rozlo�enie ich buniek na v�etk�ch �rovniach, alebo ako to naz�va budhizmus, �zatratenie tela a du�e�.

Je tu e�te in� sp�sob, ako zmeniť svoj �ivot a je to naozaj jedin� mo�nosť: nast�piť cestu duchovnej praxe. Prečo by pr�ve toto malo zmeniť v� �ivot? A kto by mal t� moc to spraviť? Je to mo�n� vďaka tomu, �e v� �mysel praktizovať �iari ako zlato a rezonuje s vy��mi �ivotmi v celom vesm�re � alebo �vo svetoch desiatich smerov�, ako sa to uv�dza v budhistickej filozofii. M��e sa to stať preto, �e z pohľadu vy��ch bytost�, byť človekom nie je cieľom ľudsk�ho �ivota. Ako to vidia oni, v� �ivot vznikol v jednej z dimenzi� vesm�ru a mal rovnak� vlastnosti ako vesm�r; bol dobr� a l�skav�, fyzicky preniknut� vlastnosťami čen, �an, �en. Keď v�ak tak�to �ivoty vst�pia do spoločensk�ch vzťahov a interakcie s druh�mi, m��u sa stať hor��mi a spadn�ť. Keď klesn� na ni��iu �roveň existencie, m��u sa op�ť zhor�iť a nebud� schopn� ostať ani tam, a tak spadn� na e�te ni��iu �roveň. Tento proces klesania sa m��e opakovať znova a znova, a� k�m napokon nespadn� do tohto ľudsk�ho sveta.

V�etky bytosti, ktor� klesn� na t�to �roveň, by mali byť zničen�, resp. �plne odstr�nen�. No vy��ie bo�stv� sa nad nimi zľutovali a zo svojho veľk�ho s�citu vytvorili t�to �peci�lnu dimenziu a ľudsk� svet. V tomto svete dostan� bytosti dodatočn� ľudsk� telo spolu s p�rom oč�, ktor� s� obmedzen� iba na videnie tohto materi�lneho sveta. Tak�e tieto bytosti s� tu akoby zahalen� r��kom nevedomosti, ktor� im br�ni vidieť vesm�r tak�, ak� naozaj je � pričom v �iadnej inej dimenzii to tak neb�va. Av�ak t�m, �e boli uveden� do tohto stavu nevedomosti, je im dan� pr�le�itosť. Pre človeka je to tu nesmierne bolestiv�, keď je tu straten� a pom�len� a navy�e, ľudsk� telo je stvoren� tak, aby trpelo. Ak chce človek v takomto prostred� n�jsť cestu sp�ť do svojho skutočn�ho, nebesk�ho domova a vr�tiť sa k svojmu p�vodn�mu stavu čistoty, ako to hovoria taoisti, a ak sa chce oddať duchovn�mu praktizovaniu, znamen� to, �e sa prejavila jeho vroden� bo�skosť a vy��ie bytosti mu pom��u, preto�e tak�to �mysel si nadov�etko cenia. Znamen� to, �e ani v takomto nam�havom prostred� tento človek nezi�iel z cesty, keď�e sa chce vr�tiť sp�ť. A tak mu bud� vy��ie bytosti bezpodmienečne a v�emo�n�mi sp�sobmi pom�hať. Z tohto d�vodu m��eme urobiť tak veľa pre t�ch, ktor� praktizuj�, no pre ostatn�ch to nep�jde.

Nem��eme v�m teda pom�cť, ak ste len be�n�mi ľuďmi, ktor� hľadaj� uzdravenie. Be�n� svetsk� človek nie je nijako v�nimočn� a mal by za��vať ľudsk� stav. Mnoh� ľudia sa domnievaj�, �e je Bo�ou v�ľou pom�hať ľudstvu a byť ku v�etk�m milosrdn�. Nemalo by sa to v�ak d�vať na roveň s liečen�m ľud�, a nijako to nevypl�va ani zo �iadnych posv�tn�ch textov. S� to t� falo�n� energetick� liečitelia, ktor� v tomto smere v ned�vnej dobe poplietli ľud�. Prav� učitelia energetick�ch prax�, ktor� dl�dili cestu v Č�ne, nikdy neodpor�čali liečiť in�ch. Oni len učili, ako praktizovať energetick� cvičenia a zlep�ovať si svoje vlastn� zdravie. Bolo by hl�pe myslieť si, �e ako be�n� ľudia by ste mohli liečiť in�ch, len čo sa to nauč�te za p�r dn�. Ak by ste sa pok��ali liečiť, zav�dzali by ste ľud�. V d�sledku toho by ste k tomu boli e�te viac prip�tan�. Pok��ali by ste sa pou�iť vy��ie schopnosti na to, aby ste sa mohli presadiť a profitovať z toho, čo by sa v�m aj tak nikdy nepodarilo. To teda vysvetľuje, prečo niektor� ľudia nikdy nenadobudn� schopnosti, po ktor�ch t��ia; ak by ich z�skali, naru�ilo by to stav ľudskej spoločnosti.

V tomto vesm�re plat� princ�p, �e keď sa chcete vr�tiť do svojho skutočn�ho domova, vy��ie bytosti v�m pom��u. Ako to vidia oni, va�a du�a nem� zotrv�vať v tomto svete, ale mala by sa vr�tiť sp�ť. Ak by v�s niekto zbavil chor�b a v� �ivot by bol �plne bezprobl�mov�, potom by predstava o n�vrate do neba stratila na svojej pr�ťa�livosti. Mo�no si mysl�te, �e by bolo skvel� nemať choroby a tr�penia, mať v�etko priaznivo naklonen� a viesť n�dhern� �ivot. Ale pr�ve preto, �e ste sa skazili, klesli ste a� sem, a tak to tu nebude pr�jemn�. V tomto stave nevedomosti maj� ľudia sklon dop��ťať sa zl�ch skutkov a za svoje previnenia dostan� to, čo budhizmus naz�va �karmick� odplata�. Tr�penia, ktor�mi ľudia prech�dzaj� alebo ne�ťastia, ktor� za��vaj�, s� zvyčajne vecou toho, �e spl�caj� svoju karmu. Ľudia sa často pozastavuj� nad t�m, ako je mo�n�, �e bo�sk� bytosti, ktor� s� podľa niektor�ch n�bo�enstiev v�ade okolo n�s, nevyliečia cel� ľudstvo � najm�, ak by im na to v skutočnosti stačilo len m�vnutie rukou. Nu�, je to preto, �e tr�penia, ktor�m ľudia čelia, poch�dzaj� z ich vlastn�ch zl�ch skutkov a dlhov. Ak ich potom niekto vylieči nadprirodzen�m sp�sobom, r�ta sa to za podkop�vanie z�konov vesm�ru. Znamenalo by to, �e m��u robiť nespr�vne veci a hromadiť si dlhy bez toho, aby ich museli splatiť, čo nie je dovolen�. V�etky vy��ie bytosti sa sna�ia udr�iavať ľudsk� podmienky a nenaru�ovať ich. Ak sa chcete skutočne te�iť z pr�jemn�ho �ivota bez chor�b a napokon sa vyslobodiť z ľudsk�ho stavu, existuje jedin� cesta: prostredn�ctvom duchovnej praxe! Umo�niť ľuďom venovať sa skutočnej duchovnej praxi je niečo, čo naozaj prospieva cel�mu ľudstvu.

Ako si potom vysvetliť v�etko to energetick� liečenie, ktor� sa dnes vykon�va a vyučuje v�ade vo svete? Vo v�č�ine pr�padov ide o to, �e t�, ktor� liečia, zi�li na nespr�vnu cestu. Skutočn� majstri energetick�ch prax�, ako je čchi-kung, si v procese svojho duchovn�ho rastu vyvin� s�cit a stan� sa vn�mav�mi voči utrpeniu ľud�. V takomto pr�pade je majstrovi dovolen�, aby niekomu pomohol, ak k tomu c�ti vn�torn� pohn�tku. Ale to, čo sprav�, človeka nevylieči. M��e jeho chorobu nateraz len zmierniť či presun�ť do bud�cnosti; alebo ju m��e preniesť na in�ho člena rodiny. Nedok�e v�ak �plne odstr�niť jeho karmu. Nemo�no to spraviť svojvoľne pre be�n�ho človeka; m��e to byť vykonan� len pre t�ch, ktor� sa venuj� duchovnej praxi. Tak�e v�etko to podlieha určit�m princ�pom.

Budhistick� učenie o �sp�se v�etk�ho �iv�ho� v skutočnosti hovor� o pozdvihnut� ľud� k vy��m �rovniam, kde bud� mimo ľudsk�ho stavu a jeho bolesti, slobodn� a zbaven� utrpenia. Pr�ve na to sa vzťahovali Budhove zmienky o �prejden� do nirv�ny. O tak�to duchovne pozdvihnut� existenciu by ste v�ak nemali z�ujem, ak by v� �ivot na zemi bol pln� radosti, prekypoval by blahobytom a nemali by ste �iadne ťa�kosti. Tak�e ak sa venujete duchovnej praxi, priebeh v�ho �ivota m��e byť zmenen� � ale iba z tohto jedin�ho d�vodu.

Schopnosť poznania osudu si vy�aduje, aby mal človek v oblasti čela mal� obrazovku podobn� tej, ak� m� telev�zor. Niektor� ľudia ju maj� umiestnen� na čele, niektor� v men�ej vzdialenosti od čela a in� ju maj� vo vn�tri čela. Niektor� ľudia ju bud� m�cť vidieť iba so zatvoren�mi očami, zatiaľ čo in�, ak je u nich t�to schopnosť siln�, ju bud� m�cť vidieť aj s otvoren�mi očami. Druh� ľudia ju v�ak neuvidia, keď�e existuje v inej dimenzii, ktor� je prepojen� s va��m telom. Ďalej je potrebn� e�te in� schopnosť, ktor� bude sl��iť ako pren�ač a umo�n�, aby sa obrazy zachyten� z in�ch dimenzi� premietli na t�to obrazovku a aby ste ich svoj�m vn�torn�m okom mohli vidieť. So schopnosťou poznania osudu budete m�cť vidieť minulosť aj bud�cnosť ľud�, a to s veľkou presnosťou. Nech by boli jasnovidci akokoľvek schopn�, nedok�u rozoznať detaily toho, čo vidia. S touto schopnosťou v�ak budete m�cť vidieť veci s veľkou presnosťou, dokonca vr�tane časov�ho obdobia a detailov toho, ako sa veci menia. Bude to mo�n� vďaka tomu, �e to, čo uvid�te, bud� presn� odrazy ľud� a vec� z in�ch dimenzi�.

Otvor�m vn�torn� oko ka�d�mu praktizuj�cemu Falun Dafa. Av�ak ned�m v�m k dispoz�cii tie ďal�ie schopnosti, o ktor�ch sme hovorili. Schopnosť poznania osudu sa u v�s prirodzene objav�, keď post�pite vo svojom praktizovan�; bude to niečo, čo za�ijete nesk�r. A pr�ve preto som o tom teraz predn�al � aby ste vedeli, čo sa bude diať, keď t� schopnosť z�skate.

Prekročenie tejto hmotnej a smrteľnej r�e

Je trochu h�kliv� diskutovať o duchovn�ch pojmoch, ako je prekročenie tejto hmotnej a smrteľnej r�e, alebo [ako sa to naz�va v č�nskej filozofii] �prekročenie piatich elementov� a �troch r횓. Mnoh� učitelia energetick�ch prax�, ktor� sa pustili do t�chto t�m, mali probl�m reagovať na skeptikov. Často nar�ali na ľstiv� ot�zky, ako napr�klad: �Viete uviesť meno niekoho, kto dosiahol tak�to veci?� Niektor� z t�chto učiteľov neboli majstrami, aj keď sa za nich pova�ovali. Pok�sili sa v�ak na tieto ot�zky odpovedať, hoci mali rad�ej zostať ticho; neboli v poz�cii, aby na to dok�zali odpovedať. A tak boli umlčan�. Toto vo v�eobecnosti po�kodilo d�veryhodnosť duchovn�ch prax� a vnieslo to do nich zm�tok. Ľudia potom vyu�ili podobn� pr�pady ako z�mienku na spochybnenie t�chto prax�. Pojmy s�visiace s prekročen�m piatich elementov a troch r� maj� duchovn� podstatu a n�bo�ensk� p�vod; vych�dzaj� z n�bo�ensk�ho kontextu. Preto je pre ľud� d�le�it� poznať historick� pozadie t�chto pojmov.

Čo teda znamen� prekročenie piatich elementov tohto hmotn�ho sveta? Fyzika starovekej Č�ny, rovnako ako aj dne�n� fyzika, pova�uje te�riu piatich elementov za spr�vnu. A je to skutočne tak, �e cel� vesm�r vznikol z t�chto piatich elementov, teda z kovu, dreva, vody, ohňa a zeme, tak�e s touto te�riou s�hlas�me. Keď niekto prekročil p�ť elementov, v s�časn�ch pojmoch to znamen�, �e prekročil tento fyzick� svet, ktor� pozn�me. Uvedomujem si, �e to m��e znieť trochu neuveriteľne. No majte na pam�ti, �e prav� duchovn� učitelia so sebou nes� vy��iu energiu, takzvan� kung. Podst�pil som testy na odmeranie mojej energie, tak ako aj mnoh� in� učitelia čchi-kungu. V s�časnosti existuje mno�stvo pr�strojov, pomocou ktor�ch sa daj� zistiť materi�lne prvky vy��ej energie vy�arovanej t�mito učiteľmi; s� na to potrebn� len spr�vne pr�stroje. Tie dnes dok�u zachytiť r�zne druhy vy�arovania vr�tane infračerven�ho a ultrafialov�ho �iarenia, ako aj ultrazvuku, infrazvuku, elektriny, magnetizmu, gama vĺn, a tie� at�mov či neutr�nov. Prav� čchi-kungov� majstri vy�aruj� v�etko z toho, ba e�te aj viac � iba�e je to niečo, čo pr�stroje zatiaľ nedok�u zachytiť. S� na to teda potrebn� len spr�vne pr�stroje a dnes je u� preuk�zan�, �e t�to učitelia vy�aruj� mnoho druhov hmoty.

Prav� duchovn� učitelia vy�aruj� siln� a n�dhern� auru, ktor� je mo�n� vidieť pomocou spr�vneho druhu elektromagnetick�ho poľa. Č�m silnej�ia je energia človeka, t�m v�č�iu auru vy�aruje. Aj be�n� ľudia maj� auru, iba�e je dosť mal�. Z v�skumu v oblasti fyziky element�rnych čast�c vieme, �e energia je v skutočnosti tvoren� časticami, ako s� neutr�ny a at�my. Mnoh�m učiteľom čchi-kungu bola zmeran� ich energia, pričom i�lo zv�č�a o t�ch, ktor� s� dosť zn�mi. Aj ja som sa z�častnil merania a zistilo sa, �e mno�stvo gama l�čov a tepeln�ch neutr�nov, ktor� som vy�aroval, bolo osemdesiat a� stosedemdesiatkr�t v�č�ie ako to, čo vy�aruje be�n� hmota. A to bola len hodnota, ktor� tento pr�stroj dok�zal namerať, keď�e jeho ručička dosiahla maxim�lnu hranicu. Vedcom sa to zdalo neuveriteľn� � tak� siln� neutr�ny. To predsa nem��e byť v ľudsk�ch sil�ch. Tak�e m��eme povedať, �e pr�tomnosť vy��ej energie u majstrov energetick�ch prax� bola vedecky dok�zan�.

K prekročeniu piatich elementov je potrebn� prax, ktor� kultivuje myseľ aj telo. Met�dy, ktor� nezahŕňaj� kultiv�ciu tela, vyv�jaj� len ten druh energie, ktor� umo�ňuje dosiahnuť duchovn� dokonalosť a nezaoberaj� sa prekročen�m piatich elementov. Naproti tomu, praxe kultivuj�ce myseľ aj telo ukladaj� energiu do ka�dej bunky v�ho tela. Keď si praktizuj�ci začn� vyv�jať vy��iu energiu, v�č�inou vy�aruj� energetick� častice, ktor� s� hrub�, maj� n�zku hustotu a s� medzi nimi medzery. To sp�sobuje, �e t�to energia nie je veľmi siln�. Po dosiahnut� pokročil�ho stupňa praktizovania m��e byť hustota energie na molekulovej �rovni dokonca vy��ia ako je hustota vody, a to ston�sobne, tis�cn�sobne alebo a� stomili�novn�sobne. Je to mo�n� vďaka tomu, �e va�a energia sa popri tom, ako napredujete, st�va čoraz hustej�ou, jemnej�ou a mocnej�ou. Energia bude ulo�en� v ka�dej bunke v�ho tela. A nielen tela v tejto dimenzii, ale aj v tel�ch existuj�cich v in�ch dimenzi�ch. T�to energia vypln� va�e bunky od �rovne molek�l cez �roveň at�mov, neutr�nov, elektr�nov a� po častice na mimoriadne mikroskopickej �rovni, a časom bude cel� va�e telo vyplnen� vy��ou energiou.

T�to vy��ia energia m� inteligenciu a je veľmi schopn�. Ako jej budete z�skavať čoraz viac a stane sa hustej�ou, vypln� v�etky bunky v�ho tela a poľahky ich potlač�, preto�e v porovnan� s ňou s� slab�. Proces, pri ktorom sa star� bunky vylučuj� a nahr�dzaj� nov�mi, sa v priebehu toho zastav�, keď�e hmota, ktor� p�vodne tvorila va�e bunky, bude nahraden� vysokoenergetickou l�tkou. Hoci je to ľahk� op�sať, dosiahnutie tohto bodu duchovn�ho zu�ľachtenia je dlh�m procesom. Keď k tomu d�jde, cel� va�e telo bude na bunkovej �rovni premenen� l�tkou vysokej energie. U� sa viac nebude skladať z piatich elementov. Namiesto toho bude zlo�en� z hmoty, ktor� nepoch�dza z tohto sveta � budete mať telo zlo�en� z vysokoenergetickej l�tky z�skanej z in�ch dimenzi�. Keď sme u� pri tom, cnosť je takisto zlo�en� z hmoty z in�ch dimenzi� a nepodlieha času tejto dimenzie.

Dne�n� veda tvrd�, �e čas m� pole a �e vplyv času nem��e siahať za hranice tohto poľa. Nie je mo�n�, aby čas v jednej dimenzii ovplyvňoval veci v in�ch dimenzi�ch, ktor� podliehaj� �plne odli�n�m z�konom času a priestoru. Čas v tejto dimenzii skr�tka nem� �iaden vplyv na hmotu v in�ch dimenzi�ch. To ist� plat� aj pre va�e telo, ktor� u� v �iadnom zmysle nebude smrteľn�. Ako hovorili na�i predkovia, �prekroč� p�ť elementov�. Ostatn�m ľuďom sa v�ak nebude zdať in� ako predt�m. Je to preto, �e aj napriek v�razn�m vn�torn�m zmen�m sa va�a prax e�te neskončila. St�le budete musieť robiť prielomy k vy��m �rovniam. Na to, aby ste to mohli uskutočniť, budete musieť naďalej praktizovať v tomto svete. Ak by ste boli pre ľud� neviditeľn�, nemalo by to pre v�s veľk� ��itok.

Čo bude teda nasledovať? V tomto bode va�ej praxe bud� v�etky va�e bunky na molekulovej �rovni premenen� vysokoenergetickou l�tkou. Ale at�my nach�dzaj�ce sa o jednu �roveň ni��ie maj� svoju �pecifick� konfigur�ciu, tak ako aj molekuly a at�mov� jadr�; ich usporiadanie sa nezmen�. Konfigur�cia molek�l v bunk�ch sp�sobuje, �e ľudsk� telo je na dotyk m�kk�; molekuly v kostiach s� usporiadan� s v�č�ou hustotou, a preto s� na dotyk tvrd�; zatiaľ čo hustota molek�l krvi je veľmi n�zka, tak�e krv je tekut�. Druh� ľudia v�ak nebud� schopn� na va�om v�zore rozoznať, akou zmenou ste pre�li, keď�e va�e bunky si na molekulovej �rovni zachovaj� svoju p�vodn� �trukt�ru a konfigur�ciu. Tak�e hoci �trukt�ra va�ich buniek zostane rovnak�, energia vo va�om vn�tri sa zmen�. To znamen�, �e u� nebudete podliehať starnutiu. Va�e bunky sa u� viac nebud� rozkladať ani odumierať a vy zostanete nav�dy mlad�. Duchovn� prax v�m teda m��e priniesť mladistv� vzhľad, ktor� nikdy nepominie.

Je len prirodzen�, �e človek s tak�mto telom m��e e�te st�le utrpieť zlomeninu, keď ho zraz� auto, alebo m��e krv�cať, keď sa pore�e no�om. Je to preto, �e hoci toto telo u� viac nepodlieha starnutiu ani metabolick�m procesom, konfigur�cia jeho molek�l sa nezmenila. Takto teda ch�peme prekročenie piatich elementov. Je to podlo�en� faktami a d� sa to vysvetliť vedecky. Je smutn�, �e tak�to pojmy s� pova�ovan� za n�bo�ensk� v�mysly len preto, �e ich nedbalo pou��vaj� t�, ktor� nevedia, o čom hovoria. Ľudia tieto pojmy nepoznaj�, keď�e maj� star��, n�bo�ensk� p�vod a nepatria nevyhnutne k v�razom dne�nej doby.�

Ďalej sa pozrime na to, čo znamen� �prekročiť t�to smrteľn� r�u� � alebo �tri r�e�, ako sa to tie� naz�va. Ako som u� minule vysvetlil, kľ�čom k vyvinutiu vy��ej energie je zdokonaľovanie v�ho charakteru. Vlastnosti vesm�ru v�s u� viac nebud� obmedzovať, preto�e bud� definovať v� charakter. Spolu s t�m, ako sa bude va�a myseľ pozdvihovať, va�a cnosť, ktor� je hmotn�, sa bude premieňať na vy��iu energiu. A ako bude t�to energia r�sť a st�pať nahor, napokon sa sformuje do stĺpca. Č�m vy�� je tento stĺpec, t�m v�č�ia bude va�a energia. Zvykneme hovoriť, �e �prostredn�ctvom Dafa je mo�n� čokoľvek�. V�etko z�vis� od toho, ako �primne a odhodlane praktizujete. Ak m�te pevn� v�ľu a vytrvalosť, ktor� si to vy�aduje, bude pre v�s mo�n� dosiahnuť ak�koľvek �roveň. A dokonca aj keď jedn�ho dňa premen�te v�etku svoju bielu l�tku, st�le jej budete m�cť z�skať viac t�m, �e premen�te svoju čiernu l�tku prostredn�ctvom utrpenia. A ak to st�le nebude dosť, m��ete na seba vziať hriechy va�ich bl�zkych priateľov alebo pr�buzn�ch, ktor� nepraktizuj�, a t�mto sp�sobom si zv��iť energiu. Toto sa v�s v�ak bude t�kať len vtedy, keď post�pite na mimoriadne vysok� �roveň. Ak ste vst�pili do praxe len ned�vno, z �rovne be�n�ch ľud�, nemali by ste ani pomyslieť na preberanie hriechov od druh�ch. Tak� veľk� mno�stvo karmy by u v�č�iny ľud� zmarilo ich praktizovanie. Vedenie, ktor� tu poskytujem, sa vzťahuje na r�zne �rovne praktizovania.

Pojem �tri r�e� sa pou��va v n�bo�enstve a opisuje tri hierarchick� r�e existencie � menovite, r�u ni��ch bo�stiev, r�u tohto sveta a r�u podsvetia. V r�mci t�chto troch r� sa nach�dza dev�ť hlavn�ch �rovn� existencie, pričom celkovo je ich tridsaťtri. Z�roveň sa ver�, �e v�etky �ivoty v troch r�ach sa bez ohľadu na ich �roveň cyklicky reinkarnuj� a m��u sa op�tovne zrodiť na ktorejkoľvek z viacer�ch mo�n�ch ciest. Tak�e ten, kto je v tomto �ivote ľudskou bytosťou, sa m��e v nasleduj�com �ivote stať nieč�m in�m, napr�klad zvieraťom. Budhizmus preto vyučoval, �e by ste mali naozaj čo najlep�ie vyu�iť svoj �ivot v podobe ľudskej bytosti, preto�e pr�le�itosť na praktizovanie duchovnej praxe u� nemus� znovu pr�sť. Hovoria to preto, �e zvierat� maj� zak�zan� praktizovať alebo poč�vať Z�kon. Respekt�ve, aj keby sa zviera naučilo praktizovať, nikdy by za svoje duchovn� �silie nez�skalo bo�sk� z�sluhy; len čo by si vyvinulo pr�li� veľa energie, vy��ie bytosti by ho zabili. Mo�no ste na ľudsk� telo čakali stovky rokov alebo aj viac, a teraz, keď ste ho konečne z�skali, neviete si ho ceniť. Ak sa prevtel�te do kusa skaly, m��e to trvať e�ny, k�m sa vyslobod�te � ak sa v�m to v�bec podar�. K�m sa t�to skala nerozbije, nerozpadne alebo nezvetr�, nikdy sa z nej nevyslobod�te. Ľudsk� tel� sa nedaj� len tak ľahko z�skať! Človek, ktor� sa �primne uč� Dafa, �Veľk� Z�kon�, m� nesmierne �ťastie. Toto by v�m malo dať predstavu o tom, ak� ťa�k� je z�skať ľudsk� telo.

V duchovnom praktizovan� existuj� takzvan� �rovne, ktor� m��ete dosiahnuť, a s� jednoducho v�sledkom toho, ako dobre sa čin�te. Ak sa chcete te�iť z večn�ho �ivota, vytrvajte v praktizovan�, a keď v� stĺpec energie narastie do veľkej v��ky, dostanete sa mimo [cyklu reinkarn�cie] � alebo �troch r횓. S� ľudia, ktor�ch du�a m��e počas medit�cie opustiť telo a vyst�piť na vy��ie miesto. Jeden z mojich �tudentov nap�sal sk�senosť o svojom pokroku v praktizovan� a op�sal, ako nav�t�vil nebesk� r�e a čo v nich videl. Povedal som mu, aby sa pok�sil �sť vy��ie. On v�ak tvrdil, �e u� nedok�e �sť ďalej a v tom bode toho naozaj nebol schopn�. Čo bolo pr�činou? Bolo to preto, �e tieto r�e nav�t�vil vyst�pen�m na vrchol svojho energetick�ho stĺpca; v tom čase to bolo najvy��ie, kam sa mohol dostať. Ako som u� spomenul, ak by vyst�pil do vy��ch �rovn�, znamenalo by to, �e dosiahol �bo�sk� poz�ciu�, povediac to n�bo�ensk�m pojmom. Ale praktizuj�ci m��e dosiahnuť e�te v�č�ie veci. Nech ste dosiahli ak�koľvek v��ku, st�le m��ete pokračovať v sebazdokonaľovan� a post�piť vo svojej praxi. A ak v priebehu toho v� energetick� stĺpec preraz� cez vonkaj�iu hranicu troch r�, potom ste ich skutočne �prekročili�. Kedysi sme to zmerali a zistili sme, �e tri r�e op�san� v niektor�ch n�bo�enstv�ch le�ia v rozsahu deviatich plan�t; tu by som mal dodať, �e neexistuje opodstatnenie pre tvrdenie, �e existuje desať plan�t. Videl som, �e energetick� stĺpce niektor�ch majstrov z minulosti dosiahli ohromn� v��ku a prenikli cez hranicu Mliečnej cesty, čo znamen�, �e t�to majstri ďaleko prekročili tri r�e. Tak�e teraz by malo byť jasn�, �e prekročenie troch r� je z�le�itosťou dosiahnut�ch duchovn�ch �rovn�.

Probl�m s prechov�van�m z�merov

Mnoh� ľudia prich�dzaj� praktizovať s určit�mi z�mermi. Vid�me tu v�emo�n� mot�vy, od t��by po nadprirodzen�ch schopnostiach a� po snahu vypočuť si nov� te�rie, uzdraviť sa alebo z�skať falun. Ľudia dokonca pon�kali, �e zaplatia poplatok za semin�r, aby dostali falun pre svojho pr�buzn�ho, ktor� sa nez�častnil na�ich predn�ok. Len si to predstavte, očak�vať, �e by ste si mohli k�piť falun � niečo, čo sa zrodilo z �silia dlh�ch gener�ci� počas ohromn�ho počtu rokov � za nejak� mal� poplatok. Keď je v�ak tak� cenn�, prečo v�m ho d�vame bezplatne? Preto�e chcete viesť duchovn� �ivot a toto �elanie m� v�č�iu hodnotu ne� ak�koľvek suma peňaz�. Falun mo�no poskytn�ť len v pr�padoch, ako je tento, keď sa prejavila va�a vroden� bo�skosť.

Mali by ste sa op�tať sami seba, či tu nie ste kv�li tomu, �e z toho chcete niečo z�skať. Moje duchovn� tel�* v in�ch dimenzi�ch poznaj� v�etky va�e my�lienky. Existuje tam toti� in� priestor a čas, tak�e z ich pohľadu vznikaj� va�e my�lienky mimoriadne pomaly. Moje duchovn� tel� vedia o va�ich my�lienkach dokonca e�te sk�r, ako vy sami. Znamen� to teda, �e by ste mali zmeniť v�etky va�e nevhodn� my�lienky. Keď�e na�a �kola je budhistick�, ver�me v osud a povedal by som, �e je to pr�ve usporiadanie osudu, ktor� v�s priviedlo k tejto praxi. Je mo�n�, �e v�m bolo predurčen�, aby ste sa ju učili. Preto by som v�m r�d pripomenul, aby ste si ju v�ili a vzdali sa ak�chkoľvek svetsk�ch z�merov, ktor� v�s mohli p�vodne motivovať.

Čo sa t�ka n�bo�ensk�ch prax�, budhisti tradične zd�razňovali koncept �pr�zdnoty�; učili svojich nasledovn�kov udr�iavať si myseľ bez my�lienok a str�niť sa svetskej spoločnosti. Podobne aj taoisti zd�razňovali koncept �ničoty� a �iadali svojich učen�kov, aby sa zriekli� materi�lneho bohatstva, aby po ňom net��ili a ani sa ho nesna�ili z�skať. Je to podobn�, ako keď v�s v energetick�ch praxiach učia, aby ste zamerali svoju myseľ na praktizovanie, a nie na energiu, ktor� z toho z�skate. Ak dok�ete praktizovať bez z�meru a s�stred�te sa jednoducho len na zlep�ovanie svojho charakteru, budete robiť duchovn� prielomy a prirodzene z�skate v�etko, čo by ste mali mať. Je veľmi v�sti�n� naz�vať čokoľvek, čo zamestn�va va�u myseľ alebo na čom lipnete, �prip�tanosťou�. Učenie, ktor� pon�kam, je hneď od prv�ho dňa na dosť pokročilej �rovni, tak�e čo sa t�ka v�ho charakteru, m�m na v�s vysok� po�iadavky a v s�vislosti s t�m d�fam, �e ste sem pri�li bez ak�chkoľvek z�merov.

C�tim zodpovednosť za to, aby som v�s viedol spr�vnym smerom, čo znamen�, �e mus�m vysvetliť moje učenie v plnom rozsahu. Ako som spomenul, niektor� ľudia maj� v �mysle dopracovať sa k otvoreniu vn�torn�ho oka, no povedie to akur�t k tomu, �e sa ich oko zablokuje a zapečat�. A ako som u� naznačil, v�etky schopnosti, ktor� sa daj� z�skať počas praktizovania na �rovni ľudskej r�e, nie s� nič�m in�m ako vroden�mi schopnosťami, hoci teraz sa naz�vaj� �nadprirodzen�mi schopnosťami�. M��u vykon�vať veci iba v tejto dimenzii a mať vplyv na be�n�ch ľud�. Tak�e nevid�m �iaden zmysel v tom, aby ste t��ili po tak�chto mal�ch veciach alebo sa o ne sna�ili. Ak jedn�ho dňa dosiahnete vo svojom praktizovan� vy��iu �roveň presahuj�cu tento svet, uvid�te, �e tieto schopnosti tam nebud� mať u� na nič vplyv a nestoja za v�etko to �silie. V tej f�ze bud� musieť byť v�etky tak�to men�ie schopnosti odlo�en�, a to presunut�m do hlb�ej dimenzie, kde sa ulo�ia a bud� sl��iť len ako spomienka na va�u duchovn� cestu.

Keď post�pite na vy��iu �roveň praktizovania, za hranice tohto sveta, va�a cesta sa začne odznova. Va�e telo bude telom, ktor� prekročilo tento materi�lny svet alebo �p�ť elementov�, ako sme pr�ve spom�nali, a bude v�sti�n� naz�vať ho sv�t�m. Va�e sv�t� telo sa bude musieť kultivovať odznova a bude si musieť vyvin�ť nov� schopnosti, no teraz by sa u� mali naz�vať posv�tn� schopnosti Fa. Ich moc je naozaj mimoriadna a m��u p�sobiť v početn�ch dimenzi�ch. Tieto schopnosti bud� mať skutočn� �činok. Men�ie svetsk� schopnosti u� popri nich nebud� tak� p�sobiv�. To, čo na nich ľud� v�dy l�ka, je vidina toho, �e by sa vďaka nim mohli presadiť v tomto svete alebo predviesť, čo dok�u, ale inak nemaj� veľk� ��itok. Okrem toho s� e�te menej u�itočn�, ako, povedzme, nejak� pekn� predmet, ktor� by sa dal pou�iť aspoň na ozdobu, keď�e je to niečo hmatateľn� a viditeľn�. Ruč�m v�m za to, �e ak ich na nejakej �rovni chcete, je to preto, �e ich pl�nujete na niečo pou�iť. Pam�tajte si, �e nejde o be�n� zručnosti pou��van� v tejto spoločnosti, ktor� sa daj� nadobudn�ť ľudsk�m �sil�m. Nadprirodzen� schopnosti s� nieč�m omnoho vy��m a nie s� určen� na to, aby ste sa nimi predv�dzali pred ostatn�mi. T��ba predv�dzať sa je silnou prip�tanosťou, zl�m �myslom a nieč�m, čo by mal človek s duchovn�mi cieľmi opustiť. A bolo by e�te hor�ie, ak by ste tie schopnosti chceli pou�iť na zarobenie peňaz� či zbohatnutie, alebo na dosiahnutie nejak�ho svetsk�ho cieľa, po ktorom t��ite. Ak by ste pou�ili tieto vy��ie prostriedky, naru�ili by ste t�m usporiadania pre t�to spoločnosť, a to je e�te hor�ie ako predv�dzanie sa. Tak�e z t�chto d�vodov nem� nikto dovolen� voľne pou��vať vy��ie schopnosti v tejto spoločnosti.

Mimozmyslov� schopnosti zvyčajne nadobudn� ľudia z oboch koncov vekovej �k�ly � deti a star�� ľudia. Najčastej�ie sa objavuj� u star��ch �ien, ktor� maj� zvyčajne pevn� charakter a k tomuto svetu s� prip�tan� menej ako ostatn�. Keď z�skaj� schopnosti, dok�u s nimi dobre zaobch�dzať, preto�e nemaj� potrebu predv�dzať sa či zviditeľniť. Naopak, u mlad��ch ľud� je menej pravdepodobn�, �e si vyvin� vy��ie schopnosti � najm� ak ide o mlad�ch mu�ov. Je to preto, �e t� chc� e�te st�le tvrdo pracovať na dosiahnut� svojich �ivotn�ch cieľov a v�etky nadobudnut� schopnosti by mohli pou�iť na tak�to �čely, akoby to boli prostriedky na z�skavanie vec�. Pou�iť ich t�mto sp�sobom je v�ak zak�zan�, tak�e t�to ľudia nez�skaj� �iadne schopnosti.

Tak�to duchovn� z�le�itosti s� posv�tn� a nemalo by sa s nimi zaobch�dzať ako s hračkami či be�n�mi zručnosťami. Ak sa v duchovnej praxi chcete niekam dostať, mus�te svoje myslenie udr�iavať na vy��ej �rovni. Len si sk�ste predstaviť, ak� zm�tok by nastal, keby sa niekomu, kto t�mto veciam nerozumie, podarilo z�skať schopnosti, po ktor�ch t��il. Duchovn� rast by bolo to posledn�, na čo by pomyslel a ktovie, ak�ho zla by sa mohol dopustiť, keď�e jeho my�lienky by boli upnut� na tento svet a svoje schopnosti by nadobudol nespr�vnym sp�sobom. Mohol by z�zračne vytiahnuť peniaze z banky alebo vyhrať hlavn� cenu v lot�rii. Tak�to veci sa v�ak nikdy nestan� a je dobr� zamyslieť sa nad t�m, prečo je to tak. Nes�hlas�m s učiteľmi, ktor� tvrdia, �e keď nečestn� ľudia z�skaj� nadprirodzen� schopnosti, bud� mať sklon k robeniu nespr�vnych vec�. V�bec to tak nie je. T�, ktor� nie s� cnostn� alebo nemaj� snahu stať sa lep��mi ľuďmi, nikdy tak�to schopnosti nez�skaj�. Nanajv�� sa m��e stať, �e niekto s dobr�m charakterom nadobudne určit� schopnosti v priebehu praktizovania, no nebude s nimi spr�vne zaobch�dzať a sprav� niečo nevhodn�. Ak svoje schopnosti takto zneu�ije, bud� zoslaben� alebo sa dokonca stratia. A t� strata u� bude trval�. E�te v�nej��m rizikom v�ak bude to, �e sa k t�m schopnostiam prip�ta.

Niektor� učitelia tvrdia, �e u� po troch a� piatich dňoch učenia sa ich energetick�ch prax� bud� ľudia schopn� liečiť. Je to ako robenie si reklamy � akoby obchodovali s energiou. Av�ak sk�sme o tom poprem��ľať: mohol by priemern� človek vyliečiť chorobu niekoho in�ho jednoducho vyslan�m k�ska z�kladnej energie [tak, ako to propaguj�]? Obe z�častnen� strany maj� v tomto pr�pade len z�kladn� energiu, naz�van� čchi, s t�m rozdielom, �e jeden z nich pr�ve začal praktizovať a m��e prij�mať alebo vysielať energiu, keď�e akupunkt�rny bod na jeho ruke, naz�van� Pal�c driny (lao-kung), je otvoren�. Tak�e keď sa jeden človek pok��a liečiť druh�ho, ned� sa povedať, kto by koho liečil, keď�e obaja maj� len čchi! Neexistuje �iaden d�vod, prečo by energia jedn�ho z nich mala byť mocnej�ia ako energia toho druh�ho. Energia, ako je čchi, nem� schopnosť liečiť. Ďal�ou vecou je, �e človek sa prepoj� s ka�d�m, koho sa pok�si vyliečiť a je mo�n�, �e chorobn� energia, ktor� bola v tele pacienta, prejde do tela liečiteľa a on skonč� s rovnak�m mno�stvom chorobnej energie. Hoci sa z�kladn� pr�čina pacientovej choroby neprenesie, liečiteľ m��e aj tak ochorieť, ak na seba prevezme pr�li� veľa tejto chorobnej energie. A len čo človek uver�, �e dok�e liečiť, ľahko sa k tomu prip�ta. M��e si zriadiť prax a prijať ka�d�ho, kto pr�de. A ak� z toho bude nate�en� � dok�e liečiť! Nezamyslel sa v�ak nad t�m, vďaka čomu je to mo�n�. Uk�zalo sa, �e tak�to falo�n� liečitelia z�skavaj� svoju energiu od bytost�, ktor� sa na nich prip�tali. N�sledne sa p�jdu podeliť o trochu tejto energie so �iakmi, ktor� nav�tevuj� ich semin�re, aby si z�skali ich d�veru. No len čo t�to �iaci vyliečia hŕstku ľud�, ich energia sa nadobro vytrat�. A keď�e to spotrebov�va energiu, aj t� tro�ka energie, ktor� mali, bude preč. To, čo pou�ili, nebola vy��ia energia, keď�e oni predov�etk�m �iadnu nemali. Ka�d� majster, ako som ja, musel prejsť desiatkami rokov praktizovania a v minulosti to skutočne nebolo ľahk�. Je veľmi ťa�k� dosiahnuť duchovn� pokrok, ak človek nen�jde opravdiv� prax, a v t�ch men��ch praxiach je zas ťa�k� dostať sa niekam ďalej.

Zn�mi majstri energetick�ch prax� museli praktizovať desiatky rokov, aby z�skali čo i len k�sok vy��ej energie, ktor� teraz maj�. Tak�e ľudia s� trochu naivn�, keď si myslia, �e by ju mohli z�skať absolvovan�m kr�tkeho semin�ra bez toho, aby sa v�bec venovali duchovnej praxi. Ba čo viac, z t�chto liečebn�ch semin�rov od�du s prip�tanosťou. A potom začn� byť znepokojen�, keď ich snaha o liečenie nefunguje. Niektor� ľudia sa počas liečenia natoľko ob�vaj� o svoju povesť, �e dokonca, verte či nie, prem��ľaj� o prebrat� choroby toho človeka na seba, len aby sa mohol uzdraviť. To v�ak nepoch�dza zo s�citu. V mysli, ktor� je zahlten� vecami, ako s� peniaze a povesť, sa len ťa�ko m��e objaviť nejak� s�cit. Ak chcete prevziať niečiu chorobu len preto, aby ste t�m chr�nili svoju povesť, naznačuje to, �e je tam v�na prip�tanosť! A tak t�to ľudia dostan� to, o čo �iadali. Naozaj to m��e dopadn�ť tak, �e choroba sa prenesie na ich telo a usad� sa tam. Tak�e hoci sa tento chor� človek m��e nateraz c�tiť dobre, t�, čo ho liečili, dopadn� tak, �e za to bud� n�sledne trpieť. Napriek tomu m��u byť so sebou spokojn� a bude ich to te�iť. Myslia si, �e toho človeka vyliečili a ľudia ich začn� oslovovať �majster�. No malo by byť zrejm�, �e ide o prip�tanosť. To, �e s� očividne sklesl�, keď sa im nedar�, je jasn�m znakom toho, �e s� motivovan� egom a peniazmi. A ako som povedal, akoby to nebolo u� aj tak dosť zl�, priv�dzaj� si navy�e chorobn� energiu in�ch ľud� do svojho vlastn�ho tela. Hoci falo�n� majster, ktor� ich �dajne učil liečiť, mohol tvrdiť, �e sa naučia �rozpt�liť� ak�koľvek chorobn� energiu, ja s istotou viem, �e ľudia to spraviť nedok�u, keď�e priemern� človek nem� schopnosť rozl�iť dobr� energiu od nedobrej. Časom t�to karma sp�sob�, �e vn�traj�ok ich tela stmavne.

Ak sa tak�to človek bude chcieť niekedy venovať opravdivej duchovnej praxi, ocitne sa vo veľmi ťa�kej situ�cii, ktor� sa nerie�i jednoducho. Bude to preňho nesmierne n�ročn� � a bolestiv� � premeniť v�etku t� karmu na bielu l�tku. T�, ktor� maj� lep�iu vroden� z�kladňu, maj� v�č�� sklon dostať sa do takejto situ�cie. Niektor� ľudia jednoducho naliehavo t��ia liečiť ľud�. Duchovia zvierat m��u vidieť tento druh z�meru a prip�taj� sa na telo človeka, čo sa naz�va posadnutie duchom. T�to duchovia vidia, �e dotyčn� človek t��i liečiť, a tak mu s t�m pom��u. Nebud� v�ak pom�hať len tak za nič, keď�e v�etko niečo stoj�. A pr�ve kv�li tomu je to nebezpečn�. Len si predstavte, ak� ťa�k� bude dosiahnuť duchovn� pokrok, keď si na seba privediete zvierat�. V�etko va�e duchovn� �silie by vy�lo nazmar.

Keď niektor� ľudia liečia druh�ch, vymieňaj� svoju dobr� vroden� z�kladňu za ich karmu. Ľudia so zdravotn�mi probl�mami maj� toti� obrovsk� mno�stvo karmy. Človek, ktor� lieči tak�chto ľud�, sa po liečen� bude c�tiť mizerne. Mnoh� z t�ch, ktor� sa venuj� liečeniu, za�ili nasledovn� sk�senosť: dotyčn� človek sa uzdravil, no oni sami po skončen� liečenia v�ne ochoreli. Ak v tom bud� pokračovať, prenesie sa na nich značn� mno�stvo karmy na �kor ich cnosti. To je v�ak cena, ktor� za to zaplatia. Hoci to, čo chc�, je choroba, st�le tu platia z�kony v�meny: dokonca aj za z�skanie karmy sa mus� zaplatiť cnosťou. Tak� je princ�p vesm�ru. Ak toto je to, čo chcete robiť, je to va�e vlastn� rozhodnutie a nikto do toho nebude zasahovať � hoci to nemus� nevyhnutne znamenať, �e sa to schvaľuje. Je tu niečo, čo bolo v tomto vesm�re stanoven�: ten, kto m� veľa karmy, je zl� človek. Ale ľudia, ktor�ch som pr�ve op�sal, vymieňaj� svoju vlastn� cnostn� z�kladňu za karmu. So v�etkou tou karmou bude pre nich potom veľmi ťa�k� venovať sa duchovnej praxi. Zničia si t�m svoju vlastn� z�kladňu. Ak� hrozn� vyhliadka. Hoci sa t�, ktor�ch liečili, m��u teraz c�tiť dobre, oni sami bud� musieť trpieť. Len si predstavte, ak� by to bolo nebezpečn�, keby vyliečili niekoľk�ch pacientov s rakovinou � t�to liečitelia by pravdepodobne museli zomrieť namiesto nich. V�č�ina ľud� si neuvedomuje, ako tieto veci funguj�.

Bez ohľadu na to, ak� zn�mi m��u byť niektor� falo�n� majstri, nemus� to nevyhnutne znamenať, �e toho vedia veľa. V�č�ina ľud� sa nimi nech� ľahko oklamať. Hoci sa m��e zdať, �e sa t�mto falo�n�m majstrom dar�, v skutočnosti neubli�uj� len druh�m, ale aj sebe. Uvid�te, čo sa s nimi stane o jeden či dva roky. Nikto nem� dovolen� zneu��vať veci, ktor� s� určen� na duchovn� kultiv�ciu. A hoci duchovn� kultiv�cia m��e priniesť liečiv� schopnosti, v skutočnosti na to nie je určen�. Je to niečo vy��ie, čo nemo�no dosiahnuť obyčajn�m ľudsk�m �sil�m. Preto je pr�sne zak�zan� pou��vať tieto schopnosti ľahkov�ne a tak�m sp�sobom, ktor� podkop�va duchovn� prax. Keď niektor� falo�n� majstri vyu��vaj� pr�cu s energiou ako prostriedok na vybudovanie si klientely a zar�banie peňaz�, sp�sobuj� t�m obrovsk� zm�tok. Tie podvodn� skupiny, ktor� vytvorili, neust�le roz�iruj� svoj vplyv, a počet takzvan�ch majstrov zapojen�ch do tejto činnosti v�razne prevy�uje počet skutočn�ch majstrov. Je chybou myslieť si, �e čchi-kung a energetick� liečenia s� tak�, ako ich prezentuj� oni � aj keď ostatn�, ktor� o tom nevedia o nič viac, sa nimi nechali oklamať. Teraz u� viete, o čo tu v skutočnosti ide.

Be�n� človek sa pri jednan� s in�mi ľuďmi v tejto spoločnosti dop��ťa nespr�vnych skutkov zo sebeck�ch pohn�tok, a t�m si voči nim vytv�ra dlhy, ktor� bude musieť splatiť a niesť za ne n�sledky. Tak�e aj keby mal človek skutočne schopnosť vyliečiť ka�d�ho, koho by chcel, určite by to nebolo dovolen�. Vy��ie bytosti s� v�ade okolo n�s, no napriek tomu to nespravia, nie je to tak? Mo�no si mysl�te, �e by bolo ��asn�, keby cel� ľudstvo obdarovali zdrav�m. Oni to v�ak nespravia. D�vodom je, �e ľudia musia splatiť svoju vlastn� karmu a �iadna bytosť sa neodv�i poru�iť tento z�kon. Pre človeka, ktor� je v procese duchovnej kultiv�cie, m��e byť v poriadku, ak zo svojho s�citu pom��e druh�mu zmierniť jeho utrpenie. No aj v tomto pr�pade len odsunie chorobu na niekedy nesk�r. Hoci sa t� osoba m��e teraz c�tiť dobre, nesk�r bude musieť trpieť; alebo to m��e namiesto choroby prevziať formu straty peňaz� či nejak�ho in�ho ne�ťastia. Aby sa človek skutočne uzdravil, jeho karma mus� byť vyčisten� naraz. A to nemo�no spraviť pre kohokoľvek, ale len pre t�ch, ktor� sa venuj� duchovnej praxi. To, čo tu vysvetľujem, neplat� len pre na�u prax, ale vzťahuje sa to na cel� vesm�r. Malo by v�m to pom�cť pochopiť, o čo v mnoh�ch duchovn�ch z�le�itostiach skutočne ide.

Nebudeme v�s tu učiť liečiť, ale povedieme v�s k niečomu vy��iemu � k veľk�mu Z�konu, opravdivej ceste � a pozdvihneme v�s. Preto na mojich semin�roch v�dy hovor�m, �e praktizuj�ci Falun Dafa nemaj� dovolen� liečiť. Ak liečite ľud�, nie ste jedn�mi z n�s. Ukazujeme v�m, ako sa uberať cnostn�m smerom, a ja va�e telo opakovane prečist�m. Budem to tak robiť počas cel�ho priebehu v�ho praktizovania v tomto svete, a� k�m nebudete �plne premenen� vysokoenergetickou l�tkou. No ak do svojho tela neust�le priv�dzate tie temn� veci, ako sa chcete niekam dostať? Je to karma! Nebudete mať �iadnu n�dej na duchovn� pokrok. Neboli by ste schopn� v�etku t� karmu zniesť a uk�zalo by sa, �e t� bolesť by bola pre va�e praktizovanie pr�li� veľk�. Tak�e pre toto na�e pravidlo existuje d�vod. Mo�no ste si e�te neuvedomili, ak� v�nimočn� je t�to prax, vzhľadom na to, ako do�iroka som ju spr�stupnil verejnosti. Ale aj napriek tomu m�m sp�soby, ako ju chr�niť. Ak liečite, moje duchovn� tel� vezm� sp�ť v�etko, čo bolo dan� v�mu telu pre va�u duchovn� kultiv�ciu. Nem��eme v�s nechať ľahkov�ne ničiť tak� cenn� dary, zatiaľ čo sa nah�ňate za svetsk�mi cieľmi. Ak nenasledujete to, čo uč� Falun Dafa, nie ste jedn�mi z n�s. A keď�e ste sa rozhodli byť be�n�mi ľuďmi, va�e telo bude uveden� sp�ť do be�n�ho stavu a v�etky zl� veci, ktor� kedysi nieslo, v�m bud� vr�ten�.

Po včeraj�ej predn�ke začali mnoh� z v�s pociťovať vo svojom tele ľahkosť. Av�ak niektor� jednotlivci s v�nymi zdravotn�mi probl�mami sa začali c�tiť zle ako prv�. Po tom, ako som včera odstr�nil zl� veci z v�ho tela, v�č�ina z v�s sa c�tila veľmi dobre a �plne odľahčene. V tomto vesm�re v�ak plat� z�kon, �e v�etko niečo stoj�, a tak sme pre v�s nemohli odstr�niť �plne v�etko; rozhodne niečo mus�te zniesť aj sami. Spravili sme to, �e sme odstr�nili z�kladn� pr�činy v�etk�ch va�ich chor�b a v�ho chatrn�ho zdravia. Pole choroby tam v�ak aj naďalej zost�va. Ak je va�e vn�torn� oko otvoren� čo i len na n�zkej �rovni, m��ete vo vn�tri svojho tela vidieť zhluky čiernej, kalnej, choroboplodnej energie, čo s� koncentrovan� masy hustej a tmavej energie. Ak by boli uvoľnen�, t�to energia by sa roz��rila po celom va�om tele.

Počn�c dne�kom bud� niektor� z v�s c�tiť po celom svojom tele chlad, akoby ste trpeli siln�m prechladnut�m a dokonca v�s m��u bolieť aj kosti. Mnoh� z v�s zistia, �e v určitej časti tela c�tia nepohodlie; m��e to byť bolesť v nohe či pocit z�vratu. Pr�padne sa v�m m��e zdať, akoby sa v�m vr�til nejak� zdravotn� probl�m, o ktorom ste si mysleli, �e bol u� odstr�nen� pomocou energetickej praxe alebo liečenia. Je to t�m, �e va�a choroba v skutočnosti nebola vyliečen�. Bola len presunut�, no st�le zostala ulo�en� na svojom p�vodnom mieste s t�m, �e sa vr�ti nesk�r. Tak�e ju mus�me nechať vyjsť na povrch a vytlačiť ju von, odstr�niť cel� t� vec od koreňa. Preto si mo�no budete myslieť, �e sa v�m choroba vr�tila, no v skutočnosti sa deje to, �e sa odstraňuje karma, ktor� je z�kladnou pr�činou choroby. Budete mať teda reakcie. M��u sa prejaviť v akejkoľvek časti v�ho tela a prevziať ak�koľvek podobu. Ale v�etko je to norm�lne. R�d by som v�s povzbudil, aby ste sa naozaj pok�sili pokračovať v nav�tevovan� tohto semin�ra, bez ohľadu na to, ako zle sa budete c�tiť. Len čo vojdete do triedy, va�e pr�znaky zmizn� a nebude v�m hroziť �iadne nebezpečenstvo. Je ťa�k� dostať sa k prav�mu duchovn�mu učeniu, tak�e nech budete prech�dzať fyzicky č�mkoľvek, nenechajte sa t�m odradiť. Č�m hor�ie sa budete c�tiť, t�m bli��ie budete k bodu, v ktorom sa to obr�ti a cel� va�e telo bude � a mus� byť � �plne očisten�. Odstr�nili sme koreň v�etk�ch va�ich chor�b a to, čo zost�va, je len k�sok tmavej energie, ktor� vyjde sama od seba a sp�sob� v�m mal� tr�penie či ťa�kosť, keď�e nem��ete vyviaznuť �plne bez ujmy.

Mo�no vediete veľmi s�ťa�iv� �ivot v snahe vybudovať si meno alebo zabezpečiť dobr� �ivobytie, a va�e telo m��e dopl�cať na to, �e len zriedkavo poriadne jete či sp�te; v in�ch dimenzi�ch v�m m��u dokonca sčernať aj kosti. Keď sa tak�to telo očisťuje tak r�chlo, ako to rob�me my, je nemo�n�, aby nemalo reakcie. Mali by ste ich teda očak�vať. U niektor�ch z v�s sa m��u prejaviť v podobe d�venia alebo hnačky. �tudenti zo v�etk�ch miest mi vo svojich sk�senostiach p�sali o tom, ako museli po skončen� na�ich semin�rov hľadať toalety celou cestou domov. Deje sa to preto, �e va�e vn�torn� org�ny sa musia prečistiť. Niektor� z v�s mo�no počas semin�ra zaspia a prebudia sa, a� keď skonč�m predn�ku. Je to kv�li tomu, �e vo va�ej hlave boli nejak� choroby, ktor� bolo potrebn� dať do poriadku. Museli sme v�s uviesť do stavu znecitlivenia, aby ste nič nec�tili. V niektor�ch pr�padoch to v�ak nem� vplyv na schopnosť poč�vať a hoci tvrdo sp�te, neunikne v�m ani slovo. N�sledne sa budete c�tiť čul� a je mo�n�, �e vydr��te dokonca aj niekoľko dn� bez sp�nku. Mo�no ste sem pri�li s r�znymi zdravotn�mi probl�mami. No nech u� s� ak�koľvek, o v�etky z nich je potrebn� sa postarať, keď�e cel� va�e telo mus� byť očisten�.

Ak budete praktizovať Falun Dafa s �primn�m srdcom, od dne�n�ho dňa budete pociťovať fyzick� reakcie, keď opust�te svoje prip�tanosti. Niektor� ľudia ich nedok�u opustiť, hoci ostatn�m m��u tvrdiť, �e sa ich u� vzdali, a v takom pr�pade je ťa�k� ich telo očistiť. M��u byť aj tak�, ktor� pochopia veci a� na konci semin�ra, a keď potom prekonaj� svoje prip�tanosti, ich telo sa v tom bode očist�. Zatiaľ čo in� u� vo svojom tele pociťuj� ľahkosť, tejto skupine ľud� sa e�te len začali odstraňovať choroby a nec�tia sa dobre. Na ka�dom semin�ri sa n�jdu tak�, ktor� nevedia pochopiť veci tak r�chlo a zost�vaj� pozadu. Tak�e nech u� sa stretnete s č�mkoľvek, v�etko je to norm�lne. Kdekoľvek som vyučoval, v�dy tam boli nejak� ľudia, ktor� sa c�tili tak� chor�, �e zostali sedieť na svojich sedadl�ch, hrbili sa a nechceli od�sť. D�fali, �e keď zost�pim z p�dia, vyliečim ich. No ja to nesprav�m. Ak nedok�ete prekonať ani t�to prek�ku, ob�vam sa, čo bude s va��m praktizovan�m, keď sa na svojej ceste stretnete s v�nymi ťa�kosťami. Ten k�sok nepohodlia by naozaj nemal byť veľk� probl�m a určite to dok�ete zvl�dnuť. Tak�e v�s �iadam, aby ste za mnou u� nechodili kv�li liečeniu. Ja tak� niečo nerob�m a najrad�ej by som slovo �choroba� ani nepočul.

Je ťa�k� zachr�niť ľud� z tohto sveta. Na ka�dom semin�ri je v�dy pribli�ne p�ť a� desať percent �iakov, ktor� zaost�vaj�. Nie ka�d� m��e dosiahnuť osvietenie. Ost�va sledovať, či t�, ktor� vytrvaj� v praktizovan�, dok�u ostať oddan� duchovnej kultiv�cii a uspieť v nej. Nie je mo�n�, aby ka�d� dosiahol bo�skosť. Č�tanie tejto knihy v�m prinesie rovnak� ��itok, akoby ste nav�tevovali semin�r, a pokiaľ budete pristupovať k praktizovaniu Falun Dafa �primne, nič nepreme�k�te.

TRETIA� PREDN��KA

Ka�d�ho, kto sa uč� na�u prax, pova�ujem za svojho učen�ka

Aj keď si to mnoh� ľudia neuvedomuj�, ja pova�ujem ka�d�ho, kto sa uč� na�u prax, za svojho učen�ka, ktor�ho budem viesť a plat� to dokonca aj pre t�ch, ktor� sa učia samostatne, ale s �primnou snahou. Ak by som to tak nerobil, bolo by to v skutočnosti nezodpovedn� a riskantn�, keď�e toto je učenie, ktor� vedie ľud� k vy��m duchovn�m �rovniam. Poskytujeme v�m toho tak veľa a odhaľujeme mno�stvo vec�, ktor� by be�n� človek nemal vedieť. Vyučujem v�m Fa a mnoho v�m toho bude dan�. Očist�m va�e telo a postar�m sa aj o ďal�ie z�le�itosti. Bol by to teda naozaj probl�m, ak by som v�s nebral ako svojich učen�kov; rovnalo by sa to ľahkov�nemu odhaľovaniu toľk�ch tajomstiev nepraktizuj�cim, čo nie je dovolen�. Ale ako som u� povedal, časy sa zmenili a my nepotrebujeme pou��vať zasv�covacie ritu�ly, ktor� zahŕňaj� veci ako uctievanie a klaňanie sa mi. My tak�to ritu�ly nerob�me. Nemaj� pre n�s �iaden ��itok a vyzeralo by to pr�li� n�bo�ensky. Okrem toho by to bolo zbytočn�, ak by ste n�sledne skĺzli do svojich star�ch, svetsk�ch sp�sobov, bojuj�c o veci ako postavenie či bohatstvo. Potom by ten obrad nesl��il �iadnemu �čelu. A mohli by ste dokonca z�jsť e�te ďalej a po�kodiť obraz Dafa roben�m nespr�vnych vec�, zatiaľ čo by ste tvrdili, �e patr�te ku mne.

V opravdivej duchovnej praxi z�vis� v�etko od toho, ako �primne na sebe pracujete. Pokiaľ sa dok�ete kultivovať a rob�te to s pevnou v�ľou a odhodlan�m, budem v�s brať ako svojich učen�kov; ak by som to tak nerobil, nebolo by to spr�vne. Niektor� ľudia sa v�ak nebud� skutočne pova�ovať za praktizuj�cich a neudr�ia krok v praktizovan� � pre niektor�ch ľud� to skr�tka nie je mo�n�. Ale mnoh� z v�s vytrvaj� a t�ch, ktor� to dok�u, budem brať ako svojich učen�kov a povediem ich v praktizovan�.

Čo potom s t�mi, ktor� ka�d� deň vykon�vaj� iba na�e cvičenia � m��u byť pova�ovan� za učen�kov Falun Dafa? Nie nevyhnutne, preto�e pokiaľ sa človek nesna�� rozv�jať svoj charakter podľa toho, ako sme to učili a nepristupuje k tomu s plnou v�nosťou, nie je to skutočn� praktizovanie. Ak vykon�vate len cvičenia bez toho, aby ste pracovali na svojom charaktere, nebude tam mocn� energia, ktor� v�etko zosiln� a nebude sa to m�cť poč�tať za vykon�vanie duchovnej praxe. V takom pr�pade v�s teda nem��eme pova�ovať za učen�ka Falun Dafa. Ak by ste pokračovali tak, �e by ste s�ce cvičili, no nepracovali by ste na svojom charaktere podľa učenia Falun Dafa a pri jednan� s ľuďmi by ste sa dr�ali svojich star�ch sp�sobov, mohli by ste naraziť na dodatočn� probl�my. A čo je hor�ie, mohli by ste dokonca tvrdiť, �e tie probl�my v�m prinieslo praktizovanie Falun Dafa. Toto by sa v�m pokojne mohlo stať. Prav�mi praktizuj�cimi ste jedine vtedy, keď �primne pracujete na svojom charaktere tak, ako sme to učili. Teraz, keď som to vysvetlil, d�fam, �e ma u� viac nebudete vyhľad�vať kv�li obradom zasv�covania �iakov. Pokiaľ budete pristupovať k praktizovaniu s plnou v�nosťou, budem v�s pova�ovať za svojich učen�kov. A m��em v�s uistiť, �e nech by sme mali ak�koľvek počet �iakov, budete pod mojou ochranou, keď�e m�m nespočetn� mno�stvo duchovn�ch tiel, ktor� mi m��u pom�hať.

Budhistick� energetick� praxe a budhistick� n�bo�enstvo

Z toho, o čom som sa doposiaľ zmieňoval, by malo byť zrejm�, �e budhistick� energetick� praxe nie s� to ist� ako budhistick� n�bo�enstvo a taoistick� energetick� praxe nie s� to ist� ako taoistick� n�bo�enstvo. Niektor� na�i praktizuj�ci tieto dve veci často sp�jaj�. S� nejak� budhistick� mn�si, a dokonca aj laick� budhisti, ktor� sa pova�uj� za znalcov budhizmu a usilovne ho propaguj� v na�ej komunite učen�kov. No nemali by to robiť, keď�e ide o odli�n� cesty, ktor� by mali zostať oddelen�. To, čo teraz vyučujem, je t� časť na�ej �koly, ktor� je spojen� s osobn�m duchovn�m zu�ľachťovan�m človeka, a preto v nej nie s� �iadne n�bo�ensk� ritu�ly, ako je to vo form�lnych n�bo�enstv�ch. N�bo�ensk�ch ritu�lov sa m��u z�častňovať jedine t� učen�ci Falun Dafa, ktor� s� mn�chmi alebo boli cirkevne vysv�ten�. Tak�e na�a prax by sa nemala zamieňať s budhizmom obdobia posledn�ch dn�, resp. konca dharmy.

Učenia budhizmu s� len jednou malou časťou veľk�ho Z�kona vesm�ru. Okrem toho existuje mno�stvo in�ch hlbok�ch učen�, ktor� v sebe zahŕňaj� r�zne pravdy a poznanie na ka�dej jednej �rovni existencie. Budha naznačil, �e existuje osemdesiat�tyritis�c ciest k osvieteniu, ale v budhizme ich n�jdeme len zop�r, ako napr�klad Tiantai, Chua-jen, Zen-budhizmus, Čist� zem a tantrizmus. Ich počet je zanedbateľn�. Tak�e učenia budhizmu nezahŕňaj� cel� Z�kon a s� len jeho malou časťou. N� Falun Dafa je jednou zo spom�nan�ch osemdesiat�tyritis�c ciest, av�ak nikdy nemal nič spoločn� s budhistick�m n�bo�enstvom, nech u� ide o ran� počiatky budhizmu, alebo o jeho s�časn� obdobie, a nem� nič dočinenia ani so s�časn�mi n�bo�enstvami.

To, čo pozn�me ako budhizmus, započal Budha v starobylej Indii pred dvetis�cp�ťsto rokmi. Po dosiahnut� osvietenia a nadobudnut� svojich schopnost� si spomenul na to, čo praktizoval predt�m a zverejnil to, aby spasil ľud�. Hoci existuj� tis�cky budhistick�ch s�tier, jeho prax sa d� zhrn�ť do troch slov: prik�zanie, koncentr�cia, m�drosť. Prik�zania sl��ia v budhizme na skoncovanie so v�etk�mi t��bami, ktor� ľudia be�ne maj� a pre mn�chov s� tam z�kazy, ktor� ich maj� odrezať od v�etk�ho svetsk�ho, a okrem in�ho maj� sl��iť aj na ukončenie ich sebeck�ch t��ob. Myseľ učen�ka sa tak stane pr�zdnou, čo mu umo�n� dosiahnuť hlbok� meditat�vnu koncentr�ciu. Tak�e prik�zania a koncentr�cia id� ruka v ruke. Najd�le�itej�ia časť praktizovania sa uskutočňuje počas medit�cie pri ponoren� sa do hlbokej koncentr�cie;� pokrok teda z�vis� od pokojnej mysle. A pr�ve tu prebieha skutočn� duchovn� pr�ca v ich praxi. Nevyučuj� �iadne fyzick� pohyby alebo techniky, ani nepremieňaj� p�vodn� telo človeka; praktizuj� len kv�li tomu druhu vy��ej energie, ktor� s�vis� s dosiahnut�m duchovnej �rovne. Tak�e nepracuj� na svojom tele, ale v�lučne na svojom charaktere, a nezaoberaj� sa vyv�jan�m vy��ej energie pre svoje telo. Praktizuj�ci budhizmu si m��e zv��iť schopnosť koncentr�cie pomocou medit�cie, a v tom procese si prostredn�ctvom utrpenia splatiť svoju karmu. Pojem m�drosť sa vzťahuje na dosiahnutie osvietenia a z�skanie vy��ej inteligencie, ako aj duchovn�ho poznania. Keď d�jde k osvieteniu, praktizuj�cemu sa odhalia z�konitosti fungovania vesm�ru a mnoh� vesm�rne dimenzie sa mu plne uk�u. Objavia sa aj z�zračn� schopnosti. Tento proces nadobudnutia vy��ej m�drosti, resp. dosiahnutia osvietenia, sa označuje aj ako uvoľnenie schopnost� človeka.

V dobe, keď Budha zalo�il svoju �kolu, p�sobilo v Indii osem n�bo�enstiev. Jedno z nich, ktor� tam bolo hlboko zakorenen�, sa naz�valo br�hmanizmus. Budha počas svojho �ivota ideologicky bojoval s t�mito n�bo�enstvami. Dharma, ktor� vyučoval, bola skutočn�m vyjadren�m Z�kona, tak�e počas jeho duchovn�ho p�sobenia čoraz viac silnela a prekvitala. Naopak, ostatn� n�bo�enstv� v tej dobe postupne upadali a slabli � dokonca aj br�hmanizmus, napriek svojmu siln�mu z�zemiu v Indii, skončil na pokraji z�niku. Po Budhovej nirv�ne sa v�ak ostatn� n�bo�enstv�, najm� br�hmanizmus, znovu te�ili zv��enej popularite. Čo sa teda n�sledne udialo s budhizmom? Niektor� mn�si dosiahli uvoľnenie svojich schopnost� a r�zne stupne osvietenia, ale nikto z nich nebol na pr�li� pokročilej �rovni. Mnoh� mn�si nikdy nedosiahli status tath�gatu, ktor� dosiahol Budha.

Z�kon sa na ka�dej �rovni existencie prejavuje odli�ne, pričom vy��ie �rovne sa postupne pribli�uj� k jeho najpravdivej�ej podobe a ni��ie �rovne sa od nej vzďaľuj�. Po tom, ako spom�nan� mn�si dosiahli osvietenie a uvoľnenie svojich schopnost� na ni��ch �rovniach, začali interpretovať slov� Budhu vo svetle svojich vlastn�ch obmedzen�ch predst�v o vesm�re a poznatkov o ňom. A tak do�lo k veľmi r�znorod�m v�kladom Budhovho učenia. Niektor� mn�si hl�sali ľuďom svoje vlastn� interpret�cie, ktor� prisudzovali Budhovi, namiesto toho, aby tlmočili to, čo Budha p�vodne povedal. T�mto sp�sobom sa jeho učenia zmenili na nepoznanie a stalo sa z nich niečo �plne odli�n� od toho, čo kedysi vyučoval. Napokon to viedlo k tomu, �e jeho učenie v Indii zaniklo. Je to pre n�s v�ne ponaučenie z hist�rie a vysvetľuje to, prečo sa budhizmus nesk�r z Indie vytratil. Pred svoj�m z�nikom pre�iel mnoh�mi reformami, a� sa napokon pomie�al s učen�m br�hmanizmu, a tak sa z neho v Indii vyvinulo nov� n�bo�ensk� hnutie, zvan� hinduizmus. V ňom sa u� viac never� v Budhu ��kjamuniho, ani v �iadneho in�ho Budhu; namiesto toho s� tam uctievan� in� bytosti. Tak�to je situ�cia v hinduizme.

Budhizmus pre�iel niekoľk�mi v�znamn�mi reformami. Jedna sa uskutočnila kr�tko po Budhovej smrti. I�lo o vznik mah�j�nov�ho budhizmu, resp. �veľk�ho vozidla�, zalo�en�ho na pokročilej�om Budhovom učen�. Jeho zakladatelia tvrdili, �e dharma, ktor� Budha vyučoval verejne, bola určen� len pre priemern�ch posluch�čov a mohla viesť iba k vlastn�mu oslobodeniu, t. j. k dosiahnutiu nebeskej �rovne, naz�vanej arhat, keď�e nehl�sala sp�su v�etk�ho �iv�ho. T�to dharmu vyučovan� verejne preto naz�vali h�naj�nov�m budhizmom, resp. �mal�m vozidlom�. I�lo v�ak o p�vodn� prax z čias Budhu a v podstate je to forma, ktor� mn�si v juhov�chodnej �zii nasleduj� dodnes. V Č�ne ju ľudia takisto označuj� ako h�naj�nov� budhizmus. Samozrejme, mn�si z juhov�chodnej �zie to tak nevn�maj� � teda �e by bol �mal�� keď�e veria, �e pokračuj� v p�vodn�ch Budhov�ch met�dach. A myslia si to spr�vne. Preto�e z v�č�ej časti zachovali formy praktizovania z jeho čias.

Po tom, ako sa mah�j�nov� reformovan� verzia budhizmu roz��rila do Č�ny, nadobudla pevn� podobu a je to ten budhizmus, ktor� tam vid�me v s�časnosti. Av�ak v ničom u� nie je tak�, ak� bol za čias Budhu. V�etko sa zmenilo, od mn�skeho odevu cez sp�sob, ak�m ľudia �tuduj� a dosahuj� osvietenie, a� po met�dy duchovn�ho praktizovania. Budhizmus p�vodne uctieval iba ��kjamuniho ako svojho zakladateľa, no teraz dospel k tomu, �e m� mno�stvo Budhov a b�dhisattvov; dnes je to polyteistick� viera. Ľudia veria v mnoh�ch Budhov tath�gatov, ako napr�klad v Budhu Amit�bhu, Budhu medic�ny či Budhu Vair�čanu, a v tomto pante�ne sa nach�dza aj mnoho vy��ch b�dhisattvov. Toto v�etko rob� z budhizmu niečo �plne odli�n� od toho, čo započal ��kjamuni.

S�časne s t�mito zmenami nastala aj ďal�ia reforma. B�dhisattva, zn�my ako N�g�rd�una, zverejnil v Indii tajn� prax, ktor� sa nesk�r preniesla do Afganistanu, a napokon si na�la svoju cestu do provincie Sin-ťiang, odkiaľ sa potom roz��rila do vn�trozemia Č�ny. Stalo sa to v dynastii Tchang, a preto je t�to met�da zn�ma ako ezoterick� Tchang budhizmus. Vzhľadom na dedičstvo konfucianizmu maj� Č�ňania odli�n� hodnoty a koncepty, ako m� v�č�ina n�rodov. Ezoterick� budhizmus zahŕňa praktizovanie tantrick�ho spojenia mu�a a �eny � niečo, čo bolo pre vtedaj�iu spoločnosť neprijateľn�. A tak bol v r�mci budhistick�ch čistiek počas obdobia Chuej-čchang dynastie Tchang vyhladen� a z č�nskeho vn�trozemia sa vytratil. V Japonsku v�ak st�le existuje �kola ezoterick�ho budhizmu, zn�ma ako �in-kon, ale jej zakladateľ, ktor� sa t�to prax naučil v Č�ne, nikdy nepre�iel obradom zasv�tenia. V ezoterickom budhizme plat�, �e ktokoľvek sa uč� dharmu bez toho, aby najprv pre�iel zasv�ten�m, kradne učenie tejto �koly a nebude uznan� za legit�mneho n�stupcu. Ďal�ia vetva, poch�dzaj�ca z Indie, pre�la najprv �zem�m Nep�lu a n�sledne sa roz��rila do Tibetu. Naz�va sa tibetsk� tantrick� budhizmus a odovzd�va sa dodnes. Toto by v�m malo dať z�kladn� predstavu o tom, ako sa budhizmus stal tak�m, ako ho pozn�me dnes. Popri tom vznikli aj ďal�ie budhistick� �koly, ako napr. Zen-budhizmus, zalo�en� B�dhidharmom, budhizmus Čistej zeme a Chua-jen budhizmus. Ka�d� z t�chto ciest započal jednotlivec, ktor� nadobudol určit� pochopenie toho, čo Budha kedysi vyučoval, tak�e v�etky z nich sa pova�uj� za reformovan� budhizmus. Ka�d� z t�chto pribli�ne dvan�stich budhistick�ch smerov prevzal n�bo�ensk� formu, a preto by mal byť pova�ovan� za budhistick� n�bo�enstvo.

Nov� n�bo�enstv�, ktor� vznikli v tomto storoč�, s� zv�č�a falo�n�, rovnako ako aj mnoh� ďal�ie, ktor� sa objavili po celom svete v posledn�ch storočiach. Bo�sk� bytosť, ktor� prich�dza spasiť ľud�, mus� mať z�konite svoje vlastn� nebesk� kr�ľovstvo. Bolo to tak v pr�pade ka�d�ho Budhu, ktor� pri�iel pon�knuť vyslobodenie, počn�c ��kjamunim a� po ostatn�ch zn�mych Budhov, ako napr�klad Budhu Amit�bhu či Budhu Vair�čanu. U� len v tejto samotnej Mliečnej ceste existuje viac ako sto tak�chto rajov, a aj n� Falun Dafa m� pr�slu�n� raj, naz�van� Falun raj.

Kam by potom i�li nasledovn�ci falo�n�ch n�bo�enstiev, ak by mali byť skutočne spasen�? Ako sa ukazuje, tieto n�bo�enstv� predov�etk�m nemaj� �iadnu schopnosť spasiť ľud�, keď�e to, čo učia, nie je Z�kon. Samozrejme, keď tak�to n�bo�enstv� spočiatku vznikali, z�merom zakladateľa nemuselo byť nutne to, �e bude hrať �lohu d�mona a podkop�vať prav� viery. Tento človek mohol za�iť určit� stupeň osvietenia, odomknutie svojich schopnost�, ako aj určit� vhľad do reality, hoci ne�pln�. Av�ak duchovn� �roveň, ktor� dosiahol, bola v skutočnosti dosť obmedzen� a ani zďaleka nedosahoval bo�sk� �roveň potrebn� na to, aby spasil ľud�. Jednoducho len prenikol do určit�ch aspektov reality a pochopil niektor� sporn� ot�zky t�kaj�ce sa tohto sveta. Tak�e radil ľuďom, aby robili dobr� skutky a prinajmen�om zo začiatku nebol proti zaveden�m n�bo�enstv�m. Nesk�r v�ak ľudia začali vkladať d�veru do t�chto os�b a uctievať ich, keď�e ich učenia sa im zdali p�sobiv�. Časom sa ich viera v tohto človeka prehĺbila, a� napokon začali veriť v neho namiesto prav�ho n�bo�enstva. Jeho t��ba po svetskom vplyve r�stla a viedla ho k prisvojeniu si nejak�ho duchovn�ho alebo in�ho titulu, na z�klade ktor�ho si potom zalo�il svoju vlastn�, nov� vieru. M��em v�m povedať, �e vo v�etk�ch tak�chto pr�padoch ide v podstate o kac�rstvo. Hoci tieto viery ľuďom nijako priamo ne�kodia, st�le s� to odch�len� presvedčenia, preto�e odv�dzaj� ľud� od pravej viery. Prav� viery pon�kaj� sp�su, zatiaľ čo tie falo�n� to nedok�u. A postupom času bud� robiť nečestn� veci. Mnoh� z nich sa v ned�vnej dobe roz��rili do Č�ny, napr�klad takzvan� �Met�da Kuan-jin�. Tak�e rozhodne buďte na pozore. Jedna krajina vo v�chodnej �zii m� �dajne viac ako dvetis�c tak�chto prax�, pričom v juhov�chodnej �zii, ako aj na Z�pade existuj� v�emo�n� viery. V jednej krajine dokonca otvorene praktizuj� čiernu m�giu. V�etko je to pr�ca diabla v tomto obdob� posledn�ch dn�. Pojem �posledn� dni� sa nevzťahuje len na situ�ciu v jednom n�bo�enstve, ale s�vis� to s �padkom, ktor�m prech�dza obrovsk� mno�stvo r�, od vysok�ch a� po tie n�zke. Vzťahuje sa to na �padok Fa v pravovern�ch n�bo�enstv�ch, ako aj k tomu, �e ľudstvo stratilo svoj vroden� mor�lny kompas a sebadiscipl�nu, ktor� by z neho prirodzene vypl�vala.

Zostať vern� jednej praxi

Hovor�me, �e mus�te zostať vern� jednej praxi. Bez ohľadu na to, pre ktor� �kolu sa rozhodnete, nemali by ste do svojej praxe prid�vať in� veci a spraviť si v nej neporiadok. Napr�klad, niektor� laici praktizuj� popri na�om Falun Dafa aj to, čo sa vyučuje v budhizme. Nakoniec to v�ak sp�sob�, �e svoj�m �sil�m nič nez�skaj�; nikto im toti� nič ned�. Hoci sa obe praxe pova�uj� za budhistick�, je tam ist� probl�m vo va�om uva�ovan�, ako aj v ot�zke toho, �e ste nezostali vern� jednej praxi. M�te len jedno telo, na ktorom m��ete pracovať, tak�e ktor� z t�chto dvoch energi� si m� va�e telo vyvin�ť? Ak�m druhom premeny bude prech�dzať va�a energia? Kam sa vlastne pok��ate dostať? �kola, ktor� praktizujete, v�s vezme do svojej vlastnej r�e. Napr�klad, praktizovanie budhizmu Čistej zeme vedie do Raja najvy��ej bla�enosti Budhu Amit�bhu, podobne ako nasledovanie Budhu medic�ny vedie do Raja Lapis lazuli. To, o čom hovor�me, je v�eobecn� n�bo�ensk� pravidlo, naz�van� �iba jedna cesta�.

V�etko, čo je v duchovnej praxi spojen� s vyv�jan�m vy��ej energie, prebieha podľa usporiadan� va�ej konkr�tnej �koly. Tak�e t�, ktor� sa zaoberaj� r�znymi met�dami a nemaj� jasno v tom, kam smeruj�, nakoniec za svoje �silie nič nez�skaj�. Tak, ako by sa nemali mie�ať energetick� praxe s n�bo�ensk�mi, rovnako by sa nemali mie�ať ani dve duchovn� �koly, dve rozličn� energetick� praxe, či dokonca ani dve n�bo�enstv�. Nemali by sa kombinovať ani dve r�zne vierovyznania v r�mci toho ist�ho n�bo�enstva. Mus�te sa rozhodn�ť iba pre jedno. Ak praktizujete met�du Čistej zeme, potom by to mala byť len Čist� zem a nič in�; to ist� plat�, ak si vyberiete napr�klad tantrick� budhizmus alebo Zen-budhizmus. T�, ktor� sa p��ťaj� do viacer�ch prax�, toho veľa nez�skaj�. Dokonca ani obradn� n�bo�ensk� praxe by sa nemali navz�jom zlučovať a mali by sa vyhn�ť prid�vaniu in�ch učen� alebo prax�. Tieto viery takisto sl��ia ako prostriedok na vyv�janie vy��ej energie a tie� sa zaraďuj� medzi duchovn� praxe, tak�e to, ako sa v nich vyv�ja energia, nasleduje usporiadania �pecifick� pre ich vlastn� prax. Sp�sob, ak�m vznik� vy��ia energia v in�ch dimenzi�ch, je nesmierne zlo�it�, d�myseln� a tajupln�, a nemo�no sa s n�m zahr�vať tak, �e budete do svojej praxe svojvoľne prid�vať cudzie veci.�

Keď sa niektor� laick� budhisti dozvedia, �e toto je budhistick� prax, sna�ia sa dotiahnuť na�ich �iakov do chr�mu, aby k nim prest�pili. Ak to niekto z tu pr�tomn�ch rob�, mali by ste s t�m prestať. Poru�ovali by ste t�m princ�py na�ej praxe, ako aj nariadenia v budhizme, ru�ili by ste na�ich �iakov a sp�sobili by ste, �e z toho nič nez�skaj�. V�etko by to prinieslo probl�my. Duchovn� prax je v�na z�le�itosť, a preto je potrebn�, aby človek zostal vern� jednej praxi. Hoci t� časť na�ej praxe, ktorej sa venuje be�n� verejnosť*, nem� n�bo�ensk� charakter, m�me rovnak� ciele ako n�bo�enstv�, keď�e v�etci sa sna��me dospieť k duchovn�mu prebudeniu a zdokonaleniu.

Budha vyhl�sil, �e v obdob� posledn�ch dn� bude ťa�k� z�skať sp�su dokonca aj pre mn�chov v kl�toroch, a t�m menej pre laick�ch budhistov, na ktor�ch u� viac vy��ie bytosti nebud� dohliadať. Mo�no ste sa form�lne stali �iakom nejak�ho učiteľa, no ak sa ten učiteľ nevenuje �primn�mu duchovn�mu praktizovaniu, potom sa nijako nel�i od samotn�ho �iaka; duchovn� pokrok nie je mo�n� bez pr�ce na svojej mysli. Obrady prest�penia s� len ľudskou z�le�itosťou a určite nestačia na to, aby ste sa stali napr�klad budhistom a u��vali si tak starostlivosť a ochranu Budhu. Takto to nefunguje. A nič sa nezmen�, ani keď sa budete modliť a klaňať pred sochou tak horlivo, a� v�s z toho bude bolieť cel� telo, ba ani keď budete p�liť bal�ky vonn�ch tyčiniek. To, čo mus�te robiť, je skutočne pracovať na svojom srdci, ako aj na svojej mysli, a to so v�etkou �primnosťou. V obdob� posledn�ch dn� sa vesm�r dramaticky zmenil, a dokonca aj mnoh� n�bo�ensk� miesta s� v problematickom stave. Ľudia s v�nimočn�mi schopnosťami (vr�tane mn�chov) si to tie� v�imli. V s�časnosti som na celom svete jedin�, kto verejne vyučuje to, čo sa skutočne m��e naz�vať Z�kon. Nikto predt�m nerobil nič podobn�, ako rob�m ja, a u� v�bec nie tak�m �stretov�m sp�sobom, a navy�e v tomto obdob� posledn�ch dn�. Tak�to pr�le�itosť je zvyčajne veľmi, ba a� mimoriadne vz�cna. Va�e vyslobodenie sa z tohto sveta je v�ak vo va�ich vlastn�ch ruk�ch a z�vis� od toho, či m�te potrebn� predpoklady pre duchovn� praktizovanie. To, čo vyučujem, sa t�ka ohromn�ho rozsahu vesm�ru.

Nechcem t�m povedať, �e sa mus�te učiť Falun Dafa, ale vyjadrujem tu princ�p. A to ten, �e pri duchovnom praktizovan� m�te zostať vern� jednej praxi. Inak to jednoducho nebude fungovať. Prirodzene, ak nem�te z�ujem o na�u duchovn� prax, nebudeme v�s k tomu nijak�m sp�sobom n�tiť; toto učenie je tu pre t�ch, ktor� to myslia s praktizovan�m �primne. Mus�te sa teda rozhodn�ť pre jednu prax a neprid�vať dokonca ani my�lienky z in�ch prax�. Nemali by ste začleňovať ani �iadne techniky spojen� s mysľou. N� Falun Dafa ich nepou��va a nič tak� ani nevyučujem. Tomuto bodu treba naozaj venovať pozornosť. V na�ej �kole sa v z�sade nepou��vaj� �iadne ment�lne techniky. Toto sa zhoduje s budhistickou predstavou �pr�zdnoty�, ako aj s taoistick�m konceptom �ničoty�.

Pri jednej pr�le�itosti som dal s�hlas na prepojenie mojej mysle s mysľami �tyroch či piatich osvieten�ch bytost� z mimoriadne vysok�ch r�. �rovne, ktor� dosiahli, boli tak� vysok�, �e ak by som ich mal op�sať, nepraktizuj�ci by si mysleli, �e preh�ňam. Chceli č�tať moje my�lienky. In� to nie s� schopn� spraviť vzhľadom na to, koľko rokov som praktizoval; neexistuje sp�sob, ako by ich schopnosti mohli prenikn�ť do m�jho priestoru. Nikto nie je schopn� poznať ma alebo vedieť, čo si mysl�m. Ale v tomto pr�pade som s�hlasil s ich �elan�m č�tať moje my�lienky a prepojil som na určit� čas moju myseľ s ich. No hneď ako do�lo k prepojeniu, bolo pre mňa ťa�k� to vydr�ať. D�vodom je, �e bez ohľadu na to, ak� �roveň som dosiahol, st�le som s�časťou tohto pozemsk�ho sveta a kon�m s určit�m cieľom � t. j. zachr�niť ľud� � a moja myseľ je zameran� pr�ve na to. Ich mysle v�ak boli tak� nehybn�, a� to bolo znepokojuj�ce. Ak by len jedna bytosť bola tak� pokojn�, nebolo by to a� tak� citeľn�, ale sedelo tam pokope asi �tyri či p�ť bytost�, nehybne ako jazero so stojatou vodou; nedok�zal som z nich nič vyc�tiť. Počas t�ch zop�r dn� som sa c�til naozaj nesvoj; ten pocit, ktor� vo mne pretrv�val, je ťa�k� op�sať. Tento druh �plnej pr�zdnoty, bez ak�hokoľvek z�meru, presahuje to, čo by si v�č�ina ľud� dok�zala predstaviť alebo v�bec niekedy za�iť.

V pokročilej praxi nie je myseľ nijako vedome riaden�. Keď ste zač�nali, boli ste iba v začiatočnej f�ze, ako be�n� ľudia, a tak bolo potrebn� polo�iť z�klady. Av�ak t�to pr�ca na z�kladoch u� pre v�s bola vykonan�. Po dosiahnut� pokročilej��ch �rovn� bud� spravidla v�etky mechanizmy, ktor� s� prepojen� s telom človeka alebo s jeho energiou, plne automatizovan� a na�a prax je toho dobr�m pr�kladom: pokiaľ budete pracovať na svojom charaktere, budete si neust�le vyv�jať vy��iu energiu, nez�visle od cvičen�. Na�e cvičenia sl��ia len na posilnenie automatick�ch mechanizmov, pričom medit�cia, ktor� je bez pohybu, n�s priv�dza do stavu �plnej nečinnosti. Hoci ste sa mohli stretn�ť s taoistick�mi praxami, ktor� vyučuj� r�zne fyzick� cvičenia, ment�lne tr�ningy či met�dy na vedenie energie mysľou, m��em v�m povedať, �e od v�etk�ho toho upustia, len čo ich nasledovn�ci prekročia z�kladn� �roveň čchi; po dosiahnut� tohto bodu sa u� vizualiz�cie nepou��vaj�. Niektor� na�i praktizuj�ci v�ak maj� probl�m opustiť d�chacie techniky a met�dy pou��vania mysle, ktor� poznaj� z predo�l�ch energetick�ch cvičen� či prax�. Obrazne povedan�, pon�kam im v�učbu na univerzitnej �rovni a oni sa ma st�le p�taj� na z�kladn� veci, ako je �vedenie energie� či �riadenie vedomia�. Tieto veci sa u� pre nich stali normou. Av�ak prav� energetick� cvičenia sl��iace na duchovn� kultiv�ciu s� �plne odli�n� od toho, čo si pod t�m predstavuj� oni.

Nadprirodzen� schopnosti a duchovn� sila

Mnoh� ľudia nemaj� dobr� znalosť duchovnej terminol�gie a plet� si niektor� pojmy. Napr�klad, zamieňaj� si pojem �nadprirodzen� schopnosti� s pojmom �duchovn� sila�. Vy��ia energia, ktor� poch�dza z toho, �e pracujete na svojom charaktere, je prisp�soben� povahe vesm�ru a z�skava sa z cnosti. T�to energia je kľ�čov�, preto�e určuje �roveň, ktor� ste dosiahli, ako aj va�e duchovn� majstrovstvo a bo�sk� poz�ciu. Nadprirodzen� schopnosti s� nieč�m, čo sa objav� v priebehu kultiv�cie, a v kr�tkosti ich naz�vame �schopnosti�. Spom�nan� vy��ia energia, ktor� určuje va�u dosiahnut� �roveň, sa označuje ako va�a �duchovn� sila�. Č�m vy��iu �roveň dosiahnete, t�m v�č�ia bude t�to sila a t�m mocnej�ie bud� va�e schopnosti.

Keď sa objavia nadzmyslov�, resp. nadprirodzen� schopnosti, nie s� nič�m in�m, ako len vedľaj��m produktom duchovnej cesty. To, �e sa u v�s objavia, nehovor� nič o va�om pokroku či dosiahnutej �rovni a ani o va�ej duchovnej sile; pre niektor�ch ľud� s� jednoducho dostupnej�ie ako pre in�ch. Tieto schopnosti by nemali byť pova�ovan� za hlavn� cieľ praktizovania; nie je to niečo, čo by sa dalo z�skať �sil�m. M��u sa vyvin�ť iba prostredn�ctvom poctiv�ho duchovn�ho praktizovania. Ale aj tak by pre v�s nemali byť motivačn�m cieľom, a ak s�, mali by ste si polo�iť ot�zku, prečo je to tak. Pl�nujete ich pou�iť medzi ľuďmi? Je zak�zan� pou��vať ich tak�mto sp�sobom, tak�e č�m viac ich budete chcieť, t�m menej pravdepodobne sa objavia. D�vodom je, �e po nich t��ite � a to je prip�tanosť. A prip�tanosti s� pr�ve t�m, čoho sa v duchovnej praxi sna��me zbaviť.

Je mnoho ľud�, ktor� dosiahli vysok� duchovn� �rovne bez toho, aby im boli spr�stupnen� nejak� schopnosti. Ich majstri im tie schopnosti zapečatili z obavy, �e by sa nedok�zali ovl�dať a zneu�ili by ich; t�m sa zabezpečilo, aby svoje schopnosti v priebehu kultiv�cie nepou��vali. Takto je to u mnoh�ch jednotlivcov. Va�e schopnosti s� riaden� va�imi my�lienkami, tak�e ak by neboli zapečaten�, mohli by ste nad nimi stratiť kontrolu počas sp�nku a nasleduj�ce r�no by ste po prebuden� zistili, �e v�etko okolo v�s je �plne zničen�. Toto sa, pravda�e, nesmie stať. Na�a prax sa vykon�va v r�mci svetskej spoločnosti, tak�e bez ohľadu na to, ak� veľk� schopnosti človek m�, spravidla mu nebud� spr�stupnen�. Veľk� v�č�ina z nich sa zapečat�. Nie je to v�ak pevn� a nemenn� pravidlo. Mnoh�m jednotlivcom, ktor� pevne duchovne napreduj�, je dovolen� vysk��ať si niektor� zo svojich schopnost�, keď�e maj� dobr� sebakontrolu. Čo sa t�ka t�chto ľud�, aj keby ich ostatn� po�iadali predviesť svoje schopnosti, rozhodne by to odmietli. Dok�u sa ovl�dať.

Opačn� praktizovanie a po�ičiavanie energie

Existuj� ľudia, ktor� sa nikdy nevenovali �iadnej energetickej praxi a mo�no sa naučili len zop�r techn�k na nejakom semin�ri tchaj-ťi alebo čchi-kungu, sk�r zo zdravotn�ch d�vodov ako kv�li duchovn�mu rastu, no napriek tomu jedn�ho dňa nečakane z�skali energiu. Pozrime sa na to, ako m��e d�jsť k z�skaniu tak�hoto druhu energie. Existuje niekoľko mo�nost�.

Jedn�m zo sp�sobov je takzvan� opačn� praktizovanie. Doch�dza k nemu vtedy, keď sa star�� človek t��i venovať duchovnej praxi, no nezost�va mu dostatok času na to, aby mohol začať svoju cestu �plne od začiatku. Keď bol čchi-kung ned�vno v Č�ne na vrchole rozkvetu, boli tam star�� ľudia, ktor� ho chceli praktizovať, tak ako ka�d� in�. Vedeli, �e čchi-kung by mohol viesť nielen k zlep�eniu ich samotn�ch, ale mohol by prospievať aj druh�m. Tak�e mali motiv�ciu praktizovať a zlep�ovať sa. No nezab�dajme, �e v dobe, keď vzplanul z�ujem o tieto praxe, vtedaj�� učitelia ich mali len spopularizovať; nikto nepon�kal skutočn� v�učbu pokročilej�ieho typu. Do dne�n�ho dňa som zostal jedin�, kto skutočne vyučuje prax vy��ej �rovne verejne. Ľudia, ktor� sa v tom obdob� stretli s opačn�m praktizovan�m, mali nad p�ťdesiat rokov. Boli pomerne star�, no mali v�born� vroden� z�kladňu a to, čo niesli vo svojich tel�ch, bolo vynikaj�ce. Boli takmer tak� dobr�, �e by mohli byť vybran� za �iakov či nasledovn�kov majstra. Ale t�to ľudia boli u� v pokročilom veku a bolo by pre nich naozaj ťa�k� praktizovať. U� len n�jsť kvalifikovan�ho učiteľa, ktor� by ich viedol, bolo n�ročn�. T��ba praktizovať v�ak �iarila v ich srdciach ako zlato a rozliehala sa cel�m vesm�rom. Znamenalo to, �e za�iarila ich bo�sk� povaha, povediac to n�bo�ensk�m pojmom.

Z pohľadu vy��ch r�, �ivot človeka nie je určen� na to, aby bol jednoducho iba ľudskou bytosťou. Jeho �ivot bol stvoren� v určitej dimenzii vesm�ru, a tak bol prirodzene prisp�soben� vlastnostiam vesm�ru čen, �an, �en, a p�vodne bol dobr� a l�skav�. No ako si bytosti vytv�rali vz�jomn� vzťahy a ich počet sa zvy�oval, niektor� z nich sa stali sebeck�mi alebo zl�mi. V tom bode u� viac nemohli zotrvať vo vy��ej nebeskej r�i, z ktorej poch�dzali, a museli klesn�ť ni��ie. Ak sa v tej ni��ej r�i op�ť zhor�ili, museli znova klesn�ť a tento proces sa opakoval, a� k�m napokon neklesli do tohto sveta smrteľn�kov. Keď �ivoty klesn� na t�to �roveň existencie, mali by byť zničen�. Vy��ie bytosti sa v�ak zo svojho milosrdenstva rozhodli dať človeku posledn� �ancu t�m, �e ho umiestnili do toho najzlo�itej�ieho prostredia. A tak vznikla t�to dimenzia.

Bytosti v in�ch dimenzi�ch nemaj� tel�, ak� m�me tu, m��u sa vzn�ať vo vzduchu, zv�č�iť sa alebo zmen�iť. V tejto dimenzii s� v�ak ľudia zaťa�en� t�mto fyzick�m telom. S tak�mto druhom tela v�m bude nepr�jemn� pocit chladu, ako aj hor�čavy, a rovnako je to pre v�s ťa�k�, keď ste unaven� alebo hladn�. Nie je mo�n� vyhn�ť sa utrpeniu. S� tu aj tr�penia spojen� s chorobou, a navy�e podliehate cyklu narodenia, starnutia, ochorenia a napokon smrti. V�etko to sl��i na splatenie karmy prostredn�ctvom utrpenia. Dost�vate e�te jednu �ancu vr�tiť sa sp�ť, a preto ste na tomto mieste plnom klamu. Po tom, čo ste sem spadli, v�m boli dan� tieto oči, ktor� v�m br�nia vidieť in� dimenzie alebo fyzick� svet tak�, ak� naozaj je. Av�ak t�, čo sa dok�u vr�tiť sp�ť, zistia, �e najhor�ie utrpenie, ktor� za�ili tu, bolo v skutočnosti to najcennej�ie. Je mimoriadne nam�hav� praktizovať tak, �e sa človek spolieha na vieru, zatiaľ čo je na tomto klamlivom mieste, ale pr�ve to umo�ňuje r�chly n�vrat do nebies. No ak sa tu namiesto toho e�te viac zhor��te, va�a du�a bude vyhladen�. Tak�e ako to vidia vy��ie bytosti, zmyslom ľudskej existencie nie je byť človekom, ale z�skať sp�ť svoju p�vodn� čistotu a vr�tiť sa do svojho nebesk�ho domova. Priemern� človek si to v�ak neuvedomuje, preto�e tento pozemsk� svet je v�etko, čo pozn� a jeho myseľ zvykne byť zamestnan� len prem��ľan�m o tom, ako sa dostať dopredu a �iť dobr� �ivot. No č�m lep�ie si �ije, t�m sa st�va sebeckej��m a chamtivej��m, a v tom pr�pade sa e�te viac odch�li od povahy vesm�ru a smeruje k zničeniu.

Takto je to viden� z vy��ch r�. To, čo poklad�te za napredovanie, m��e byť v skutočnosti smerovanie sp�ť. Ľudia si myslia, �e s vedou dosahuj�cou nov� hranice napreduj�, pričom v skutočnosti sa veci vyv�jaj� jednoducho podľa vesm�rnych z�konitost�. Dokonca aj spomedzi Č�ňanov m�lokto vie, prečo taoistick� hrdina, zn�my ako Majster Čang Kuo, jazdil na svojom oslovi sediac chrbtom napred. Keď si uvedomil, �e pokrok vpred znamen� v skutočnosti �padok, rozhodol sa jazdiť na oslovi chrbtom napred. A tak, keď si človek �el� venovať sa duchovnej praxi, vy��ie bytosti to bud� pova�ovať za veľmi cenn� a nezi�tne mu pom��u. Rovnako aj ja urob�m v�etko preto, aby som pomohol �tudentom, ktor� tu sedia dnes a rozhodli sa praktizovať. Ale ak ste len ako be�n� ľudia, ktor� sem pri�li kv�li uzdraveniu či z in�ch pohn�tok, nem��em v�m pom�cť a ani by to nefungovalo. D�vodom je, �e v takomto pr�pade chcete byť len obyčajn�mi ľuďmi a be�n� ľudia by mali za�iť kolobeh narodenia, starnutia, ochorenia a umierania. Tak to m� byť a s� za t�m hlb�ie princ�py, ktor� sa nesm� nar��ať. Opravdiv� duchovn� prax nemusela byť p�vodne s�časťou v�ho �ivota. Ale keď�e ste sa pre ňu teraz rozhodli, je potrebn� nanovo usporiadať �ivot, ktor� m�te pred sebou; a na z�klade toho m��eme obnoviť rovnov�hu v�ho tela.

Keď sa chce človek venovať duchovnej praxi, vy��ie bytosti vidia tento z�mer a pova�uj� ho jednoducho za veľmi vz�cny. Av�ak [v ned�vnej dobe] nebolo t�mto vy��m bytostiam umo�nen�, aby ľuďom poskytli svoju pomoc t�m, �e n�jdu v tomto svete učiteľa, ktor� by ich viedol. Navy�e, ľudia, ktor�ch som opisoval, mali nad p�ťdesiat rokov, boli u� teda v pokročilom veku. Vy��ie bytosti nem��u pr�sť a učiť ľud� priamo; ak by sa uk�zali a vyučovali by Z�kon aj cvičenia, rovnalo by sa to prezr�dzaniu vy��ch tajomstiev, v d�sledku čoho by bola ich bo�sk� poz�cia zn�en�. Ľudsk� bytosti spadli do tohto bludiska kv�li konaniu nespr�vnych skutkov, tak�e keď praktizuj� v tomto prostred�, musia sa spoliehať na vieru a schopnosť rozli�ovať. Vy��ie bytosti ich teda nem��u učiť. Ak by sa nebesk� bytosť uk�zala vo svojej plnej vzne�enosti a vyučovala by Z�kon a cvičenia, dokonca aj t�, ktor� sa dopustili neodpustiteľn�ho zla, by sa pri�li učiť a ka�d� by tomu veril. Nebola by v tom u� zahrnut� viera ani schopnosť rozli�ovať. To by predstavovalo probl�m, keď�e v�etci spadli do tohto bludiska svoj�m vlastn�m pričinen�m a mali by byť zničen� � ale dostali �ancu vr�tiť sa sp�ť. Niektor� ľudia sa dok�u vr�tiť, zatiaľ čo in� nie, a tak bud� pokračovať v reinkarn�cii, a� k�m nebud� napokon zničen�.

Ka�d� človek mus� kr�čať svojou vlastnou cestou duchovn�ho v�voja. Ako by teda vy��ie bytosti mohli pom�cť, keď chcel človek praktizovať? Vymysleli sp�sob. Ako som spomenul, v tom čase vzr�stol z�ujem o energetick� praxe, čo bolo d�sledkom vtedaj��ch kozmick�ch zmien. Tak�e v s�lade s touto kozmickou kl�mou, vy��ie bytosti dodali človeku energiu na z�klade jeho charakteru. Pripojili k jeho telu m�kk� trubicu, ktor� sl��ila ako vodovodn� koh�tik; v�dy, keď ho človek otvoril, energia začala pr�diť. Zistil, �e ak chcel vysielať energiu, bola mu dodan�, a ak nechcel, energiu nedostal. Tak�e toto sa mysl� pod pojmom �opačn� praktizovanie; znamen� to, �e človek pracuje na dosiahnut� duchovnej dokonalosti v opačnom porad�, teda od toho, čo by bolo norm�lne vy��m stupňom praktizovania smerom k tomu z�kladn�mu.

Človek zvyčajne postupuje v praktizovan� od z�kladnej �rovne smerom k pokročilej�ej, a� k�m mu nebud� spr�stupnen� jeho schopnosti a nedosiahne duchovn� dokonalosť. Ale v pr�pade opačn�ho praktizovania je človek star�� a nem� dosť času na to, aby nasledoval �tandardn� postup od z�kladn�ho stupňa k pokročil�mu; r�chlej�� pokrok sa dal dosiahnuť, ak začal priamo z pokročilej f�zy. Tento jav bol produktom vtedaj�ej doby. Tak�to človek musel mať vynikaj�ci charakter, preto�e pr�ve ten určoval, ak� mno�stvo energie dostane. Ak� bol teda �čel toho v�etk�ho? Jednak to bolo na podporu kozmick�ho v�voja, ktor� v tej dobe prebiehal. A z�roveň, človek, ktor� t�m prech�dzal, musel čeliť ťa�kostiam, zatiaľ čo robil dobr� skutky [pomocou svojich novoz�skan�ch schopnost�]. Preto�e jednal so svetsk�mi ľuďmi, nemohol sa vyhn�ť interakcii s r�znymi typmi ľud�. Napr�klad, mohli sa n�jsť tak�, ktor� nespr�vne pochopili jeho sp�sob liečenia. Hoci im počas liečenia mohol z tela odstr�niť mnoho zl�ch vec� a vyliečiť ich choroby, nemuselo to byť spočiatku zjavn�. A tak s t�m nemuseli byť spokojn� a mo�no mu neprejavili ani �iadnu vďačnosť. Dokonca ho mohli obviniť z podv�dzania. Tak�to zlo�it� situ�cie sl��ili na zocelenie mysle praktizuj�ceho. Tak�e druh�m cieľom dodania energie bolo umo�niť mu praktizovať a zabezpečiť, aby mohol duchovne r�sť. A zatiaľ čo robil dobr� skutky, mohol si vyvin�ť svoje schopnosti a zv��iť si energiu. Ale nie ka�d�, kto sa s t�m stretol, si to uvedomil. Ako som povedal, nikto ich nemohol učiť Z�kon a bolo na nich, aby si uvedomili, čo sa vlastne deje. Bola to ot�zka schopnosti rozl�iť to. Tak�e t�m, ktor� si nedok�zali uvedomiť, o čo ide, nebolo mo�n� nijako pom�cť.

Keď t�to ľudia z�skali energiu, niektor�m z nich bolo zrazu jednej noci počas sp�nku neznesiteľne hor�co a museli si odhrn�ť prikr�vku. Po tom, ako nasleduj�ce r�no vstali, zistili, �e c�tia statick� elektrinu zo v�etk�ho, čoho sa dotkli. Keď si uvedomili, �e z�skali energiu, mo�no ňou sk�sili pom�cť niekomu v bolestiach, napr�klad tak, �e po��chali boľav� miesto svojimi rukami a zdalo sa, �e to pom�ha. Takisto vedeli, �e odteraz bud� mať t�to energiu k dispoz�cii. Začali teda vystupovať ako majstri a zriadili si svoje praxe energetick�ho liečenia; prehl�sili sam�ch seba za odborn�kov a spravili si z toho podnikanie. Keď�e to boli dobr� ľudia, spočiatku odmietali peniaze alebo dary, ktor� im druh� za liečenie pon�kali. Časom sa v�ak uk�zalo, �e skazonosn� vplyv spoločnosti bol pre nich pr�li� siln�, a nakoniec sa n�m nechali znečistiť. Bolo to sp�soben� t�m, �e ľudia, ktor� sa venovali opačn�mu praktizovaniu, nepre�li procesom �primnej pr�ce na svojom charaktere a bolo pre nich ťa�k� rie�iť veci spr�vne. Postupne pre�li od prij�mania mal�ch prejavov vďačnosti k prij�maniu v�č��ch darov, a v určitom bode sa dokonca začali c�tiť men��mi darmi urazen�. Napokon ich mohli �plne odmietnuť, po�aduj�c namiesto nich peniaze. A namietali by, ak by pon�kan� suma nebola dostatočne vysok�. Zo v�etkej tej chv�ly, ktor� počuli, boli čoraz samoľ�bej�� a u� viac nere�pektovali skutočn�ch majstrov. Nahnevala ich kritika od kohokoľvek. Ich prip�tanosti k svetsk�m veciam ako postavenie či bohatstvo nar�stli, a mysleli si, �e zatienili v�etk�ch ostatn�ch a �e s� v�nimočn�. Mylne sa domnievali, �e dostali energiu, aby sa mohli stať majstrami a zbohatn�ť, pričom v skutočnosti im to malo umo�niť duchovne sa rozv�jať. A ako sa v t��be po postaven� a bohatstve st�vali viac a viac svetsk�mi, ich charakter sa len zhor�oval.

Pam�tajte si, �e va�a energia bude len tak� vysok� ako v� charakter. Človeku, ktor�ho charakter poklesol, nem��e byť poskytnut� veľk� mno�stvo energie, keď�e t� sa dod�va podľa v��ky charakteru, a to priamo�merne. Č�m silnej�ie s� svetsk� t��by človeka, t�m ni��ie klesne v tomto pozemskom svete a jeho energia tie� pr�slu�ne poklesne. Keď človek napokon spadne �plne nadol, energia mu u� viac nebude poskytovan� a nezostane mu z nej ani k�sok. V posledn�ch rokoch bolo mnoho tak�chto pr�padov, pričom veľk� počet z nich tvorili �eny nad p�ťdesiat rokov. Ako typick� pr�klad by sme mohli uviesť star�iu �enu, ktor� sa venovala energetickej praxi, no nikdy nez�skala prav� učenie; prinajlep�om sa mohla na semin�ri naučiť zop�r cvičen� na zlep�enie zdravia. Jedn�ho dňa v�ak znenazdajky z�skala energiu. No keď�e nemala pevn� charakter, začala t��iť po postaven� a bohatstve, a� napokon spadla a z jej �silia nezostalo nič � dokonca ani t� energia. Mnoh� ľudia, ktor� za�ili opačn� praktizovanie, spadli t�mto sp�sobom a t�ch, ktor� maj� energiu, zostalo u� len zop�r. Neuvedomovali si toti�, �e t� energiu dostali na to, aby sa mohli duchovne kultivovať a mylne ju pokladali za prostriedok na dosiahnutie svetsk�ch cieľov či vybudovanie si kari�ry v�znamn�ho majstra, u��vaj�ceho si bohatstvo a uznanie. V skutočnosti im mala sl��iť na duchovn� kultiv�ciu.

Ďal�� jav sa t�ka ľud�, ktor� si energiu po�ičiavaj�. Vek v tomto pr�pade nehr� �iadnu rolu, ale aby sa to mohlo uskutočniť, pr�slu�n� osoba mus� mať mimoriadne u�ľachtil� charakter. Tak�to ľudia zvyčajne vedia, �e na energetickej praxi je niečo duchovn�, a pr�ve to ich k nej priťahuje. No hoci by aj mali z�ujem praktizovať, kde by mohli začať s hľadan�m dobr�ho učiteľa? Dokonca aj uzn�van� učitelia, ktor� sa objavili pred p�r rokmi, pon�kali len cvičenia zameran� na zdravie a dobr� kond�ciu. Nikto nevyučoval tak� druh praxe, ktor� by viedol k vy��m duchovn�m r�am; nikto to nerobil.

Keď sme pri t�me po�ičiavania energie, chcel by som e�te o niečom pohovoriť. Ľudsk� bytosti maj� okrem pravej du�e (vedomej mysle) aj vedľaj�iu du�u (podvedom� myseľ). Človek m��e mať jednu a� p�ť vedľaj��ch du��. Ich pohlavie nemus� byť nevyhnutne rovnak� ako pohlavie danej osoby, keď�e m��u byť mu�sk�ho, ako aj �ensk�ho rodu a l�i sa to od človeka k človeku. V skutočnosti ani prav� du�a nemus� byť nutne rovnak�ho pohlavia ako jej fyzick� telo. V�imli sme si, �e v s�časnosti existuje nezvyčajne veľa mu�ov so �enskou du�ou, ako aj �ien s mu�skou du�ou. Toto sa zhoduje s taoistick�m učen�m, �e v t�chto časoch dominuj� jinov� sily, čo je sp�soben� kozmick�m prevr�ten�m jinu a jangu.

Vedľaj�ia du�a človeka zvyčajne poch�dza z vy��ej �rovne ako prav� du�a, pričom niektor� pri�li z mimoriadne vysok�ch r�. Av�ak nikdy by sme si ich nemali pliesť s posadaj�cimi duchmi. Tieto du�e sa narodili s�časne s vami, z lona va�ej matky a maj� rovnak� meno ako vy, keď�e s� fyzicky va�ou s�časťou. Norm�lne je to prav� du�a, kto rozhoduje o tom, na čo mysl�te alebo čo rob�te. Hlavnou �lohou vedľaj�ej du�e je zabr�niť pravej du�i v roben� nespr�vnych vec�. Keď v�ak prav� du�a na niečom tvrdohlavo trv�, vedľaj�ia du�a nebude schopn� nijako pom�cť. Vedľaj�ia du�a nie je pom�len� touto svetskou spoločnosťou, zatiaľ čo prav� du�a sa ňou nech� ľahko podviesť.�

Niektor� vedľaj�ie du�e poch�dzaj� z pomerne vysok�ch r� a je mo�n�, �e s� na prahu dosiahnutia bo�skej poz�cie. Vedľaj�ia du�a m��e mať �elanie venovať sa duchovnej praxi, no bude bezmocn�, ak to nebude chcieť aj prav� du�a. Počas obdobia, keď bol z�ujem o energetick� praxe v Č�ne na svojom vrchole, b�valo be�n�, �e jedn�ho dňa mala prav� du�a človeka �elanie venovať sa duchovnej praxi. Samozrejme, t� my�lienka bola jednoduch� a čist� a nebola po�kvrnen� t��bou po svetsk�ch veciach. Vedľaj�iu du�u to pote�ilo, keď�e u� dlh�ie sa chcela venovať duchovnej praxi, no nemala pr�vo rozhodovať; a teraz chcel praktizovať aj tento človek. Kde by v�ak mohol n�jsť prav�ho majstra? Vedľaj�ia du�a bola vcelku vynaliezav� a opustila telo, aby vyhľadala vy��ie bytosti, ktor� poznala z predch�dzaj�ceho �ivota; keď�e mohlo �sť o du�u, ktor� pri�la z pomerne vysok�ch r�, bolo jej umo�nen� opustiť telo. Keď nav�t�vila vy��ie bytosti, vyjadrila svoje �elanie praktizovať a po�iadala ich o po�ičanie energie. Tie bytosti videli, �e dotyčn� človek je celkom dobr�, a tak mu prirodzene radi pomohli, keď�e to bolo na �čely duchovn�ho praktizovania. Takto si teda vedľaj�ie du�e po�ičiavali energiu. Často i�lo o druh rozpt�lenej energie, ktor� bola človeku dodan� cez r�rku podobn� potrubiu. V in�ch pr�padoch pri�lo to, čo si po�ičali, v konečnom tvare, a spravidla to so sebou nieslo nadprirodzen� schopnosti.

To znamen�, �e tento človek mohol okrem energie z�skať aj schopnosti a za�iť niečo podobn�, ako som op�sal u� predt�m, teda �e mu bolo v noci počas sp�nku neznesiteľne hor�co a na druh� deň sa prebudil nabit� energiou. C�til statick� elektrinu zo v�etk�ho, čoho sa dotkol, a zistil, �e dok�e liečiť ľud�. Bol si vedom� toho, �e dostal energiu, no netu�il odkiaľ. Mal iba pocit, �e pri�la odniekiaľ z vesm�ru, ale nevedel presne ako. Jeho vedľaj�ia du�a mu to nepovedala, keď�e to bola pr�ve ona, kto praktizoval, a nie prav� du�a. Vedel jedine to, �e z�skal energiu.

Vek zvyčajne nehral �iadnu rolu pri určovan� toho, kto si mohol energiu po�ičať. T�, ktor� si ju v posledn�ch rokoch prepo�ičali, boli sk�r mlad�ieho veku; stretli sa s t�m ľudia v dvadsiatke, tridsiatke či �tyridsiatke, rovnako ako aj star�� ľudia. No pre mlad��ch ľud� bolo ťa��ie spr�vať sa dobre. Za norm�lnych okolnost� to mohli byť dobr� ľudia a svetsk� veci brali zľahka, k�m neboli nijako v�nimočn�. Keď v�ak za�ili pocit �spechu, mali tendenciu podľahn�ť v�beniu vec�, ako je postavenie či bohatstvo, a začali byť v �ivote cti�iadostiv�, chceli s druh�mi s�periť a bojovať o k�sok svojho �ťastia. Tak�e je dosť mo�n�, �e by svoje schopnosti a nadobudnut� zručnosti brali ako prostriedok na dosiahnutie sebeck�ch, svetsk�ch cieľov. To by bol v�ak probl�m. Tieto schopnosti sa nesm� pou��vať tak�mto sp�sobom, a ak to niekto rob�, p�jde to na �kor jeho energie. Tak�e t�to ľudia nakoniec pr�du o v�etku svoju energiu. Podľa toho, čo som zistil, v�č�ina ľud� z tejto skupiny spadla; v s�časnosti z nich u� nezostal ani jeden.

V oboch pr�padoch, ktor� som pr�ve op�sal, mali dotyčn� ľudia spočiatku vynikaj�ci charakter. Ich energia nepoch�dzala z praktizovania, ale dostali ju od vy��ch bytost�. Tak�e t� energia bola prirodzene dobr�.

Posadnutie duchom

Mnoh� z v�s sa u� mo�no z r�znych n�bo�ensk�ch trad�ci� dopočuli o zvierac�ch duchoch, ako s� duchovia l�ok, las�c, je�ov či hadov, ktor� sa prip�tavaj� na ľudsk� tel� a pravdepodobne v�s zauj�ma, o čo ide. Hovor� sa, �e pomocou energetick�ch prax� sa daj� vyvin�ť nadprirodzen� schopnosti, ale tak to nefunguje; to, čo ľudia pova�uj� za nadprirodzen� schopnosti, s� v skutočnosti ľudsk� vroden� schopnosti. Ide len o to, �e ako svet napreduje, ľudia sa st�le viac up�naj� na hmatateľn� veci v tejto fyzickej dimenzii a s� čoraz z�vislej�� od modern�ch technol�gi�. Toto viedlo k neust�lemu �padku na�ich vroden�ch schopnost� a� do bodu, v ktorom sme dnes, keď sa �plne vytr�caj�.

Aby ste mohli z�skať nadprirodzen� schopnosti, mus�te najsk�r obnoviť svoj p�vodn� stav čistoty prostredn�ctvom uk�znen�ho duchovn�ho praktizovania. Naproti tomu, zvierat� nemaj� tak� komplikovan� myslenie ako ľudia, v d�sledku čoho cez ne m��u pr�diť vlastnosti vesm�ru, a tak maj� svoje vroden� schopnosti k dispoz�cii. Niektor� ľudia tvrdia, �e hady a in� zvierat� vedia, ako praktizovať, alebo �e l�ky vedia, ako zhroma�ďovať energiu. No nie je to tak; oni takisto zač�naj� s t�m, �e o tom nič nevedia. Ide len o to, �e maj� svoje vroden� schopnosti k dispoz�cii. To znamen�, �e zvierat� m��u z�skať energiu či dokonca nadprirodzen� schopnosti, ak na to maj� vhodn� podmienky, spr�vne prostredie a dostatok času.

T�mto sp�sobom m��u nadobudn�ť určit� schopnosti, ktor� sa predt�m označovali ako nadprirodzen� energia alebo mimoriadne schopnosti. Be�n�m ľuďom sa tieto zvierat� m��u zdať hroziv� a schopn� ľahko človeka ovl�dať. Ja by som v�ak povedal, �e tak� v�bec nie s�. V porovnan� so skutočn�mi praktizuj�cimi s� nič�m. Dokonca aj keby praktizovali takmer tis�c rokov, na ich rozmlia�denie by v�m postačoval čo i len mal�ček. Tak�e aj keď ver�me, �e zvierat� maj� určit� vroden� sily a m��u nadobudn�ť schopnosti, v tomto vesm�re zost�va pravidlom, �e nesm� praktizovať, a u� v�bec nie v tom uspieť. Preto ste mohli v starod�vnych textoch č�tať o veľk�ch aj mal�ch katastrof�ch, v ktor�ch s� zvierat� raz za niekoľko storoč� vyhladen�. Ak sa zvieraťu v istom bode podar� vyvin�ť si energiu, m��e byť usmrten� bleskom alebo podobne. Zvierat� maj� zak�zan� praktizovať, keď�e nemaj� ľudsk� povahu a nem��u praktizovať ako človek. Ch�baj� im vlastnosti, ktor� maj� ľudsk� bytosti, a ak by praktizovali a uspeli by v tom, určite by sa stali d�monmi. Preto im to nie je dovolen� � ak by to spravili, privolalo by to hnev nebies. A oni si to aj uvedomuj�. Ale ako som spomenul, svet pr�erne upadol a s� ľudia, ktor� robia v�etky druhy zla. Mysl�m, �e budete s�hlasiť s t�m, �e ľudstvo je v nebezpečenstve.

Av�ak veci sa nakoniec v�dy po dosiahnut� krajn�ho bodu obr�tia. Zistili sme, �e zaka�d�m, keď v prehistorick�ch dob�ch do�lo k op�tovn�mu zničeniu civiliz�cie, nastalo to vtedy, keď ľudsk� mor�lne hodnoty desivo upadli. Dimenzia, v ktorej sa nach�dzame, je v bezprostrednom ohrozen�, rovnako ako aj mnoh� ďal�ie; to ist� plat� aj pre in� dimenzie na tejto �rovni. Zvierat� chc� r�chlo unikn�ť a vy�plhať sa na vy��ie �rovne v domnen�, �e im to zaist� bezpečie. Nie je to v�ak tak� jednoduch�, keď�e pre dosiahnutie duchovn�ho pokroku je potrebn� mať ľudsk� telo. Tak�e toto je jednou z pr�čin, prečo sa niektor� praktizuj�ci duchovn�ch ciest stali obeťou posadnutia duchom.

Niektor� ľudia sa m��u čudovať, prečo tomu �iadne vy��ie bytosti alebo mocn� majstri nezabr�nili. Je to preto, �e vo vesm�re funguje princ�p, �e ak sa pre niečo rozhodnete, nikto v�m v tom nebude br�niť. Tu v�s jednoducho uč�me, ako spr�vne postupovať pri praktizovan� a vysvetľujeme v�m učenie do hĺbky, pričom nech�vame na v�s, čo s t�m ďalej urob�te. Je na va�om vlastnom rozhodnut�, či sa t�to prax chcete učiť. Ako sa hovor�: �Majster nauč� remeslo, ale zručnosť učňa je odrazom jeho vlastn�ho �silia.� Nikto v�s nebude tlačiť alebo n�tiť do praktizovania, preto�e je to predov�etk�m va�e osobn� rozhodnutie. To znamen�, �e keď sa rozhodnete pre určit� smer, nikto sa nebude pok��ať odradiť v�s, ani zmeniť to, čo chcete alebo čo sa pok��ate z�skať. Druh� sa m��u len sna�iť povzbudiť v�s, aby ste robili to, čo je najlep�ie.

Keď niektor� ľudia vykon�vaj� energetick� prax, v�etok ��itok z nej v skutočnosti z�skaj� posadaj�ce bytosti. Do akej miery je to be�n� v celon�rodnom rozsahu a ako sa tieto bytosti v�bec dostali na ľud�? Je to natoľko roz��ren�, �e ten počet je alarmuj�ci; ak by som mal uviesť konkr�tne č�sla, mnoh�ch ľud� by to od t�ch prax� odstra�ilo. Vyvol�va to teda ot�zku, ako tento probl�m v�bec vznikol � niečo tak v�ne, ako posadaj�ci duchovia, ktor� nar��aj� spoločnosť. Ukazuje sa, �e ľudia si to sp�sobili sami. V d�sledku mravnej skazenosti ľudstva dnes d�moni č�haj� v�ade. Duchovia prip�tan� na tel�ch falo�n�ch učiteľov s� toho veľavravn�m pr�kladom, a keď t�to učitelia vyučuj�, v skutočnosti t�ch duchov ��ria. Nikdy v hist�rii v�ak nebolo dovolen�, aby sa duchovia zvierat prip�tali na ľudsk� tel�. Ka�d�, ktor� by sa o to pok�silo, by bolo zabit�; nikto by ho nenechal unikn�ť, ak by to videl. V dne�nom svete sa k nim v�ak ľudia modlia, �iadaj� ich o pomoc alebo ich dokonca uctievaj�. Hoci si mysl�te, �e ste nič tak� vedome nerobili, mo�no ste chceli z�skať nadzmyslov� schopnosti. Bo�stv� dohliadaj�ce na prav� duchovn� viery by v�m tak�to schopnosti nikdy neposkytli, keď�e va�a t��ba je svetskou prip�tanosťou, ktor� by ste mali zanechať. Iba zvierat� alebo d�moni z in�ch r� by v�m ich dali. Keď sa pok��ate z�skať �peci�lne schopnosti, t�to duchovia k v�m pr�du, preto�e je to to ist�, ako keby ste ich privol�vali.

Boli by ste prekvapen�, koľko ľud� začne praktizovať z nespr�vnych d�vodov. V duchovnej praxi sa človek mus� sna�iť o to, aby bol cnostn�, robil dobr� skutky, a aby v�ade a za v�etk�ch okolnost� jednal l�skavo. No aj napriek tomu veľk�mu mno�stvu ľud�, ktor� sa venuj� energetick�m praxiam v parkoch alebo doma, len zop�r z nich uva�uje t�mto sp�sobom. V niektor�ch pr�padoch ani neviem, čo vlastne robia. Počas praktizovania sa kol�u v�etk�mi smermi, a dokonca sa sťa�uj� na to, ak� nedbanliv� je ich nevesta alebo ak� zl� je ich svokra. Niektor� ľudia �omr� �plne na v�etko, od probl�mov v pr�ci a� po �t�tne z�le�itosti, a dokonca sa rozhorčuj� nad vecami, s ktor�mi nes�hlasia. Mohlo by sa to v�ak poč�tať za praktizovanie? Ďal��m pr�kladom je človek, ktor� praktizuje cvičenie v stoji dr�iac poz�ciu tak dlho, a� sa mu začn� triasť nohy, no jeho myseľ nie je pokojn�. Mo�no mysl� na to, ako je dnes v�etko čoraz drah�ie a ob�va sa, �e mu jeho pracovisko nebude m�cť zaplatiť mzdu, čo ho n�ti prem��ľať o nadprirodzen�ch schopnostiach a o tom, ako by sa vďaka nim mohol stať liečiteľom a zbohatn�ť. Keď uvid�, ako druh� z�skavaj� schopnosti, bude po nich dychtiť e�te viac a potom sa bude sna�iť e�te urputnej�ie, aby z�skal schopnosti, ako je vy�� zrak alebo schopnosť liečiť. Len uv�te, ako veľmi je to vzdialen� od vlastnost�, ktor� tvoria z�klad vesm�ru � čen, �an, �en (pravdivosti, s�citu, zn�anlivosti). Je to s nimi v �plnom rozpore. Dalo by sa povedať, �e sa vo svojom praktizovan� vydal zl�m smerom. On si toho v�ak nebude vedom�. A ak sa jeho myseľ bude naďalej uberať t�mto smerom, my�lienky, ktor� bude vysielať, bud� čoraz hor�ie. Ide v�ak o niekoho, kto sa neučil Z�kon a ani to, ak� d�le�it� je byť cnostn�. A tak sa mylne domnieva, �e m��e nadobudn�ť schopnosti usilovn�m praktizovan�m a �e svoj�m �sil�m m��e z�skať v�etko, čo chce.

Človek si priťahuje zl� veci pr�ve preto, �e jeho my�lienky nie s� spr�vne. Keď chce niekto z�skať sl�vu, bohatstvo alebo schopnosti pomocou praktizovania, duchovia zvierat to m��u vidieť. Bud� z toho nad�en�, keď�e jeho fyzick� predpoklady m��u byť celkom dobr� a m��e vo svojom tele niesť ohromn� veci. Z�roveň uvidia, �e jeho my�lienky s� veľmi zl�, keď�e sa usiluje o nadprirodzen� schopnosti. No aj keby mal majstra, tie zvierat� to neodrad�. Vedia, �e č�m viac bude po t�chto schopnostiach t��iť, t�m pevnej�ie bude jeho majster rozhodnut�, �e mu ich ned�; obzvl�ť majster z opravdivej praxe to bude pova�ovať za prip�tanosť, ktorej je sa treba zbaviť. Tak�e kv�li svojim siln�m prip�tanostiam bude mať tento človek e�te men�iu �ancu z�skať �peci�lne schopnosti. Ak si to neuvedom� a bude v tom pokračovať, jeho myslenie sa e�te viac zhor��. Jeho majster nebude mať napokon in� mo�nosť, ne� ho len smutne opustiť, keď�e to s n�m bude vyzerať bezn�dejne. Niektor� ľudia nemaj� svojho majstra, ale m��u mať okoloid�ceho, ktor� na nich bude chv�ľu dohliadať. Vzhľadom na to, koľko vy��ch bytost� sa nach�dza v in�ch r�ach, je to celkom be�n�. Keď si majster v�imne tohto človeka, bude ho nejak� čas pozorovať. Ale u� po jednom dni tak�hoto sledovania a pozorovania bude zrejm�, �e tento človek nem� potrebn� predpoklady, a tak ho ten majster opust�. Na druh� deň sa m��e odohrať rovnak� scen�r s in�m majstrom, ktor� takisto od�de, keď zist�, �e tento človek nie je vyhovuj�ci.

Zviera bude vedieť, �e majster tohto človeka, či u� jeho vlastn� alebo okoloid�ci, mu ned� to, čo chce. Zvierat� nem��u vidieť r�e vy��ch bytost�, a tak sa ich neob�vaj� a zneu��vaj� jeden zo z�konov vesm�ru, konkr�tne, �e nikto by sa nemal pok��ať zastaviť človeka v usilovan� sa o to, čo chce. Tak�e zvierat� dospeli k z�veru, �e nie je nič zl� na tom, ak daj� človeku to, čo chce, a presne tak to aj urobia. Zviera nebude mať spočiatku odvahu prip�tať sa na človeka. Namiesto toho mu d� nejak� energiu na vysk��anie. Takto človek jedn�ho dňa znenazdajky z�ska energiu, ktor� si prial, a m��e ju dokonca pou�iť na liečenie. Av�ak toto bol, takpovediac, len začiatok. Zviera zist�, �e to funguje viac ne� dobre a �e ten človek to ochotne prij�ma, a tak sa rozhodne dostať sa mu na telo pod z�mienkou priameho poskytnutia v�č�ieho mno�stva energie. Bude vidieť, �e tento človek t��i po otvoren� vn�torn�ho oka a s radosťou mu to v�etko d�. A tak sa na jeho telo prip�ta.

Tomuto človeku sa teda otvor� vn�torn� oko presne tak, ako si to �elal, a navy�e z�ska aj schopnosť vysielať energiu, ako aj in�, men�ie schopnosti. Bude z toho cel� nad�en� a bude si myslieť, �e konečne dosiahol to, kv�li čomu praktizoval. Pravdou v�ak je, �e nič z toho nepoch�dzalo z �silia, ktor� vlo�il do praktizovania. V skutočnosti sa neotvorilo ani jeho vn�torn� oko, hoci sa m��e zdať, �e dok�e vidieť dovn�tra tiel ľud� a zistiť, kde maj� chorobu. Je to sk�r tak, �e to zviera ovl�da jeho mozog. Zviera toti� dok�e preniesť to, čo vid� svojimi očami, do jeho mozgu, a to ho privedie k presvedčeniu, �e sa jeho vn�torn� oko otvorilo. Určite potom neodol� tomu, aby sa pok�sil vysielať energiu. No zatiaľ čo vystiera svoju ruku, aby vyslal energiu, zviera vystrč� labu spoza jeho tela; alebo v niektor�ch pr�padoch to m��e byť had, ktor� toho človeka posadol, a zo svojej malej hadej hlavy vyplaz� rozdvojen� jazyk smerom k miestu choroby či n�doru, aby ho ol�zal. Mnoh� pr�pady posadnutia duchom spadaj� do tejto kateg�rie a je to niečo, čo si na seba človek privol� s�m.

Tak�e v d�sledku toho, �e t��il po svetsk�ch veciach, bude mať teraz tento človek mimozmyslov� schopnosti, dok�e liečiť a vidieť svoj�m vn�torn�m okom, čo ho nesmierne te��. Zviera m��e vidieť, �e ten človek dycht� po peniazoch, a tak mu jeho �elanie spln�. Je veľmi ľahk� ovl�dať myseľ be�n�ho človeka. Tak�e zviera m��e naviesť z�stupy ľud�, aby ho vyhľadali kv�li energetick�mu liečeniu. P�ni, on tam bude liečiť, zatiaľ čo zviera p�jde zariadiť, aby mu m�di� robili reklamu. Dok�e prin�tiť be�n�ch ľud�, aby robili tak�to veci. A ak mu t�, ktor� sa k nemu pri�li liečiť, nezaplatia dosť peňaz�, zviera sp�sob�, �e ich bude bolieť hlava alebo urob� čokoľvek, aby z nich vym�milo viac peňaz�. Tak�e tento človek z�ska postavenie aj bohatstvo; a nielen�e n�hle zbohatne, ale za�ije aj pr�val sl�vy ako nejak� majster. Ľudia, ktor�ch sa to t�ka, zvyčajne nedbaj� na svoj charakter a robia tr�fal� vyhl�senia, akoby boli druh� hneď po Bohu. M��u z�jsť a� tak ďaleko, �e sa bud� prehlasovať za prevtelenie Kr�ľovnej matky nebies alebo Nefritov�ho cis�ra, či dokonca Budhu. Nikdy nepre�li procesom poctivej pr�ce na svojom charaktere, tak�e chc� z�skať nadprirodzen� schopnosti prostredn�ctvom praktizovania. Takto skončia s duchom zvieraťa na svojom tele.

Niektor� z v�s si mo�no myslia, �e to nie je a� tak� veľk� probl�m, vzhľadom na v�etku t� prest� a pr�jem, ktor� by z toho plynuli. Takto uva�uje nemal� počet ľud�. M��em v�m v�ak povedať, �e zviera m� svoj vlastn� z�mer a ned� v�m nič zadarmo. Vo vesm�re existuje princ�p, �e v�etko niečo stoj�. Ako som pr�ve spomenul, zviera z toho tie� niečo m�, a to �ancu z�skať ten mal� k�sok esencie z v�ho tela. Ten m��e byť n�sledne pou�it� na vyvinutie ľudskej podoby; a tak sa zvierat� sna�ia z�skať esenciu z ľudsk�ch tiel. Ale va�e telo m� len toto obmedzen� mno�stvo esencie a v� duchovn� pokrok z�vis� pr�ve od nej. Ak nech�te zviera, aby v�m ju vzalo, m��ete rovno zabudn�ť na praktizovanie, keď�e nebudete mať to, čo je k tomu potrebn�; t� nevyhnutn� l�tka tam jednoducho nebude. Pokrok skr�tka nebude mo�n�. No niektor� ľudia sa netr�pia tak�mito obavami, keď�e tak či tak nemaj� z�ujem začať s duchovnou praxou a svoj zrak maj� upret� len na peniaze. Mysl�m si v�ak, �e to budete chcieť e�te prehodnotiť, keď v�m objasn�m niektor� veci. Uvediem d�vod. Po tom, ako zviera opust� va�e telo, va�e končatiny m��u ostať nevl�dne, hoci na v�s to zviera dlho nepobudlo. Tak�to stav by mohol pretrv�vať a� do konca v�ho �ivota, keď�e v�m mohlo zobrať pr�li� veľa va�ej esencie. V hor�om pr�pade, ak by opustilo va�e telo nesk�r, mohli by ste sa stať �iv�mi mŕtvolami a ostať prip�tan� na l��ko po zvy�ok svojho �ivota, ktor� by visel len na vl�sku. Tak�e hoci by ste zbohatli a stali sa sl�vnymi, mohli by ste si to u�iť? Je to desiv� vyhliadka.

To, čo som pr�ve op�sal, je u ľud�, ktor� sa dnes venuj� energetick�m praxiam, v�nym probl�mom a existuje mnoho tak�chto pr�padov. T�to duchovia nielen�e posadn� telo, ale zabij� aj du�u človeka; ukryj� sa do pal�ca Niwan a zostan� tam. Tak�e hoci t� osoba m��e vyzerať ako človek, nie je n�m. Toto je veľavravn�m odrazom toho, v akom stave sa nach�dza spoločnosť. S� ľudia, ktor� v�m nebud� veriť, ak pouk�ete na to, �e robia niečo zl�, keď�e mor�lna z�kladňa ľudstva sa zmenila. Myslia si, �e neust�le usilovanie sa o bohatstvo je plne opodstatnen�, a tak bud� �liapať po druh�ch, ubli�ovať im a nezastavia sa pred nič�m. Ale duchovia, ktor� si z v�ho tela chc� niečo vziať, v�s nenechaj� u��vať si tak�to bohatstvo len tak za nič � v�etko m� svoju cenu. Tak�e ľudia si tieto probl�my sp�sobuj� sami; pramenia z toho, �e ich my�lienky nie s� spr�vne a cnostn�.

Pozrime sa teraz na to, ako je to vo Falun Dafa. V na�ej praxi sa nestretnete so �iadnym zo spom�nan�ch probl�mov, pokiaľ si dok�ete udr�iavať svoje my�lienky pod kontrolou, keď�e dobro je oveľa v�č�ia sila ako zlo. No ak svoje my�lienky nedok�ete udr�ať čist� a prid�vate do nich r�zne z�mery, potom si �iadate o probl�my. Niektor� ľudia jednoducho nedok�u opustiť to, čo praktizovali predt�m. My uč�me, �e sa mus�te zaviazať jednej praxi a to ist� v�m povedia v akejkoľvek inej pravej �kole. Nemali by ste mať pr�li� vysok� mienku o učiteľoch prax�, ktor� publikovali nejak� knihy. M��em v�m povedať, �e v niektor�ch pr�padoch s� tie knihy zamoren� rovnak�mi vecami, ako aj ich praxe, a to hadmi, l�kami a lasicami. Ak č�tate ich knihy, tieto zvierat� na v�s vyskočia spoza slov. Ako som u� spomenul, �arlat�ni mnohon�sobne počtom prevy�uj� skutočn�ch majstrov a vy ich nedok�ete rozoznať. Je veľmi d�le�it�, aby ste si to uvedomili. Netvrd�m, �e mus�te praktizovať Falun Dafa. Je v poriadku venovať sa akejkoľvek praxi, ktor� si vyberiete. Kedysi v�ak existovalo pr�slovie: �Rad�ej pre�iť tis�c rokov bez učenia sa pravej n�uky, ako str�viť jeden deň praktizovan�m falo�nej.� Je to rada, ktorej by ste rozhodne mali venovať pozornosť. Pri skutočnom praktizovan� pravej Cesty by ste do nej nemali prid�vať nič in� � dokonca ani ment�lne techniky. Faluny niektor�ch ľud� s� zdeformovan�. Ak sa sp�tate, čo to zapr�činilo, t�to ľudia v�m povedia, �e nič in� nepraktizovali a bud� sa čudovať, prečo sa to stalo. Faktom v�ak je, �e keď praktizuj� na�e cvičenia, vo svojej mysli prid�vaj� veci z ich predo�l�ch prax�. Toto prirodzene vnesie dovn�tra cudzie veci. K t�me posadnutia duchom toho poviem len toľko.

Kozmick� jazyky

Existuje určit� jav, ktor� sa zvykne označovať ako hovorenie �kozmick�mi jazykmi�. Doch�dza k nemu vtedy, keď je človek schopn� samovoľne rozpr�vať určit�m druhom zm�ten�ho bľabotania, ktor�mu dokonca ani on s�m nerozumie. Človek s telepatick�mi schopnosťami m��e pochopiť v�eobecn� zmysel, ale nebude schopn� rozumieť podrobnostiam toho, o čom sa hovor�. Niektor� ľudia m��u rozpr�vať dokonca niekoľk�mi jazykmi. Myslia si, �e je to nejak� �peci�lna schopnosť alebo dar, a radi sa t�m chv�lia. Av�ak nie je to druh schopnosti ani nejak�ho daru praktizuj�ceho, a nehovor� to ani o dosiahnutej duchovnej �rovni. Čo to potom je? Ide o to, �e myseľ človeka je ovl�dan� bytosťou z inej dimenzie. Ľudia si napriek tomu m��u myslieť, �e je to skvel� vec, s� pote�en� t�m, �e to za�ili a maj� z toho radosť. No č�m s� �ťastnej��, t�m tesnej�ie sa k nim t� bytosť prip�ta. Mysl�m, �e budete s�hlasiť s t�m, �e praktizuj�cemu neprisl�cha, aby sa nechal ovl�dať nieč�m tak�m. Okrem toho, tieto bytosti poch�dzaj� z veľmi n�zkych r�. Keď�e my sme ľudia venuj�ci sa skutočnej duchovnej praxi, nechceme privol�vať tak�to probl�my.

Človek je najvz�cnej�ou a najvy��ou formou �ivota spomedzi v�etk�ch tvorov. Tak�e naozaj nie je vhodn�, aby ste sa nechali ovl�dať t�mito bytosťami. Ak� �alostn�, �e by sa ľudia vzdali kontroly nad vlastn�m telom! Niektor� z t�ch bytost� sa prip�tavaj� na ľudsk� tel�, zatiaľ čo in� nie, a namiesto toho sa od v�s dr�ia v kr�tkej vzdialenosti, odkiaľ v�s takisto dok�u riadiť a ovl�dať. Ľuďom, ktor� to chc�, poskytn� schopnosť rozpr�vať ich rečou a t�to ľudia n�sledne zistia, �e dok�u hovoriť akousi hatlaninou. T�to schopnosť m��e byť takisto prenesen� z jedn�ho človeka na druh�ho. Mo�no sa to bude chcieť naučiť aj nejak� prizeraj�ci sa človek, a tak naberie odvahu, otvor� �sta a zist�, �e aj on dok�e touto rečou hovoriť. V skutočnosti sa deje to, �e tie bytosti prich�dzaj� v h�foch, a ak niekto chce hovoriť ich jazykom, jedna z bytost� sa na človeka prip�ta a umo�n� mu to.

Prečo sa vyskytol tento jav? Ide o niečo podobn�, čo som spom�nal u� predt�m; tieto bytosti sa chc� dostať do vy��ch r�, no keď�e v ich dimenzii nie je �iadne utrpenie, neexistuje sp�sob, ako by mohli praktizovať a pozdvihn�ť sa. A tak pri�li s pr�stupom, �e sa pok�sia robiť dobr� skutky pre ľud�. Nevedeli v�ak, ako to spraviť. Boli si len vedom� toho, �e energia, ktor� vysielaj�, m��e mať na chor�ho človeka upokojuj�ci �činok a dočasne jeho bolesť zmierniť, hoci to nem��e mať �činok vyliečenia; zistili, �e to m��u dosiahnuť vyslan�m energie pomocou ľudsk�ch �st. Tak�e toto je podstata celej z�le�itosti. Ľudia to naz�vali �nebesk� jazyk� alebo �Budhov jazyk�. Je to v�ak r�hav� a vyslovene absurdn�.

Mali by ste vedieť, �e nebesk� bytosti neprehovoria len tak ľahkov�ne. Ak by prehovorili v tejto dimenzii, mohli by vo svete sp�sobiť zemetrasenie. Pri takom hromovom zvuku by to bolo desiv�. Tak�e hoci niektor� ľudia m��u tvrdiť, �e svoj�m vn�torn�m okom videli vy��iu bytosť rozpr�vať sa s nimi, v skutočnosti to tak nebolo. Rovnako to plat� aj v pr�padoch, keď je niekto presvedčen�, �e s n�m hovorili moje duchovn� tel�. V skutočnosti sa deje to, �e vysielaj� my�lienky doprev�dzan� stereo zvukom, a tak sa v�m zd�, akoby rozpr�vali. Dok�u rozpr�vať vo svojej dimenzii, no ak by ich ľudia v na�om svete mali počuť priamo, bolo by to pre nich nezrozumiteľn�. Je to kv�li rozdielom v časopriestore medzi dvoma dimenziami; dvojhodinov� časov� �sek v tejto dimenzii sa rovn� jedn�mu roku v t�ch veľk�ch dimenzi�ch, kde sa nach�dzaj� tie bytosti. Čas v na�om svete je pomal�� ako čas tam.

Ale hovor� sa aj to, �e �jeden deň na nebesiach sa rovn� tis�com rokov na zemi�. Vzťahuje sa to na nez�visl� svety, v ktor�ch neexistuje niečo tak�, ako je priestor a čas; ide o svety, kde preb�vaj� bo�sk� bytosti, ako napr�klad Raj najvy��ej bla�enosti, Raj Lapis lazuli, Falunov� raj a Lotosov� raj. Av�ak čas vo veľk�ch dimenzi�ch, ktor� som spom�nal, je naopak r�chlej�� ako n� čas tu. Ak m�te schopnosť zachytiť a počuť, čo hovor� bytosť v tej dimenzii, napr�klad keď sa v�m otvor� nebesk� ucho [a m�te schopnosť jasnosluchu], budete m�cť počuť tie bo�stv� rozpr�vať. Ale nebudete schopn� rozumieť tomu, čo hovoria. V�etko, čo začujete, bude znieť ako �tebotanie vt�kov alebo ako gramof�n hraj�ci pri vysok�ch ot�čkach. Nebudete schopn� rozumieť ani jedin�mu slovu. Samozrejme, s� ľudia, ktor� dok�u počuť hudbu alebo reč z inej dimenzie. Aby to v�ak bolo mo�n�, musia mať schopnosť, ktor� sl��i ako n�stroj upravuj�ci časov� odch�lky a len potom, ako sa to prenesie do ich u��, m��u počuť jasne. Tak�e takto to cel� funguje. �Kozmick� jazyky� rozhodne nie s� nejak�m druhom bo�skej reči, ako sa to zvykne tvrdiť.

Keď sa dve bo�sk� bytosti stretn�, stač� sa im na seba len usmiať a vyjadria t�m v�etko, čo chc�. M��u pou�iť druh tichej telepatie, ktor� sa v u�iach pr�jemcu premietne do stereo zvuku. Dok�u si vz�jomne sprostredkovať my�lienky len jedin�m �smevom. Nespoliehaj� sa v�ak iba na jednu met�du a niekedy pou�ij� aj in� prostriedky. Mo�no viete, �e l�movia tibetsk�ho ezoterick�ho budhizmu prechov�vaj� veľk� �ctu k mudr�m. Keď sa ich na ne sp�tate, povedia v�m, �e mudry s� najvy��ou jogou. Ak sa ich na to budete p�tať ďalej, zist�te, �e o tom u� nič viac nevedia. Mudry s� pohyby r�k, ktor� s� v skutočnosti jazykom bo�sk�ch bytost�. V pr�tomnosti v�č�ieho publika pou��vaj� veľk� mudry, ktor� s� prekr�sne a rozmanit�; v pr�tomnosti men�ej skupiny pou�ij� mal� mudry, ktor� s� takisto na pohľad veľmi pekn� a s� značne r�znorod�. Mudry s� veľmi prepracovan� a bohat�, keď�e ide napokon o jazyk. V�etko to b�valo str�en�m tajomstvom, ale teraz som to odhalil. Tibetsk� mudry predstavuj� len mal� časť z toho mno�stva, ktor� existuje, a boli prevzat� a systematicky usporiadan� pre pou�itie v ezoterickej praxi. Ide jednoducho o jazyk, ktor� bol prijat� na �čely praktizovania, pričom existuje len niekoľko jeho obmedzen�ch foriem. Skutočn� mudry s� pomerne zlo�it�.

Čo rob�m pre svojich �iakov

Keď ma niektor� ľudia stretn�, schytia mi ruku, potriasaj� ňou a nechc� ju pustiť. Keď to ostatn� vidia, takisto si so mnou chc� potriasť rukou obvykl�m sp�sobom. Viem, ak� s� za t�m �mysly v oboch pr�padoch. Niektor� �iaci s� jednoducho �ťastn�, �e si m��u podať ruku so svoj�m učiteľom, ale in� to robia kv�li z�skaniu energie, a tak pevne dr�ia moju ruku a nepustia ju. Dovoľte mi v�ak pripomen�ť, �e skutočn� praktizovanie je len na v�s. Nie sme tu na to, aby sme v�s liečili alebo upevňovali va�e zdravie, tak�e v�m nebudeme d�vať energiu, ani v�s nebudeme liečiť. My sa tak�mito vecami nezaober�me. V�etky va�e choroby odstr�nim priamo tu, pričom o choroby t�ch, ktor� sa učia prax na na�ich cvičebn�ch miestach alebo samostatn�m �tudovan�m knihy, sa postaraj� moje duchovn� tel�. Nie je smie�ne myslieť si, �e by ľudia mohli z�skať vy��iu energiu iba dotknut�m sa mojej ruky?

Vy��iu energiu m��ete z�skať len pr�cou na svojom charaktere. Ak na sebe nebudete �primne pracovať, energia neporastie, keď�e kvalita v�ho charakteru bude p�sobiť ako obmedzuj�ci faktor. Bytosti vo vy��ch r�ach m��u vidieť, �e keď odstraňujete svoje prip�tanosti a t� ich hmotu, vyv�ja sa vy��ia energia a na vrchole va�ej hlavy sa zhmotňuje meradlo. Toto meradlo existuje v rovnakej podobe ako v� stĺpec energie a jeho v��ka určuje v��ku va�ej energie. Zn�zorňuje, ak� mno�stvo tejto energie ste vykultivovali a odr�a kvalitu v�ho charakteru. Nie je to niečo, čo by pre v�s mohol ktokoľvek zv��iť. Ak by bol pridan� čo i len mal� k�sok, neudr�al by sa tam a musel by klesn�ť sp�ť. Mohol by som v�s okam�ite dostať do f�zy praktizovania, naz�vanej �tri kvetiny zoskupen� na temene hlavy�, av�ak t�to energia by poklesla, len čo by ste odtiaľto odi�li. Keď�e ste ju nevykultivovali sami, nebola by va�a, tak�e by tam nemohla zostať. Nikto by v�m ju nemohol pridať, preto�e v� charakter e�te nedosiahol t� �roveň. Mus� to byť v�sledok v�ho vlastn�ho duchovn�ho �silia, v�ho vlastn�ho zu�ľachťovania mysle. Duchovn� pokrok dosiahnete len vtedy, ak budete pevne pracovať na vyv�jan� vy��ej energie, neust�le sa zlep�ovať a prisp�sobovať sa vlastnostiam vesm�ru. Toto je d�vod, prečo nie som ochotn� poskytn�ť autogram t�m, ktor� sa ho sna�ia z�skať. Ak by som to urobil, t�to ľudia by sa predv�dzali a hovorili by o tom ostatn�m v n�deji, �e z�skaj� ochranu z energie, ktor� ten autogram nesie. Nie je to v�ak op�ť prip�tanosť? V duchovnej praxi mus�te svoju časť vykonať vy sami, tak�e nem� zmysel d�fať v nejak� ochrann� energie. Človek na pokročilej �rovni praktizovania by sa sotva zapodieval tak�mito vecami. Nemaj� veľk� v�znam a s� d�le�it� len pre t�ch, ktor� sa venuj� energetick�m praxiam kv�li zdraviu.

Vy��ia forma energie, ktor� si vyv�jate prostredn�ctvom duchovnej praxe, je na hlbokej, subatom�rnej �rovni zlo�en� z čast�c, ktor� nes� va�u podobu. Keď vo svojom praktizovan� prekroč�te ľudsk� r�u, začnete si vyv�jať bo�sk� telo. Va�a energia bude mať podobu bo�skej bytosti, ktor� sed� na lotosovom kvete a je mimoriadne n�dhern�. Ka�d� drobn� častica bude tak�to. Energia, ktor� nes� zvierat�, v�ak bude mať v�dy podobu vec�, ako s� mal� l�ky či hady, a dokonca aj ich drobn� častice na hlbokej subatom�rnej �rovni bud� tak�to. Ďal�ou vecou je, �e niektor� ľudia pij� čaje, do ktor�ch s� �dajne primie�an� �nadprirodzen� energie� a v�bec sa nezamyslia nad t�m, o ak� druh energie ide. V�č�ina be�n�ch ľud� sa uspokoj� s odlo�en�m a potlačen�m svojich zdravotn�ch probl�mov, pokiaľ im to prinesie dočasn� �ľavu. To sa d� len očak�vať. No nech u� svojmu telu �kodia akokoľvek, nie je to napokon na�a vec. Odhaľujem v�m tieto veci len preto, �e ste praktizuj�ci. Nemali by ste sa u� viac zaoberať nadprirodzen�mi energiami ani sa do tak�ch vec� p��ťať. Nechcite s t�m mať nič spoločn�. Niektor� učitelia energetick�ch prax� tvrdia, �e dok�u vysielať nadprirodzen� energie k ľuďom po celej krajine. Neviem v�ak, čo by sa t�m dalo dosiahnuť. M��em v�m povedať, �e to na v�s nebude mať �iaden �činok, a aj keby v tom bolo niečo pozit�vne, bude to sl��iť len na zlep�enie zdravia. Ako ľudia, ktor� sa venuj� duchovnej praxi, sa mus�me pri vyv�jan� energie spoliehať na na�e vlastn� �silie; �iadne nadprirodzen� energie, ktor� v�m boli �dajne poslan�, by v�m v duchovnom raste nijako nepomohli. M��u mať len nejak� �činky na zdravie u be�n�ch ľud�. Je nesmierne d�le�it�, aby ste si zachovali poctiv� zm��ľanie. Nikto nem��e vykon�vať duchovn� prax za v�s. Pokrok m��e vz�sť len z va�ej vlastnej, �primnej snahy.

Pravdepodobne chcete vedieť, čo v�m teda d�m. Mnoh� z tu pr�tomn�ch nikdy predt�m nepraktizovali, a ako sa d� predpokladať, trpia r�znymi chorobami. S� aj tak�, ktor� sa predt�m venovali energetick�m praxiam, dokonca cel� roky, no st�le zost�vaj� na z�kladnej �rovni energie čchi a nemaj� �iadnu vy��iu energiu. Samozrejme, m��u byť medzi vami aj tak�, ktor� liečia, av�ak neuvedomuj� si, čo je za t�m. Keď som hovoril o probl�me posadnutia duchmi, odstr�nil som zvonku aj zvn�tra v�ho tela v�etky tie veci, nech to bolo čokoľvek. U� sa vytratili z tiel v�etk�ch z v�s, ktor� sa �primne venuj� praktizovaniu Dafa. Podobne očist�m telo ka�d�mu, kto sa začne poctivo venovať tejto praxi po tom, čo sa ju nauč� samostatne. Va�e dom�ce prostredie mus� byť takisto očisten�. Mali by ste sa zbaviť v�etk�ch olt�rov na uctievanie bytost�, ktor� mohli byť v skutočnosti l�kami či lasicami; t�to duchovia u� boli odpratan� a s� preč. Preto�e m�te �elanie praktizovať, m��eme pre v�s spraviť v�etko, čo som op�sal a čo najviac v�m veci uľahčiť. Ale t�ka sa to len t�ch, ktor� to myslia �primne. Samozrejme, niektor� ľudia nemaj� skutočn� z�ujem o duchovn� prax, a dokonca ani v tomto bode nepochopili, o čo ide. Tak�e sa o nich nem��eme postarať. M��eme to spraviť len pre t�ch, ktor� ber� praktizovanie v�ne.

S� aj tak�, ktor�m bolo kedysi povedan�, alebo to aj sami c�tili, �e ich tel� posadli duchovia. Hoci som t�ch duchov odstr�nil, t�to ľudia sa neust�le ob�vaj�, �e ten probl�m pretrv�va a �e t� duchovia tam st�le s�. Av�ak toto sa u� pova�uje za prip�tanosť, ktor� naz�vame pochybovačnosť. Ak v tom bud� takto pokračovať, m��u si t�ch duchov privolať sp�ť. Mali by u� teda prestať pochybovať a uvedomiť si, �e som pre nich tie veci počas mojich semin�rov �plne zne�kodnil. V�etky u� boli odstr�nen�.

Začiatočn� stupne taoistickej praxe vy�aduj� polo�enie určitej z�kladne, čo zahŕňa vytvorenie kozmick�ho obehu a energetick�ho centra, ako aj ďal��ch vec�. My tu sprav�me to, �e do v�s vlo��me falun, energetick� mechanizmy a �irok� �k�lu vec� potrebn�ch pre duchovn� kultiv�ciu � tis�ce a tis�ce vec�. Toto v�etko v�m mus� byť dan� a zasaden� do v�s ako semienka. Len čo v�s zbav�me chor�b, sprav�me v�etko, čo by pre v�s malo byť spraven� a to, čo m�te mať, dostanete v plnom rozsahu. Iba tak budete m�cť v na�ej praxi dosiahnuť skutočn� duchovn� pokrok. Ak by sme toho spravili čo i len o trochu menej a neposkytli by sme v�m toho dosť, t�to prax by sl��ila len na zlep�enie zdravia. A popravde, ka�d�, kto nekladie d�raz na svoj charakter, by pravdepodobne urobil lep�ie, ak by sa venoval len be�n�mu fyzick�mu cvičeniu.

Preber�me zodpovednosť za skutočn�ch praktizuj�cich. Pokiaľ pristupujete k svojej duchovnej kultiv�cii �primne, sprav�me pre v�s v�etko, čo som op�sal, dokonca aj keď sa venujete na�ej praxi samostatne. Ako som povedal, mus�me v�s v�etk�ch brať ako �iakov a skutočne v�s viesť. Spolu s t�m je nevyhnutn�, aby ste d�kladne �tudovali Fa vy��ch �rovn� a aby ste vedeli, ako ho praktizovať. Hneď od začiatku v�s nauč�m cel� zostavu na�ich piatich cvičen� a uvid�te, �e ich v�etky dok�ete zvl�dnuť. Nakoniec mo�no dosiahnete duchovn� �rovne, ak� ste si nedok�zali ani predstaviť, a dokonca budete m�cť dosiahnuť aj bo�sk� postavenie. Pokiaľ vytrv�te v praktizovan�, zist�te, �e na�e učenie v�m bude v�dy poskytovať potrebn� vedenie na r�znych �rovniach, keď�e to, čo vyučujem, zahŕňa mnoho dimenzi�.�

Teraz, keď praktizujete, bude priebeh v�ho �ivota zmenen�. Moje duchovn� tel� pre v�s v�etko preusporiadaj�. Dovoľte mi to vysvetliť. S� ľudia, ktor�m zost�va len obmedzen� čas �ivota, hoci si toho nie s� vedom�; o pol roka či o rok ich m��e postihn�ť v�na choroba, ktor� by mohla trvať roky; alebo m��u dostať mŕtvicu či in� chorobu, v d�sledku ktorej by ostali nevl�dni. Ak by v�s čakal tak�to �ivot, zabr�nilo by v�m to v praktizovan�. Tak�e pre v�s mus�me tieto veci vyčistiť a zabezpečiť, aby k tomu nedo�lo. Je tu ale jedna vec: m��e to byť vykonan� len pre t�ch, ktor� ber� praktizovanie v�ne. Nebolo by odo mňa spr�vne, ak by som robil tak�to veci pre be�n�ch, svetsk�ch ľud�. Pre �ivotn� tr�penia, ktor�m ľudia čelia, existuj� d�vody, a preto nem��u byť len tak neuv�ene odstr�nen�.

T�ch, ktor� sa venuj� duchovn�mu učeniu, pova�ujeme za najvz�cnej��ch spomedzi v�etk�ch ľud�, a preto m��e byť ich �ivot zmenen� � no iba ten ich. Funguje to nasledovne. Ak m� učiteľ veľk� duchovn� silu, to jest, ak je sila jeho energie veľk�, m��e pre v�s rozpustiť karmu. Učiteľ, ktor� m� dostatočne veľk� energiu, dok�e rozpustiť mnoho karmy, zatiaľ čo ten s men�ou energiou jej m��e rozpustiť len mal� mno�stvo. Aby sme v�m to pribl�ili, povedzme, �e zhroma�d�me r�znu karmu, ktor� v�s vo va�om �ivote čak� a rozpust�me časť z nej � dajme tomu polovicu. No aj keby z nej ostala len polovica, st�le by jej bolo pre v�s pr�li� veľa, keď�e by bola v�č�ia ako hora. Ako sa to teda rie�i? Preto�e mnoh� ľudia bud� mať ��itok z osvietenia, ktor� jedn�ho dňa dosiahnete, bude im pridelen� kus tejto karmy, aby ju za v�s niesli. Spravidla to pre nich nie je nič, keď�e t� karma sa rozdel� aj medzi mnoh� ďal�ie bytosti � od početn�ch nadprirodzen�ch bytost�, ktor� si vyviniete vo svojom tele, a� po mnoh� va�e ďal�ie ja, ani nehovoriac o va�ej pravej a vedľaj�ej du�i. To znamen�, �e keď prech�dzate cez tr�penia, ostane tam toho na pretrpenie relat�vne m�lo. No nech by toho bolo akokoľvek m�lo, je to st�le pomerne dosť a vy by ste neboli schopn� vydr�ať to v�etko naraz. Rie�en�m je teda rozdeliť karmu na mnoho men��ch čast�, ktor� bud� rozmiestnen� do r�znych f�z v�ho praktizovania, aby ste si počas toho, ako nimi budete prech�dzať, mohli zlep�iť svoj charakter a vyvin�ť si energiu.

Treba povedať, �e duchovn� prax nie je v�bec ľahk�. Ako to vid�m ja, je to veľmi v�na z�le�itosť. Presahuje čokoľvek z tohto pozemsk�ho sveta a je n�ročnej�ia ne� ak�koľvek vec, ktor� si vieme predstaviť. Siaha predsa za tento n� svet, nie je to tak? A preto s� na v�s kladen� po�iadavky, ktor� prevy�uj� čokoľvek, čo ľudia poznaj�. Je to čiastočne kv�li tomu, �e du�a ka�d�ho človeka je nesmrteľn�. Tak�e je pravdepodobn�, �e va�a du�a spravila v predch�dzaj�cich inkarn�ci�ch zl� veci in�m ľuďom. Je mo�n�, �e ste nejak�ch ľud� zabili, zadl�ili ste sa alebo ste niekoho urazili, pr�padne mu ubl�ili. T�, ktor�m ste ukrivdili, bud� z in�ch dimenzi� jasne vidieť pokroky, ktor� tu pri praktizovan� rob�te. Ak by ste praktizovali len kv�li uzdraveniu tela, nijako sa t�m nebud� zaoberať, keď�e vedia, �e t�m len odklad�te spl�canie svojich dlhov, ktor� by bolo nesk�r len hor�ie. A tak im nebude vadiť, ak nespl�cate hneď teraz.�

Ale ak nast�pite cestu duchovnej praxe, nestrpia to. Bud� si myslieť: �Pok��a� sa venovať duchovnej praxi a od�sť odtiaľto, no len čo bude� mať vy��iu energiu, u� ťa nebudem m�cť dostihn�ť, nebudem sa ťa m�cť dotkn�ť.� Tak�e s t�m nebud� s�hlasiť a pok�sia sa zastaviť va�e praktizovanie; urobia v�etko pre to, aby v�m skr�ili cestu. Bud� v�s tr�piť v�emo�n�mi sp�sobmi, a dokonca sa v�s m��u pok�siť zabiť. Samozrejme, nebud� to m�cť spraviť tak, �e v�m, povedzme, odsekn� hlavu priamo počas medit�cie, keď�e by to nezapadalo do r�mca tohto sveta. A tak sa m��e stať, �e keď vyjdete von, zraz� v�s auto, spadnete zo strechy alebo sa stretnete s nejakou inou formou ohrozenia � nech u� v�s postretne čokoľvek, bude to dosť nebezpečn�. Skutočn� duchovn� prax nie je tak� jednoduch�, ako by ste si mohli predstavovať; pokrok sa nedosiahne len t�m, �e si to budete �elať. Tak�e keď skutočne vykroč�te na duchovn� cestu, m��ete čeliť bezprostredn�mu, smrteľn�mu nebezpečenstvu. Presne z tohto d�vodu sa mnoh� učitelia ani len nepok�sia viesť svojich �tudentov k vy��m �rovniam praktizovania. Nemaj� toti� prostriedky na to, aby ich mohli ochr�niť.

Mnoh� učitelia mohli v minulosti viesť naraz len jedn�ho �iaka, keď�e dok�zali ochr�niť len jedn�ho učen�ka. V�č�ina z nich by sa neodv�ila prijať a ochraňovať toľk�ch �iakov, ako m�me my. Ale ako som u� naznačil, ja to m��em spraviť, a to vďaka mojim nespočetn�m duchovn�m tel�m, keď�e ka�d� z nich disponuje rovnako veľk�mi schopnosťami Fa, ako m�m ja a m��u ich uplatňovať s plnou silou Fa. To, čo tu dnes rob�me, v sebe zahŕňa omnoho viac, ako sa na prv� pohľad zd�; nepodnikol som to na nejak� n�hly podnet. M��em v�m povedať, �e mnoho vy��ch bytost� na to upriamuje svoju pozornosť, preto�e teraz, v obdob� posledn�ch dn�, je to posledn�kr�t, čo odovzd�vame prav� Z�kon. Tak�e pri takej veľkej veci, ak� rob�me, je d�le�it�, aby sme sa neodklonili od spr�vneho smeru. Pokiaľ zostanete vo svojom praktizovan� na spr�vnej ceste, nikto sa v�m neodv�i svojvoľne niečo spraviť. Okrem toho, m�te ochranu mojich duchovn�ch tiel. Tak�e sa v�m nem��e nič stať.

Dlhy v�ak musia byť splaten�, a tak je mo�n�, �e sa na va�ej duchovnej ceste prihodia nejak� nebezpečn� veci. Tieto udalosti v�s v�ak nevydesia a ani nebud� viesť k �iadnej v�nej ujme. M��em uviesť niekoľko pr�kladov. Ist� pani sa z�častnila na�ich predn�ok v Pekingu. Keď prech�dzala cez cestu na svojom bicykli, pri odbočovan� za roh do nej n�hle vrazilo auto. T�to �iačka mala vy�e p�ťdesiat rokov. Auto do nej z ničoho nič narazilo a bola to desiv� zr�ka. S hlučn�m buchotom udrela hlavou o strechu auta. Napriek tomu, �e t� zr�ka bola tak� n�hla a prudk�, pri n�raze hlavou o auto zostala sedieť na svojom bicykli a nec�tila ani �iadnu bolesť. A nielen to, netiekla jej �iadna krv a nemala tam dokonca ani opuchlinu. Vodič bol v�ak vystra�en� na smrť. Vyskočil z auta a sp�tal sa: �Ste zranen�? Odveziem v�s na pohotovosť.� Ona odpovedala, �e je ��plne v poriadku�. Netreba zd�razňovať, �e i�lo o niekoho s vynikaj�cim charakterom. Nechcela dostať vodiča do probl�mov. Hoci povedala, �e je v poriadku, zr�ka zanechala na aute veľk� priehlbinu.

Tak�to nehody by v�m mohli vziať �ivot, ale vy nebudete v �iadnom nebezpečenstve. Aby som uviedol ďal�� pr�klad, keď sme naposledy usporad�vali predn�ky na Ťi-linskej univerzite, bol tam �tudent, ktor� pr�ve vych�dzal z are�lu �koly a tlačil svoj bicykel cez vstupn� br�nu. Keď prech�dzal cez cestu, z ničoho nič sa k nemu prihnali dve aut� a takmer ho medzi seba vtlačili. No tento �tudent nebol dokonca ani v tom momente v�bec vystra�en�. A toto je v podobn�ch situ�ci�ch u na�ich praktizuj�cich be�n�. Dopadlo to tak, �e aut� zabrzdili tesne predt�m, ako by ho boli zrazili a nič sa mu nestalo.

Ďal�� pr�pad sa stal v Pekingu. V zime sa tam skoro stmieva a ľudia chodia spať o niečo sk�r; ulice s� zvyčajne pr�zdne a tich�. P�n, ktor� sa učil na�u prax, sa pon�hľal domov na bicykli a na ceste pred n�m bol iba jeden d��p. Tento d��p uh�ňal vpred, keď tu odrazu prudko zabrzdil. N� �tudent si to nev�imol a pokračoval v ped�lovan� so sklonenou hlavou. No d��p začal n�hle c�vať a pohybovať sa dozadu veľkou r�chlosťou, a u�-u� ho i�iel zraziť. Zr�ka t�chto dvoch s�l by mu vzala �ivot. Ale v tom momente, ako by sa boli zrazili, z ničoho nič sa objavila nejak� sila, ktor� potiahla jeho bicykel sp�ť o viac ako pol metra a d��p zastavil presne vo chv�li, keď sa dotkol kolesa bicykla. Mo�no si vodič auta uvedomil, �e je niekto za n�m. Keď sa to stalo, tento �tudent sa v�bec nezľakol. A rovnako to bolo aj u v�etk�ch ostatn�ch �tudentov, ktor� sa stretli s podobn�mi situ�ciami; nanajv�� sa mohli c�tiť vystra�ene potom, ako sa to udialo. V tomto pr�pade bol n� �tudent iba prekvapen� a jeho prv� my�lienka bola, �e by mal poďakovať tomu, kto ho potiahol sp�ť. Otočil sa, aby mu vyjadril svoju vďaku, no zistil, �e ulica je pr�zdna a nebolo tam ani �ivej du�e. Potom mu do�lo, �e to bol v skutočnosti jeho učiteľ, kto ho ochr�nil!

Vyskytol sa aj in� pr�pad, tentokr�t v meste Čchang-Čchun. Neďaleko domu ist�ho p�na, ktor� sa učil na�u prax, bola rozostavan� nov� budova. V dne�nej dobe sa budovy stavaj� vskutku vysok� a le�enie pou��van� na v�stavbu je zlo�en� z oceľov�ch tyč�, ktor� maj� hr�bku p�ť centimetrov a dĺ�ku �tyri metre. Praktizuj�ci nebol e�te ďaleko od domu, keď tu zrazu z le�enia jednej budovy spadla oceľov� tyč kolmo nadol a padala rovno na jeho hlavu. Keď to okoloid�ci videli, zmeraveli od strachu. V tej chv�li sa n� �tudent op�tal, kto ho to potľapkal, keď�e si myslel, �e ho niekto potľapkal po hlave. Otočil sa a v�imol si veľk� falun ot�čaj�ci sa nad jeho hlavou. A� vtedy si uvedomil, �e z le�enia spadla tyč a obtrela sa o jeho hlavu, pričom ho len tak-tak minula. Padala s takou silou, a� sa zabodla kolmo do zeme. Len si sk�ste predstaviť, čo by sa stalo, keby ho zasiahla celou tou silou � bolo by to ako napichn�ť ovocie na �pajdľu. Mohlo to mať katastrof�lne n�sledky.

Tak�to pr�pady sa stali nespočetne veľakr�t, no v skutočnosti sa nikdy nevyskytlo �iadne nebezpečenstvo. V�s osobne v�ak nemus� nič tak� postretn�ť. Stane sa to len veľmi mal�mu počtu z v�s. Tak či tak, m��em v�s ubezpečiť, �e na�i praktizuj�ci nebud� v �iadnom skutočnom nebezpečenstve. S� ale nejak� ľudia, ktor� konaj� bez zreteľa na charakter a v rozpore s t�m, čo stanovuje na�e učenie. Robia len cvičenia bez toho, aby pracovali na svojej mysli, a v takom pr�pade nem��u byť pova�ovan� za praktizuj�cich.

Tak�e teraz viete, čo v�m ako v� učiteľ d�vam. Moje duchovn� tel� v�s bud� neust�le ochraňovať, a� k�m nepr�de deň, keď sa budete vedieť ochr�niť sami. V tomto bode v�ho praktizovania budete bl�zko k prekročeniu ľudsk�ho sveta a k dosiahnutiu osvietenia. Aby to v�ak bolo mo�n�, mus�te sa pova�ovať za prav�ch praktizuj�cich. Ak beriete praktizovanie �primne, nikdy nebudete ako ten človek, ktor� raz kr�čal po ulici, m�val mojou knihou a vykrikoval, �e m� �ochranu Majstra Li� a neboj� sa prem�vky. Toto bolo po�kodzovanie Dafa a niekoho tak�ho nebudeme chr�niť.

Pole, ktor� so sebou nesie na�a energia

Keď praktizujeme na�e cvičenia, vytv�ra sa okolo n�s pole. Pokiaľ ide o to, čo to konkr�tne je, ľudia ho opisuj� r�zne, od toho, �e je to pole čchi, a� po magnetick� alebo elektrick� pole. Nič z toho v�ak nie je �plne v�sti�n�, preto�e pole okolo n�s je zlo�en� z mimoriadne rozmanit�ch druhov hmoty. V tom type vy��ej energie, ktor� si vyv�jame my, sa nach�dzaj� prakticky v�etky druhy hmoty, z ktor�ch s� utvoren� dimenzie vesm�ru. Je teda vhodnej�ie naz�vať ho energetick�m poľom, a takto ho zvyčajne aj naz�vame.

Povedzme si o tom, ako presne toto pole p�sob�. Ako viete, praktizujeme prav� Cestu, ktor� zahŕňa s�cit a je dokonale prisp�soben� povahe vesm�ru čen, �an, �en. Tak�e mnoh� z v�s vedia, pr�padne to u� za�ili, �e keď ste na na�om semin�ri, nem�te �iadne zl� my�lienky; a t�, ktor� predt�m zvykli fajčiť, na to teraz dokonca ani nepomyslia. V tomto priestore sa v�etci c�tia veľmi pokojne a pr�jemne. A pr�ve tak� je energia praktizuj�cich pravej Cesty, a takto sa človek c�ti v ich pr�tomnosti. V�č�ina z v�s si na konci tohto semin�ra skutočne vyvinie vy��iu energiu, keď�e v�m tu poskytujem v�etko, čo je potrebn� na praktizovanie opravdivej praxe, zatiaľ čo vy, na va�ej strane, pracujete na svojom charaktere v s�lade s na��m učen�m. Ak v tom budete pokračovať a vytrv�te v praktizovan�, va�a energia bude čoraz silnej�ia.

My ver�me v sp�su v�etk�ho �iv�ho, a nielen v dosiahnutie n�ho vlastn�ho oslobodenia. Tak�e keď sa falun ot�ča smerom dovn�tra, prin�a ��itok v�m a pri ot�čan� smerom von prospieva druh�m. Keď sa ot�ča smerom von, rozptyľuje energiu v prospech in�ch. Ka�d�, kto sa nach�dza v dosahu v�ho energetick�ho poľa, z toho bude mať ��itok a m��e sa c�tiť veľmi pr�jemne. Nech ste kdekoľvek, či u� na ulici, v pr�ci alebo doma, m��ete mať tak�to �činok na ľud�. M��ete nevedomky harmonizovať telo kohokoľvek, kto je vo va�ej pr�tomnosti, keď�e toto pole m� moc napraviť v�etko, čo je nespr�vne. A zahŕňa to aj choroby, preto�e ľudsk� telo by tak�to veci nemalo mať; choroba nie je prirodzen� stav tela. Va�e pole m��e mať tie� silu zmeniť ak�koľvek nevhodn� my�lienky, ktor� sa preh�ňaj� mysľou nemor�lneho človeka vo va�ej bl�zkosti. Alebo m��e sp�sobiť, �e človek, ktor� sa chystal vysloviť niečo vulg�rne, si to n�hle rozmysl� a nesprav� to. Ale toto je mo�n� iba s poľom energie, ktor� poch�dza z praktizovania opravdivej duchovnej praxe. Teraz by ste mali byť schopn� porozumieť star�mu budhistick�mu pr�sloviu, ktor� hovor�: �Spr�vanie a myslenie v bo�skom svetle ponoren�, bud� razom napraven�.�

Ako predstaviť t�to prax ostatn�m

Po z�častnen� sa n�ho semin�ra maj� mnoh� ľudia veľmi dobr� dojem z na�ej praxe a chc� ju odovzdať svojej rodine a priateľom. Je v poriadku to robiť. M��ete ju predstaviť komukoľvek. Ale je tu jedna vec, ktor� mus�m objasniť. Ned� sa peniazmi nijako vyč�sliť, čo v�etko sme pre v�s spravili. Rob� sa to v�lučne kv�li praktizovaniu, inak by to nebolo mo�n�. To znamen�, �e keď t�to prax odovzd�vate druh�m, nemali by ste sa sna�iť osobne z toho niečo z�skať. Tak�e nem��ete vyberať poplatky tak, ako ich za na�e semin�re vyber�me my. Poplatky s� pre n�s nevyhnutn� kv�li pokrytiu n�kladov na tlač kn�h a materi�lov, ako aj na v�etko to cestovanie, ktor� je spojen� s vyučovan�m praxe. Na�e poplatky s� najni��ie v krajine, no ako u� viete, pon�kame viac ne� ktokoľvek in�, keď�e my skutočne vedieme ľud� k vy��m duchovn�m �rovniam. Keď budete ľuďom predstavovať t�to prax, m�me pre v�s ako �iakov Falun Dafa nasleduj�ce dve pravidl�.

Prv�m pravidlom je, �e nesmiete vyberať �iadne poplatky. V�etko, čo v�m d�vame, je na to, aby sme v�s spasili a pripravili na duchovn� prax � a nie aby ste z toho mali svetsk� prospech. Ak si �čtujete poplatky, moje duchovn� tel� vezm� sp�ť v�etko, čo v�m bolo dan� a vy u� viac nebudete praktizuj�cimi Falun Dafa. V tom pr�pade ste ľud� neučili Falun Dafa. Mali by ste im predstaviť t�to prax bez pomyslenia na osobn� zisk. Malo by to byť dobrovoľn� gesto v slu�be in�m. Na�i �iaci uplatňuj� v�ade tak�to pr�stup a na�i dobrovoľn�ci v ka�dej oblasti id� v tomto smere dobr�m pr�kladom. Ka�d�, kto m� z�ujem, sa m��e pr�sť naučiť t�to prax a my mu v�dy bezplatne pom��eme.

Druh�m pravidlom je, �e nem��ete pliesť samotn� Dafa so svojimi vlastn�mi sk�senosťami alebo interpret�ciami. Napr�klad, keď budete niekomu predstavovať t�to prax, mali by ste jednoducho vysvetliť Falun Dafa na z�klade jeho vlastn�ch princ�pov, a nie na z�klade toho, čo ste videli svoj�m vn�torn�m okom alebo k čomu ste dospeli prostredn�ctvom �peci�lnych schopnost�. Tie obmedzen� pochopenia, ktor� ste z�skali na va�ej s�časnej �rovni praktizovania, naozaj veľa neznamenaj� a vo svojej hĺbke sa nedaj� porovn�vať so samotn�m učen�m. Tak�e je veľmi d�le�it�, aby ste na to pri predstavovan� tejto praxe d�vali odteraz pozor. T�mto sp�sobom budeme schopn� zachovať neporu�enosť učenia Falun Dafa.

Takisto v�m nie je dovolen� vyučovať prax tak�m sp�sobom, ak�m to rob�m ja, keď pri predn�an� oslovujem veľk� publikum, preto�e Fa nie je niečo, čo by ste mohli vyučovať vy sami. Je to preto, �e to, čo vyučujeme, je hlbok� a ďalekosiahle a zahŕňa to mnoho dimenzi�. Vy v�ak e�te st�le prech�dzate r�znymi �rovňami praktizovania, a ako budete pokračovať v poč�van� nahr�vok z na�ich predn�ok, zist�te, �e neust�le rob�te pokrok a prich�dzate k nov�m pochopeniam, s nov�mi pr�nosmi pre v�s. A plat� to e�te viac pre č�tanie tejto knihy. To, čo uč�m, v sebe zahŕňa mnoho vrstiev, a nie je to niečo, čo by ste mohli vyučovať vy sami. Taktie� by ste nemali pou��vať moje slov� ako va�e vlastn�, keď�e by sa to rovnalo plagi�torstvu m�jho učenia. Mali by ste to robiť tak, �e poviete presne to, čo som povedal ja a uvediete, �e takto som to povedal alebo nap�sal. Toto je skutočne jedin� sp�sob, ako to robiť. D�vodom je, �e ak to poviete takto, bude to niesť silu Dafa. No ak namiesto toho ľuďom predklad�te svoje vlastn� my�lienky, akoby boli samotn�m Falun Dafa, potom im v skutočnosti neodovzd�vate na�u prax a rovn� sa to jej podkop�vaniu. Va�e vlastn� my�lienky a n�zory nie s� učen�m Dafa a nemaj� silu spasiť ľud�, ani spraviť čokoľvek in�. Nikto z v�s nem��e vyučovať Fa tak�m sp�sobom, ak�m ho vyučujem ja.

Nov�m z�ujemcom m��ete predstaviť na�u prax tak, �e im prehr�te audio či video z�znamy na miestach praktizovania alebo kdekoľvek budete poskytovať v�učbu, a dobrovoľn�k ich potom m��e naučiť cvičenia. Takisto m��ete mať skupinov� diskusie, kde sa uč�te jeden od druh�ho a vz�jomne si vymieňate svoje pochopenia. Toto s� formy, ktor� pou��vame. Ďal�ou vecou je, �e by ste sa mali vyhn�ť tomu, aby ste nejak�ho učen�ka (alebo �tudenta), ktor� predstavuje Falun Dafa ostatn�m, naz�vali titulmi ako �učiteľ� alebo �majster�. Je iba jeden učiteľ tejto praxe. V�etci ostatn� s� praktizuj�ci, bez ohľadu na to, kedy začali praktizovať.

Niektor�ch z v�s m��e znepokojovať, �e pri zoznamovan� ľud� s touto praxou im nebudete schopn� dať falun alebo zharmonizovať ich telo tak, ako to rob�m ja. Nemus�te si s t�m robiť starosti. Ako som u� spom�nal, ka�d�ho z v�s sprev�dza jedno alebo viacer� z mojich duchovn�ch tiel, ktor� sa o tieto veci postaraj�. Ak to t� ľudia maj� v osude, dostan� falun priamo na mieste počas toho, ako im budete d�vať in�trukcie. A ak im to doteraz nebolo predurčen�, st�le ho m��u z�skať v priebehu praktizovania, hoci aj postupne, a moje duchovn� tel� prived� ich telo sp�ť do rovnov�hy. M��em v�s ubezpečiť, �e aj t� [ktor� nepri�li osobne], m��u z�skať v�etko, čo maj� mať. D� sa to za predpokladu, �e sa bud� naozaj pova�ovať za praktizuj�cich a dok�u si osvojiť na�e učenie a cvičenia, hoci aj samostatne � či u� č�tan�m kn�h, sledovan�m vide� alebo poč�van�m na�ich zvukov�ch nahr�vok.

Ďal�ou vecou, ktor� nem�te dovolen� robiť, je liečenie. Ka�d�, kto sa uč� Falun Dafa, m� pr�sne zak�zan� liečiť ľud�. Uč�me v�s, ako post�piť k vy��m r�am a nechceme, aby ste si vytvorili nov� prip�tanosti alebo po�kodili svoje telo. Pripojiť sa k n�mu skupinov�mu cvičeniu je lep�ie, ako robiť čokoľvek tomu podobn�, a keď budete cvičiť na spoločnom cvičebnom mieste, zist�te, �e to prospieva v�mu zdraviu viac, ne� ak�koľvek terapia alebo forma liečenia. Moje duchovn� tel� tam sedia v kruhu a nad cvičebn�m miestom je ochrann� �t�t, na ktorom je mohutn� falun; a sponad tohto �t�tu dohliada na cvičebn� miesto obrovsk� duchovn� telo. Toto miesto nie je ako v�č�ina in�ch miest, kde sa stret�vaj� be�n� ľudia, aby si zacvičili, ale je to miesto určen� na duchovn� kultiv�ciu. Mnoh� z n�s s mimozmyslov�mi schopnosťami videli, �e v�ade tam, kde sa z�deme kv�li praktizovaniu Falun Dafa, cel� to miesto je obklopen� ochrann�m �t�tom �iariacim červen�m svetlom a v�etko vo vn�tri je ponoren� v tejto �iare.

Moje duchovn� tel� [ktor� v�s sprev�dzaj�] m��u ľuďom poskytn�ť falun priamo, ale nemali by ste sa k tejto predstave prip�tať. Keď uč�te na�e cvičenia nov�ch z�ujemcov, mo�no poc�tia, �e z�skali falun a nad�ene v�m o tom povedia. Vy si m��ete myslieť, �e sa to stalo va��m pričinen�m, no nie je to tak. Hovor�m v�m to preto, aby som v�s nenechal vyvin�ť si t�to prip�tanosť. T� pr�cu vykonaj� moje duchovn� tel�. Teraz by ste u� mali spr�vne rozumieť tomu, ako maj� praktizuj�ci Falun Dafa ��riť prax.

Ktokoľvek pozmen� cvičenia Falun Dafa, po�kodzuje na�u prax a t�to �kolu. Ako pr�klad� uvediem človeka, ktor� obr�til na�e cvičebn� in�trukcie na kr�tke r�my. To bolo absol�tne nepr�pustn�. V�etky prav� cesty duchovnej praxe sa odovzd�vaj� e�te z čias spred p�somne zaznamenanej hist�rie a datuj� sa do ďalekej minulosti. Vďaka nim sa zrodilo nespočetn� mno�stvo nebesk�ch bytost�. Za norm�lnych okolnost� by sa nikto neodv�il niečo tak� pozmeniť. M��e sa to stať iba v tomto obdob� posledn�ch dn�. V minulosti by sa nikdy nič podobn� nevyskytlo. Tak�e mus�te byť v tejto veci obozretn�.

�TVRT�� PREDN��KA

Str�canie a z�skavanie

O str�can� a z�skavan� sa často diskutuje v s�vislosti s veden�m kl�torn�ho �ivota, ako aj �ir�ie medzi ľuďmi. Sp�sob, ak�m sa na to pozer�me my, je odli�n� od toho, ako to vid� v�č�ina ľud�. �Z�sluhy�, ktor� chc� ľudia zvyčajne za svoje �silie z�skať, pozost�vaj� zo svetsk�ch vec�, ako napr�klad u��vanie si �spe�nej�ieho a pr�jemnej�ieho �ivota. Pre n�s, praktizuj�cich, s� v�ak z�sluhy, ktor� očak�vame, �plne odli�nej povahy a je to niečo, čo by be�n� ľudia nikdy nemohli z�skať, aj keby chceli � iba�e by nast�pili cestu kultivačnej praxe.

My sa sna��me obetovať v oveľa v�č�ej miere, ako si to in� be�ne predstavuj�. Ľudia zvyčajne pova�uj� sami seba za �tedr�ch, keď robia nejak� dobročinn� skutky, poskytn� pomoc t�m, ktor� s� v n�dzi, pr�padne pom��u bezdomovcovi. Samozrejme, tieto veci s� jednou str�nkou �tedrosti a zahŕňa to určit� obetovanie sa. Znamen� to v�ak len to, �e ste menej prip�tan� k peniazom a materi�lnym veciam. My sa sna��me o oveľa v�č�ie obete, ako len tieto, nech u� by sa zdali akokoľvek v�znamn�. V r�mci n�ho duchovn�ho zu�ľachťovania sa sna��me vzdať �irokej �k�ly prip�tanost� � od vyvy�ovania sa cez z�visť, s�ťa�ivosť a� po vznetlivosť. Chceme sa vzdať ka�dej jednej veci, ktorej sa pr�li� dr��me. �Str�canie� spojen� s veden�m duchovn�ho �ivota teda vn�mame v ďaleko �ir�om zmysle, ako si to ľudia be�ne predstavuj�, keď�e si to vy�aduje vzdať sa v�etk�ch prip�tanost� a t��ob, ktor� s� v tomto svete be�n�.

Niektor�m z v�s sa to m��e zdať znepokojuj�ce, keď�e to znie, akoby sme skladali sľub chudoby, ako to robia mn�si a mn�ky, a pripad� v�m to e�te menej realizovateľn�, keď�e by ste to mali uskutočniť, zatiaľ čo �ijete a praktizujete v r�mci tejto spoločnosti. Ale v na�ej praxi je to tak, �e ka�d� z n�s sa ako člen spoločnosti sna�� viesť čo najnorm�lnej�� ivot a popritom sa venovať duchovnej praxi. Preto sa od v�s nevy�aduje, aby ste sa vzdali čohokoľvek v materi�lnom zmysle. M��ete si u��vať vysok� postavenie alebo byť nesmierne bohat�, pokiaľ k tomu nie ste prip�tan�, preto�e pr�ve to je pre n�s kľ�čov�.

Na�a prax sa zameriava priamo na va�e prip�tanosti. D�le�it� je, aby ste sa sna�ili čo najmenej starať o svoj vlastn� prospech a neznepokojovali sa spormi, ktor� m��u nastať s in�mi ľuďmi. Duchovn� prax, ktor� sa vykon�va v prostred� kl�tora či v �stran�, m� za cieľ odrezať človeka od spoločnosti a nasilu pretrhn�ť jeho spojenie s ňou; s� v�m odopret� materi�lne vymo�enosti a ste prin�ten� vzdať sa ich. Naproti tomu, vykon�vanie duchovnej praxe v spoločnosti si vy�aduje odli�n� pr�stup. �iada si to od v�s, aby ste na�li sp�sob, ako sa menej zauj�mať o materi�lne veci, a z�roveň viesť be�n� �ivot. Samozrejme, je ťa�k� to dosiahnuť, ale pr�ve to je podstatou na�ej praxe. Tak�e �straty�, ktor� si to vy�aduje, nie s� tak�, ako o nich ľudia be�ne uva�uj�. Stoj� tie� za zmienku, �e charitat�vne a dobročinn� aktivity, ktor�m sa ľudia venuj�, nemusia byť a� tak� zmyslupln�, ako sa m��e zdať, keď�e v dne�n�ch dňoch s� niektor� �obr�ci profesion�lmi a mo�no maj� dokonca viac peňaz� ako vy. Mali by sme sa sna�iť roz��riť svoj pohľad, stanoviť si vy��ie ciele a nezameriavať sa na maličkosti. V duchovnej praxi by ste mali sebaisto upriamiť pozornosť na to, čo je d�le�it�. Nakoniec zist�te, �e duchovn� prax je skutočne len o �str�can� zl�ch vec�.

Ľudia zvyčajne veria tomu, �e veci, ktor� chc�, s� dobr�, pričom z vy��ej perspekt�vy m��u byť v skutočnosti vn�man� ako sebeck� či kr�tkozrak�. Svetov� n�bo�enstv� učia, �e nech m�te ak�koľvek bohatstvo alebo vplyv, potrv� to len niekoľko desaťroč� a neprejd� s vami do nasleduj�ceho �ivota. Naopak, vy��ia energia, ktor� z�skavame z na�ej praxe, je veľmi cenn�, preto�e sa hromad� a uklad� na va�ej du�i a sprev�dza v�s v�etk�mi va�imi �ivotmi. Ba čo viac, m� potenci�l vysl��iť v�m bo�sk� poz�ciu, tak�e to nie je niečo, čo sa d� len tak ľahko z�skať. V�etko, čo budete musieť obetovať, s� ne�iaduce veci a t�mto sp�sobom budete schopn� znovu nadobudn�ť čistotu, ktor� ste kedysi mali. �Z�sluhy� z�skan� za va�e �silie s� teda obrovsk� a zahŕňa to nielen pozdvihnutie va�ej du�e, ale aj �ancu, �e jedn�ho dňa dosiahnete duchovn� dokonalosť a skutočne nadobudnete bo�skosť. Vyrie�i sa t�m z�kladn� ot�zka va�ej existencie. Samozrejme, nie je realistick� myslieť si, �e by ste sa dok�zali vzdať v�etk�ch svetsk�ch t��ob zo dňa na deň a splniť tak �tandard opravdiv�ho praktizuj�ceho. Mus� tam byť zohľadnen� určit� proces. Nemali by ste to v�ak brať ako povolenie k tomu, �e budete k praktizovaniu pristupovať ľahkov�ne a nedbanlivo. Mus�te byť na seba pr�sni, hoci v�m umo�ňujeme robiť postupn� pokroky. Nikto sa nestane bo�skou bytosťou zo dňa na deň. Vy�aduje si to určit� proces a postupom času k tomu dospejete.

Na�e duchovn� �silie n�s v skutočnosti �stoj� len to, čo aj tak nechceme: karmu. Je to niečo, čo ide ruka v ruke s prip�tanosťami. Napr�klad, ak m� niekto v�emo�n� druhy nezdrav�ch prip�tanost�, bude sa spr�vať sebecky a bude hnan� k robeniu nespr�vnych vec�. A jedin�, čo za svoje činy dostane, bude čierna l�tka, naz�van� karma. Tak�e karma je priamo spojen� s prip�tanosťami. Ak sa chcete oslobodiť od tejto ne�iaducej veci, budete najprv musieť zmeniť svoje sp�soby.

Premena karmy

Čierna a biela l�tka sa m��u na seba vz�jomne premieňať a jedna druh� nahradiť. Jednou z vec� sp��ťaj�cich tento proces je napr�klad to, keď sa človek dostane do sporu s niek�m in�m. Roben�m dobr�ch skutkov z�skate bielu l�tku, cnosť, zatiaľ čo zl� skutky v�m prines� čiernu l�tku, karmu. Karma sa m��e aj pren�ať. Nepoch�dza len zo skor�ieho obdobia v�ho �ivota, ako si mo�no ľudia myslia, ale hromad� sa počas mnoh�ch �ivotov. U� odd�vna sa verilo, �e du�a je nesmrteľn�. To by potom znamenalo, �e počas minul�ch inkarn�ci� sa du�a človeka mohla veľmi pravdepodobne zadl�iť voči druh�m, vyu��vať ich alebo mohla vykonať in� zl� veci, ako napr�klad vziať �ivot � a ka�d� tak�to čin m� za n�sledok vznik karmy. Karma je niečo, čo sa hromad� v in�ch dimenzi�ch a st�le v�s sprev�dza, rovnako ako cnosť. Obe m��u poch�dzať aj z in�ho zdroja, a to z rodinnej l�nie, resp. od predkov. Star�ia gener�cia zvykla hovorievať o zhroma�ďovan� cnosti či po�ehnania, a ako ich nieč� predkovia zhroma�ďovali, alebo o tom, ako ich niekto �str�cal� alebo �premrhal�. To, čo hovorili, bolo pozoruhodne presn�. V�č�ina ľud� by si dnes tak�to vyjadrenia nevzala k srdcu. V dne�nej dobe by v�s deti v�bec nebrali v�ne, ak by ste sa im pok��ali vysvetliť, �e nie s� dostatočne cnostn� alebo �e im ch�ba cnosť. Tie vyjadrenia v�ak boli v skutočnosti dosť hlbok�, preto�e to, ak� je niekto �cnostn��, nie je len o tom, �e m� u�ľachtil� myslenie alebo pr�kladn� mor�lne spr�vanie, ako to ľudia zvyčajne ber�. M� to aj svoju hmotn� podobu a obe tieto l�tky, ktor� som op�sal, s� pr�tomn� v na�ich tel�ch.

Niekto sa ma sp�tal, či čierna l�tka m��e br�niť človeku v postupe k pokročil�m �rovniam praktizovania. Dalo by sa to tak povedať, preto�e ak jej m� človek pr�li� veľa, ovplyvn� to jeho schopnosť veriť. Je to sp�soben� t�m, �e z tejto čiernej l�tky vznikne pole, ktor� obklop� telo človeka, uzavrie ho a t�m ho odre�e od povahy vesm�ru čen, �an, �en (pravdivosti, s�citu, zn�anlivosti). V d�sledku toho bude mať človek pravdepodobne slab� vieru. A tak bude pova�ovať reči o duchovn�ch či energetick�ch praxiach za naivn� a v�bec im nebude veriť; m��e mu to dokonca pripadať smie�ne. Prinajmen�om to tak často b�va. Neznamen� to v�ak, �e duchovn� prax preňho nebude mo�n� alebo �e toho nedosiahne veľa, keď ju sk�si. Ver�me, �e prostredn�ctvom Dafa je mo�n� v�etko, tak�e praktizovať m��e ktokoľvek, kto m� pre to srdce. Ako u� bolo povedan�: majster m��e naučiť remeslo, ale ost�va na učňovi, aby vykonal skutočn� pr�cu potrebn� na dosiahnutie pokroku. Ka�d�, kto je ochotn� trpezlivo vytrvať, dať do toho v�etko, čo si to vy�aduje a trochu trpieť, zist�, �e duchovn� prax sa d� zvl�dnuť. Ak ste hlboko odhodlan�, nebude existovať nič, čo by ste nedok�zali prekonať a m��em povedať, �e va�a karma nebude predstavovať �iaden probl�m.

Ľudia s v�č��m mno�stvom čiernej l�tky musia zvyčajne vynalo�iť viac �silia ako t�, ktor� maj� v�č�ie mno�stvo bielej l�tky, keď�e t� je svojou povahou v s�lade s vlastnosťami vesm�ru čen, �an, �en. Tak�e človek, ktor� m� viac bielej l�tky, z�ska vy��iu energiu jednoducho pozdvihnutn�m svojho myslenia a charakteru; m��e to dosiahnuť napr�klad dobr�m rie�en�m medziľudsk�ch sporov. Ľudia s v�č��m mno�stvom cnosti maj� silnej�iu vieru, s� schopn� zn�ať ťa�kosti, vydr�ať fyzick� n�mahu a dok�u si upevňovať svoju v�ľu; a st�le si bud� zvy�ovať energiu, aj keď trpia viac fyzicky ako psychicky. To sa v�ak ned� povedať o ľuďoch s v�č��m mno�stvom čiernej l�tky. T� najprv musia prejsť procesom, pri ktorom sa t�to hmota premen� na bielu l�tku, a t� sk�senosť je nesmierne bolestiv�. Tak�e zvyčajne je to tak, �e ľudia so slab�ou vierou toho musia vydr�ať viac, keď�e to znač�, �e maj� viac karmy. Duchovn� prax bude pre nich teda omnoho n�ročnej�ia.

Pozrime sa na konkr�tny pr�klad toho, ako sa to prejavuje pri praktizovan�. V budhistickej medit�cii sa vy�aduje, aby nohy zotrvali v lotosovej poz�cii po dlh�iu dobu, a s prib�daj�cim časom v nich človek začne pociťovať tŕpnutie. Rozru�� to myseľ a je to nesmierne �morn�. Je to nam�hav� tak pre myseľ, ako aj pre telo, a nie je to pr�jemn� zo �iadneho hľadiska. Niektor� ľudia nem��u t� bolesť v noh�ch zniesť a rad�ej ich zlo�ia, ne� by to mali vydr�ať; niektor� vydr�ia o trochu dlh�ie, no nakoniec nohy aj tak zlo�ia. Ich �silie t�m v�ak vyjde navnivoč. Ak teda vystriete nohy, strasiete z nich bolesť a potom budete op�ť pokračovať, neposl��i to ničomu dobr�mu. Ako sme vypozorovali, je to preto, �e bolesť v noh�ch pramen� z čiernej l�tky, ktorou s� zasiahnut�. T�to čierna l�tka je karma a utrpenie m� schopnosť odstr�niť ju a premeniť na cnosť. Keď sa v noh�ch objav� bolesť, znač� to, �e karma sa rozp��ťa, pričom v�č�ia bolesť odzrkadľuje v�č�ie vytl�čanie karmy. Tak�e bolesť v noh�ch sa neobjavuje bez pr�činy. Bolesť pociťovan� pri medit�cii prich�dza zvyčajne v n�valoch. M��e pr�sť vlna bolesti a bude obzvl�ť ťa�k� to vydr�ať, no hneď ako pominie, v�etko sa znovu ut�i; n�sledne sa bolesť objav� op�ť. Často to prebieha t�mto sp�sobom.

Keď�e karma sa odstraňuje k�sok po k�sku, len čo sa k�sok rozpust�, poc�time v noh�ch �ľavu, a keď sa vynor� ďal�� k�sok, znova v nich poc�time bolesť. Po tom, ako je t�to čierna l�tka odstr�nen�, nerozlo�� sa a nezmizne len tak. Aj tu plat� z�kon zachovania hmoty, a tak sa t�to rozpusten� karma premen� priamo na bielu l�tku, cnosť. K tejto premene m��e d�jsť vďaka tomu, �e človek trpel, vynalo�il �silie a vydr�al bolesť. Tvrd�me, �e cnosť z�skavaj� t�, ktor� dok�u zniesť bolesť, vydr�ať ťa�kosti a konaj� dobr� skutky; a pr�ve preto sa vy��ie uveden� udeje počas medit�cie. Len čo sa objav� bolesť, niektor� ľudia zlo�ia nohy a vystr� ich, stras� z nich bolesť, a a� potom nohy op�ť prekr�ia. T�m sa v�ak nič nedosiahne. To ist� plat�, keď ľudia vykon�vaj� cvičenie, pri ktorom musia dr�ať zdvihnut� ruky, no od �navy ich zlo�ia. Za čo sa poč�ta t�to tro�ka bolesti? Na dosiahnutie duchovn�ho cieľa sa vy�aduje omnoho viac, ne� len dr�anie zdvihnut�ch r�k. Tak�e toto s� niektor� veci, ktor� sa vyskytn�, keď s� meditačn� cvičenia s�časťou praxe.

Toto nie je hlavn� pr�stup, ktor� sa v na�ej praxi pou��va, hoci v nej zohr�va určit� �lohu. U n�s sa v�č�ina va�ej karmy obvykle premen� prostredn�ctvom medziľudsk�ch sporov, ktor� rozru�ia va�u myseľ. Keď v�s ľudia, s ktor�mi nevych�dzate dobre, skutočne irituj�, m��e to byť dokonca �mornej�ie ako fyzick� bolesť. Povedal by som, �e fyzick� bolesť je oveľa ľah�ie zniesť, keď�e ju m��ete jednoducho vydr�ať. Omnoho ťa��ie je zvl�dnuť to, keď proti v�m ľudia spriadaj� intrigy.

Aby som uviedol pr�klad, predstavte si, �e niekto, kto sa uč� na�u prax, pr�de do pr�ce a začuje dvoch ľud�, ako ho ohov�raj�. To, čo hovoria, je naozaj veľmi nepr�jemn� a začne v ňom kypieť hnev. Ale ako sme učili, praktizuj�ci by sa mal zdr�ať toho, aby opl�cal ranu sp�ť a v�dy by sa mal spr�vať podľa vysok�ch �tandardov. Spomenie si teda, ako som vyučoval, �e praktizuj�ci sa odli�uj� od ostatn�ch a mali by sa dr�ať vysok�ho mor�lneho �tandardu, a tak sa vyhne konfliktu so svojimi kolegami. No ak by v�s to v�bec nerozru�ilo, tak�to nap�t� situ�cie by sa častokr�t nepoč�tali, nedosiahlo by sa nimi to, na čo boli určen� a ani by v�m nepomohli zlep�iť sa. Z toho d�vodu to tento praktizuj�ci nedok�e pustiť z hlavy, znerv�zňuje ho to a m��e ho to naozaj vyprovokovať. Nedok�e sa teda ubr�niť pohľadu cez plece, aby sa pozrel na t�ch dvoch kolegov, ako ho �karedo ohov�raj�. Keď uvid� v�razy na ich tv�rach, nebude to schopn� zniesť a jeho hnev prudko vzplanie. Ak sa n�m nech� ovl�dnuť, m��e sa s nimi pustiť do h�dky priamo tam. Keď sa s niek�m nepohodnete, najťa��ie je ovl�dať svoju myseľ. Hoci by bolo pr�jemn� a jednoduch� zvl�dnuť to pomocou medit�cie, nie je to v�dy mo�n�.

To znamen�, �e odteraz sa vo va�ej praxi budete stret�vať so v�etk�mi druhmi tr�pen�. No uva�ujte, bolo by bez nich mo�n� dosiahnuť duchovn� pokrok? Ak by s vami ka�d� vych�dzal dobre, nikto by sa s vami neh�dal zo sebeck�ch d�vodov a nikdy by ste sa nestali terčom svetsk�ch prip�tanost�, v� charakter by sa nerozv�jal. Ak m�te r�sť a robiť pokroky, mus�te sa opravdivo zoceľovať prostredn�ctvom re�lne pre�it�ch sk�senost�. Niektor� ľudia nech�pu, prečo maj� po začat� praktizovania tak veľa probl�mov, ktor� s� prekvapivo be�n�. Je to preto, �e praktizujete uprostred be�nej spoločnosti. Neza�ijete nič extr�mne, ako napr�klad, �e v�s n�hle vytiahnu hore nohami do neba a tam v�s bud� tr�piť. Nebude to nič neobyčajn�. Va�e sk��ky bud� mať v�dy formu be�n�ch udalost�, ako napr�klad, �e niekto v�s vyprovokuje, nahnev�, bude s vami zle zaobch�dzať alebo v�s bude ur�ať bez zjavnej pr�činy. V�etko to posl��i na to, aby sa uvidelo, ako zareagujete.

S t�mito vecami sa stretnete kv�li va�im karmick�m dlhom, hoci sme ich pre v�s u� v�razne zredukovali. To m�lo, čo zostalo, bolo rozdelen� do r�znych f�z v�ho praktizovania a prevezme to formu tr�pen�. Tie s� určen� na rozvoj v�ho charakteru, posilnenie va�ej v�le a odstr�nenie va�ich prip�tanost�. S� to sk��ky vytvoren� presne pre v�s a vyu�ijeme ich na zlep�enie v�ho charakteru. Z�roveň v�m ich pom��eme prekonať. Pokiaľ dok�ete pozdvihn�ť svoju myseľ, v�etky z nich sa bud� dať prekonať. Mali by ste byť schopn� cez ne prejsť, iba�e by ste neboli dostatočne odhodlan�. Tak�e odteraz si u� nemyslite, �e probl�my, ktor� s ľuďmi za��vate, s� n�hodn�. Nie s�, napriek tomu, �e pr�du znenazdajky. S� určen� na zlep�enie v�ho charakteru. Pokiaľ sa v nich dok�ete zachovať ako praktizuj�ci, budete ich schopn� dobre zvl�dnuť.

Prirodzene, keď sa bud� bl�iť sk��ky či nap�t� situ�cie, nebudete na ne upozornen� vopred. Ak by v�m bolo v�etko odhalen�, znemo�nilo by to v� duchovn� rast a tie udalosti by tak nesplnili svoj �čel. Zvyčajne pr�du nečakane, aby sk��ali v� charakter a pomohli v�m r�sť; t�m sa v� charakter uk�e tak�, ak� naozaj je. Tak�e nap�t� situ�cie s druh�mi sa neobjavia len tak n�hodne. N�ročn� situ�cie sa bud� odohr�vať počas celej va�ej praxe a napom��u premene va�ej karmy. Na rozdiel od toho, ako si to ľudia predstavuj�, s� oveľa �mornej�ie ako pretrpenie fyzickej bolesti. Je nere�lne myslieť si, �e by ste si mohli vyvin�ť vy��iu energiu len dlh�mi hodinami medit�cie a cvičenia, pr�padne st�tia v nejakej �peci�lnej poz�cii, a� k�m v�s nezačn� bolieť ruky aj nohy. To sl��i len na premenu v�ho p�vodn�ho tela (benti*). St�le v�ak potrebujete byť posilnen� energiou vy��ej �rovne; samotn� vykon�vanie cvičen� nevedie k duchovn�mu rastu. Kľ�čom ku skutočn�mu duchovn�mu pokroku je upevňovanie va�ej v�le. Ak by na to stačila len fyzick� n�maha, mohli by sme očak�vať, �e v�etci roľn�ci v Č�ne by sa stali veľk�mi sv�tcami vzhľadom na z�ťa�, ktor� musia vydr�ať. Nech by ste prech�dzali fyzicky č�mkoľvek, nevyrovnalo by sa to ich n�mahe, keď deň čo deň unaven� a vyčerpan� pracuj� na poli pod p�liacim slnkom. Nie je to teda tak� jednoduch�. Ako to vid�m ja, ovl�danie mysle je prav�m kľ�čom k dosiahnutiu duchovn�ho cieľa a je t�m, čo skutočne umo�ňuje robiť pokroky.

Počas procesu premeny karmy by sme sa mali sna�iť zostať s�citn� a l�skav�. Takto v� �sudok nebude zahmlen� situ�ciou, ktor� nastane a nepovedie v�s k nespr�vnemu rie�eniu vec�, ako sa to ľuďom be�ne st�va. Nech by pri�lo čokoľvek nepredv�dan�, budete schopn� to zvl�dnuť. Ak je va�e srdce v�dy veľmi l�skav� a s�citn�, budete mať zvyčajne čas aj priestor na zamyslenie sa, keď situ�cie vyvstan� nečakane. Naopak, ak ste v�dy ha�teriv� a neust�le sa p��ťate s ľuďmi do h�dok, mysl�m, �e keď sa objavia probl�my, nevyhnutne sa dostanete do sporu. Tak�e ako to vid�m ja, nap�tia, ktor� za��vate, s� na to, aby premenili čiernu l�tku vo va�om tele na bielu l�tku, cnosť.

Keď ľudstvo dosiahlo tento bod, prakticky ka�d� sa rod� s karmou nahromadenou z minul�ch �ivotov a jej mno�stvo na tele ka�d�ho človeka je značn�. Často to teda funguje tak, �e zatiaľ čo sa va�a karma spl�ca a premieňa, s�časne s t�m sa vyv�ja aj va�a energia a charakter. Tak�e ak sa ocitnete v situ�cii, �e niekto sk��a v� charakter, m��e to byť odrazom p�sobenia tohto procesu. Keď to vydr��te, va�a karma sa zmen��, v� charakter sa pozdvihne a va�a energia st�pne. V�etko to navz�jom �zko s�vis�. Ľudia v minulosti boli veľmi cnostn�, mali u�ľachtil� povahu, a aj keď prekonali čo i len mal� sk��ky, mohli vďaka tomu z�skať vy��iu energiu. Ale dnes u� ľudia nie s� tak�to. Len čo to začne byť ťa�k�, maj� tendenciu stratiť nad�enie pre duchovn� prax a potom jej prest�vaj� veriť, čo veci e�te viac sťa��.

H�dky či zl� zaobch�dzanie, s ktor�mi sa počas praktizovania stretnete, m��u vych�dzať z nasleduj�cich dvoch scen�rov. Jedn�m z nich je, �e vy ste s t�mto človekom zaobch�dzali zle v minulom �ivote. Mo�no v�s t� situ�cia ťa�� a nedok�ete pochopiť, �e by sa k v�m mohol niekto takto spr�vať. Nu�, potom ste sa vy nemali k nemu takto spr�vať v minulosti. Mohli by ste povedať, �e ste o tom vtedy nevedeli a �e tento �ivot nem� nič dočinenia s minul�m �ivotom. No nem��ete to len tak odp�sať. Druhou mo�nosťou je fakt, �e pri ka�dom spore, do ktor�ho sa dostanete, zaručene doch�dza k premene karmy, preto by ste mali konať veľkodu�ne a nerie�iť to tak, ako v�č�ina ľud�. Toto by sa malo uplatňovať v kancel�rii či na akomkoľvek inom pracovisku, a dokonca aj keď prev�dzkujete svoj vlastn� podnik. A nie je to inak ani pri kontakte s ľuďmi be�ne na verejnosti. Ned� sa vyhn�ť určitej forme interakcie so spoločnosťou. Prinajmen�om m�te kontakt so svojimi susedmi.

Keď�e ste s�časťou spoločnosti, pri interakcii s in�mi ľuďmi za�ijete r�zne zlo�it� situ�cie. Pre t�ch z v�s, ktor� praktizuj� v r�mci spoločnosti, nez�le�� na tom, ak� ste bohat� alebo vplyvn�, či ste �ivnostn�ci a pracujete sami, alebo m�te podnik či obchodujete akokoľvek in�č: kľ�čov� je obchodovať čestne a jednať poctivo. V tejto spoločnosti maj� existovať r�zne odvetvia a profesie. To, čo je d�le�it�, je va�e srdce, nie va�e povolanie. O v�č�ine obchodn�kov maj� ľudia u� odd�vna mienku, �e s� nečestn�, čo v�ak nie je veľmi spr�vny pohľad na vec. Ja by som povedal, �e probl�m je v ľudsk�ch srdciach. Ak m�te dobr� srdce, budete podnikať čestne, a ak dok�ete zarobiť viac peňaz� ako ostatn�, bude to odrazom v�ho �silia; tie peniaze ste z�skali pr�cou. Dostať zaplaten� za vykonanie poctivej pr�ce vych�dza zo z�kona str�cania a z�skavania. M��ete byť dobr�mi ľuďmi v akejkoľvek spoločenskej vrstve. Ka�d� vrstva vr�tane tej vy��ej m� svoje �pecifick� medziľudsk� probl�my. V�dy s� tam v�ak vhodn� sp�soby, ako ich rie�iť. Nech u� ste v akejkoľvek spoločenskej vrstve, m��ete byť dobr�mi ľuďmi a mať pritom menej t��ob či prip�tanost�. Duchovn� pokrok je mo�n� v ka�dej spoločenskej vrstve, a vy sa m��ete v�dy prejaviť ako dobr� ľudia.

Či u� je to v �t�tnych podnikoch alebo kdekoľvek inde, medziľudsk� z�le�itosti, s ktor�mi sa dnes ľudia v Č�ne stret�vaj�, s� dosť abnorm�lne. Je to niečo, čo sa v in�ch krajin�ch nevid� a nedialo sa to ani v minulosti. Keď sa chc� ľudia dostať dopredu, dost�vaj� sa do prudk�ch h�dok a intriguj� proti sebe dokonca aj kv�li malichernostiam. My�lienky, ktor� maj� a taktiky, ku ktor�m sa uchyľuj�, s� hrozn�. Je ťa�k� byť tam dobr�m človekom. Napr�klad, jedn�ho dňa pr�dete do pr�ce a v�imnete si, �e niečo nie je v poriadku. Nesk�r sa dozviete, �e v�s niekto �karedo ohov�ral a sťa�oval sa na v�s ��fovi, č�m o v�s vytvoril zl� obraz. Potom spozorujete, �e na v�s kolegovia zvl�tne hľadia. Be�n� človek by nebol schopn� zniesť tak�to pon�enie. Sna�il by sa to vr�tiť tomu, kto to sp�sobil a nakloniť si ľud� na svoju stranu. Takouto reakciou by ste mohli z�skať re�pekt svetsk�ch ľud�, ale bolo by to pod �roveň praktizuj�ceho. Ak sa pomst�te ako be�n� ľudia, budete ako oni, a ak v�s to pob�ri dokonca viac, ako by to bolo u ľud� be�n�, budete hor�� ako oni.

Ako by sme teda mali rie�iť tak�to situ�cie? Keď sa dostaneme do nezhody, mali by sme v prvom rade zostať pokojn� a nespr�vať sa ako t� druh�. Samozrejme, je v poriadku pok�siť sa to s dobr�m �myslom vysvetliť; nie je nič zl� na tom, keď sa človek sna�� veci objasniť. Ale ak to urob�te s pr�li�nou prip�tanosťou, nedopadne to dobre. Keď za��vame tieto zlo�it� situ�cie, nemali by sme reagovať tak ako ten druh� človek. Ak sa zn�ite na jeho �roveň, potom sa od neho nijako nel�ite. Nielen�e by ste nemali reagovať ako on, ale nemali by ste c�tiť ani nen�visť či rozhorčenie. A mysl�m to v�ne. Ak�koľvek roztrpčenosť voči druh�mu človeku znamen�, �e v�s premohol hnev. V tom pr�pade ste zlyhali v naplnen� �tandardu �en (zn�anlivosti), ani nehovoriac o �an (s�cite). My v�ak praktizujeme čen, �an, �en (pravdivosť, s�cit, zn�anlivosť). Nem��ete sa teda spr�vať ako ten druh� človek a naozaj sa nesmiete nahnevať � aj keď v�s znemo�nil natoľko, �e ani nedok�ete zdvihn�ť svoju hlavu. Namiesto toho, aby ste sa naňho hnevali, mali by ste mu vo svojom srdci poďakovať, a to �primne. Svetsk� ľudia si m��u myslieť, �e ak by ste reagovali takto, spravili by ste zo seba hlup�kov. No m��em v�s ubezpečiť, �e to tak nie je.

Z toho vypl�va, �e by ste sa mali dr�ať vysok�ch �tandardov, keď�e ste praktizuj�ci. Nem��ete skr�tka robiť veci tak ako ostatn�. T�ch, ktor� sa venuj� duchovnej praxi, očak�vaj� omnoho cennej�ie veci, a preto sa mus�te vo svojom �ivote riadiť vy��mi princ�pmi. No ak sa spr�vate ako ten dotyčn�, s ktor�m za��vate probl�my, budete rovnak� ako on. Povedal som, �e by ste mali voči nemu c�tiť sk�r vďačnosť ako rozhorčenie. Aby ste pochopili, prečo je to tak, len zv�te, čo z toho cel�ho z�skate. Z�kony tohto vesm�ru stanovuj�, �e nič nemo�no z�skať bez toho, aby to so sebou nenieslo nejak� straty; v�etko niečo stoj�. Tento človek mohol sp�sobiť, �e pred druh�mi vyzer�te zle a zaobch�dzal s vami nespravodlivo, tak�e vo svetskom pon�man� je to on, kto z�skal. No č�m hor�� obraz o v�s vytvoril a č�m v�č�iu sc�nu vyvolal, t�m viac ste toho museli zniesť, pričom o toľko viac cnosti on strat� � a t� sa v�etka prenesie na v�s. Zatiaľ čo to v�etko zn�ate, je mo�n�, �e sa v�s to dokonca ani nedotkne a nebude v�s to ťa�iť.�

Z�kony vesm�ru taktie� stanovuj�, �e karma človeka, ktor� veľmi trp�, bude premenen�. V scen�ri, ktor� som pr�ve op�sal, ste to boli vy, kto vydr�al zl� zaobch�dzanie, tak�e va�a karma sa premen� na cnosť ekvivalentn� tomu, koľko ste pretrpeli. A cnosť je, samozrejme, to, čo praktizuj�ci chce. Tak�e je v tom aj druh� v�hoda, a to t�, �e va�a karma sa vďaka tomu zmen�ila. Okrem toho, len ťa�ko by ste si mohli zlep�iť svoj charakter, ak by ste nemuseli prech�dzať podobn�mi situ�ciami, ak� v�m vytvoril ten človek. Keby sme v�etci navz�jom dobre vych�dzali a neust�le iba meditovali ako jedna �ťastn� rodina, nemohli by sme očak�vať, �e sa na�a energia zv��i. V skutočnosti to bolo pr�ve vďaka situ�cii, ktor� vytvoril ten človek, �e ste mali pr�le�itosť pracovať na svojom charaktere a r�sť. Za predpokladu, �e ste tak urobili, je tam potom tretia v�hoda. A keď�e ste praktizuj�ci, zaka�d�m, keď sa zv��i v� charakter, porastie aj va�a energia. Z�skate tak �tyri za jedno. Je na tom teda niečo, za čo by ste nemali byť vďačn�? Naozaj by ste voči tej osobe mali c�tiť vďačnosť, a mysl�m to v�ne.

Samozrejme, �e �mysel tej druhej osoby bol zl�, lebo inak by v�m nedala cnosť. Poskytla v�m v�ak pr�le�itosť na upevnenie v�ho charakteru, a pr�ve to je pre n�s v duchovnej praxi podstatn�. Je to preto, �e duchovn� rast sa d� dosiahnuť iba zmen�en�m va�ej karmy a jej premenou na cnosť, čo sa udeje počas toho, ako pracujete na svojom charaktere. V�etko je to teda navz�jom prepojen�. Bytosti vo vy��ch r�ach sa pozeraj� na dianie v tomto svete �plne in�č ako be�n� ľudia. Ak sa budete pozerať na veci z vy��ej �rovne, bud� sa v�m rozhodne javiť inak. To, čo sa n�m v tomto pozemskom svete zd� �spr�vne�, m��e byť z vy��ej �rovne vn�man� opačne. Iba to, čo sa pova�uje za spr�vne z pohľadu vy��ch �rovn�, sa zv�č�a uk�e byť naozaj spr�vne.

Vysvetlil som v�m princ�py vesm�ru do hĺbky a d�fam, �e keď pre v�s bud� zrozumiteľn�, začnete sa �primne venovať duchovn�mu praktizovaniu. Niektor�m z v�s � keď�e ste st�le s�časťou tejto spoločnosti � sa m��e zdať bezprostredn� v�benie svetsk�ch vec� pr�li� siln� na to, aby ste mu odolali. Niektor� ľudia sa priveľmi nech�vaj� ovplyvniť svetskou spoločnosťou a neusiluj� sa o vy��ie �tandardy. Samozrejme, ak sa niekto chce stať dobr�m človekom v be�nom zmysle slova, nie je nič zl� na vzhliadan� k hrdinom či nejak�m osobnostiam. T� v�ak m��u sl��iť len ako pr�klad pre nepraktizuj�cich. �spech v duchovnej praxi z�vis� predov�etk�m od toho, koľko srdca do nej vlo��te, a od va�ej vlastnej schopnosti rozli�ovať. Nie je tam pr�klad, ktor� by ste mohli nasledovať. M�te to �ťastie, �e v�m bol vysvetlen� Falun Dafa, keď�e niečo tak� sa nikdy predt�m verejne nevyučovalo, a to dokonca ani t�m, ktor� sa sna�ili duchovne rozv�jať. Tak�e s vedomosťami, ktor� m�te, m��ete teraz uplatňovať Falun Dafa vo svojom �ivote a ver�m, �e sa v�m bude dariť. Je len na v�s, ako v�m to p�jde a ako ďaleko pokroč�te.

Samozrejme, premena va�ej karmy nebude v�dy prebiehať tak�m sp�sobom, ako som pr�ve op�sal; existuj� aj in� mo�nosti. M��e sa to odohrať v spoločnosti, ako aj doma. M��ete naraziť na probl�my, keď p�jdete po ulici, alebo aj v inom spoločenskom prostred�. Budete prin�ten� vzdať sa v�etk�ch svetsk�ch prip�tanost�, ktor�ch sa dr��te. Ka�d� jedna prip�tanosť, ktor� m�te, mus� byť odstr�nen� a uskutočn� sa to prostredn�ctvom r�znorod�ch scen�rov, v ktor�ch budete musieť zakopn�ť alebo sa činiť biedne, z čoho z�skate nov� duchovn� pochopenia. Tak�mto sp�sobom cez to dok�ete prejsť a uspieť.

Tu je pr�klad vcelku typick�ho scen�ra. Mnoh� ľudia si v�imli, �e keď robia na�e cvičenia, ich man�el alebo man�elka sa veľmi rozč�lia. Hneď ako začnete cvičiť, dostan� z�chvat hnevu. Ale ak rob�te in� veci, nebude im to prek�ať. Mo�no ich nete��, keď tr�vite veľa času stolov�mi hrami, no nie je to nič v porovnan� s t�m, ako sa nahnevaj�, keď cvič�te. Va�a prax ich nijako neru�� ani neobťa�uje, a mali by ju vn�mať ako dobr� vec, keď�e sa star�te o svoje telo. Ale hneď ako začnete cvičiť, vybuchn� od hnevu. V niektor�ch pr�padoch to dokonca dospelo a� do bodu, �e tie man�elsk� p�ry uva�ovali o rozvode. Av�ak len m�lo praktizuj�cich sa hlb�ie zamyslelo nad t�m, prečo sa to deje. Ak po jednom z tak�chto incidentov po�iadate man�ela alebo man�elku, aby v�m vysvetlili d�vod svojho hnevu, nebud� mať �iadne argumenty. Naozaj to nebud� vedieť vysvetliť a bud� s�hlasiť s t�m, �e by sa nemali tak rozč�liť a nechať svoj hnev takto vzplan�ť. Čo sa teda v skutočnosti deje? Ako postupujete v praktizovan�, va�a karma sa mus� premeniť. Aby sa to v�ak mohlo uskutočniť, mus� s t�m byť spojen� nejak� strata. No m��ete si byť ist�, �e nech to stoj� čokoľvek, určite to pre v�s bude pr�nosn�.

Pozrime sa na ďal�� mo�n� scen�r, keď v�m va�a man�elka začne strpčovať �ivot, len čo vojdete do dver�. Ak sa v�m t� situ�ciu podar� trpezlivo vydr�ať, sprav�te v ten deň vo svojom praktizovan� pokrok. Hoci zvyčajne vych�dzate ako p�r dobre, keď�e viete, ak� d�le�it� je cnosť, m��e sa stať, �e to na v�s bude u� pr�li�. Jej v�buch hnevu m��ete vn�mať ako osobn� ur�ku, bude sa v�m to zdať jednoducho prehnan�, a tak sa s ňou pust�te do h�dky. No t�m by sa prakticky zmaril pokrok, ktor� ste mohli v ten deň spraviť vo svojom praktizovan�. Tento incident sa udial preto, �e pr�ve v tej chv�li tam bola karma a va�a man�elka v�m ju pom�hala odstr�niť. Vy ste to v�ak neprijali a namiesto toho ste podľahli bojovnosti. Tak�e karma nebola odstr�nen�. Je mno�stvo tak�chto pr�padov. Mnoh� z v�s za�ili podobn� situ�cie, ale pr�li� o nich neuva�ovali. Len si vezmite, �e va�a �ena v�m neust�le strpčuje �ivot kv�li v�mu praktizovaniu � hoci je to niečo dobr� � pričom jej nevad�, keď rob�te čokoľvek in�. Skutočnosť je tak�, �e v�m nevedomky pom�ha odstr�niť karmu. To v�ak neznamen�, �e s vami bojuje iba navonok a vo vn�tri je na v�s st�le dobr�. Ten hnev skutočne poch�dza z jej vn�tra. M��ete si byť ist�, �e nech je va�a karma prenesen� na kohokoľvek, bude sa t�m c�tiť rozru�en�.

Zlep�ovanie charakteru

Mnoh� ľudia sa nech�vaj� ovl�dnuť svojimi my�lienkami, čo im sp�sobuje mno�stvo probl�mov a vedie to k stagn�cii ich duchovn�ho pokroku. Napr�klad, niektor� ľudia prirodzene disponuj� pomerne dobr�m charakterom (�in-�ingom), a keď začn� praktizovať, ich vn�torn� oko sa m��e n�hle otvoriť na vysokej �rovni. Keď�e maj� dobr� vroden� z�kladňu a vynikaj�ci charakter, r�chlo si vyvin� vy��iu energiu. Keď v�ak v�voj ich energie napokon dobehne v�voj charakteru, a m� sa ďalej vyv�jať, nap�tia a medziľudsk� konflikty sa bud� musieť zintenz�vniť. Tak�e praktizuj�ci s dobr�m duchovn�m potenci�lom sa zvyčajne stretn� s t�m, �e ich praktizovanie ide spočiatku dobre a energiu z�skavaj� ľahko, no potom sa z ničoho nič ocitn� zavalen� probl�mami, čo ich zneist�. Zd� sa, �e v�etko sa odrazu zhor�uje, od toho, �e s nimi druh� zle zaobch�dzaj�, a� po nahnevan�ho ��fa či nap�t� situ�ciu doma. V�ade sa vyn�raj� probl�my a zd� sa, akoby to ned�valo zmysel. Ich počiatočn� hladk� plavba bola v skutočnosti sp�soben� t�m, �e vďaka ich dobrej vrodenej z�kladni r�chlo dosiahli určit� �roveň. To sa v�ak zďaleka nepribli�uje �rovni, ktor� praktizuj�ci potrebuje na dosiahnutie duchovnej dokonalosti. St�le je potrebn� ďal�� pokrok. Tak�e latka sa mus� zdvihn�ť. A a� keď prekonaj� t�to nov�, vy��iu latku, bud� schopn� post�piť za hranicu toho, kam sa dostali pri počiatočnej hladkej plavbe vďaka svojim dobr�m vroden�m vlastnostiam.

S� aj ľudia, ktor� ods�vaj� začiatok duchovnej praxe kv�li tomu, �e si chc� najprv niečo na�etriť a zaistiť, aby bola ich rodina finančne zabezpečen� a bez starost�. To mi v�ak pripad� len ako zbo�n� prianie. Po prv�, nie je nakoniec vo va�ej moci zmeniť �ivot alebo osud in�ho človeka, aj keď je to v� najbli�� pr�buzn�. Mohli by ste skutočne zmeniť osud človeka? A po druh�, ak by ste doma nemali �iadne starosti alebo probl�my, z čoho by potom pozost�vala va�a duchovn� prax? Ak by bol v� �ivot pln� pohodlia a bezstarostnosti, bolo by ťa�k� duchovne r�sť. Nie je to teda tak, ako si to mo�no predstavujete s va��m be�n�m uva�ovan�m.

V duchovnej praxi mus�te prech�dzať sk��kami, ktor� sl��ia na preverenie toho, či sa dok�ete odp�tať od va�ich em�ci� a t��ob, ako aj od vplyvu, ktor� nad vami maj�. Ak ste k t�mto veciam prip�tan�, bude v�m to br�niť v dosiahnut� pokroku. V�etko m� svoju pr�činu. Čo rob� ľud� ľuďmi? Je to pr�ve pr�tomnosť citov, keď�e ľudia jednoducho �ij� pre city. Prechov�vaj� l�sku k členom rodiny, romantick� l�sku, l�sku k rodičom, city s�visiace so vzťahmi, ako aj n�klonnosť spojen� s priateľstvom. Ľudia konaj� na z�klade citov�ch p�t a em�cie v�s sprev�dzaj� v�ade, kam idete. V�etko ľudsk� v tomto svete poch�dza z citov; od toho, čo človek m� alebo nem� r�d, cez radosť a sm�tok a� po l�sku a nen�visť. Ak sa z toho nedok�ete vymaniť, bude v�m to v duchovnom praktizovan� sp�sobovať probl�my. T�, ktor� to dok�u, bud� osloboden� od ľudsk�ch citov a nebud� nimi pohnut�. Namiesto toho vyst�pi s�cit, niečo oveľa vzne�enej�ie. Samozrejme, je nepravdepodobn�, �e by ste dok�zali skoncovať s citmi zo dňa na deň; duchovn� kultiv�cia je dlhou cestou postupn�ho odstraňovania prip�tanost�. Mus�te v�ak byť na seba pr�sni.

Nap�t� situ�cie s in�mi ľuďmi sa u na�ich praktizuj�cich vyskytn� neočak�vane. Ako sa na ne potom m��ete pripraviť? Ak dok�ete byť v�dy s�citn� a pokojn�, probl�my, ktor� sa vo va�om �ivote objavia, vyrie�ite dobre, keď�e v určitom zmysle budete mať niečo ako tlmič. Ak budete v�dy s�citn� a l�skav� k druh�m, ak sa k ľuďom budete spr�vať ohľaduplne a ak dok�ete ak�koľvek situ�cie, do ktor�ch sa s ľuďmi dostanete, rie�iť tak, �e najprv zv�ite, ako bud� va�e kroky prijat� druhou stranou a či t�m niekomu neubl�ite, veci sa bud� vyv�jať dobre. Pri praktizovan� by ste sa mali dr�ať vysok�ch �tandardov a dv�hať svoju latku čoraz vy��ie.�

Niektor�m ľuďom akoby st�le ch�bala viera. Napr�klad, mo�no uvidia zjavenie vy��ej bytosti, ktor� uctievaj� a ku ktorej sa modlia, ale do svojich modlitieb vkladaj� v�emo�n� sťa�nosti t�kaj�ce sa ich nevysly�an�ch prosieb, keď�e maj� pocit, �e t�to bytosť toho pre nich veľa nespravila a ani im nijako neuľahčila �ivot. Samozrejme, ona ich �elania nespln�, keď�e tr�penia v ich �ivote boli v skutočnosti napl�novan� ňou a boli určen� na zlep�enie ich charakteru; napokon, veci ako medziľudsk� trenice m��u veľmi napom�cť k zdokonaleniu charakteru človeka. Tak�e bo�sk� bytosti zvyčajne nepom��u tak, ako by si to ľudia �elali. Ak by vy��ia bytosť splnila va�e svetsk� prosby, neexistoval by sp�sob, ako by ste si mohli zlep�iť svoj charakter alebo zv��iť energiu; zmarilo by to cel� zmysel tej ťa�kosti. Ako to vidia bo�sk� bytosti, ľudsk� �ivot nie je s�m o sebe konečn�m cieľom, ale sl��i na n�vrat do nebies. S� presvedčen�, �e č�m viac ťa�kost� za�ijete, t�m lep�ie, keď�e tak�mto sp�sobom m��ete r�chlej�ie splatiť svoje karmick� dlhy. Ale niektor� ľudia to jednoducho nedok�u pochopiť. Keď ich modlitby zostan� nevysly�an�, m��u sa začať sťa�ovať svojmu Bohu, �e aj napriek v�etk�mu ich uctievaniu nedostali �iadnu pomoc. Niektor� sa nahnevaj� a� natoľko, �e dokonca rozbij� svoje sakr�lne sochy a začn� svojho Boha prekl�nať. Ich charakter t�m klesne a v�etka vy��ia energia, ktor� mali, sa vytrat�. Keď si uvedomia, �e u� nič nemaj�, začn� sa na svojho Boha hnevať e�te viac a bud� si myslieť, �e im nič� �ivot. Hodnotia charakter vy��ej bytosti a z�le�itosti vy��ej �rovne ľudskou logikou a ľudsk�mi krit�riami, čo je nepr�pustn�. Ľudia teda často zlyh�vaj�, keď pova�uj� ťa�kosti vo svojom �ivote za nespravodliv�, a mnoh� v d�sledku toho spadli.

Mnoho zn�mych učiteľov energetick�ch prax� kleslo v posledn�ch rokoch nadol. Opravdiv� majstri sa v�ak po splnen� svojej historickej misie stiahli z oč� verejnosti. Akt�vni zostali len t�, ktor� stratili svoj smer v tejto spoločnosti, ich charakter upadol a oni pri�li o vy��iu energiu, ktor� mali. Pomocn� du�a určit�ch ľud�, ktor� s� st�le verejne akt�vni a do istej miery sl�vni, bola odveden� ich majstrom, a energiu si vzala so sebou. Majstri t�chto ľud� toti� videli, �e prepadli svetsk�m veciam, ako je sl�va a bohatstvo, a �e by sa neboli schopn� vyslobodiť. Tak�to pr�pady s� be�n� a nie je to nič neobvykl�.

V na�ej �kole je zriedkav� vidieť ľud� takto spadn�ť, a hoci tak�to pr�pady existuj�, nestoja za zmienku. Av�ak pozit�vne charakterov� zmeny, ktor�mi ľudia v na�ej praxi prech�dzaj�, s� pozoruhodn�. Raz sme mali �tudentku v provincii �an-tung, ktor� pracovala v textilnej tov�rni a po tom, ako sa naučila Falun Dafa, začala t�to prax učiť aj svojich kolegov. V�sledkom bolo, �e pr�stup v celej tov�rni sa zmenil k lep�iemu. Predt�m si zamestnanci zvykli schov�vať pod oblečenie mal� uter�ky a brať si ich domov. Av�ak po tom, ako sa t�to pani naučila na�u prax, nielen�e prestala brať veci domov, ale rozhodla sa dokonca vr�tiť to, čo predt�m vzala. Keď na nej ostatn� v tov�rni videli t�to zmenu, tie� si prestali brať veci a niektor� dokonca vr�tili to, čo si vzali. Toto nastalo v celej tov�rni.

V ďal�om meste sa koordin�tori n�ho cvičebn�ho miesta i�li pozrieť do jednej tov�rne, ako sa tam učen�kom Falun Dafa dar�. Mana��r tov�rne ich vy�iel osobne priv�tať a povedal: �Odkedy sa t�to zamestnanci učia Falun Dafa, ťahaj� nadčasy, pracuj� svedomito a s veľk�m nasaden�m. Nesťa�uj� sa na pr�cu, ktor� im pridelia a nemyslia len na seba. T�m, �e s� tak�to, zmenili mor�lku v celej tov�rni a na�e zisky st�pli. Va�a met�da je ��asn�. Keď bude v� učiteľ nabud�ce v meste, r�d by som sa z�častnil va�ich semin�rov.� Hoci hlavn�m cieľom Falun Dafa je duchovn� rozvoj, a nie dosahovanie tak�chto zmien, napriek tomu m��e prispieť k upevneniu slu�nosti a mor�lky v spoločnosti. Ak by sa ka�d� človek začal zam��ľať s�m nad sebou a zva�oval, ako sa m� spr�vať, povedal by som, �e svet sa stane stabilnej��m miestom a ľudia sa stan� op�ť mravn�mi.

Ďal�� pr�pad sa t�kal jednej p�ťdesiatročnej pani, ktor� sa vybrala spolu s man�elom na m�j semin�r v meste Tchaj-j�en. Ako prech�dzali cez cestu, prefrčalo okolo nich veľk� auto a jeho sp�tn� zrkadlo zachytilo �aty tejto pani. Auto ju ťahalo viac ako desať metrov, ne� tvrdo dopadla na zem. K�m zabrzdilo, pre�lo e�te asi dvadsať metrov. Vodič vyst�pil z auta a napomenul ju za nepozornosť, čo je v dne�nej dobe typick�; ľudia často reaguj� na nepr�jemn� udalosti t�m, �e sa sna�ia zhodiť vinu na druh�ho, dokonca aj keď s� na vine oni. Jeho spolucestuj�ci mu povedal, nech zist�, či pani nie je zranen� a či nepotrebuje lek�rsku pomoc. Mu� pri�iel k svojim zmyslom a r�chlo sa jej sp�tal, či je v poriadku a pon�kol jej odvoz do nemocnice. Na�a �tudentka pomaly vstala zo zeme a povedala: �Nič sa nestalo. M��ete �sť pokojne ďalej.� Opr�ila sa a spolu so svoj�m man�elom pokračovala v ceste na n� semin�r.

Keď pri�li, porozpr�vali mi tento pr�beh. Pote�ilo ma to, keď�e to jednoznačne znamenalo, �e jej charakter sa zlep�il. Povedala mi, �e keby ne�tudovala Falun Dafa, nezvl�dla by tento incident tak dobre. Len zv�te, ako dobre sa zachovala. I�lo o �enu po p�ťdesiatke, ktor� bola na d�chodku bez soci�lneho zabezpečenia či pr�jmu, v časoch, keď s� ceny veľmi vysok�; a t�to �enu pr�ve zatiahlo auto tak ďaleko a zhodilo ju na zem. Ak by bola be�n�m človekom, mohla zareagovať tak, �e by ostala le�ať na zemi, sťa�uj�c sa vodičovi, �e je zranen� tu aj tam. Okam�ite mohla prijať ponuku odvozu do nemocnice a ostala by tam tak dlho, ako by sa jej zachcelo. Ona je v�ak praktizuj�ca a nespravila to. Ver�me, �e jedin� my�lienka m��e rozhodn�ť o tom, ako sa veci vyvin�, či u� dobr�m, alebo zl�m smerom. Keby bola len be�nou �enou v takomto veku, mohla by z toho vyviaznuť bez zranen�? No ona nemala ani len �krabanec. Cel� ten rozdiel sp�sobila jedin� my�lienka. Ak by namiesto toho ostala le�ať na zemi, stonala by od bolesti, prosila o pomoc a myslela by si, �e m� tak� či onak� zranenie, potom by mohla utrpieť zlomeninu alebo ochrn�ť. Mo�no by ju hospitalizovali a ostala by prip�tan� na l��ko do konca svojho �ivota � osud, ktor� by jej nevynahradila �iadna finančn� kompenz�cia. Ľudia, ktor� sa tam po nehode zhroma�dili, boli prekvapen�, �e sa od vodiča nesna�ila vym�hať peniaze. V dne�nej dobe s� ľudsk� hodnoty pom�len�. Vodič predsa nechcel t� pani zraziť, hoci to bola jeho chyba, �e i�iel pr�li� r�chlo. Bola to napokon nehoda. Ale ľudia s� dnes tak�, �e dokonca aj svedkovia nehody bud� pob�ren�, ak sa od vodiča nepok�site vym�cť nejak� peniaze. Mnoh� ľudia stratili svoj mor�lny kompas a nebud� v�s poč�vať, keď im poviete, �e robia niečo zl�. Preto�e mor�lne �tandardy sa zmenili, niektor� ľudia klad� zisk nad v�etko ostatn� a pre peniaze spravia čokoľvek. Niektor� sa dnes dokonca riadia heslom �ka�d� s�m za seba�.

Ist� p�n, ktor� sa učil na�u prax v Pekingu, vzal svojho syna po večeri na prech�dzku po pe�ej z�ne Čchien-men. Zbadali st�nok, ktor� pon�kal lot�riu s v�hrami. Dieťa sa chcelo zapojiť do hry a vysk��ať si to. Otec mu povedal, nech to teda sk�si, ak chce, a dal mu zop�r j�anov. Vytiahlo l�s a hľa, vyhralo druh� cenu � luxusn� detsk� bicykel. Na jeho veľk� pote�enie mu ho odovzdali priamo na mieste. Otcovi v�ak potom svitlo: �Som predsa praktizuj�ci. Nemal som sa o to veru pok��ať. Ak si ten bicykel vezmem, pravdepodobne strat�m dosť veľa cnosti, keď�e som to nez�skal zasl��ene.� A tak svojmu dieťaťu povedal: �Ak chceme bicykel, mali by sme si ho rad�ej k�piť sami.� Dieťa sa nahnevalo a odvetilo: �St�le som ťa prosil, aby si mi k�pil bicykel, ale ty si nechcel. Teraz som ho vyhral a ty mi ho nechce� nechať.� Začalo veľmi plakať, a otcovi nezost�valo nič in�, len vziať bicykel domov. Keď sa vr�tili domov, č�m viac o tom prem��ľal, t�m viac sa mu to nezdalo spr�vne. A tak sa jednoducho rozhodol dať peniaze ľuďom, ktor� viedli lot�riu. Potom si v�ak uvedomil, �e lot�ria u� bude ukončen� a �e t� ľudia by si jeho peniaze jednoducho rozdelili a schovali do vrecka. Napokon sa rozhodol darovať peniaze svojmu pracovisku.

Tento otec mal �ťastie, keď�e mnoh� z jeho kolegov sa učili Falun Dafa a vedenie firmy pre nich malo pochopenie. Za norm�lnych okolnost�, ak by ste si nechceli nechať bicykel, ktor� ste vyhrali a pl�novali by ste darovať rovnak� sumu peňaz� svojmu pracovisku, preto�e ste praktizuj�ci, ľudia na va�om pracovisku by si mysleli, �e s vami niečo nie je v poriadku; dokonca aj ��f by si myslel, �e ste sa zbl�znili. A mohli by sa začať ��riť klebety o tom, �e ste vo svojej praxi zi�li na scestie alebo pri�li o rozum. Ako som u� spomenul, hodnoty ľud� sa pokrivili. To, čo spravil ten otec, by sa v p�ťdesiatych či �esťdesiatych rokoch nepova�ovalo za nejak� veľk� vec. Vtedy boli tak�to gest� be�n� a nikto by sa nad t�m ani nepozastavil.

My ver�me, �e bez ohľadu na to, ako sa menia ľudsk� hodnoty, z�kladn� vlastnosti vesm�ru � čen, �an, �en � ostan� nav�dy nezmenen�. Krit�ri�, podľa ktor�ch ľudia posudzuj� veci, s� pom�len�, a tak t�, ktor� s� pova�ovan� za dobr�ch či zl�ch, nemusia byť nevyhnutne tak�. Iba t�, ktor� stelesňuj� vlastnosti vesm�ru, s� dobr�mi ľuďmi. Tieto vlastnosti s� jedin�m krit�riom na hodnotenie povahy človeka; s� t�m, čo je uzn�van� v celom vesm�re. Hoci sa m��e zdať, �e ľudstvo spravilo obrovsk� pokrok, mor�lka ľud� v�razne poklesla a stav spoločnosti sa neust�le men� k hor�iemu; mnoh� ľudia dnes uprednostňuj� zisk pred v�etk�m ostatn�m. Vesm�r sa v�ak nemen� podľa toho, ako sa men� ľudstvo. Ako ľudia s duchovn�mi cieľmi sa preto nem��ete opierať o �tandardy, ktor� maj� ostatn�. Nem��ete robiť veci na z�klade toho, �e v�etci ich pova�uj� za spr�vne. To, čo priemern� človek pova�uje za dobr� alebo zl�, nemus� byť nevyhnutne tak�. Hodnoty ľud� s� dnes natoľko skazen�, �e v�s nebud� dokonca ani poč�vať, keď pouk�ete na to, �e robia niečo zl�. Ak teda chcete ako praktizuj�ci skutočne rozl�iť dobr� od zl�ho, mus�te posudzovať veci z hľadiska vlastnost� vesm�ru.

Obradn� zasv�tenie

V určit�ch n�bo�ensk�ch a duchovn�ch spoločenstv�ch existuje praktika, zn�ma ako obradn� zasv�tenie (kuan-ting). Je to n�bo�ensk� ritu�l, ktor� sa p�vodne pou��val v tantrickej budhistickej praxi. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby ich nasledovn�k ostal vern� danej �kole, a t�mto sp�sobom sa form�lne uzn� za učen�ka. Zvl�tne je v�ak to, �e tento n�bo�ensk� ritu�l sa u� nevyskytuje len v tantrickom budhizme, ale aj v čchi-kungu a v taoistickej praxi. U� som naznačil, �e v�dy, keď niekto verejne vyučuje takzvan� tantrick� budhistick� met�dy, ide o podvod. Hovor�m to preto, �e č�nsky tantrizmus sa z Č�ny vytratil pred viac ako tis�c rokmi a dnes u� jednoducho neexistuje. A tibetsk� tantrizmus sa zas kv�li jazykovej bari�re do Č�ny nikdy �plne nedostal. Navy�e, keď�e ide o ezoterick� praxe, ich pr�vr�enci by sa mali venovať tajn�m praktik�m v uzavretom kl�tornom prostred� a mali by prijať tajn� učenie priamo z r�k majstra, ktor� ich povedie v tajnom praktizovan�. Pokiaľ tieto podmienky nie s� splnen�, nikdy by sa to nemalo vyučovať.

Mnoh� ľudia cestuj� do Tibetu v snahe n�jsť majstra, ktor� by ich naučil tibetsk� tantrizmus a in� podobn� praxe, pričom d�faj�, �e sa z nich nesk�r stan� v�znamn� a �spe�n� majstri energetick�ch prax�. Vedzte v�ak, �e prav� tibetsk� l�ma, ktor� je str�com opravdiv�ho učenia, bude mať obrovsk� schopnosti a dok�e rozpoznať, čo je v mysli tohto �iaka. Ľahko zist�, o čo tomu človeku ide. Bude vedieť, �e tento človek sa chce učiť preto, aby sa stal majstrom kv�li dosiahnutiu svetsk�ch cieľov, čo by znesv�tilo t� prax. Ale ako sa d� predpokladať, t�to l�movia nedovolia, aby niekto len tak pri�iel a zneuctil tak�to seri�znu duchovn� prax, nehovoriac o niekom, koho mot�vy s� určite nečist�. Tak�e tak�to človek sa toho veľa nenauč�, a u� v�bec nie podstatu učenia. Nanajv�� by sa mohol popri v�etk�ch t�ch existuj�cich chr�moch a kl�toroch naučiť niečo povrchn�. Ak jeho srdce nie je čist� a sna�� sa stať majstrom z nespr�vnych pohn�tok, je pravdepodobn�, �e sa stane obeťou posadnutia duchom. A hoci t�to duchovia alebo zvierat� m��u mať energiu, ktor� by mu mohli dať, určite nebude poch�dzať z tibetsk�ho tantrizmu. T�, ktor� id� do Tibetu s �primn�m �myslom hľadať dharmu, sa tam veľmi pravdepodobne usadia a u� odtiaľ nikdy neod�du; to s� t� prav�.

Je zvl�tne, �e v s�časnosti existuje mnoho taoistick�ch prax�, ktor� vykon�vaj� zasv�tenie energiou. Ned�va to v�ak zmysel, keď�e taoistick� praxe vyu��vaj� energetick� kan�ly tela. Z toho, čo som zistil počas mojich ciest po ju�nej Č�ne, keď som tam bol vyučovať, zasv�tenie sa stalo obzvl�ť popul�rne v provincii Kuang-tung. V tejto oblasti je vy�e desať prax�, ktor� narobili vykon�van�m zasv�tenia naozajstn� zm�tok. Vych�dzaj� z toho, �e prostredn�ctvom zasv�tenia sa �dajne stanete ich učen�kom a potom by ste sa u� nemali učiť �iadne in� praxe � inak v�s potrestaj�. Skutočne to tak robia. Nie je to v�ak pref�kan� a podl�? To, čo pon�kaj�, sl��i iba na liečenie a udr�iavanie kond�cie a ľud� to jednoducho priťahuje len kv�li vidine zlep�enia zdravia. Ak� maj� potom pr�vo trestať svojich nasledovn�kov za ich neloj�lnosť? Mnoh� z t�ch, ktor� pou��vaj� tak�to pr�stup, skutočne ľuďom �kodia, keď�e nikoho t�m k duchovnej dokonalosti nedoved�.

Tak�e zasv�tenie sa dnes vyskytuje aj v taoistick�ch praxiach, hoci tam nepatr�. Podľa toho, čo som zistil, energetick� stĺpec taoistick�ho čchi-kungov�ho majstra, ktor� rob� najv�č�� rozruch okolo zasv�tenia, siaha len do v��ky dvoch či troch poschod�. Je naozaj poľutovaniahodn� vidieť klesn�ť energiu zn�meho majstra tak r�chlo. Mnoh� ľudia sa pred n�m stavali do radu, aby od neho dostali zasv�tenie. Ale mno�stvo jeho energie bolo u� od sam�ho začiatku limitovan� a r�chlo sa spotrebovala. N�sledne mu na vykon�vanie zasv�tenia nezostala �iadna energia. Tak�e ľud� podv�dzal. Skutočn� zasv�tenie, ako ho mo�no vidieť z in�ch dimenzi�, premieňa kosti od hlavy po p�ty tak, �e vyzeraj� ako biely jadeit. Na to, aby sa telo očistilo, je potrebn� pou�iť kung � vysokoenergetick� l�tku � ktor� sa preleje cel�m telom, od hlavy a� k p�t�m. Nie je to teda niečo, čo by mohol spraviť majster, ktor�ho som opisoval. A pravdou je, �e on to zasv�tenie nerob� z n�bo�ensk�ch d�vodov. Rob� to sk�r preto, aby ste po naučen� sa jeho praxe patrili k nemu, keď�e n�sledne budete musieť nav�tevovať jeho hodiny a �tudovať spolu s n�m. Jeho mot�vom je z�skať va�e peniaze. Nezarobil by peniaze, ak by sa nikto neučil jeho prax.

Pre odhodlan�ch praktizuj�cich Falun Dafa bude zasv�tenie vykonan� mnohokr�t ich majstrom, podobne, ako sa to rob� aj v in�ch budhistick�ch �kol�ch � hoci to nemus�te c�tiť. T�, ktor� maj� nadprirodzen� schopnosti alebo s� obzvl�ť citliv�, to m��u vn�mať. Zasv�tenie sa m��e uskutočniť počas sp�nku, alebo aj v inom čase, a udeje sa to tak, �e cel�m va��m telom n�hle prejde tepl� pr�d, od hlavy a� k p�t�m. Cieľom nie je zv��iť va�u energiu, keď�e t� mus� poch�dzať z va�ej vlastnej snahy. Je to sk�r prostriedok po�ehnania, ktor�m sa va�e telo o niečo viac prečist�. Tento proces sa mus� udiať mnohokr�t, preto�e na ka�dej �rovni praktizovania potrebujete pom�cť s prečisten�m v�ho tela. Nepraktizujeme �iadne ritu�ly zasv�tenia, keď�e, ako som u� spomenul, vy sa m�te zamerať len na praktizovanie a o zvy�ok sa postar� v� učiteľ.

Napriek tomu sa st�le n�jdu ľudia, ktor� ma chc� uctievať. Chcel by som o tom pohovoriť v s�vislosti s t�m, čo som pr�ve povedal, preto�e sa to t�ka mnoh�ch ľud�. Toto historick� obdobie je odli�n� od t�ch star�ch, za�l�ch čias, tak�e si predo mnou nemus�te pokľakn�ť ani sa mi klaňať, aby ste sa mohli poč�tať za m�jho �iaka. Tak�to ritu�ly nie s� s�časťou na�ej praxe. Je smie�ne, keď si dnes mnoh� ľudia myslia, �e m��u z�skať energiu len povrchn�mi prejavmi n�bo�ensk�ho uctievania a t�m, �e bud� o tro�ku viac pobo�n�. Skutočn� duchovn� pokrok sa dosiahne len vlastn�m �sil�m človeka a zbo�n� priania toho veľa nezm��u. N�bo�ensk� obrady, ako napr�klad p�lenie vonn�ch tyčiniek či uctievanie, nie s� potrebn�. Vy��ie bytosti sa na v�s bud� usmievať, keď v�s uvidia, ako sa �primne venujete disciplinovan�mu duchovn�mu praktizovaniu. No ak sa dop��ťate zl�ch skutkov, nebud� s vami spokojn�, bez ohľadu na to, ako veľmi ich uctievate. Mysl�m, �e by v�m t� my�lienka mala byť jasn�. V skutočnej duchovnej praxi v�etko z�vis� od v�s a nem� zmysel uctievať svojho učiteľa, ak sa n�sledne otoč�te a budete robiť, čo sa v�m zachce. Tak�e n�bo�ensk� ritu�ly skutočne nemaj� v na�ej praxi �iadne miesto. A paradoxne, ak rob�te tieto veci, mohli by ste dokonca po�kodiť moju povesť.

Dali sme v�m v�etk�m tak mnoho. Pokiaľ sa budete sna�iť uplatňovať na�e učenie v praxi a budete na seba pr�sni v nasledovan� Veľk�ho Z�kona, budem v�s pova�ovať za svojich �iakov a povediem v�s. Budem to tak robiť po cel� čas, k�m budete praktizovať Falun Dafa. Ak ho v�ak neuvediete do praxe, nem��eme robiť nič a nem� zmysel sna�iť sa o to, aby ste sa form�lne naz�vali na�imi �iakmi. T�, ktor� robia len cvičenia, nie s� mojimi �iakmi, aj keď boli medzi prv�mi, ktor� sa z�častnili na�ich semin�rov. Ak chcete z�skať zdrav� telo a skutočne pokročiť k vy��m �rovniam, mus�te sa poctivo venovať duchovn�mu praktizovaniu a pracovať na svojom charaktere tak, ako sme to učili. Tak�e ritu�ly, ako je zasv�tenie, nemaj� v na�ej praxi �iadne miesto. Pokiaľ sa budete venovať praktizovaniu, budete jedn�mi z n�s. Moje duchovn� tel� s� v�emocn� a v�evediace a poznaj� dokonca aj va�e my�lienky. Ak nepraktizujete, nebud� sa o v�s starať. Av�ak t�m z v�s, ktor� praktizuj�, bude poskytnut� pomoc priamo a� do konca.

Nasledovn�ci niektor�ch prax� nikdy nestretli svojich učiteľov, no vy�aduje sa od nich, aby sa klaňali do určit�ho smeru a zaplatili stovky j�anov, a a� potom m��u byť pova�ovan� za ich �iakov. Nie je to v�ak zav�dzaj�ce? T�to ľudia to robia celkom ochotne a n�sledne začn� t� prax a jej učiteľa obraňovať, a dokonca bud� ľuďom hovoriť, �e u� nem��u �tudovať in� praxe. Pripad� mi to dosť absurdn�. Takisto by som r�d vedel, čo sa d� dosiahnuť t�m, keď niektor� učitelia robia takzvan� �dotknutie sa temena hlavy�.

Ka�d� energetick� prax, ktor� sa prezentuje ako �tantrick� budhistick� prax�, alebo dokonca v�eobecne ako časť budhistick�ho n�bo�enstva, je falo�n�. Majte na pam�ti, �e met�dy a �koly, ktor� n�jdeme v pravom budhizme, poch�dzaj� spred tis�cich rokov. Ak�koľvek zmeny, ktor� by v nich dnes ľudia spravili, ich pozmenia na niečo in�. �koly zameran� na duchovn� praktizovanie sl��ia k posv�tn�mu cieľu dosiahnutia bo�skosti a s� mimoriadne hlbok� a prepracovan�. Dokonca aj nepatrn� zmena vnesie do vec� chaos. Proces premeny hmoty na vy��iu energiu je mimoriadne zlo�it�, tak�e to, čo z toho človek dok�e vn�mať, naozaj nie je smerodajn� a nikdy by na z�klade toho nemal vyvodzovať, ako sa mu v praktizovan� dar�. N�bo�ensk� obrady vykon�van� budhistick�mi mn�chmi predstavuj� v skutočnosti určit� sp�sob praktizovania a ak�koľvek zmeny, ktor� by sa v ich praxi vykonali, ju pozmenia na niečo in�. Ka�d� skutočn� prax m� vy��ie bo�stvo, ktor� na ňu dohliada, a v ka�dej z t�chto prax� sa prostredn�ctvom jej vlastn�ch met�d duchovn�ho praktizovania zrod� mnoho bo�sk�ch bytost�; nikto by nebol tak� tr�fal�, �e by tie met�dy neuv�ene pozmenil. Ako m��e teda učiteľ nejakej men�ej energetickej praxe, ktor� nem� duchovn� silu, pozmeniť tradičn� n�bo�ensk� prostriedky sl��iace na dosiahnutie bo�skosti? Okrem toho, za predpokladu, �e by ich naozaj pozmenil a urobil si z toho svoju vlastn� prax, nemohlo by sa to u� viac pova�ovať za s�časť toho n�bo�enstva a on by nemal �iadne pr�vo prepo�ičať si jeho n�zov pod falo�nou z�mienkou. V tak�chto pr�padoch by ste teda mali byť schopn� tie neprav� praxe rozl�iť.

Tajomstvo mandorly*

V starod�vnych č�nskych n�bo�ensk�ch textoch, ako s� Princ�py kultiv�cie mysle a tela, Taoistick� k�non a r�zne alchymistick� manu�ly, sa m��ete stretn�ť so zmienkami o �umiestnen� takzvanej mandorly, alebo ako t�to mandorla �zaujme poz�ciu nad priechodom�. Mnoh� duchovn� učitelia maj� probl�m vysvetliť, o čo vlastne ide, keď�e v�č�ina z nich nedok�e na svojej �rovni praktizovania tieto veci vn�mať a ani im to nie je dovolen�. Na to, aby to niekto mohol vidieť, mus� vo svojej duchovnej kultiv�cii dosiahnuť aspoň �roveň zraku m�drosti, a preto to v�č�ina priemern�ch učiteľov nedok�e � e�te ten bod nedosiahli. N�bo�ensk� diskusie o tom, čo je mandorla, kde sa nach�dza �jeden priechod� a ako je umiestnen�, sa viedli u� odd�vna. Starobyl� texty v�ak tieto ot�zky veľmi nevysvetľuj� a b�vaj� sk�r m�t�ce; zmieňuj� sa o tomto jave len v�eobecne a napriek v�etk�mu, čo sa v nich o tejto t�me u� pop�salo, toho o podstate veľa nepovedia. Bolo to tak spraven� z�merne, aby sa ľudia zvonku nedozvedeli podstatu učenia.

Keď�e ste �tudentmi Falun Dafa, chcel by som v�m dať jednu radu: dr�te sa ďalej od t�ch zm�točn�ch kn�h o energetickej praxi, ktor� sa dnes pred�vaj�. Nem�m na mysli starod�vne texty, o ktor�ch som pr�ve hovoril, ale tie zav�dzaj�ce knihy o energi�ch, ktor� sa p�u v s�časnosti. Nemali by ste v nich ani listovať. Len čo v�s zaujme čo i len jeden riadok textu, bytosti, ktor� sa nach�dzaj� v t�chto knih�ch, sa prip�taj� na va�e telo. Mnoh� knihy boli nap�san� pod veden�m posadaj�cich duchov, ktor� vyu�ili prip�tanosti autora k postaveniu a peniazom. Podvodn� knihy o energetickej praxi s� dnes veľmi roz��ren�. Mnoh� ľudia s� jednoducho nezodpovedn� a p�u na pr�kaz zl�ch duchov, resp. čohokoľvek, čo sa na nich prip�ta. V�eobecne povedan�, najlep�ie je neč�tať ani klasick� diela, o ktor�ch som sa zmieňoval pred chv�ľou, keď�e to zahŕňa ot�zku toho, aby ste sa odovzdali jednej �kole a nenar��ali si svoju vlastn� energiu.

Ist� človek z vedenia Č�nskej čchi-kungovej asoci�cie mi povedal niečo, čo ma veľmi rozosmialo. Porozpr�val mi o jednom mu�ovi z Pekingu, ktor� neust�le chodieval na čchi-kungov� semin�re a po nejakom čase si myslel, �e sa o tom u� naučil v�etko, čo sa dalo. Tento dojem nadobudol kv�li tomu, �e v�etko, čo sa vyučovalo na r�znych semin�roch, bolo na tej istej z�kladnej �rovni; ka�d� vyučoval viac-menej to ist�. A to ho viedlo k rovnak�mu presvedčeniu, ak� mali aj falo�n� majstri, �e na čchi-kungu u� nič viac nie je. Rozhodol sa teda nap�sať svoju vlastn� knihu o čchi-kungu. Len zv�te t� absurdnosť: niekto, kto ani nepraktizoval čchi-kung, sa o ňom chystal nap�sať knihu. Toto je v�ak pre dne�n� čchi-kungov� knihy typick�, keď�e plagi�torstvo je be�n�. Keď sa pri p�san� dostal k t�me mandorly, zasekol sa. Napokon, len m�lokto skutočne rozumie tomu, o čo ide; dokonca iba zop�r prav�ch duchovn�ch majstrov v tom m� jasno. Tak�e tento mu� sa na to op�tal niekoho, kto nebol skutočn�m majstrom, čo si v�ak neuvedomoval, keď�e čchi-kungu a� tak dobre nerozumel. Tento falo�n� majster sa ob�val, �e ak by nedok�zal odpovedať na jeho ot�zky, bol by odhalen� ako podvodn�k. Za�iel teda a� tak ďaleko, �e si vymyslel nejak� hl�posť a povedal, �e priechod mandorly sa nach�dza na konci mu�sk�ho vylučovacieho org�nu. Nech to znie akokoľvek smie�ne, nie je to v�bec na smiech, keď�e jeho kniha bola u� medzičasom publikovan�. Toto len naznačuje, ak�mi absurdn�mi sa stali knihy o čchi-kungu. Č�tanie tak�chto kn�h v�m neprinesie nič dobr� a m��e v�m to len u�kodiť.

Poďme teda presk�mať, čo sa mysl� pod pojmom �umiestnenie mandorly�. Počas vykon�vania duchovnej praxe v ľudskej r�i, keď človek prekroč� stredn� stupeň a praktizuje na pokročilom stupni, začne sa v ňom vyv�jať anjelsk� telo. Anjelsk� telo nie je to ist� ako takzvan� cherub�ni, resp. anjelici. Cherub�ni s� mal� a nezbedn�, radostne poskakuj� nav�kol a hraj� sa. Naproti tomu, anjelsk� telo sa nepohybuje a jednoducho sed� na lotosovom kvete, �plne bez pohnutia, s nohami prekr�en�mi v meditačnej poz�cii a s rukami spojen�mi v mudre ťie-jin*; jedinou v�nimkou je, keď doň vst�pi du�a človeka, aby nad n�m prevzala kontrolu. Anjelsk� telo je zroden� z energetick�ho centra človeka a mo�no ho pozorovať v neviditeľnom mikrosvete, aj keď je men�ie ako �pička ihly.

Je tu e�te niečo, čo by som mal vysvetliť. V tele sa nach�dza iba jedno skutočn� energetick� centrum (tan-tchien) a je umiestnen� v oblasti spodnej časti brucha. Existuje vn�tri tela a rozprestiera sa medzi perineom a podbru��m. Mnoh� vy��ie energie, sily a ďal�ie schopnosti, ako aj duchovn� tel�, anjelsk� telo a cherub�ni � obrovsk� mno�stvo nadprirodzen�ch bytost� � sa rod� z tohto centra.

V minulosti niektor� duchovn� praktizuj�ci presadzovali my�lienku, �e v tele sa nach�dza horn�, stredn� a spodn� energetick� centrum. T�to predstava v�ak nie je presn�, hoci je �dajne dolo�en� v p�smach a bola odovzd�van� majstrami po cel� gener�cie. Majte na pam�ti, �e nezmysly rozhodne existovali aj v d�vnych časoch. Aj keď m� niečo starobyl� p�vod, nemus� to byť nevyhnutne presn�; men�ie ľudov� praktiky sa ��rili medzi ľuďmi odjak�iva, ale nedaj� sa pova�ovať za duchovn� praxe ani za nič v�znamn�. Keď ľudia tvrdia, �e existuj� vy��ie, stredn� a ni��ie energetick� centr�, chc� t�m v skutočnosti povedať, �e kdekoľvek sa vytvor� energetick� zhluk, poč�ta sa to za energetick� centrum. Bolo by v�ak hl�pe o tom takto uva�ovať. Energetick� zhluk sa m��e vytvoriť v akejkoľvek časti tela jednoducho t�m, �e sa človek mysľou s�stred� na dan� miesto dostatočne dlho. Ka�d�, kto by o tom pochyboval, si to m��e overiť s�m � upriamte svoju myseľ na rameno a s�streďte tam svoju pozornosť; po nejakom čase sa na tom mieste skutočne vytvor� energetick� zhluk. Tento fakt viedol niektor�ch pozorovateľov k tvrdeniu, �e energetick� centr� sa nach�dzaj� po celom tele. Av�ak toto tvrdenie je e�te viac prehnan�. Maj� dojem, �e kdekoľvek sa vytvor� energetick� zhluk, tam sa nach�dza energetick� centrum. Hoci je to energetick� zhluk, nie je to energetick� centrum. Bolo by v poriadku povedať, �e zhluky energie sa m��u vytvoriť kdekoľvek alebo �e existuje horn�, stredn� a spodn� zhluk energie. Ale centrum, z ktor�ho m��u naozaj vznikn�ť nespočetn� schopnosti, sa nach�dza iba na jednom mieste, a to v spodnej časti brucha. Tak�e to, čo ľudia hovorili o hornom, strednom a dolnom energetickom centre, je nespr�vne. Pravda je jednoducho tak�, �e energetick� zhluk sa vytvor� v�ade, kde sa myseľ nepretr�ite s�stred� po určit� čas.�

Anjelsk� telo sa rod� v energetickom centre v spodnej časti brucha a postupne rastie. Keď narastie do veľkosti pingpongovej loptičky, bude mo�n� rozoznať obrysy jeho tela, pričom nos a oči u� bud� sformovan�. Po dosiahnut� tejto veľkosti sa vedľa jeho tela vytvor� mal� okr�hla bublina. Od tejto chv�le bude bublina r�sť s�časne s anjelsk�m telom. Keď toto telo narastie do veľkosti pribli�ne trin�stich centimetrov, objav� sa prv� lupienok lotosov�ho kvetu. Len čo telo dosiahne v��ku sedemn�sť a� dvadsať centimetrov, sformuj� sa v podstate v�etky lupienky kvetu, č�m sa vytvor� jedna vrstva lotosov�ho kvetu, na ktorej sed� zlat�, �iariace, jednoducho n�dhern� anjelsk� telo. Je to nezničiteľn� Bo�sk� telo, ktor� budhisti tradične naz�vaj� �Budhovsk� telo� a taoisti �Nesmrteľn� dieťa�.

V na�ej praxi sa vyv�jaj� a s� potrebn� obidve tel� � vy��ie spomenut� telo, ako aj telo, s ktor�m ste sa p�vodne zrodili (benti); to znamen�, �e aj va�e p�vodn� telo mus� prejsť premenou. Ale ako sa d� predpokladať, bo�sk� telo sa nem��e len tak odhaliť v pozemskom svete. Niektor� ľudia m��u byť schopn� odhaliť jeho podobu, ak vyvin� značn� �silie; m��u sa prejaviť ako �iariaca postava, ktor� je viditeľn� voľn�m okom. No aj napriek tomu, �e telo v tejto dimenzii pre�lo premenou, nebude vyzerať odli�ne od tiel in�ch ľud�. Ostatn� nebud� vn�mať ten rozdiel, hoci je to telo, ktor� sa m��e pohybovať medzi dimenziami. Keď anjelsk� telo vyrastie do veľkosti trin�sť a� �estn�sť centimetrov, bublina dosiahne rovnak� veľkosť a bude priehľadn� ako naf�knut� bal�n. Anjelsk� telo bude nehybne sedieť v meditačnej poz�cii. V tom bode bublina opust� energetick� centrum tela. Teraz u� bude plne vyvinut� a bude mať vhodn� podmienky na to, aby začala vn�tri tela st�pať. Proces vzostupu je mimoriadne pomal�, ale jej ka�dodenn� pohyb sa d� vn�mať. Pomaly, ale isto sa pohybuje smerom nahor. Ak tomu budete venovať v�č�iu pozornosť, m��ete vn�mať jej existenciu.

Keď bublina vyst�pi na miesto, kde sa nach�dza akupunkt�rny bod Stred hrudn�ka (tchan-čung), po nejak� dobu tam zostane. D�vodom je, �e sa tam nach�dza to najpodstatnej�ie z ľudsk�ho tela a mnoh� ďal�ie veci (ako napr�klad srdce), z ktor�ch sa mus� v bubline vytvoriť syst�m. Je potrebn�, aby do bubliny boli dodan� tie najpodstatnej�ie veci, ktor� posl��ia na jej obohatenie. Po nejakom čase bude pokračovať v st�pan�. Keď bude prech�dzať va��m hrdlom, budete pociťovať zovretie, akoby va�e krvn� cievy boli z��en� alebo napuchnut�, a ten pocit bude veľmi nepr�jemn�. No u� po jednom či dvoch dňoch tento stav pominie. Keď bublina d�jde do temena hlavy, hovor�me, �e �dosiahla pal�c Niwan�. Hoci to naz�vame takto, bublina bude v skutočnosti rovnako veľk� ako va�a hlava a budete mať pocit, akoby cel� va�a hlava bola opuchnut�. Pal�c Niwan je kľ�čov�m miestom pre �ivot ľudskej bytosti, tak�e k�m sa tam bublina nach�dza, bude sa v nej musieť op�ť vytvoriť niekoľko d�le�it�ch vec�. Potom sa pretlač� von cez priechod vn�torn�ho oka a ten pocit bude neznesiteľn�. V tejto oblasti budete mať pocit napuchnutia a� do bodu bolestivosti, a rovnako bud� opuchnut� aj sp�nky, pričom v očiach budete mať pocit, akoby sa tlačili dovn�tra. Takto to bude pokračovať, a� k�m sa bublina nepretlač� von, a v tom bode sa okam�ite zaves� pred čelo. Toto je v skutočnosti to, čo sa naz�va �umiestnenie� mandorly � teda �e zaujala poz�ciu na tomto mieste.

Praktizuj�ci budhistickej, ako aj taoistickej praxe, ktor� m� vn�torn� oko otvoren�, n�m v tom čase nebude schopn� vidieť, čo ur�chli vytvorenie vec� vn�tri mandorly. Vpredu aj vzadu bude umiestnen� p�r dver�, pričom obe ostan� nateraz zatvoren�; bude to pripom�nať dvoje dver� na oboch stran�ch priechodu n�mestia Tchien-an-men v Pekingu. Tieto dvere zostan� zatvoren�, s v�nimkou mimoriadne �peci�lnych okolnost�. To umo�n�, aby sa vytvorenie a obohatenie mandorly udialo čo najr�chlej�ie. Tak�e t�, ktor� za norm�lnych okolnost� vidia svoj�m vn�torn�m okom, toho nebud� v tomto bode schopn�, keď�e to nie je dovolen�. Mandorla vis� v tejto poz�cii, preto�e v tomto bode sa zbiehaj� mnoh� kan�ly tela a predt�m, ne� bud� pr�diť ďalej, musia v�etky obl�kom prejsť cez mandorlu; mus� cez ňu prejsť ka�d� kan�l, aby pomohol polo�iť určit� z�klady v jej vn�tri, a tak sa nakoniec vytvor� cel� syst�m vz�jomne prepojen�ch prvkov. Ľudsk� telo predstavuje mikrokozmos, tak�e z mandorly sa napokon vyvinie miniat�rny svet, v ktorom sa bude nach�dzať v�etko, čo je pre ľudsk� telo nevyhnutn�. Ale to, čo sa doposiaľ vytvorilo, s� v tejto f�ze iba zariadenia, ktor� e�te nie s� plne funkčn�.

Naproti tomu, v praxiach zn�mych ako Mystick� cesty zost�va mandorla otvoren�. Keď sa vysunie von, bude mať tvar rovnej trubice a len postupne sa bude op�ť zaguľacovať. Dvere na oboch stran�ch pritom zostan� otvoren�. Keď�e Mystick� cesty nie s� ani budhistick�, ani taoistick�, na ich nasledovn�kov nedohliadaj� početn� majstri chr�niaci �iakov tak, ako je to v ostatn�ch dvoch syst�moch. Budhistick� a taoistick� praktizuj�ci m��u praktizovať po nejak� čas bez toho, aby videli svoj�m vn�torn�m okom a st�le bud� v bezpeč�, no praktizuj�ci Mystick�ch ciest takto praktizovať nem��u a musia byť schopn� n�m vidieť, aby sa mohli chr�niť. Ale v tomto pr�pade, keď bud� pozorovať veci svoj�m vn�torn�m okom, bude to vyzerať, akoby sa pozerali cez optick� trubicu teleskopu. [Bez ohľadu na druh praxe], keď sa na tom mieste pribli�ne za mesiac vytvor� niekoľko d�le�it�ch a vz�jomne prepojen�ch prvkov, mandorla sa vyd� nasp�ť. Začne to t�m, �e sa vr�ti sp�ť dovn�tra hlavy, čo sa naz�va �pres�vanie� mandorly.

Keď sa mandorla vracia dovn�tra tela, op�ť sa objav� nepr�jemn� pocit tlaku. N�sledne sa znova pretlač� z tela von, tentokr�t cez akupunkt�rny bod na z�tylku, naz�van� Nefritov� vank�� (j�-čen). Ten pocit, keď sa pretl�ča von, bude neznesiteľn� a budete c�tiť, akoby v�m i�la praskn�ť hlava. No hneď ako mandorla vyjde cel� von, pocit tlaku okam�ite pominie. Po opusten� tela bude visieť v hlbokej dimenzii. Nebude v�m v�ak prek�ať, keď si ľahnete spať, preto�e sa bude nach�dzať na va�om tele v inej, oveľa hlb�ej dimenzii. Keď sa v�ak mandorla umiestni po prv�kr�t, m��ete c�tiť, akoby ste mali niečo pred očami. Hoci sa tieto veci dej� v inej dimenzii, v tomto svete m��ete mať pocit rozmazan�ho videnia, akoby v�m niečo zastieralo zrak, a nebude to veľmi pr�jemn�. Akupunkt�rny bod Nefritov� vank�� je kľ�čov�m a hlavn�m spojovac�m bodom, tak�e aj v tomto mieste, vzadu na z�tylku, sa vytvor� niekoľko vz�jomne prepojen�ch prvkov. N�sledne sa mandorla začne op�ť vracať dovn�tra. Fr�za, ktor� som spom�nal predt�m, teda �e mandorla zaujme poz�ciu nad priechodom, sa v skutočnosti nevzťahuje len na jeden priechod, keď�e mandorla mus� zmeniť svoju poz�ciu viackr�t. Len čo bude op�ť vo vn�tri tela, vr�ti sa do pal�ca Niwan a začne zostupovať nadol priamo k akupunkt�rnemu bodu medzi obličkami, naz�van�mu Br�na �ivota (ming-men). V tomto bode znova vyraz� von.

Br�na �ivota je kľ�čov�m a centr�lnym �otvorom�, ako to naz�vaj� taoisti, alebo �spojovac�m bodom�, ako to naz�vame my. Je v�ak viac ne� len hlavn�m spojovac�m bodom, je vlastne ako �elezn� br�na � v skutočnosti ako bezpočet vrstiev �elezn�ch br�n. Vieme, �e v tele sa nach�dza mnoho vrstiev, pričom telesn� bunky tvoria jednu vrstvu a molekuly v nich ďal�iu. Na ka�dej �rovni, počn�c at�mami cez prot�ny, elektr�ny a tak ďalej, a� po nekonečne mal� častice, sa nach�dza br�na. A tak je za br�nou ka�dej vrstvy uzamknut� obrovsk� mno�stvo schopnost� a magick�ch zručnost�. Ostatn� praxe pou��vaj� pr�stup vytv�rania energetick�ho zhluku, ktor� napokon vybuchne, a keď sa to udeje, prv� miesto, ktor� sa v�buchom otvor�, bude Br�na �ivota; toto je potrebn� pre uvoľnenie schopnost� človeka. Mandorla si tu znova vytvor� syst�m vec� a potom op�ť vst�pi dovn�tra tela. N�sledne sa vr�ti do oblasti podbru�ia, čo sa naz�va �n�vrat mandorly na svoje miesto�.

Mandorla sa v�ak v skutočnosti nevr�ti na svoje p�vodn� miesto. V tom čase u� bude anjelsk� telo dosť veľk�, tak�e bublina ho pokryje a obal�, pričom bude r�sť spolu s n�m. Keď anjelsk� telo vyrastie do veľkosti �esť- a� sedemročn�ho dieťaťa, v taoistickej praxi mu bude spravidla dovolen� opustiť ľudsk� telo. Naz�va sa to �zrod Nesmrteľn�ho dieťaťa�. D�jde k tomu vtedy, keď du�a človeka prevezme kontrolu nad anjelsk�m telom a prostredn�ctvom neho opust� fyzick� telo. Keď ho du�a opust�, fyzick� telo zostane nehybne na mieste. V budhistick�ch praxiach, ako je t� na�a, bude anjelsk� telo zvyčajne mimo nebezpečenstva, keď vyrastie do rovnakej veľkosti ako samotn� osoba. V tomto bode bude mať anjelsk� telo zvyčajne dovolen� opustiť ľudsk� telo, m��e sa od neho oddeliť a vyjsť von. V tom čase u� bude mať anjelsk� telo rovnak� veľkosť ako praktizuj�ci, a bublina, ktor� ho obklopuje � čo je vlastne mandorla � bude veľk� a presiahne fyzick� telo človeka. Vzhľadom na veľkosť anjelsk�ho tela je to len prirodzen�.

Mo�no ste si v�imli, �e v chr�moch, alebo aj na in�ch n�bo�ensk�ch miestach, m��eme n�jsť sochy či vyobrazenia bo�sk�ch bytost�, a najm� maľby, ktor� často zn�zorňuj� tieto bytosti obklopen� kruhom alebo ov�lom umiestnen�m za nimi. Mnoh� vyobrazenia s� tak�to, a v�dy to tak b�va aj na maľb�ch v starobyl�ch chr�moch. Nikto to nedok�e dostatočne vysvetliť. M��em v�m v�ak prezradiť, �e ide o mandorlu. Tak�e v r�mci procesu, ktor� som pr�ve op�sal, by sa mandorla v tomto bode zrelosti u� mala naz�vať inak. Mala by sa naz�vať �rajom�, hoci to e�te nie je raj v plnom zmysle slova. M�, takpovediac, len potrebn� zariadenie. Je ako tov�reň, ktor� m� potrebn� vybavenie, no pre nedostatok energie a materi�lov nedok�e nič vyr�bať. Pred p�r rokmi mnoh� duchovn� osobnosti tvrdili, �e v��ka ich energie presiahla energiu r�znych bo�stiev. Ostatn�m ľuďom sa tieto tvrdenia zdali prehnan�. Av�ak to, čo tvrdili, nebolo v�bec prehnan�, keď�e va�a energia mus� byť naozaj vyvinut� do veľkej v��ky, k�m ste e�te v tomto svete.

Len ťa�ko si mo�no predstaviť, �e by t�to ľudia mohli svojou dosiahnutou �rovňou prev��iť bo�sk� bytosti. No nemali by sme ich vyhl�senia ch�pať tak povrchne. �no, určite to bolo tak, �e keď post�pili na pokročil� stupeň a k bodu osvietenia, ich energia vyst�pila veľmi vysoko a v�etky ich schopnosti im boli spr�stupnen�. Av�ak pr�ve v okamihu, keď k tomu malo d�jsť, osemdesiat percent ich energie sa oddelilo a bolo odobrat�ch spolu s �rovňou ich charakteru. T�to energia sa potom pou�ila na obohatenie ich vlastn�ho raja, o ktorom som pr�ve hovoril. Ako vieme, energia a v��ka charakteru, ktor� praktizuj�ci dosiahne, s� nesmierne cenn�, keď�e boli vyvinut� prostredn�ctvom nespočetn�ch sk��ok a tr�pen� za�it�ch počas jeho �ivota. Osemdesiat percent tejto vz�cnej vy��ej energie sa pou�ije na obohatenie jeho raja. Tak�e keď sa jeho duchovn� cesta jedn�ho dňa �spe�ne zavŕ�i, postač� mu len natiahnuť ruku, aby mohol mať v�etko, čo chce a prejav� sa to okam�ite; a nech by si �elal čokoľvek, spln� sa to. Jeho duchovn� moc bude znamenať, �e toto v�etko je v jeho raji uskutočniteľn�. Bude to odmena za jeho duchovn� pr�cu.

Energia takejto bo�skej bytosti m��e byť premenen� na čokoľvek podľa jej �elania. A tak si m��e slobodne dopriať a vychutn�vať v�etko, čo len chce, a čokoľvek si �el�, sa spln�, keď�e s� to plody jej praktizovania. Poch�dza to z jej Bo�sk�ho statusu; ak�koľvek ni�� status by znamenal, �e jej praktizovanie nebolo v konečnom d�sledku �spe�n�. To, čo bolo predt�m mandorlou, sa teraz m��e opr�vnene naz�vať jej vlastn�m �rajom� alebo �svetom�, pričom so zvy�n�mi dvadsiatimi percentami energie, ktor� jej zostali, dosiahne duchovn� dokonalosť a osvietenie. Hoci jej zostalo len dvadsať percent energie, v tomto čase u� nebude �iadna časť jej tela uzamknut� � ak teda e�te nejak� telo m�. Ak ho m�, v tom bode u� bude �plne premenen� vysokoenergetickou l�tkou. Schopnosti tejto bytosti sa prejavia vo svojej plnej veľkoleposti a ich sila bude neprekonateľn�. Nech človek robil ak�koľvek pokroky počas praktizovania v tomto svete, tieto schopnosti boli obmedzen�, no odteraz to u� bude in�.

PIATA� PREDN��KA

Vzor faluna

Symbolom n�ho Falun Dafa je falun. Ľudia so �peci�lnymi schopnosťami m��u vidieť, �e sa ot�ča, podobne ako faluny na odznakoch. Na�a prax je veden� vlastnosťami vesm�ru čen, �an, �en. Jej rozsah je jednoducho nesmierny, keď�e vych�dza zo z�konov, ktor�m podliehaj� zmeny v celom vesm�re. Falun, ako ho m�me zn�zornen� v �vode knihy, predstavuje v určitom zmysle mikrokozmos vesm�ru. Budhistick� učenie ch�pe vesm�r ako skupinu svetov, ktor� existuj� v r�mci desiatich smerov. Ide pritom o �tyri strany a celkovo osem smerov*. Niektor� ľudia mohli vidieť, �e navrchu aj naspodku faluna sa nach�dzaj� stĺpce energie. Tak�e zar�tan�m t�chto dvoch dodatočn�ch smerov �nad a pod� dostaneme dokopy desať smerov, v r�mci ktor�ch s� vybudovan� svety � svety utv�raj�ce vesm�r. Takto by sa dalo zjednodu�ene op�sať budhistick� poňatie vesm�ru.

Samozrejme, tento vesm�r m� nespočetn� mno�stvo galaxi�, a jednou z nich je Mliečna cesta. Vesm�r ako celok je v pohybe, podobne ako aj v�etky galaxie v ňom. A preto sa tchaj-ťi symboly a men�ie svastiky 卍 vn�tri faluna ot�čaj�, rovnako ako sa ot�ča aj v�č�ia svastika 卍 v strede a vzor ako celok. Tak�e v určitom zmysle [v�č�ia svastika 卍] reprezentuje galaxiu Mliečnej cesty; a keď�e na�a prax je budhistick�, tento budhistick� symbol je umiestnen� v strede. Takto teda vyzer� na povrchu. Av�ak v in�ch dimenzi�ch m� v�etko mimoriadne rozmanit� a zlo�it� formy existencie, a rovnako zlo�it� je aj proces, pri ktorom jednotliv� veci vznikaj�. Vzor faluna je teda miniat�rnym zn�zornen�m vesm�ru. Vo v�etk�ch ostatn�ch dimenzi�ch m� tie� svoje formy existencie, ako aj procesy, prostredn�ctvom ktor�ch sa vyv�ja, a tak ho pova�ujem za svet.

Keď sa falun ot�ča v smere hodinov�ch ručičiek, automaticky pohlcuje energiu z vesm�ru a pri ot�čan� sa proti smeru hodinov�ch ručičiek vysiela energiu von. Jednou z vlastnost� faluna je, �e keď sa ot�ča dovn�tra (v smere hodinov�ch ručičiek), prospieva človeku, ktor� ho m� v sebe umiestnen� a pri ot�čan� smerom von (proti smeru hodinov�ch ručičiek) prospieva ľuďom nav�kol. Ľudia sa p�tali, prečo obsahuje tchaj-ťi symboly, keď�e na�a met�da je budhistick� a tchaj-ťi je taoistick� symbol. S� v ňom zahrnut� preto, �e to, čo praktizujeme, je nesmierne a je to rovnak�, ako keby sme pracovali s cel�m vesm�rom. Len zv�te, čo by sa stalo, ak by bol jeden z dvoch hlavn�ch syst�mov praktizovania vo vesm�re � či u� budhistick� alebo taoistick� � z faluna vynechan�: nepredstavovalo by to �pln� vesm�r, ani by ho nebolo vhodn� takto naz�vať. Tak�e sme doň zahrnuli aj niečo taoistick�. Ľudia sa p�tali, prečo nie s� na falune zast�pen� n�bo�enstv� ako kresťanstvo, konfucianizmus a in� viery, pričom taoistick� syst�m sa tam nach�dza. M��em v�m prezradiť, �e konfuci�nska prax sa po dosiahnut� skutočne pokročilej �rovne pova�uje za taoistick�; pričom mnoh� z�padn� n�bo�enstv� sa na pokročil�ch �rovniach pova�uj� za budhistick� a za s�časť toho syst�mu. Existuj� len dva hlavn� syst�my.

Mo�no v�s zauj�ma, prečo sa tam nach�dza tchaj-ťi červenej a modrej farby, ako aj tchaj-ťi červenej a čiernej farby, keď�e ľudia si zvyčajne myslia, �e pozost�va z čiernej a bielej l�tky, resp. z energi� jinu a jangu. Av�ak toto je len �plne z�kladn� pochopenie, keď�e tchaj-ťi sa v r�znych dimenzi�ch prejavuje r�znymi sp�sobmi a na najvy��ch �rovniach sa prejavuje vo farb�ch, ktor� sme tu pou�ili. V taoistickej praxi, ako ju pozn�me, je tchaj-ťi v skutočnosti červeno-čiernej farby. Dovoľte mi n�zorne vysvetliť princ�p, ktor� tu funguje. T� z n�s, ktor� maj� otvoren� vn�torn� oko, zistili, �e to, čo sa v tejto dimenzii jav� ako červen�, je zelen� len o jednu dimenziu ďalej. A to, čo sa n�m tu jav� ako zlato�lt�, sa m��e v inej dimenzii javiť ako fialov�. Tak�e existuj� rozdiely vo farb�ch, ak� ľudia vidia, a je to sp�soben� t�m, �e farby sa v r�znych dimenzi�ch l�ia. Tchaj-ťi červeno-modrej farby patr� k Veľkej ceste prap�vodnej nebeskej r�e, ktor� zahŕňa Mystick� cesty. Mal� svastiky 卍 po �tyroch stran�ch s� budhistick�, a rovnako ako t� v strede patria k budhistick�mu syst�mu. Falun v t�chto farb�ch je jasn�, a tak sme z tohto vzoru spravili symbol Falun Dafa.

Keď niektor� z v�s vidia falun svoj�m vn�torn�m okom, nemusia ho nevyhnutne vidieť v rovnakej farbe, ak� m� n� symbol. Farba pozadia sa m��e meniť, hoci jeho usporiadanie sa nemen�. Keď svoj�m vn�torn�m okom pozorujete ot�čaj�ci sa falun, ktor� som umiestnil do va�ej spodnej časti brucha, farba jeho pozadia m��e byť červen�, fialov�, zelen�, pr�padne priehľadn�. Farba sa neust�le men� od červenej, oran�ovej, �ltej, zelenej, modrej, indigovej a� po fialov�. M��ete teda vidieť odli�n� farbu od tej, ak� m� n� symbol. Ale farba svast�k 卍 a tchaj-ťi, a ani ich rozmiestnenie, sa nemen�. Symbol faluna s farbou pozadia, ktor� pr�ve vid�te, sa n�m p�čil, a tak sme si ho osvojili. Ľudia s vy��mi schopnosťami m��u vo falune vidieť mnoho vec� za touto dimenziou.

Niektor� ľudia hovoria, �e svastika 卍 pripom�na Hitlerov symbol. Nemalo by n�s to v�ak znepokojovať, keď�e tento symbol nie je vo svojej podstate spojen� so �iadnou konkr�tnou skupinou ľud�. Počul som aj tak� vec, �e ak by bola svastika 卍 naklonen� do strany, bola by rovnak� ako t�, ktor� mal Hitler. Nie je to v�ak tak, keď�e na�a svastika 卍 sa ot�ča, a to oboma smermi. Tento symbol sa stal vo svete v�eobecne zn�my pribli�ne pred 2500 rokmi, e�te za čias Budhu. V porovnan� s t�m, od Hitlerovej doby a druhej svetovej vojny uplynulo len niekoľko desaťroč�; ba čo viac, on si ho privlastnil. Jeho symbol bol na rozdiel od n�ho čierny a bol vyobrazen� stojac na jednej �pičke, s rohom smeruj�cim nahor. T�mto by sme diskusiu o falune uzavreli. Berte, pros�m, na vedomie, �e sa zmieňujem len o jeho vonkaj�ej forme.

Mo�no v�s zauj�ma, čo predstavuje svastika 卍 v budhistickom syst�me. Be�n� ľudia si myslia, �e symbolizuje bohatstvo a �ťastie, ale to je sk�r svetsk� v�klad. M��em v�m prezradiť, �e svastika 卍 naznačuje dosiahnut� �roveň Budhu; maj� ju len bytosti, ktor� dosiahli bo�sk� status Budhu. Ni��ie bo�stv�, ako s� b�dhisattvovia a arhati, ju nemaj�, s v�nimkou �tyroch veľk�ch B�dhisattvov. Videli sme, �e t�to v�znamn� B�dhisattvovia ďaleko prev��ili �roveň be�n�ho Budhu, a s� dokonca vy��ie ako Budha tath�gata. Existuje nespočetn� mno�stvo Budhov, ktor� presiahli �roveň tath�gatu, pričom na tejto �rovni je len jedna svastika 卍. T�, ktor� dosiahli �roveň nad tath�gatom, maj� viac svast�k 卍. Budha, ktor�ho poz�cia je dvakr�t vy��ia ako poz�cia tath�gatu, bude mať dve svastiky 卍, pričom t�, ktor� s� e�te vy��ie, m��u mať tri, �tyri, p�ť svast�k 卍 a tak ďalej. M��e ich byť tak veľa, �e pokryj� cel� telo vr�tane hlavy, pliec, ba aj kolien. A keď u� nezostane �iadne miesto, objavia sa dokonca na dlaniach, končekoch prstov, chodidl�ch či prstoch na nohe. Počet svast�k 卍 sa bude neust�le a donekonečna zvy�ovať podľa dosiahnutej �rovne. Svastiky 卍 teda predstavuj� bo�sk� poz�ciu, pričom ich počet sa zvy�uje priamo�merne s postaven�m bytosti.

Mystick� cesty

Popri budhistick�ch a taoistick�ch praxiach existuje aj ďal�� druh praxe, zn�my ako Mystick� cesty (čchi-men) � alebo �Mystick� praxe�, ak by sme pou�ili ich vlastn� pomenovanie. Zvyčajne sa tvrd�, a to u� od čias starovekej Č�ny, �e budhistick� a taoistick� pr�stup k duchovnej praxi je konvenčn�, resp. �ten spr�vny�. Naproti tomu, Mystick� cesty neboli nikdy zverejnen� a len zop�r ľud� vie o ich existencii. Ľudia sa s nimi mohli stretn�ť nanajv�� v beletrii.

To by mohlo niektor�ch ľud� viesť k pochybnostiam, či Mystick� cesty naozaj existuj�,� no je to skutočne tak. Počas mojej cesty duchovn�ho praktizovania � v neskor��ch rokoch, aby som bol presn� � som sa stretol s troma v�znamn�mi členmi Mystick�ch ciest, ktor� mi odovzdali to najlep�ie z ich met�d; to, čo odovzd�vali, bolo mimoriadne jedinečn� a dobr�. A keď�e to, čo maj�, je tak� unik�tne, veci z�skan� z ich praxe s� dosť �pecifick�. V�č�ina ľud� by im nebola schopn� porozumieť. Mystick� cesty neboli definovan� ani ako budhistick�, ani ako taoistick�, keď�e ich prax nespad� do �iadnej z t�chto kateg�ri�. To viedlo k tomu, �e ich naz�vali �alternat�vne� či �nekonvenčn�, pričom oni sa rad�ej naz�vaj� Mystick� cesty. Hoci pomenovanie alternat�vne alebo nekonvenčn� m��e p�sobiť zneva�uj�co, rozhodne to neznamen�, �e by boli ľudia proti nim. Nikto nehovor�, �e s� zl�. Tieto pojmy nenaznačuj� nič kac�rske. V Č�ne sa budhistick� a taoistick� praxe historicky naz�vali prav�mi, resp. hlavn�mi duchovn�mi �kolami, tak�e keď s� praxe ako tie Mystick� nespr�vne pochopen�, ľudia ich začn� naz�vať alternat�vnymi � akoby boli v protiklade k t�m �plne prav�m či be�n�m. A pokiaľ ide o n�lepku �nekonvenčn��, t� mala naznačiť len �nemotorn� pr�stup�. V tradičnej č�n�tine to malo často tento v�znam. D�fam teda, �e to trochu objasnilo p�vod tohto označenia.�

Na Mystick�ch cest�ch nie je nič zl�, keď�e maj� pr�snu mor�lku a ich prax je prisp�soben� povahe vesm�ru. Neporu�uj� vlastnosti alebo normy vesm�ru a ani nerobia nič zl�. Tak�e ich met�dy by sa nemali pova�ovať za odch�len�. A podobne, budhistick� a taoistick� praxe by sa nemali pova�ovať za cnostn� na z�klade toho, �e vlastnosti vesm�ru s� s nimi v s�lade, ale sk�r naopak: s� cnostn�, preto�e ich praxe s� prisp�soben� vlastnostiam vesm�ru. Ak je to tak aj v pr�pade Mystick�ch ciest, určite nie s� zl�, a takisto si zasl��ia naz�vať sa cnostn�mi. To, či je niečo dobr� alebo zl�, resp. cnostn� alebo skazen�, sa mus� pomeriavať vlastnosťami vesm�ru. Mystick� cesty s� cnostn�mi a prav�mi praxami preto, �e sa riadia t�mito vlastnosťami. Jedin� rozdiel je v tom, �e od svojich nasledovn�kov vy�aduj� in� veci ako budhistick� či taoistick� praxe. Svoje učenie nepon�kaj� veľk�mu mno�stvu �tudentov a uprednostňuj� v�učbu v malom rozsahu. Taoistick� praxe s� podobn� v tom, �e hoci vyučuj� mnoh�ch učen�kov, prav� učenie odovzdaj� len jedn�mu z nich. V budhistick�ch praxiach sa naopak ver�, �e m��u prin�ať prospech v�etk�m bytostiam a v�taj� ka�d�ho, kto je ochotn� a schopn� praktizovať.

Mystick� cesty odovzd�vaj� svoje učenie iba jedn�mu človeku; v priebehu dlh�ho časov�ho obdobia sa vyberie len jedna osoba, ktorej sa učenie odovzd�. Z tohto d�vodu neboli ich praktiky nikdy odhalen� be�n�m ľuďom. Keď bol čchi-kung pred p�r rokmi na vzostupe, v�imol som si, �e zop�r ľud� z t�chto prax� prirodzene vy�lo učiť verejne. Ich pokusy vyučovať verejnosť v�ak opakovane zlyhali, keď�e tam boli určit� veci, ktor� im ich majstri pr�sne zak�zali prezr�dzať. Keď vyučujete �irok� verejnosť, nem��ete si vyberať �iakov a medzi t�mi, ktor� sa pr�du učiť, bud� ľudia s dobr�m, ako aj s biednym charakterom. Pr�du ľudia so v�emo�n�mi predpojat�mi n�zormi, a tak si nebude mo�n� vyberať. Mystick� cesty preto nie s� vhodn� pre �ir�ie publikum. Ak by sa ich jedinečn� pr�stupy vyučovali verejne, pravdepodobne by to ich �iakov vystavilo riziku.

Ak budhisti maj� za cieľ stať sa osvieten�mi a taoisti dokonal�mi bytosťami, ako je to potom s praktizuj�cimi Mystick�ch ciest? Stan� sa nesmrteľn�mi bez ustanoven�ch hran�c, ktor� nie s� viazan� na �iadnu konkr�tnu oblasť vo vesm�re, ako je to v pr�pade nebesk�ch rajov. Ako mo�no viete, Budha ��kjamuni vl�dne raju Saha, Budha Amit�bha raju Najvy��ej bla�enosti a Budha medic�ny zase raju Lapis lazuli, tak�e ka�d� tak�to bo�sk� bytosť m� svoj vlastn� raj. Ka�d� veľk� bo�sk� bytosť m� svoje vlastn� nebesk� kr�ľovstvo, ktor� si vytvorila, a preb�va tam mnoho jej nasledovn�kov. Naopak, praktizuj�ci Mystick�ch ciest, ktor� uspej� v kultiv�cii, nemaj� určen� oblasť vo vesm�re a stan� sa nesmrteľn�mi, bez ustanoven�ch hran�c a konkr�tneho miesta na nebesiach.

Praktizovanie zlej cesty

Praktizovanie zlej cesty m��e mať viacero r�znych pod�b. Niektor� ľudia praktizuj� v�lučne zl� cesty a to, čo praktizuj�, sa odovzd�va u� po gener�cie. Motivuj� ich k tomu l�kadl� svetsk�ch vec�, ako je postavenie, materi�lny zisk či bohatstvo. Samozrejme, ide o ľud� s biednym charakterom, a t� si nebud� m�cť vyvin�ť vy��iu energiu. To, čo z�skaj�, je karma. Jednou z vlastnost� karmy je, �e keď sa jej nahromad� dostatočn� mno�stvo, vytvor� sa z nej určit� druh energie; av�ak tento typ energie nestoj� za reč a nevyrovn� sa energii praktizuj�cich. Keď�e ide o formu energie, dok�e ovplyvňovať be�n�ch ľud�, a keď sa jej hustota zv��i, m��e posilniť schopnosti tela. Preto sa tieto praxe odovzd�vali u� od d�vnych čias. Ich st�penci tvrdia, �e si m��u vyvin�ť energiu roben�m zl�ch skutkov a ur�an�m ľud�. Ale nie je to tak. T�m, �e sa dop��ťaj� zl�ch skutkov, zvy�uj� hustotu svojej čiernej l�tky, karmy. Prostredn�ctvom nej si m��u zosilniť a vyvin�ť ni��ie schopnosti tela, ale tieto schopnosti toho veľa nezm��u. Tak�e ak si myslia, �e si m��u vyvin�ť skutočn� energiu roben�m zl�ch vec�, s� na omyle.

Hoci sa hovor�, �e �zlo je silnej�ie ako dobro�, ide len o �kodliv� svetsk� n�zor. Sily zla nikdy nem��u prekonať sily dobra. �iada si to ist� vysvetlenie. Vesm�r, ako ho pozn�me, je len jedn�m mal�m vesm�rom spomedzi nespočetn�ho mno�stva ďal��ch, a pre zjednodu�enie ho naz�vame �vesm�r�. Zaka�d�m, keď tento vesm�r pre�iel veľk�m počtom vekov, postihla ho katastrofa kozmick�ch rozmerov, ktor� v ňom v�etko zničila � vr�tane plan�t a v�etk�ho �ivota. Pohyb vesm�ru nasleduje presne stanoven� vzorec, a v tomto s�časnom cykle to nie je len ľudstvo samotn�, ktor� sa pokazilo. Mnoh� �ivoty v s�časnosti vypozorovali, �e od poslednej expl�zie v tejto dimenzii vesm�ru uplynula u� dlh� doba. V s�časnosti astron�movia nem��u tento posledn� v�buch pozorovať, preto�e to, čo dnes m��eme vidieť s najsilnej��mi teleskopmi, s� udalosti vzdialen� stop�ťdesiat tis�c sveteln�ch rokov. Zmeny, ktor� sa moment�lne dej� vo vesm�re, bud� viditeľn� a� po prekonan� rovnak�ho počtu sveteln�ch rokov.

Cel� vesm�r u� pre�iel ohromn�mi zmenami. Predch�dzaj�ce zmeny tak�hoto rozsahu boli zaka�d�m predzvesťou �pln�ho zničenia v�etk�ho �ivota vo vesm�re. V ka�dom z t�chto pr�padov mali byť v�etky vlastnosti a materi�lne prvky vesm�ru zničen� v�buchom, pričom nemalo zostať nič a v�etok �ivot mal zanikn�ť. No ani v jednom pr�pade v�buch nezničil �plne v�etko. Tak�e zaka�d�m, keď bo�sk� bytosti z mimoriadne vysok�ch r� vytvorili vesm�r nanovo, v�dy tam existovali určit� bytosti, ktor� u� boli vo vesm�re pr�tomn� ako pozostatok z minulosti. Bo�sk� bytosti v�ak pretvorili nov� vesm�r podľa svojich vlastn�ch charakterist�k a krit�ri�, ktor� sa l�ili od t�ch predo�l�ch.

Bytosti, ktor� pri t�chto expl�zi�ch nezahynuli, priniesli do nov�ho vesm�ru vlastnosti a princ�py fungovania, ktor� poznali z predch�dzaj�ceho vesm�ru. Ale novovytvoren� vesm�r bol riaden� vlastnosťami a z�konmi nov�ho vesm�ru. A tak bytosti, ktor� pre�ili z minulosti, sl��ili ako zlo, ktor� prek�alo fungovaniu nov�ho vesm�ru. Tieto bytosti v�ak nie s� vyslovene zl�, keď�e ony jednoducho stelesňuj� vlastnosti predch�dzaj�ceho vesm�ru. S� zn�me ako temn� sily. Nepredstavuj� hrozbu pre be�n�ch ľud� a určite by im neubl�ili; probl�m je jednoducho v tom, �e sa pevne dr�ia star�ch sp�sobov robenia vec�. Toto je niečo, čo be�n� ľudia predt�m nesmeli vedieť. Povedal by som, �e tie bytosti s� v skutočnosti nič�m a s� veľmi slab� v porovnan� s mnoh�mi bo�sk�mi bytosťami vysoko na nebesiach, ktor� s� nad �rovňou tath�gatu. Starnutie, choroba a smrť s� tie� určit�mi druhmi temn�ch bytost�, hoci existuj� preto, aby udr�iavali prirodzen� chod vesm�ru.

V budhistickom učen� o prevteľovan� du�� je zmienka o takzvan�ch asuroch. V skutočnosti s� to len tvory z inej dimenzie, ktor� nemaj� vroden� povahu ako človek. S� to bytosti mimoriadne n�zkej �rovne a v očiach vy��ch bo�sk�ch bytost� s� bezmocn�, no be�n�m ľuďom by sa mohli zdať hr�zostra�n�. Nes� určit� mno�stvo energie a pova�uj� ľud� za zvierat�, a tak sa nimi radi �ivia. Niektor� z nich vy�li v posledn�ch rokoch vyučovať energetick� praxe. Av�ak neznamenaj� nič, a nemaj� dokonca ani ľudsk� podobu. Vyzeraj� hr�zostra�ne. Ak sa človek uč� ich veci, nevyhnutne prejde na ich stranu a stane sa jedn�m z nich. Keď niektor� ľudia nemaj� pri vykon�van� energetick�ch cvičen� spr�vne my�lienky a ich myslenie je v s�lade s t�mito bytosťami, m��u ich pr�sť učiť. Ale ako sa hovor�: �Dobro je oveľa v�č�ia sila ako zlo.� Nikto do v�s nebude zasahovať, pokiaľ vy sami nem�te zl� pohn�tky. Ale ak m�te nekal� �mysly, pr�du v�m pom�cť a m��ete dopadn�ť tak, �e vykroč�te na d�monick� cestu.

Ďal��m javom je takzvan� nevedom� praktizovanie zla a vzťahuje sa to na pr�pady, keď ľudia praktizuj� zl� cestu bez toho, aby si to uvedomovali. Je to pr�li� čast� a veľmi roz��ren� jav. T�ka sa to toho, čo som spom�nal u� minule, �e mnoh� ľudia maj� počas cvičenia vo svojej mysli nevhodn� my�lienky. Mo�no vid�te niekoho, kto naoko usilovne praktizuje v nejakej �peci�lnej poz�cii, s rukami a nohami tras�cimi sa od �navy, ale mysľou m��e bl�diť niekde inde. Tento človek m��e napr�klad �zkostlivo prem��ľať o tom, �e by mal stihn�ť niečo k�piť, k�m ceny p�jdu hore. Alebo sa m��e ob�vať, �e mu nedaj� jeden z bytov, ktor� jeho firma pr�ve prideľuje, preto�e zodpovedn� osoba m� voči nemu osobn� v�hrady. A č�m viac sa t�m bude zaoberať, t�m viac ho to rozru��. Bude si myslieť, �e to určite nedopadne dobre a m��e dokonca začať prem��ľať o tom, ako sa tomu človeku postav� na odpor. Jeho myseľ m��e bl�diť kdekoľvek, od rodinn�ch probl�mov a� po �t�tne z�le�itosti, a niektor� veci v ňom m��u dokonca vyvolať hnev.

V ka�dej energetickej praxi mus� byť prvorad� cnosť. Ak počas praktizovania nedok�ete mať dobr� my�lienky, prinajmen�om by ste nemali mať tie zl�. Najlep�ie je nemať v�bec �iadne my�lienky, preto�e v počiatočn�ch f�zach praktizovania je potrebn� polo�iť určit� z�klady, ktor� bud� nesk�r hrať v�znamn� �lohu, a myseľ človeka m� na to značn� vplyv. Ak počas cvičenia prid�vate do svojej energie r�zne veci, mohlo by byť to, čo si praktizovan�m vyviniete, dobr�? Nebolo by to temn�? Napriek tomu je len zop�r ľud�, ktor� nemaj� tento probl�m. Mnoh� sa nikdy nezamyslia nad t�m, prečo sa ich zdravie ani po takom dlhom obdob� praktizovania nezlep�ilo. V niektor�ch pr�padoch ľudia nemusia mať zl� my�lienky počas cvičenia, ale zaka�d�m chc� zo svojho praktizovania z�skať nadprirodzen� schopnosti či in� veci, maj� siln� t��by a nevhodn� stavy mysle. V skutočnosti sa to rovn� nevedom�mu praktizovaniu zla. Keď ich na to v�ak upozorn�te, nebud� chcieť poč�vať, keď�e s� presvedčen�, �e je to v poriadku, preto�e sa učili od tak�ho či onak�ho majstra. No hoci im ten majster povedal, ak� d�le�it� je byť cnostn�, nevzali si to k srdcu. Tak�e ak t� ľudia neust�le prid�vaj� zl� my�lienky, z ich praktizovania nevz�de veľa dobr�ho. Bude sa to rovnať nevedom�mu praktizovaniu zla. Je to niečo celkom be�n�.

Praktiky tantrick�ho spojenia

V tantrickej praxi existuj� met�dy naz�van� �praktiky vz�jomn�ho spojenia�. Mo�no ste u� videli sochy alebo maľby z tibetsk�ho budhizmu, ktor� zobrazuj� mu�sk� a �ensk� postavu vo vz�jomnom spojen�, čo predstavuje ist� sp�sob praktizovania. Mu�sk� postava m� v niektor�ch pr�padoch podobu Budhu a obj�ma nah� �enu; v in�ch pr�padoch s� tam postavy, ktor� predstavuj� r�zne premeny Budhov, napr�klad do podoby bo�sk�ch bojovn�kov s b�čou či konskou hlavou, ktor� takisto dr�ia postavu nahej �eny. Aby sme tomu mohli porozumieť, mus�me najprv objasniť niektor� veci. V d�vnej minulosti, pred mnoh�mi storočiami, boli mor�lne hodnoty ľudstva po celom svete viac-menej rovnak�; konzervat�vne hodnoty v Č�ne nie s� len v�sledkom konfuci�nskeho vplyvu. To naznačuje, �e praktiky tantrick�ho spojenia v skutočnosti nepoch�dzaj� z tejto Zeme, ale pri�li z inej plan�ty. T�to met�da v�ak m��e naozaj sl��iť ako s�časť duchovnej praxe. Keď bola v istej dobe prenesen� do Č�ny, ľudia ju neprijali z d�vodu, �e mu� a �ena boli pri praktizovan� navz�jom spojen�, ako aj preto, �e obsahovala tajn� časti. A tak ju č�nsky cis�r počas obdobia Chuej-čchang dynastie Tchang �plne zak�zal. Bolo zak�zan� vyučovať ju vo vn�trozem� Č�ny. V tom čase sa naz�vala tchansk� ezoterika. Od tej doby sa odovzd�vala v jedinečnom prostred� Tibetu. Mo�no sa p�tate, ako m��e sl��iť duchovn�mu �čelu? Praktiky tantrick�ho spojenia sa sna�ia o dosiahnutie rovnov�hy jinu a jangu t�m, �e zhroma�ďuj� jin na doplnenie jangu a opačne; prostredn�ctvom vz�jomn�ho dopĺňania a vz�jomn�ho zu�ľachťovania.

Ako mo�no viete, budhistick� aj taoistick� učenie tvrd�, �e ľudsk� telo m� v sebe vroden� jin a jang; čo je obzvl�ť zrejm� z taoistickej te�rie jinu a jangu. Pr�tomnosť jinu a jangu v tele v�m umo�ňuje vyvin�ť si vy��ie schopnosti, anjelsk� telo, cherub�nov, duchovn� tel� a in� nadprirodzen� bytosti. V duchovnej praxi je to pr�ve jin a jang, ktor� umo�ňuj� vznik t�chto vec�; plat� to rovnako pre mu�sk�, ako aj pre �ensk� telo. Tieto nadprirodzen� bytosti sa m��u zrodiť v energetickom centre tela u oboch pohlav�. Tak�e budhistick� a taoistick� pohľad na jin a jang v ľudskom tele d�va veľk� zmysel. Taoistick� prax často pova�uje horn� časť tela za jangov� a spodn� časť za jinov�; niektor� pova�uj� zadn� časť tela za jangov� a predn� časť za jinov�; in� zase pova�uj� ľav� stranu tela za jangov� a prav� stranu za jinov�. Odtiaľ teda poch�dza č�nske pr�slovie �mu� naľavo, �ena napravo�, a m� to svoj zmysel. Preto�e ľudsk� telo m� prirodzene jin a jang, m��e vďaka ich vz�jomn�mu p�sobeniu dosiahnuť stav rovnov�hy jinu a jangu a vytvoriť tak veľk� mno�stvo nadprirodzen�ch bytost�.

Z toho teda vypl�va, �e k vysok�m duchovn�m �rovniam sa d� pokročiť aj bez osvojenia si prakt�k tantrick�ho spojenia. Navy�e, ak sa s nimi nezaobch�dza spr�vne, pri ich pou�it� hroz� riziko, �e človek podľahne zlu a skĺzne na d�monick� cestu. Tieto met�dy zvyčajne pou��va iba mn�ch alebo l�ma, a� keď je na veľmi pokročilom stupni ezoterickej budhistickej praxe, tak�e je u� duchovne zrel�; navy�e, pri praktizovan� ho bude viesť majster. Preto�e myseľ tohto človeka je cnostn�, dok�e zostať pevn� a bude schopn� dobre to zvl�dnuť bez toho, aby podľahol zlu. Naopak, človek, ktor� nie je pr�li� duchovne vyspel�, by tieto met�dy v�bec nemal pou��vať, keď�e určite podľahne zlu. Jeho charakter nebude dostatočne dobr�. St�le bude mať svetsk�, �iadostiv� my�lienky spojen� so sexu�lnou t��bou, a to by bola �roveň, na ktorej by sa nach�dzal. Tak�e určite by sa to zmenilo na niečo zl�. Preto si mysl�m, �e učiť tak�to veci t�ch, ktor� sa vo svojej praxi nedostali pr�li� ďaleko, je zav�dzaj�ce.

V posledn�ch rokoch vyučovalo tantrick� spojenie viacero učiteľov energetick�ch prax�. Objavuje sa napodiv aj v taoistickej praxi; a nie je to len vecou ned�vneho v�voja, ale poch�dza to spred mnoh�ch storoč�, e�te z čias dynastie Tchang. V taoistickej praxi v�ak nem� zmysel venovať sa tantrick�mu spojeniu. Podľa taoistickej te�rie tchaj-ťi, ľudsk� telo predstavuje mikrokozmos vesm�ru, tak�e prirodzene v sebe nesie jin a jang. V�etky prav� duchovn� učenia, ktor� sa p�vodne odovzd�vali, boli zdeden� z d�vneho veku. Ak�koľvek n�hodn� zmena alebo čokoľvek, čo sa do toho svojvoľne prid�, naru�� t� prax a sp�sob�, �e u� nebude mo�n� dosiahnuť duchovn� dokonalosť. Tak�e ak praktiky tantrick�ho spojenia nie s� s�časťou �koly, ktor� nasledujete, za �iadnych okolnost� by ste ich nemali vykon�vať. Dostali by ste sa t�m na scestie a viedlo by to k probl�mom. Pre t�ch, ktor� sa venuj� Falun Dafa, to plat� e�te viac. V na�ej praxi nem�me praktiky tantrick�ho spojenia ani nič podobn�. Tak�e teraz u� viete, ako sa staviame k tejto ot�zke.

Prax, ktor� kultivuje myseľ aj telo �

O praxi, ktor� zu�ľachťuje myseľ aj telo, som sa u� zmieňoval. Ide o ňu vtedy, keď duchovn� prax, ktorej sa venujete, p�sob� na va�u myseľ aj fyzick� telo tak, �e cel� va�e telo sa men� od z�kladu. V priebehu tohto procesu bud� va�e bunky postupne nahraden� vysokoenergetickou l�tkou a proces starnutia sa spomal�. Na va�om tele sa bud� postupne prejavovať zn�mky premeny a n�vratu k mladistvej�iemu stavu, a� bude hmota v�ho tela napokon �plne nahraden� vysokoenergetickou l�tkou a va�e telo sa u� viac nebude skladať z tej istej hmoty ako predt�m. Ako som u� op�sal, bude to druh tela, ktor� prekročilo p�ť elementov a vyslobodilo sa z nich. Bude to telo, ktor� je skutočne nesmrteľn�.

Prax vykon�van� v budhistick�ch kl�toroch sa zaober� v�lučne mysľou a nepou��va fyzick� techniky ani pr�cu s telom. �stredn�m bodom je tu namiesto toho pr�stup, ktor� vyučoval Budha, naz�van� nirv�na. Jeho met�da bola v skutočnosti hlbok� a on bol plne schopn� premeniť svoje p�vodn� telo (benti) na vysokoenergetick� l�tku a vziať si ho po smrti so sebou. Ale aby i�iel pr�kladom pre ostatn�ch, rozhodol sa vst�piť do nirv�ny, pri ktorej sa telo zanech� tu. Zvolil si tento pr�stup, aby pomohol ľuďom opustiť prip�tanosti v čo najv�č�ej miere a vzdať sa tak v�etk�ho � dokonca aj svojho vlastn�ho tela. V�etky prip�tanosti museli byť opusten�. Aby pomohol svojim nasledovn�kom čo najviac sa odp�tať, zvolil si nirv�nu, tak�e nasleduj�ce gener�cie mn�chov i�li rovnakou cestou. Pri nirv�ne sa udeje to, �e keď mn�ch zomrie, opust� svoje fyzick� telo, pričom jeho du�a vyst�pi a energiu si vezme so sebou.

V taoistickej praxi sa kladie d�raz na kultiv�ciu tela. Svojich �tudentov si starostlivo vyberaj� a nesna�ia sa spasiť v�etky �ivoty, tak�e t�, ktor�m sa venuj�, s� znamenit� a v�nimočn� ľudia, ktor�ch mo�no učiť magick� zručnosti, a aj to, ako si duchovne premieňať telo. Naopak, v budhistickej praxi sa tak�to pr�stupy spravidla nem��u vyučovať. T�ka sa to najm� budhistick�ho n�bo�enstva. No nie v�etky budhistick� praxe sa str�nia t�chto met�d. �Mnoh� hlbok�, v�znamn� budhistick� praxe ich pou��vaj�. Na�a �kola je jedn�m z tak�chto pr�kladov. Vo Falun Dafa s� potrebn� obe tel� � p�vodn�, ako aj anjelsk� telo � čo s� dve rozdielne veci. Anjelsk� telo je takisto hmotn� a je zlo�en� z vysokoenergetickej l�tky, ale nem��e sa len tak uk�zať v tejto dimenzii. Ak si tu m�me zachovať norm�lny ľudsk� v�zor, je nevyhnutn� mať aj toto p�vodn� telo (benti). Tak�e hoci sa va�e p�vodn� telo zmenilo, st�le budete vyzerať v podstate rovnako ako be�n� ľudia, keď�e molekulov� konfigur�cie v�ho tela ostan� nezmenen�; ide len o to, �e va�e bunky bud� nahraden� vysokoenergetickou l�tkou. Va�e telo sa v�ak bude l�iť od tela be�n�ho človeka, keď�e bude schopn� prech�dzať do in�ch dimenzi�.

Vykon�van�m praxe, ktor� zu�ľachťuje myseľ aj telo, z�skate mladistv� vzhľad a na svoj vek budete vyzerať omnoho mlad�ie. Raz ma oslovila jedna praktizuj�ca a po�iadala ma, aby som odhadol jej vek. Tipoval by som, �e mohla mať niečo cez �tyridsať, no uk�zalo sa, �e mala takmer sedemdesiat rokov. Nemala �iadne vr�sky a s jej �iarivou tv�rou a ru�ovkastou pleťou určite nevyzerala ako osoba bl�iaca sa k sedemdesiatke. Je veľmi pravdepodobn�, �e pri praktizovan� Falun Dafa d�jde k tak�mto zmen�m. Ak m��em trochu za�artovať, povedal by som, �e keď bud� mlad� �eny poctivo praktizovať kultiv�ciu mysle aj tela, prirodzene dosiahnu kr�sny t�n pleti, po ktorom v�dy t��ili � aj bez toho, aby sa o to museli sna�iť ako doposiaľ. Tu teda skonč�m. Ľudia ma zvykli pova�ovať za mlad�ho, keď�e v Č�ne tvorili pracovn� silu preva�ne star�� ľudia. V s�časnosti je situ�cia lep�ia, preto�e je tu viac mlad��ch pracovn�kov. V skutočnosti u� nie som mlad�. Moment�lne m�m �tyridsaťtri rokov a čo nevidieť budem mať p�ťdesiat.

Duchovn� tel�

Zamysleli ste sa niekedy nad t�m, prečo sa zd�, akoby z niektor�ch sakr�lnych obrazov vy�arovala energia? Len m�lokto to vie vysvetliť. Niektor� ľudia tvrdia, �e energia poch�dza od mn�chov, ktor� pred t�mito obrazmi odriekaj� sv�t� p�sma, alebo in�mi slovami z toho, �e pred nimi vykon�vaj� duchovn� prax. Keď v�ak mn�ch alebo ktokoľvek in� praktizuje, vysielan� energia je sk�r rozpt�len�, ne� nasmerovan� na jedno miesto. Potom by malo byť rovnak� mno�stvo energie aj na podlahe, strope a sten�ch chr�mu. Nevysvetľuje to teda, prečo iba samotn� obrazy vy�aruj� tak� siln� energiu. A u� v�bec to neobjasňuje, prečo aj mnoh� sakr�lne sochy n�jden� hlboko v hor�ch, v určit�ch jaskyniach alebo vytesan� do pr�rodn�ch �tvarov vyd�vaj� energiu. Existuje cel� rad interpret�ci� v�skytu tohto javu, ale �iadna z nich sa nedotkla podstaty. Skutočn�m d�vodom, prečo sa na t�chto soch�ch nach�dza energia, je pr�tomnosť duchovn�ho tela (fa-�en) bo�skej bytosti. Sochy maj� energiu pr�ve preto, �e je tam pr�tomn� duchovn� telo.

Aby sme mohli porozumieť tomu, ako vznikaj� duchovn� tel�, mus�me si uvedomiť, �e aj zn�me bo�stv� [ktor� tieto tel� maj�], ako napr�klad Budha alebo Kuan-jin, museli byť sami kedysi be�n�mi praktizuj�cimi. Svoje duchovn� tel� si vyvinuli rovnako, ako si ich vyvin� ľudia, keď vo svojej duchovnej kultiv�cii dosiahnu určit� �roveň, ktorou presiahli ľudsk� r�u. Duchovn� tel� sa rodia z energetick�ho centra v ľudskom tele a s� vytvoren� z Fa, ako aj z vy��ej energie. Zhmotňuj� sa v in�ch dimenzi�ch. Duchovn� telo disponuje značn�mi schopnosťami človeka, z ktor�ho p�vodne vzi�lo, pričom jeho vedomie a myslenie bude určovan� hlavn�m telom človeka. To znamen�, �e duchovn� telo je v skutočnosti samo osebe �pln�m, nez�visl�m a plne svojpr�vnym �ivotom, a tak m��e robiť v�etko samostatne. Jeho činy bud� v s�lade, ba dokonca �plne toto�n� so v�etk�m, čo by chcela spraviť vedom� myseľ človeka. Duchovn� tel� bud� robiť veci tak, ako by ich robil ten samotn� človek. Tak�e toto je to, čo naz�vame duchovn�m telom. Čokoľvek si �el�m spraviť � ako napr�klad upraviť tel� skutočn�ch praktizuj�cich � bude vykonan� mojimi duchovn�mi telami. Tieto tel� sa musia zhmotniť v in�ch dimenzi�ch, keď�e nedisponuj� be�n�m ľudsk�m telom. Tak�to nadprirodzen� bytosti nemaj� pevn� a nemenn� podobu, m��u sa zv�č�iť alebo zmen�iť. V niektor�ch pr�padoch sa duchovn� telo m��e stať tak�m veľk�m, �e nebude mo�n� vidieť ani cel� jeho hlavu, pričom inokedy sa m��e stať tak�m mal�m, �e bude men�ie ako bunka.

Po�ehn�vanie sakr�lnych s�ch

Sakr�lna socha čerstvo vyroben� v tov�rni je iba kusom umenia. Tak�e sakr�lne sochy sa často form�lne po�ehn�vaj�, aby sa na ne pozvalo duchovn� telo bo�skej bytosti, ktor� predstavuj�. Tieto sochy m��u n�sledne sl��iť ľuďom ako hmatateľn� zast�penie tejto bytosti, aby sa k nej mohli klaňať. Duchovn� telo bude poskytovať ochranu �primn�m veriacim, ktor� tieto sochy uctievaj� a bude na nich dohliadať počas praktizovania. Po�ehn�vanie s�ch m� sl��iť pr�ve na tento �čel. Pr�slu�n� obrad v�ak dosiahne svoj cieľ jedine vtedy, ak osoba, ktor� ho vykon�va, m� cnostn� my�lienky, alebo ak s� tam pr�tomn� bo�stv� z vy��ch �rovn�, pr�padne ak ho vykon� človek, ktor� dosiahol duchovn� dokonalosť a m� na to potrebn� schopnosti.

V budhistick�ch chr�moch sa v�eobecne tvrd�, �e sochy Budhu nebud� mať �iaden �činok, ak najprv neprejd� určit�m druhom proced�ry, ktor� sa v �zii naz�va �posv�covanie s�ch�. Dodnes zostalo v chr�moch u� len zop�r mn�chov, ktor� ovl�daj� majstrovstvo budhistick�ch učen�. V d�sledku č�nskej kult�rnej revol�cie a jej ničenia sa toti� op�tmi stali mlad� mn�si, ktor� nikdy neboli plne zasv�ten� do učenia. Veľk� časť z toho, čo bolo kedysi odovzd�van�, sa u� stratila. Ak sa ich sp�tate, na čo sl��i posv�tenie, povedia, �e socha po ňom nadobudne silu, ale v skutočnosti nevedia vysvetliť, čo konkr�tne to znamen�. V takom pr�pade teda vykonaj� iba obrad a to, čo naz�vaj� posv�ten�m, znamen� v podstate len to, �e umiestnia mal� k�sok papiera s posv�tn�m textom dovn�tra sochy, zapečatia ju papierom a potom k nej odriekaj� modlitby. M��e to v�ak dosiahnuť �čel, na ktor� je posv�tenie určen�? To z�vis� od toho, ako tie modlitby odriekaj�. Budha učil o �spr�vnom stave mysle� a o tom, �e odriekanie sv�t�ch p�siem mus� človek vykon�vať so s�stredenou mysľou, bez ak�hokoľvek rozpt�lenia, a len vtedy bud� mať jeho slov� �činok v raji, ktor� je spojen� s jeho praxou. Toto je potrebn� na prizvanie bo�skej bytosti. Pokiaľ jedno z jej duchovn�ch tiel nezost�pi na sochu, cieľ posv�tenia nebude dosiahnut�.

No st�va sa, �e niektor� mn�si alebo n�bo�ensk� predstavitelia s� pri odriekan� sv�t�ho p�sma počas obradu posv�covania zahlten� my�lienkami na to, ak� sumu im za to n�sledne zaplatia. Alebo mo�no prem��ľaj� o tom, ako im niekto ubl�il, keď�e v s�časnosti doch�dza k vn�torn�m rozbrojom dokonca aj v kl�tornom prostred�. Ned� sa poprieť, �e by sa dnes, v tomto obdob� posledn�ch dn�, tak�to veci nediali. Moj�m cieľom nie je kritizovať n�bo�enstv�, ale len pouk�zať na to, �e niektor� n�bo�ensk� miesta skr�tka nie s� v tejto dobe čist�. A ako sa d� predpokladať, obrad posv�tenia nedosiahne svoj �čel, ak sa myseľ z�častnen�ch zaober� svetsk�mi a nevhodn�mi my�lienkami, ktor� pri tom vysielaj�; obrad prizvania bo�skej bytosti teda nebude �spe�n�. St�le v�ak existuj� nejak� kl�tory a n�bo�ensk� miesta, ktor� s� dobr�, hoci s� ojedinel�.

V jednom meste som pri posv�covacom obrade pozoroval ist�ho budhistick�ho mn�cha, ktor� mal ruky čierne ako uhlie. Strčil sv�t� p�smo do dutiny sochy, zapečatil ju, zamrmlal zop�r slov a potom vyhl�sil, �e posv�tenie je ukončen�. N�sledne schytil ďal�iu sochu, nejak� chv�ľu čosi mrmlal, a zarobil si tak niečo cez �tyridsať j�anov za ďal�ie posv�tenie. Mn�si to teraz dokonca ber� ako druh podnikania a zar�baj� na tom peniaze. U� na prv� pohľad som v�ak mohol vidieť, �e obradom sa nedosiahlo to, čo sa malo, keď�e ten mn�ch na to naozaj nemal potrebn� schopnosti. Napriek tomu sa dnes mn�si p��ťaj� do tak�chto vec�. Videl som aj ďal�ie zar�aj�ce veci. V jednom budhistickom chr�me som pozoroval mu�a, ktor� vyzeral ako laick� veriaci. Tvrdil, �e tam vykon�va posv�tenie* sochy Budhu. V ruke dr�al zrkadlo a nakl�ňal ho tak, aby odr�alo slnečn� l�če na telo sochy. Tvrdil, �e t�m vykon�va posv�tenie. Prer�stlo to teda a� do tak�chto absurdnost�. Tieto veci s� v�ak dosť roz��ren�, keď�e budhizmus je dnes skr�tka tak�to.

Na ostrove Lantau v Hongkongu je umiestnen� obrovsk� bronzov� socha Budhu, ktor� bola vyroben� v meste Nan-ťing. Ide o skutočne obrovsk� sochu. Počas jej sl�vnostn�ho odhalenia sa zi�lo veľk� mno�stvo mn�chov z cel�ho sveta, aby sa z�častnili jej posv�tenia. Bol tam človek, ktor� dr�al zrkadlo nasmerovan� k slnku a sna�il sa namieriť jeho l�če na tv�r sochy v domnen�, �e ju t�m posv�t�. Byť svedkom niečoho tak�ho, na takomto posv�tnom zhroma�den� a pri takejto sl�vnostnej pr�le�itosti, bolo naozaj �alostn�. Budha v�ak povedal, �e v obdob� posledn�ch dn� bude dokonca aj pre mn�chov ťa�k� zaistiť si vlastn� sp�su, nieto e�te sp�su druh�ch. Situ�cia je teraz chaotick�, preto�e mnoh� mn�si vykladaj� sv�t� p�sma z pohľadu svojich vlastn�ch obmedzen�ch pochopen� a do chr�mov sa dostali aj p�sma, ktor� nepatria do budhizmu. Samozrejme, treba podotkn�ť, �e s� aj mn�si, ktor� praktizuj� duchovn� prax naozaj �primne a s� celkom dobr�. Tak�e posv�tenie je v konečnom d�sledku o pozvan� duchovn�ho tela bo�skej bytosti, aby sa us�dlilo na sakr�lnej soche, a keď sa to udeje, posv�tenie bude �spe�n�.

Sakr�lna socha, ktor� nebola �spe�ne posv�ten� alebo po�ehnan�, by sa nemala uctievať, preto�e to m��e mať v�ne n�sledky. Ned�vny vedeck� v�skum n�m m��e pom�cť pochopiť, prečo je to tak. Vedci zistili, �e my�lienky človeka, resp. predstavy v jeho mysli, m��u vytvoriť určit� hmotn� l�tku. Ak sa na my�lienky pozer�me z vy��ch �rovn�, zist�me, �e maj� hmotn� podobu, hoci hmota, o ktorej hovor�me my, nie je vo forme �mozgov�ch vĺn�, ako sa v�skumom odhalilo; t�to hmota m� sk�r podobu �pln�ho ľudsk�ho mozgu. L�tka v tvare mozgu, ktor� vysiela be�n� človek počas prem��ľania, sa zvyčajne zakr�tko rozplynie, preto�e jeho my�lienky nemaj� za sebou energiu. Ale v pr�pade praktizuj�cich, ktor� maj� energiu, vydr�� t�to l�tka oveľa dlh�ie. Aby sme sa teda vr�tili k t�me sakr�lnych s�ch, nemali by sme očak�vať, �e v momente, ako sa vyrobia, bud� mať schopnosť prem��ľať. Socha toho nebude schopn�, pokiaľ nepre�la �spe�nou proced�rou posv�tenia � dokonca aj keby sa to uskutočnilo na n�bo�enskom mieste. A ak ten obrad vykon� falo�n� majster alebo niekto, kto sa zaober� čiernou m�giou, potom to bude e�te hor�ie [ako keby sa nespravilo v�bec nič], a z�roveň nebezpečn�, keď�e na sochu by sa mohla dostať l�ka alebo lasica.

To znamen�, �e pri uctievan� s�ch, ktor� nie s� posv�ten�, hroz� v�ne nebezpečenstvo. Pribl�im v�m, ak� nebezpečn� to m��e byť. Ako som u� spom�nal, ľudstvo v poslednej dobe upadlo po v�etk�ch str�nkach a v�etko v tomto svete, ako aj vo vesm�re, jedno za druh�m upad�. Ľudia �n� to, čo zasiali. Je ťa�k� n�jsť opravdiv�, cnostn� učenia a praxe. T�ch, ktor� sa o to pok��aj�, čakaj� v�emo�n� prek�ky. A dokonca aj obyčajn� modlenie sa k svojmu Bohu m��e skončiť zle, keď�e ľudia netu�ia, či to, čo sa nach�dza na soche alebo ikone, ku ktorej sa modlia, je t� zam��ľan� bytosť. Tak�e teraz je to naozaj komplikovan�. Ak by o tom niekto pochyboval, m��em to vysvetliť. Keď sa ľudia začn� modliť k neposv�tenej soche, veci sa začn� r�chlo uberať zl�m smerom, keď�e dnes to len m�lokto rob� kv�li sp�se svojej du�e. V�č�ina ľud� sa modl� za to, aby mali v �ivote menej tr�pen� alebo aby sa im finančne lep�ie darilo. Av�ak tak�to modlitby a t��by sa nezakladaj� na ničom, čo by vypl�valo zo sv�t�ch p�siem.

Keď niekto hľad� pomoc vo forme peňaz�, klania sa pred sochou Budhu, svojho Boha či sv�tej bytosti, a pomodl� sa za finančn� pomoc, hľa, vytvor� sa �pln� my�lienka a vy�le sa von. A keď�e bola nasmerovan� na sochu, pristane priamo tam. Podoba sochy v in�ch dimenzi�ch sa m��e zv�č�iť alebo zmen�iť. Tak�e potom, čo na nej pristane my�lienka človeka, t�to socha nadobudne mozog a schopnosť prem��ľať, hoci e�te nem� telo. Modlitby ďal��ch ľud�, ktor� pr�du, jej dodaj� určit� mno�stvo energie. Nebezpečenstvo bude o to v�č�ie, ak to bud� robiť praktizuj�ci, preto�e socha dostane ich energiu hneď od začiatku a sformuje sa do hmatateľn�ho tela v inej dimenzii. Toto telo preb�va v inej r�i a do istej miery pozn� princ�py vesm�ru. Tak�e bude mať schopnosť robiť veci, ktor� pom�haj� ľuďom a m��e si vyvin�ť určit� mno�stvo energie. No nech u� sprav� pre ľud� čokoľvek, bude to za určit�ch podmienok, resp. za určit� cenu. Pohybuje sa voľne v inej dimenzii a m��e ľahko ovl�dať be�n�ch ľud�. Bude v�ak vyzerať �plne rovnako ako socha, z ktorej vzi�lo. Tak�e hoci m��ete vidieť niečo, čo vyzer� ako sv�t� bytosť � a mo�no bude vyzerať presne ako na vyobrazen�, ku ktor�mu ste sa modlili � bude to falo�n� bytosť, ktor� vzi�la z uctievania a modlitieb. My�lienky tak�chto falo�n�ch bytost� s� veľmi zl�, keď�e myslia len na peniaze. Napriek tomu sa nepok�sia spraviť nič, čo by bolo vyslovene zl�, keď�e sa zrodili v inej dimenzii, maj� schopnosť myslieť a do istej miery vedia, ako funguj� z�kony vesm�ru. Ale odv�ia sa robiť zl� veci v men�ej miere. Niekedy ľuďom pom��u, preto�e ak by nerobili tak�to gest�, boli by �plne zl� a museli by byť zabit�. Av�ak zv�te, ak� druh �pomoci� vlastne pon�kaj�. Predpokladajme, �e niekto sa modl� pred sakr�lnou sochou a �iada o vyliečenie chor�ho člena svojej rodiny. V�borne � zl� bytosť teda pod� pomocn� ruku. Prin�ti v�s vlo�iť peniaze do misky na milodary, keď�e to, na čo mysl�, s� peniaze. A č�m viac peňaz� pon�knete, t�m r�chlej�ie sa člen va�ej rodiny uzdrav�. Pomocou svojej energie m��e z inej dimenzie ovplyvňovať be�n�ho človeka. Ak sa k nej modl� niekto s vy��ou energiou, bude toho v st�vke e�te viac. Samozrejme, malo by byť zrejm�, �e človek, ktor� je oddan� duchovnej praxi, sa určite nebude modliť za z�skanie nejak�ch vec� a u� v�bec by ne�iadal o peniaze. Ale niektor� ľudia to tak robia. Dokonca aj modlenie sa za blaho va�ej rodiny sa pova�uje za citov� prip�tanosť k nej. Bez ohľadu na to, ako veľmi chcete ovplyvniť nieč� �ivot pozit�vnym smerom, mus�te pochopiť, �e ka�d� m� svoj vlastn� osud. Ak sa modl�te k falo�nej bytosti a �iadate o po�ehnanie vo forme peňaz�, ochotne v�m poskytne pomoc. Keď uvid�, �e �iadate viac peňaz�, bude e�te dychtivej�ia. V tom pr�pade si toho od v�s m��e vziať na opl�tku e�te viac. Je to spravodliv� v�mena. Umo�n� v�m teda z�skať časť peňaz�, ktor� ľudia vlo�ili do misky na milodary, keď�e tam ich je viac ne� dosť. M��e sa to prejaviť tak, �e n�jdete na ulici peňa�enku alebo kabelku, pr�padne dostanete v pr�ci pr�mie. Vysk��a v�etky mo�n� sp�soby, ako v�m dať peniaze. Ale bude to za určit� cenu. Nič nie je, napokon, zadarmo. Vezme v�m teda časť v�ho energetick�ho zhluku, ak je to to, čo va�a prax vyv�ja, alebo si vezme va�u energiu, keď�e ona tieto veci nem� a t��i po nich.�

Tieto falo�n� bytosti m��u byť dosť nebezpečn�. Mnoh� ľudia, ktor� sa venuj� duchovnej praxi a maj� otvoren� vn�torn� oko, veria, �e videli vy��ie bytosti. Niektor� tvrdia, �e do ich chr�mu pri�li skupiny t�chto bytost� a �e jedna z nich, ktor� ich viedla, sa volala tak či onak. Ľudia op�sali, ako často ich tie bytosti nav�tevovali, pričom v jeden deň pri�la jedna skupina, v druh� deň ďal�ia a tak ďalej. O čo teda i�lo? Pr�ve tieto bytosti patria do kateg�rie, ktor� som spom�nal. Neboli to skutočn� sv�t� bytosti, ale falo�n�. Značn� mno�stvo z nich spad� do tejto kateg�rie.

To, čo som pr�ve op�sal, bude e�te nebezpečnej�ie, ak sa to odohr� v n�bo�enskej komunite, keď�e t� bytosť prevezme kontrolu nad mn�chmi, ktor� ju uctievaj�. A bude mať na to z�mienku, keď�e je zrejm�, �e sa k nej modlili. Bude na nich teda dohliadať a viesť ich pri praktizovan�. No ak by sa im aj podarilo dokončiť duchovn� cestu pod jej veden�m, kam by mohli �sť? �iadne vy��ie bo�stv� ich neprijm�, keď�e t�to mn�si by boli pod veden�m n�zkej bytosti a patrili by k nej. Ich �silie by tak vy�lo navnivoč. V dne�nej dobe je pre ľud� nesmierne ťa�k� dosiahnuť skutočn� bo�sk� postavenie prostredn�ctvom praktizovania duchovnej cesty. Jav, ktor� som pr�ve op�sal, je dosť be�n�. Hoci si mnoh� ľudia myslia, �e videli bo�sk� svetlo alebo bo�sk� zjavenie vo veľmi zn�mych hor�ch či �doliach riek, v�č�inou to poch�dzalo od t�chto falo�n�ch bytost�, keď�e maj� energiu a m��u sa uk�zať ako zjavenie. Skutočn� bo�sk� bytosti by sa len tak nezjavovali.

Kedysi t�chto falo�n�ch bytost� nebolo tak veľa, no teraz ich je mnoho. Keď sa dopustia nejak�ch nespr�vnych skutkov, vy��ie bytosti ich zabij�. M��e sa im v�ak podariť unikn�ť trestu t�m, �e sa ukryj� na sakr�lnu sochu. Vy��ie bo�stv� spravidla nebud� zasahovať do svetsk�ch z�le�itost� bez p�dneho d�vodu. Č�m vy��ia je r�a bytosti, t�m je menej pravdepodobn�, �e bude nar��ať z�le�itosti pozemsk�ho sveta, a preto sa bude sna�iť vyhn�ť ak�mkoľvek z�sahom. Tak�e spravidla by neurobili nič tak� radik�lne, ako napr�klad, �e by bleskom zničili sochu, na ktorej sa ukr�va falo�n� bytosť, a tak si ju teda nev��maj�. Navy�e, tieto falo�n� bytosti vedia unikn�ť, keď sa bl�i ich trest. Ned� sa teda povedať, či zjavenie, ktor� človek vid�, je skutočn�.

To by mohlo u mnoh�ch z v�s vyvolať ot�zku, čo spraviť so v�etk�mi t�mi sakr�lnymi sochami a obrazmi, ktor� m�te doma. Viacer�m z v�s mo�no napadlo po�iadať ma o pomoc. R�d pom��em ka�d�mu, kto sa uč� na�u prax, tak�e to m��ete rie�iť nasledovne. Popri tom, ako budete dr�ať moju knihu (keď�e obsahuje moju fotografiu), pr�padne moju fotku, podr�te va�u sochu či obraz a rukami utvorte mudru, naz�van� veľk� lotos. Potom ma m��ete jednoducho po�iadať, aby som pre v�s t� sochu po�ehnal či posv�til, akoby som bol skutočne pr�tomn�, a bude to vykonan� v priebehu niekoľk�ch sek�nd. Mal by som v�ak dodať, �e to funguje iba pre na�ich praktizuj�cich. Ak by ste sa pok��ali spraviť to pre va�ich priateľov alebo rodinu, nebude to fungovať, keď�e ja sa star�m iba o na�ich praktizuj�cich. Niektor� ľudia tvrdia, �e m��ete odohnať zl� bytosti pre va�ich priateľov alebo rodinu t�m, �e umiestnite m�j obr�zok u nich doma, av�ak pre nepraktizuj�cich to nevykon�m. Toto je pravdepodobne t� najne�ctivej�ia vec, akej by ste sa mohli voči svojmu učiteľovi dopustiť.

Pri rozpr�van� o falo�n�ch zjaveniach je tu e�te ďal�ia vec, ktor� je potrebn� spomen�ť. V starobylej Č�ne sa mnoh� ľudia venovali duchovnej praxi hlboko v hor�ch či lesoch, hoci dnes sa m��e zdať, �e ich tam praktizuje u� len zop�r. Ale nie je to tak. Ide sk�r o to, �e sa sna�ia zamedziť tomu, aby ich videli be�n� ľudia; z ich počtu nijako neubudlo. Disponuj� vy��mi schopnosťami, vďaka ktor�m dok�u zostať skryt�. Nie je to tak, �e by tu u� viac neboli. St�le sa tam nach�dzaj�. V s�časnosti s� ich vo svete tis�ce, pričom v Č�ne je ich relat�vne viac. Najčastej�ie sa vyskytuj� v tamoj��ch sl�vnych hor�ch či �doliach a je mo�n� ich n�jsť aj na niektor�ch vy��ch �t�toch. Pou��vaj� svoje schopnosti na zapečatenie vchodov do svojich jask�ň, aby ich nikto nemohol vidieť. Ich praktizovanie je dosť pomal� a ich met�dy s� pomerne neefekt�vne, preto�e nepochopili podstatu duchovnej kultiv�cie. My sa, naopak, zameriavame priamo na myseľ a zaklad�me na�u prax na najvy��ch vlastnostiach, resp. princ�poch vesm�ru. Tak�e na�a energia sa prirodzene vyv�ja dosť r�chlo. Met�dy duchovnej praxe si m��eme predstaviť v tvare pyram�dy, pričom len stredn� os je hlavnou cestou. T�, ktor� praktizuj� na bočn�ch alebo men��ch cest�ch, m��u mať odomknut� v�etky svoje schopnosti, no ich charakter nemus� byť nevyhnutne veľmi vysok� a nemusia byť ani na pr�li� pokročilej duchovnej �rovni. Tieto pr�stupy s� v�ak ďaleko od hlavnej cesty skutočn�ho praktizovania.

Učitelia men��ch ciest takisto odovzd�vaj� svoje učenia a maj� svojich �iakov. Existuj� tam v�ak určit� hranice, ako ďaleko sa d� v t�chto �kol�ch pokročiť a do akej miery m��u zmeniť charakter človeka, tak�e duchovn� v�voj ich nasledovn�kov bude určite obmedzen�. Č�m je men�ia svetsk� prax ďalej od hlavnej cesty, t�m zlo�itej�ie bud� jej te�rie a t�m komplikovanej�ie bud� aj jej met�dy, keď�e neporozumeli tomu, čo je podstatou duchovn�ho pokroku. Nepochopili, �e pri duchovnom praktizovan� je najd�le�itej�ia myseľ, a namiesto toho veria, �e pokrok sa d� dosiahnuť iba zn�an�m utrpenia. Tak�e im trv� roky, ba dokonca stovky či tis�ce rokov dlh�ho praktizovania, aby z�skali čo i len k�sok vy��ej energie. Av�ak ovocie ich praktizovania nie je v skutočnosti v�sledkom zn�ania ťa�kost�. Poch�dza sk�r z toho, �e ich prip�tanosti sa v priebehu v�etk�ch t�ch nam�hav�ch rokov postupne opotrebovali, podobne ako sa v�ne mladosti prirodzene vytr�caj� s prib�daj�cim vekom a vzd�van�m sa svojich snov. Tak�e aj keď si nasledovn�ci men��ch ciest m��u myslieť, �e si vyv�jaj� vy��iu energiu popri tom, ako postupuj� v praktizovan� pomocou medit�cie, koncentr�cie a utrpenia, neuvedomuj� si, �e t� energia v skutočnosti poch�dza z odstr�nenia ich prip�tanost�. A to sa deje len veľmi pomaly � opotrebovan�m prip�tanost� počas dlh�ch a �morn�ch rokov.

Na�a prax m� presne stanoven� zameranie. Skutočne va�e prip�tanosti zviditeľn� a postar� sa o to, aby boli odstr�nen�. T�m sa ur�chli v� duchovn� rast. Počas cestovania som často stret�val ľud�, ktor�, ako som u� spom�nal, praktizovali po mnoho rokov. Povedali mi, �e nikto nezistil, �e s� tam a �e nebud� zasahovať ani sa nijako pok��ať naru�iť to, čo rob�m. T�chto mo�no pova�ovať za celkom dobr�ch.

Boli v�ak aj nejak� zl�, ktor�mi sme sa museli zaoberať. Jeden pr�pad sa objavil v provincii Kuej-čou, keď som tam pri�iel po prv�kr�t vyučovať na�u prax. Ist� človek ku mne prist�pil priamo uprostred predn�ky a tvrdil, �e je �iakom niekoho, kto sa uč� od tak�ho či onak�ho majstra, a �e tento majster praktizoval po mnoho rokov a chce ma vidieť. Keď som sa naňho pozrel, videl som, �e v sebe niesol siln� jinov� energiu, z čoho mal sinav� pleť. Odmietol som jeho po�iadavku a povedal som mu, �e nem�m čas sa s n�m stretn�ť. Jeho majstra to nahnevalo, a tak do mňa začal zasahovať, robiac mi ťa�kosti deň čo deň. Nem�m z�ujem bojovať s druh�mi a ani to nebolo potrebn�. Tak�e kedykoľvek ku mne vyslal zl� veci, jednoducho som ich odstr�nil a vr�til som sa k vyučovaniu.

Pred niekoľk�mi storočiami, konkr�tne počas dynastie Ming, �il človek, ktor�ho počas praktizovania posadol had. Tento človek nakoniec zomrel bez toho, aby �spe�ne ukončil svoje praktizovanie. V tej chv�li sa jeho tela zmocnil had a nadobudol ľudsk� podobu. A tento �majster�, ktor� ma chcel vidieť, nebol nik in� ako ten had v ľudskej podobe. Keď�e bol v podstate st�le tou istou bytosťou, znova sa premenil na veľk�ho hada a začal do mňa zasahovať. Za�lo to naozaj priďaleko, tak�e som ho chytil do ruky a pou�il som mimoriadne mocn� energiu, naz�van� �rozp��ťacia energia�, aby som rozpustil spodn� časť jeho tela a premenil ju na vodu. Vz�p�t� sa horn� časť jeho tela odplazila sp�ť domov.

Na�u dobrovoľn�čku, ktor� viedla centrum Falun Dafa v Kuej-čou, takisto jedn�ho dňa vyhľadal niekto, koho učiteľ �tudoval u tohto hada a tvrdil, �e ich majster ju chce vidieť. A tak teda �la. Keď vst�pila do jaskyne, kde preb�val ich majster, bolo to tam �plne tmav�. Vedela rozoznať len siluetu sediacu vo vn�tri, ktorej z oč� vy�arovalo zelen� svetlo. Keď sa oči otvorili, jaskyňa sa rozsvietila, a keď sa zavreli, jaskyňa stmavla. Tienist� postava povedala v miestnom n�reč�: �Li Chung-č� sa vr�ti. Nabud�ce u� nikto z n�s nebude robiť tie veci, ktor� sme spravili. Nebolo to spr�vne. Li Chung-č� pri�iel spasiť ľud�.� Jeho nasledovn�k ho preru�il: �Veľk� majster, m��ete sa postaviť? Čo sa stalo s va�imi nohami?� On odpovedal: �Nedok�em u� vstať, preto�e moje nohy s� zranen�.� Sp�tali sa ho, čo sa mu stalo, a tak im vyrozpr�val, ako n�m sp�soboval ťa�kosti a ak� to malo n�sledky. Ale nasleduj�ci rok, na V�stave �zijsk�ho zdravia 1993 v Pekingu, mi op�ť začal sp�sobovať probl�my. V tom bode som toho hada �plne zničil, keď�e st�le sa dop��ťal zla a pok��al sa naru�iť moje vyučovanie Dafa. Keď som to spravil, ľudia z tej �koly, star� aj mlad�, mu�i, ako aj �eny, chceli proti mne zakročiť. Vtedy som im povedal zop�r slov, ktor� ich zaskočili a vystra�ili. Keď sa dozvedeli, čo sa stalo, upustili od svojich pl�nov na pomstu. Niektor� z nich sa dokonca ani po takom dlhom obdob� praktizovania nič�m nel�ili od svetsk�ch, be�n�ch ľud�. Tak�e toto je len niekoľko pr�hod, o ktor� som sa s vami chcel podeliť pri t�me posv�covania.

Liečenie m�giou

Mnoh� duchovn� učitelia vyučuj� svojich �iakov liečenie pomocou m�gie, keď�e to pova�uj� za duchovn� zručnosť. Nemalo by sa to v�ak pova�ovať za s�časť duchovnej praxe. Je to sk�r odovzd�van� ako tajn� k�zla, zakl�nadl� či techniky. Nadob�da to formy, ako napr�klad vyr�banie talizmanov, p�lenie kadidla, p�lenie papierov�ch fig�rok či odriekanie zakl�nadiel, ktor� maj� schopnosť liečiť a ich pr�stup k liečeniu je dosť jedinečn�. Pozrime sa napr�klad na to, ako by sa dal vyliečiť vred na tv�ri. Praktizuj�ci t�chto techn�k namoč� �tetec do rumelkov�ho atramentu a na zem nakresl� kruh, do ktor�ho vyznač� kr�ik. Človeka s vredom po�iada, aby sa postavil do stredu kruhu, zatiaľ čo praktizuj�ci začne odriekať zakl�nadlo. Potom op�ť namoč� �tetec do rumelkov�ho atramentu a tentoraz nakresl� kruh na tv�r dotyčnej osoby. Počas kreslenia odrieka zakl�nadlo, a� k�m napokon nesprav� na vrede bodku. V tom momente skonč� s odriekan�m a prehl�si, �e vred je vyliečen�. Keď sa človek dotkne svojej tv�re, aby si to skontroloval, naozaj zist�, �e vred sa zmen�il a u� ho viac nebol�. Tak�e to fungovalo. Takto sa daj� liečiť men�ie choroby, no nie tie z�va�nej�ie. Ďal��m pr�kladom je liečenie boľavej ruky. Praktizuj�ci m�gie začne odriekať zakl�nadlo a po�iada osobu, aby vystrela ruku. N�sledne f�kne do akupunkt�rneho bodu Spojen� �dolie (che-ku) na natiahnutej ruke a nech� to vyjsť z tela rovnak�m bodom druhej ruky. T�to osoba poc�ti, akoby cez ňu pre�iel v�nok a potom zist�, �e jej ruka u� nie je na dotyk tak� bolestiv� ako predt�m. Medzi ďal�ie met�dy patr� p�lenie papierov�ch fig�rok, vyr�banie talizmanov či ve�anie ochrann�ch amuletov.

Men�ie taoistick� praxe, ktor� sa vykon�vaj� vo svetskej spoločnosti, neučia o duchovnom zu�ľachťovan� tela. Zaoberaj� sa len vecami, ako je ve�tenie, feng-�uej, vyh�ňanie zla či liečenie. Magick� liečenie je u nich be�n�. Hoci magick� techniky m��u liečiť, pou��van� met�dy nie s� v �iadnom pr�pade dobr�. Nebudem v�ak konkr�tne opisovať, ak�m sp�sobom liečia. Nasledovn�ci Falun Dafa by tieto techniky nemali pou��vať, preto�e energia, ktor� je s nimi spojen�, je n�zka a zl�. V starobylej Č�ne boli liečebn� met�dy zatrieden� do r�znych odborov, ako napr�klad napravovanie kost�, akupunkt�ra, mas�, naprapatia, akupres�ra, liečenie energiou, bylink�rstvo a tak ďalej; bolo tam mnoho kateg�ri�. Ka�d� met�da liečenia sa naz�vala �odbor�. Liečenie m�giou, o ktorom sme hovorili, bolo zatrieden� ako trin�sty odbor, tak�e jeho cel� n�zov je �liečenie m�giou, trin�sty odbor�. Liečenie m�giou nepatr� do na�ej duchovnej praxe. Jeho moc nepoch�dza z energie zrodenej z duchovn�ho praktizovania, ale sk�r z magick�ch techn�k.

�IESTA� PREDN��KA

Strach z odch�lenia sa v praxi

V Č�ne panuje myln� n�zor, ktor� ovplyvnil mnoh�ch ľud�, či u� duchovne zalo�en�ch, alebo aj in�ch: �e energetick� prax m��e viesť človeka nespr�vnym smerom a priviesť ho na d�monick� cestu alebo do stavu pom�tenia. Niektor� ľudia to zveličili natoľko, �e t�m druh�ch odstra�ili od praktizovania, keď�e to znie hrozivo. M��em v�m v�ak povedať, �e tak�to probl�m jednoducho neexistuje.

Na �vod by som mal spomen�ť, �e mnoh� ľudia, ktor� sa venuj� energetick�m praxiam, si na seba skutočne privolali posadnutosť duchom kv�li svojim zl�m �myslom. Tak�to človek nem� svoju myseľ pod kontrolou, no napriek tomu m��e svoj abnorm�lny stav pripisovať �silnej energii�. V skutočnosti sa v�ak udialo to, �e jeho telo ovl�dla cudzia bytosť, tak�e keď praktizuje, nie je duchom pr�tomn� a bude sa pot�cať, jačať a vykrikovať. Keď ľudia uvidia niekoho spr�vať sa takto, odstra�� ich to. Napriek tomu mnoh� ľudia pripisuj� svoje abnorm�lne stavy silnej energii. Sotva by v�ak mohli mať skutočn� energiu, keď robia niečo tak�to. Tie zmenen� stavy, ktor� za��vaj�, s� n�zke a prinajlep�om m��u mať len fyzick� pr�nosy. Okrem toho s� aj nebezpečn�. Ak si človek na tak�to stav zvykne a nikdy nebude mať svoju vedom� myseľ pod kontrolou, je mo�n�, �e jeho telo bude ovl�dan� jeho podvedom�m, cudz�mi energiami či odkazmi, bytosťami, ktor� sa na neho prip�tali, pr�padne in�mi vecami. M��u ho dokonca nab�dať k robeniu nebezpečn�ch vec�. Tak�to pr�pady skutočne sp�sobuj� energetick�m praxiam viac �kody ako ��itku. Tieto probl�my poch�dzaj� z toho, �e človek m� nečist� �mysly a je poh�ňan� prip�tanosťou k predv�dzaniu sa. Nie je to tak, �e by tie praxe ľud� pobl�znili. Niektor� ľudia si mo�no nejak�m sp�sobom privlastnili titul tak�ho či onak�ho �majstra� a podľahli tejto predstave, ale skutočnosť je tak�, �e vykon�vanie energetickej praxe nikoho nepobl�zni. Ľudia t�to predstavu často nadobudn� z fikt�vnych pr�behov, napr�klad z filmov alebo kn�h o bojov�ch umeniach. Ak by ste si to chceli overiť, v �iadnych klasick�ch dielach ani n�bo�ensk�ch textoch to nen�jdete. A v�m sa tak� niečo rozhodne nikdy nestane.

V skutočnosti existuje viacero javov, ktor� zvykn� ľud� zmiasť a jedn�m z nich je to, čo som pr�ve op�sal. Človek m��e z�sť z cesty a privolať si na seba posadnutie duchom, alebo sa m��e chcieť predv�dzať t�m, �e pou�ije �dajne vy�� energetick� stav�, pričom v oboch pr�padoch ide o nečist� stavy mysle. Niektor� ľudia sa pri cvičen� alebo vykon�van� prax�, ktor� nie s� prav�, dokonca s�stredia na z�skavanie nadprirodzen�ch schopnost� a zvykli si na to, �e počas cvičenia zaka�d�m nechaj� svoju myseľ bl�diť. Stratia ak�koľvek vedomie sam�ch seba a odovzdaj� svoje telo in�m bytostiam či sil�m, napr�klad svojmu podvedomiu alebo cudz�m energi�m a odkazom, ktor� ich n�tia spr�vať sa nezvyčajn�m sp�sobom. M��u vyskočiť z okna alebo skočiť do jazera, ak im to tie sily prik�u. Vzdaj� sa v�le �iť a prenechaj� svoje telo in�m. Nie je to v�ak chybou t�ch prax�, ktor�m sa t� ľudia venuj�; ide sk�r o to, �e sa od t�ch prax� odch�lili. Začalo to t�m, �e tie veci robili z�merne, a napokon to prer�stlo do v�č��ch probl�mov. Mnoh� ľudia mylne pokladaj� upadnutie do ak�hosi tranzov�ho stavu za určit� sp�sob praktizovania, pričom v skutočnosti to tak nie je a m��e im to priniesť v�ne n�sledky. Tak�e probl�my, ktor� z toho vyvstan�, by sa nemali d�vať za vinu samotnej praxi, ale sk�r prip�tanostiam a �myslom, ktor� do nej boli primie�an�.

Existuje aj ďal�ia situ�cia, ktor� je pre ľud� m�t�ca. Nast�va vtedy, keď sa energia zasekne alebo keď nem��e prejsť cez nejak� miesto, ako napr�klad cez temeno hlavy, a človeka to vystra��. Je pravdepodobnej�ie, �e sa to vyskytne v taoistickej praxi, kde je ľudsk� telo vn�man� ako miniat�rny vesm�r a �iak tu pracuje na tom, aby sa energia pohybovala cez jeho �vstupn� br�ny�, resp. �priechody�. M��e naraziť na probl�my spojen� s uviaznut�m energie, ako napr�klad, �e jeho energia sa bude hromadiť pri priechode, ak sa jej n�m nepodar� prejsť. Toto sa m��e stať aj v in�ch častiach tela, nielen v oblasti hlavy; ide len o to, �e temeno hlavy je najcitlivej�ou časťou tela. Tak�e ak energia človeka vyst�pi do temena hlavy a chyst� sa pr�diť nadol, no človek nedok�e preraziť cez priechod, jeho hlava bude ťa�k� a opuchnut�, akoby bola obalen� hrubou vrstvou energie, pr�padne m��e pociťovať niečo podobn�. Ale t�to z�kladn� energia, naz�van� čchi, nem� na veci �iaden skutočn� �činok, ani nem��e nikomu sp�sobiť �iadne re�lne probl�my; a rozhodne z toho človek neochorie. Tak�e keď ľudia, ktor� nerozumej� tomu, čo sa v skutočnosti deje, robia nezodpovedn� a mysticky znej�ce pozn�mky, ktor�mi druh�ch len plet�, sp�sobuje to probl�my. Ostatn� potom začn� veriť, �e keď sa energia zasekne na temene hlavy, m��u sa zbl�zniť alebo sa stretn�ť s ťa�kosťami, a to ich vystra��.

Ak sa tam energia predsa len zasekne, bude to iba dočasn� stav. V niektor�ch pr�padoch to v�ak m��e trvať aj pol roka. Vtedy m��e človek vyhľadať prav�ho učiteľa, aby mu pomohol nasmerovať energiu nadol. Av�ak ka�d�, koho energia nedok�e prejsť cez priechod alebo zost�piť nadol, by mal presk�mať svoj charakter, aby na�iel pr�činu, a mal by sa zamyslieť nad t�m, či nestagnuje na určitej �rovni pr�li� dlho a či vykonal t� vn�torn�, duchovn� pr�cu, ktor� mal. Potom ako urob� potrebn� pokrok, zist�, �e jeho energia začne okam�ite pr�diť nadol. Ak sa zameriavate len na premenu energie v�ho tela, namiesto zlep�ovania svojho charakteru, k rozsiahlej��m zmen�m ned�jde; mus�te najprv spraviť n�le�it� duchovn� pokrok. Energia, ktor� sa nepohybuje tak, ako by sa mala, nesp�sob� �iaden veľk� probl�m. Pr�činou vzniknut�ch probl�mov s� zvyčajne vlastn� psychologick� faktory človeka, ako aj strach, ktor� sa dostav�, keď niekto počuje tie zav�dzaj�ce tvrdenia o probl�moch, ktor� by ho mohli očak�vať. A len čo sa človek vydes�, je to prip�tanosť � strach � s ktor�m sa treba n�sledne vysporiadať. Tak�e č�m viac sa človek boj�, t�m viac to bude vyzerať ako zdravotn� probl�m. Mus� byť jednoducho prin�ten� prekonať t�to prip�tanosť, poučiť sa z toho a duchovne vyr�sť t�m, �e sa zbav� svojho strachu.

Duchovn� pr�ca, ktor� v�s ako praktizuj�ceho čak�, nebude ľahk�. Vo va�om tele sa vyvin� mnoh� formy vy��ej energie a v�etko s� to mocn� veci, ktor� sa bud� pohybovať vo va�om vn�tri sem a tam, čo m��e byť nepr�jemn�. Hlavnou pr�činou tohto pocitu je obava z toho, �e va�e telo trp� tak�m či onak�m zdravotn�m probl�mom. V skutočnosti sa vo v�s zrodili mocn� veci; to, čo sa vo va�om tele vyvinulo, s� energie, schopnosti a mnoh� nadprirodzen� bytosti. Ak sa niektor� z nich pohybuje, m��ete vo svojom tele pociťovať svrbenie, bolesť alebo nejak� nepr�jemn� pocit, keď�e nervov� zakončenia s� citliv�; m��e nastať cel� rad javov. Ide v�ak o dobr� veci a budete ich pociťovať, a� k�m va�e telo nebude premenen� vysokoenergetickou l�tkou. Ale ak sa na seba st�le pozer�te ako na be�n�ho človeka a mylne tie veci poklad�te za zdravotn� probl�my, bude v�m to v praktizovan� sp�sobovať ťa�kosti. Ak sa budete pova�ovať za be�n�ho človeka zaka�d�m, keď sa v priebehu praktizovania stretnete s ťa�kosťami, potom v� charakter klesol na ľudsk� �roveň, prinajmen�om v t�chto pr�padoch.

Skutočn� praktizuj�ci sa bude pozerať na veci z vy��ej �rovne, a nie optikou be�n�ho človeka. Ak ver�te, �e ste chor�, m��ete si t�m chorobu privodiť. Je to preto, �e keď to pova�ujete za chorobu, va�e myslenie sa nepozdvihlo nad r�mec tohto sveta. �iadna energetick� ani prav� duchovn� prax nem��e sp�sobiť zdravotn� probl�my, a najm� nie tak�ho druhu, ak� som op�sal, keď sa energia niekde zasekne. Je zn�me, �e choroba je v skutočnosti sp�soben� zo sedemdesiatich percent psychick�mi faktormi a z tridsiatich percent fyzick�mi. Keď sa zdravie človeka začne zhor�ovať, zvyčajne sa najprv c�ti psychicky vyčerpan�, vystresovan� a m� probl�m to zvl�dnuť. D�m v�m pr�klad. Bol raz človek, ktor�ho prip�tali k posteli. Zdvihli jeho ruku a povedali mu, �e ho nechaj� vykrv�cať. Potom mu zaviazali oči. �krabli ho na z�p�st� (bez toho, aby vytiekla nejak� krv) a otvorili vodovodn� koh�tik, aby počul zvuk kvapkania. Nespr�vne to pokladal za kvapkaj�cu krv, a v tom momente bol mŕtvy. Nestratil v�ak ani kvapku krvi; bola to kvapkaj�ca voda z vodovodn�ho koh�tika. Jeho vlastn� myseľ mu sp�sobila smrť. Ak často mysl�te na to, �e m�te zdravotn� probl�my, m��ete si ich privodiť. Je to preto, �e va�e my�lienky klesli na rovnak� v�chodiskov� bod ako u priemern�ho človeka, ktor� sa, prirodzene, pot�ka s chorobami.

Ak si praktizuj�ci zaka�d�m mysl�, �e je chor�, v skutočnosti si o to �iada � �iada si o chorobu. A n�sledne sa t�to choroba m��e pretlačiť dovn�tra. �roveň myslenia praktizuj�ceho by mala byť vysok�. Nemali by ste sa st�le ob�vať, �e m�te nejak� chorobu, preto�e v� strach je prip�tanosťou, a rovnako ako in� prip�tanosti v�m prinesie probl�my. V duchovnej praxi mus�te odstr�niť svoju karmu, a to je bolestiv�. Vy��ia energia, akou je kung, určite nie je niečo, čo sa d� z�skať ľahko a pohodlne. Bez utrpenia by neexistoval �iaden sp�sob, ako sa vymaniť zo svojich prip�tanost�. Dovoľte mi povedať v�m pr�beh z budhizmu. Bol raz človek, ktor� vynalo�il veľk� duchovn� �silie a bol veľmi bl�zko toho, aby sa stal sv�tou bytosťou (arhatom) s dosiahnutou bo�skou poz�ciou. Tak�e bolo ťa�k� neradovať sa � napokon, pr�ve sa chystal opustiť tri r�e a z�skať večn� �ivot! Ale radosť je prip�tanosť, čo znamen�, �e bol emočne rozru�en�. Sv�t� bytosť by mala byť �plne bez prip�tanost� a nič by ňou nemalo pohn�ť. A tak spadol a jeho �silie vy�lo navnivoč. Musel začať �plne od začiatku a prepracovať sa sp�ť nahor. Po vynalo�en� obrovsk�ho �silia sa vr�til na stupeň, ktor� dosiahol predt�m. Tentoraz mal v�ak obavy a musel si povedať, �e sa nesmie rozru�iť, inak znova spadne. No s t�mto strachom op�ť spadol. Aj to bola toti� prip�tanosť.

Ďal�ia situ�cia, ktor� m��e ľud� zmiasť, nast�va vtedy, keď sa energetickej či duchovnej praxi venuje du�evne chor� človek. A s� aj tak�, ktor� odo mňa chc�, aby som ich z toho vyliečil. Ale ako to vid�m ja, nejedn� sa o chorobu a ja nem�m čas d�vať to do poriadku. Nie je to choroba v tom zmysle, �e by du�evne chor� ľudia mali nejak� v�rus; ich tel� neprejavuj� patologick� zmeny, ako keď sa napr�klad tvoria vredy. Tak�e z m�jho pohľadu to nie je choroba. Keď je niekto du�evne chor�, je to jednoducho ot�zkou toho, �e jeho vedom� myseľ je veľmi slab�. Tak� slab�, �e človek nem� pod kontrolou svoje vlastn� telo. Akoby jeho du�a u� viac nechcela mať kontrolu nad telom, tak�e človek nie je v�bec duchom pr�tomn�, resp. nie je �plne �pri zmysloch�. V tom pr�pade doňho m��e zasahovať jeho podvedomie, ako aj cudzie energie či odkazy. V ka�dej dimenzii sa nach�dza mno�stvo �rovn� a odkazy ktorejkoľvek z nich by sa doňho mohli pok�siť zasahovať. Je tie� mo�n�, �e jeho du�a sa v minulom �ivote dopustila nespr�vnych skutkov, tak�e tu bud� veritelia, ktor� mu bud� chcieť ubl�iť. M��u sa vyskytn�ť v�emo�n� veci. Takto teda ch�peme skutočn� du�evn� poruchy a čo ich sp�sobuje. Teraz by u� malo byť zrejm�, prečo ich nem��em pre ľud� len tak vyliečiť. V tak�chto pr�padoch sa d� urobiť jedine to, �e sa s n�m pok�site s plnou v�nosťou porozpr�vať a pom��ete mu, aby bol viac duchom pr�tomn�. No nie je to jednoduch�. Ak by ste sledovali, čo sa stane, keď doktor v psychiatrickej liečebni pripravuje liečbu elektro�okmi a v ruk�ch dr�� elektr�dy, uvid�te, �e pacient od strachu st�chne. Strach zo �oku sp�sob�, �e jeho du�a okam�ite spozornie.

Ľudia, ktor� si vysk��aj� duchovn� prax, si ju zvyčajne obľ�bia a radi by v nej pokračovali aj naďalej; napokon, ka�d� m� v sebe bo�sk� str�nku a na určitej �rovni chce duchovne r�sť. Tak�e mnoh� z t�ch, ktor� to sk�sia, sa bud� sna�iť praktizovať po zvy�ok svojho �ivota. Chc� sa duchovne rozv�jať a mo�no aj pravidelne praktizuj�, hoci sa vo svojej praxi nikdy nenaučili Z�kon a ani v nej duchovne nijako v�razne nepokročili. Ľudia v ich okol�, či u� kolegovia, susedia, alebo členovia miestnej komunity o nich pravdepodobne bud� vedieť, �e praktizuj�. Majte v�ak na pam�ti, �e iba zop�r z t�ch, ktor� sa pred niekoľk�mi rokmi venovali energetick�m praxiam, robilo skutočn� duchovn� pokrok, ktor� by mohol zmeniť ich �ivot. St�le teda ost�vali be�n�mi ľuďmi, ktor� mali zo svojho praktizovania len zdravotn� ��itok; nikto im nepreusporiadal ich �ivot. A keď�e boli st�le be�n�mi ľuďmi, mohli sa u nich nečakane vyvin�ť nejak� zdravotn� ťa�kosti alebo mohli du�evne ochorieť, stretn�ť sa s nejak�mi in�mi probl�mami, či dokonca umrieť. Takto to jednoducho funguje u be�n�ch ľud�. A hoci ich druh� mohli vidieť, ako sa na verejnosti venuj� energetick�m cvičeniam, ne�lo o skutočn� duchovn� kultiv�ciu. Respekt�ve, ak aj mali �primn� duchovn� ciele, nez�skali prav� učenie a ani toho veľa nedosiahli. Tak�e napriek ich duchovn�m snah�m uviazli na z�kladn�ch �rovniach praktizovania a ich �ivot pre nich nebol nijako preusporiadan�. To znamen�, �e sa nemohli vyhn�ť chorob�m. Len cnostn� �ivot v�s m��e oslobodiť od chor�b. Samotnou energetickou praxou sa to ned� dosiahnuť.

Aby u človeka mohlo d�jsť k uzdraveniu, mus� sa poctivo venovať duchovnej praxi a upriamiť pozornosť na svoj charakter. Duchovn� praxe sa toti� l�ia od be�n�ch fyzick�ch cvičen� v tom, �e presahuj� r�mec tohto sveta. Tak�e aby ich nasledovn�ci dosiahli cieľ praktizovania, musia �iť podľa vy��ch princ�pov a z�sad. Ale mnoh� ľudia sa podľa nich neriadia a s� jednoducho rovnak� ako ktokoľvek in�. A preto v určenom čase predsa len ochorej�. Jedn�ho dňa m��u n�hle dostať por�ku, klesn�ť pod nejakou chorobou či du�evne ochorieť. Ľudia, ktor� o nich vedia, �e praktizuj�, by mohli z t�chto probl�mov obviňovať energetick� prax. Pravdepodobne v�ak budete s�hlasiť s t�m, �e to nem� �iadne opodstatnenie. T�, ktor� sa energetickej praxi nevenuj�, to d�vaj� za vinu praktizovaniu len preto, �e nevedia, čo sa v skutočnosti stalo; dokonca ani praktizuj�ci to pravdepodobne nebud� vedieť. Ak sa du�evn� choroba prejav�, keď človek praktizuje doma v s�krom�, bude to o niečo men�� probl�m, hoci druh� to aj tak m��u d�vať za vinu praktizovaniu. Ak sa v�ak tak�to situ�cia udeje pri cvičen� na verejnosti, bude to veľmi v�ne, keď�e ľudia to bud� pripisovať praktizovaniu. A verejn� mienku bude n�sledne veľmi ťa�k� zmeniť. M�di� m��u dokonca uverejniť čl�nky o tom, ako tento človek pri�iel kv�li praktizovaniu o zdrav� rozum. Niektor� ľudia nehľadaj� na energetick�ch praxiach nič in� ne� chyby a v podobn�ch pr�padoch bud� zd�razňovať, ako bol dotyčn� človek doned�vna v poriadku, k�m nezačal praktizovať. Faktom v�ak je, �e osoba, ktor� za��va tento druh probl�mov, je be�n�m človekom, a preto sa stretne len s t�m, čo pre ňu bolo v �ivote pripraven�. Je absurdn� viniť energetick� prax zo v�etk�ch chor�b či probl�mov, ktor� človeka postretn�. Nikto by predsa neočak�val, �e keď sa človek stane lek�rom, tak u� nikdy neochorie. Prečo to teda očak�vaj� od niekoho, kto sa venuje energetickej praxi? Tak�to predpoklad je nespr�vny.

Z toho, čo sa nezodpovedne hovor� o energetick�ch praxiach, m��eme us�diť, �e mnoh� ľudia nerozumej� ich skutočnej podstate a ani tomu, ako vlastne funguj�. Kedykoľvek sa vyskytn� nejak� probl�my, r�chlo sa t�mto praxiam pris�di negat�vna n�lepka. Praxe ako čchi-kung nie s� verejnosti pr�li� dlho zn�me a značn� počet ľud� m� voči nim predsudky; v�bec ich nepova�uj� za hodnovern�, st�le ich zavrhuj� a str�nia sa ich. Človek sa a� čuduje, čo sa preh�ňa ich mysľou, keď s� z toho tak� rozhorčen�, pričom tak�mito vecami by sa v�bec nemuseli zaoberať. Okam�ite odp�u energetick� praxe ako nepodlo�en�. Tieto praxe s� v�ak vedou, je to vy��ia veda. Iba�e t�, ktor� ich kritizuj�, si to nedok�u uvedomiť, preto�e ich myseľ je pr�li� uzavret� a o t�chto praxiach toho vedia len veľmi m�lo.

Medzi ďal�ie javy, ktor� u ľud� sp�sobuj� zm�tok, patr� takzvan� �čchi-kungov� stav�. Hovor� sa o ňom vtedy, keď sa človek dostane do ak�hosi stavu vytr�enia. Nie je to v�ak tak, �e by s jeho praktizovan�m nebolo niečo v poriadku alebo �e by skĺzol na d�monick� cestu. Tento človek je st�le veľmi racion�lny. M��em vysvetliť, o čo ide. Ako vieme, v čchi-kungu hr� d�le�it� �lohu va�a vroden� z�kladňa. Medzi veriacimi po celom svete, čo v na�ej krajine po tis�cročia zahŕňalo budhistov aj taoistov, existuje v�eobecn� presvedčenie, �e dobro bude odmenen� a zlo potrestan�. Ale niektor� ľudia tomu u� viac neveria. V Č�ne sa to prejavilo najm� počas obdobia Kult�rnej revol�cie, keď sa tradičn� viery verejne odsudzovali a boli označovan� za �povery�. A tak si mnoh� ľudia mysleli, �e pokiaľ sa niečo ned� vysvetliť alebo sa o tom e�te nedoč�tali, resp. ak to nie je zn�me s�časnej vede a nie je to ofici�lne uznan�, tak to nem��e byť pravda. Tento sp�sob zm��ľania u� v dne�nej dobe nie je tak� roz��ren�, keď�e vo svete sa udialo mno�stvo nevysvetliteľn�ch vec�, hoci niektor� ľudia sa nad nimi nechc� ani len zam��ľať; a mnoh� u� boli svedkami z�zrakov spojen�ch s čchi-kungom alebo o nich aspoň počuli.

Niektor� ľudia s� natoľko predpojat�, �e kedykoľvek niekto spomenie čchi-kung, bud� sa v duchu smiať. Myslia si, �e tento človek naletel pover�m a �e je to absurdn�. A ak sa pok�site hovoriť o určit�ch javoch v čchi-kungu, bud� si myslieť, �e ste skutočne nevzdelan�. Hoci t�to ľudia m��u byť predpojat�, ich vroden� z�kladňa nemus� byť nevyhnutne zl�, tak�e keď niekedy vysk��aj� čchi-kung, m��u z�skať nadprirodzen� schopnosti alebo vidieť vy��ie veci svoj�m vn�torn�m okom. Tak�e hoci si vo svojej mysli m��u udr�iavať predpojatosť voči čchi-kungu, nebud� schopn� ochr�niť svoje telo pred chorobami. Keď niekto tak�to ochorie, prirodzene p�jde k lek�rovi. Ak sa z�padn� medic�na neosvedč�, mo�no to sk�si s č�nskou medic�nou. A ak ani t� nebude �činn� a ľudov� recepty takisto nezaber�, tento človek m��e začať prem��ľať o čchi-kungu. Keď to cel� v duchu prehodnot�, mo�no sa rozhodne sk�siť svoje �ťastie. Prist�pi k tomu teda s v�han�m. No vďaka jeho dobrej vrodenej z�kladni mu to m��e �sť hneď od začiatku v�nimočne dobre. Je mo�n�, �e učiteľ z inej dimenzie alebo nejak� vy��ia bytosť sa rozhodne prijať ho za svojho �iaka a poskytne mu pomoc. Tomuto človeku sa potom m��e otvoriť vn�torn� oko alebo sa m��e ocitn�ť v stave čiastočn�ho osvietenia. V takom pr�pade sa jeho oko pravdepodobne otvor� na vysokej �rovni a umo�n� mu nahliadnuť do skutočnej reality vesm�ru. Z�roveň z�ska aj nejak� schopnosti. Ako si isto viete predstaviť, pre tak�hoto človeka by bolo ťa�k� sa s t�m v�etk�m vn�torne vysporiadať. Len si predstavte, ak� by to preňho bolo psychicky n�ročn�. Presne tie veci, ktor� v�dy pova�oval za vymyslen� a jednoducho nemo�n� a� natoľko, �e sa z nich vysmieval, by sa teraz odohr�vali pred jeho očami a bol by s nimi konfrontovan�. Pre jeho myseľ by to bol pr�li� veľk� n�por. Druh� ľudia by nerozumeli jeho pozn�mkam o tom, čo vid� a pre��va, hoci jeho argumenty by boli rozumn�; nebol by schopn� zos�ladiť tie dve dimenzie, ktor� vid�. Zistil by toti�, �e sp�sob, ak�m ľudia robia veci tu, je nespr�vny, pričom to, ako sa robia veci v in�ch dimenzi�ch, je častokr�t spr�vne. Ale ak bude robiť veci podľa toho, čo vid� tam, ľudia na tejto strane povedia, �e rob� chybu. Nebud� tomu v�etk�mu rozumieť a m��u si myslieť, �e čchi-kung ho pripravil o rozum.

Nie je to v�ak tak, �e by sa vo svojej praxi pomiatol, a veľk� v�č�ina z n�s sa nikdy nedostane do situ�cie, ktor� za�il tento človek z uveden�ho pr�kladu. Pravdepodobne to za�ij� len t�, ktor� s� obzvl�ť predpojat�. Mnoh�m z v�s sa otvorilo vn�torn� oko a skutočne ste videli nadpozemsk� veci. T� sk�senosť bola sk�r pr�jemn� ne� �okuj�ca, nijako to vami neotriaslo ani to neviedlo k �iadnemu �dajn�mu �čchi-kungov�mu stavu�. T�, ktor� to za�ij�, s� v skutočnosti celkom racion�lni a to, čo hovoria, bude pravdepodobne veľmi rozumn�; logika toho, čo hovoria, je naozaj spr�vna. Probl�m je len v tom, �e nepraktizuj�ci tomu nebud� veriť. M��u ostatn�ch vyľakať, keď im povedia, ako videli toho či tamtoho neboh�ho, ktor� ich po�iadal, aby vykonali určit� veci. V�č�ina ľud� by niečomu tak�mu neuverila. T�, ktor� to za�ij�, si mo�no nesk�r uvedomia, �e by si tieto veci mali nechať pre seba. Keď sa naučia zos�ladiť to, čo vidia v in�ch dimenzi�ch s t�m, čo vidia tu, v�etko bude v poriadku. Ľudia, ktor�ch som op�sal, maj� častokr�t nadprirodzen� schopnosti. Nie je to teda tak, �e by mali dočinenia s nieč�m d�monick�m alebo odch�len�m.

Ďal��m zdrojom nejasnost� je jav, ktor� sa na vy��ch duchovn�ch �rovniach naz�va �prav� pom�tenosť�. Tento jav sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Nejde v�ak o to, �e by sa niekto skutočne pomiatol, ale sk�r o praktizovanie toho, čo je naozaj prav�. M��em v�m to vysvetliť. V duchovnom spoločenstve je to natoľko zriedkav�, �e mo�no p�jde len o jeden pr�pad zo stotis�c ľud�. Nie je to teda niečo, čo by bolo veľmi roz��ren�, a nem� to ani �iaden vplyv na spoločnosť.

Pre prav� pom�tenosť sa zvyčajne vy�aduj� ist� predpoklady: vynikaj�ca vroden� z�kladňa a pokročil� vek. Ale vzhľadom na vysok� vek t�chto ľud� im nezost�va dostatočn� počet rokov na to, aby mohli prejsť cel�m procesom duchovnej kultiv�cie. T�to skupina ľud� s vynikaj�cou z�kladňou často prich�dza na tento svet z vy��ch r� a m� poslanie. Predstava pr�chodu do ľudsk�ho sveta je pre v�etky bytosti desiv�, preto�e po pr�chode sem a po vymazan� pam�te nebud� v�bec nič vedieť. Tento svet a jeho obyvateľstvo maj� zhubn� vplyv na mor�lku ľud�, a tak t�, ktor� sem pr�du, sa naučia pr�li� si ceniť svetsk� veci, ako s� peniaze, postavenie a vplyv. Tak�to človek m��e napokon spadn�ť a nebude mať �ancu na �nik. Tak�e pre vy��ie bytosti je toto prostredie desiv� a v�etky sa ob�vaj� pomyslenia na pr�chod sem. Niektor� v�ak pr�du, ako napr�klad tie, ktor� pr�ve opisujem. No v tomto pozemskom svete sa zvyčajne činia chabo. Niektor� z nich sa v priebehu svojho �ivota dopustia mnoh�ch nespr�vnych skutkov a naozaj skončia na pokraji spadnutia na ni��iu �roveň. Keď človek vo svojom �ivote bojuje o to, aby sa presadil, dopust� sa mnoh�ch zl�ch skutkov a vytvor� si mnoho dlhov. Keď to jeho učiteľ z inej dimenzie uvid�, nebude sa nečinne prizerať a nenech� t� bytosť len tak spadn�ť, preto�e ten človek bol kedysi bo�skou bytosťou. No zatiaľ čo ustarostene hľad� rie�enie, bude čoraz viac znepokojen�; s najv�č�ou pravdepodobnosťou sa mu tohto človeka nepodar� nasmerovať na duchovn� prax, keď�e je len mal� �anca, �e by tu boli k dispoz�cii nejak� prav� učitelia. A tak preňho bude takmer nemo�n�, aby sa vr�til sp�ť do svojho nebesk�ho domova. Cel� probl�m by navy�e zhor�ovala skutočnosť, �e v tom bode by bol u� pomerne star� a nezost�valo by mu v �ivote dostatok času na dokončenie praktizovania, ani keby na�iel ten spr�vny druh met�dy kultiv�cie mysle a tela.

Pr�stup, pri ktorom je človek priveden� do stavu pom�tenosti kv�li duchovn�m �čelom, sa pou�ije iba v pr�pade, ak m� niekto vynikaj�cu vroden� z�kladňu a ak s� okolnosti skutočne v�nimočn�. Uplatn� sa len vtedy, keď pre človeka neexistuje �iadna n�dej ani �anca na to, aby sa mohol vr�tiť pomocou vlastn�ch schopnost�. Tak�e v t�chto zriedkav�ch pr�padoch sa uňho vyvol� pom�tenosť t�m, �e sa deaktivuj� určit� časti jeho mozgu. Napr�klad, vypn� sa oblasti, ktor� sp�sobuj�, �e sa ľudia str�nia chladu alebo �piny, n�sledkom čoho sa objavia psychick� probl�my a osoba sa začne spr�vať, akoby nemala v�etk�ch p�ť pohromade. Ale tak�to človek zvyčajne nebude robiť �iadne zl� skutky. Nebude sa p��ťať do sporov s in�mi ľuďmi a z času na čas m��e dokonca urobiť nejak� dobr� skutok. No s�m k sebe sa bude spr�vať hrozne. V zime bude chodiť bos� po snehu, nedbaj�c na chlad, oblečen� len v tenk�ch �at�ch, pričom ko�u na noh�ch bude mať od zimy popraskan� a jeho chodidl� bud� krv�cať. M��e dokonca jesť v�kaly alebo piť moč, keď�e nedb� na �pinu. Raz som poznal človeka, ktor� obhr�zal konsk� trus zmrznut� na kameň, a dokonca si na ňom pochutn�val; bol schopn� trpieť viac, ako by dok�zal zniesť norm�lny človek. Len si predstavte, ak� utrpenie mu t�to pom�tenosť sp�sobovala. Tak�to ľudia, častokr�t star�ie �eny, maj� zvyčajne nadprirodzen� schopnosti. Mnoh� �eny zo star�ej gener�cie podst�pili zv�zovanie n�h, ale počul som o jednej, ktor� aj napriek tomu dok�zala poľahky zdolať viac ako dvojmetrov� stenu. Keď členovia jej rodiny videli, ako kv�li pom�tenosti často utek� z domu, rozhodli sa zamkn�ť ju vo vn�tri. No len čo odi�li z domu, odomkla z�mok jednoducho t�m, �e naň namierila prstom, a u� jej nebolo. Rozhodli sa teda pou�iť put�. Stačilo v�ak, aby nimi len trochu potriasla a put� z nej spadli. Nedok�zali ju zastaviť. S t�mto jej stavom veľmi trpela. A pr�ve preto, �e trpela tak veľa a bolo to tak� intenz�vne, r�chlo splatila zl� veci, ktor� dlhovala. Zvyčajne to t�mto ľuďom netrv� viac ne� tri roky a obvykle na to postač� aj jeden, pr�padne dva tak�to veľmi bolestiv� roky. Len čo bola cel� t�to z�le�itosť za ňou, vr�tila sa k svojim zmyslom. V tom bode jej boli spr�stupnen� mnoh� schopnosti, ktor� si vyvinula, keď�e vo v�sledku ukončila svoje praktizovanie. Tak�to pr�pady s� mimoriadne zriedkav�, no skutočne sa vyskytli. U človeka s priemern�mi vlastnosťami by tento jav nikdy nemohol nastať. Mo�no pozn�te pr�behy o bl�zniv�ch budhistick�ch mn�choch a taoistoch. V hist�rii tak�to ľudia naozaj existovali a s� o nich z�znamy. O t�chto postav�ch existuje mnoho pr�behov, ako napr�klad ten o pom�ten�ch taoistoch či bl�znivom mn�chovi, ktor� povymetal �pinu na skazen�ho ministra menom Čchin Chuej.

M��eme teda s istotou povedať, �e nikto nepr�de o rozum, ani �nevyk�zli oheň*� kv�li tomu, �e sa venuje duchovnej praxi. Keď sme u� pri tom, ak by niekto naozaj dok�zal vyk�zliť oheň, nu�, bolo by to dosť p�sobiv�. Ak by ste dok�zali vznietiť oheň svojimi �stami či dlaňami, alebo zap�liť niečo len končekmi prstov, pravdepodobne by to znamenalo, �e m�te nadprirodzen� schopnosti!

Ako zlo zasahuje do praktizovania

Keď sa povie, �e praktizovanie �dr�di zlo�, znamen� to, �e mnoh� z v�s bud� po začat� praktizovania pravdepodobne čeliť zasahovaniu, a tak si t�to t�ma vy�aduje vysvetlenie. V skutočnosti, len čo sa rozhodnete praktizovať, objavia sa ohromn� prek�ky. Naozaj by ste neboli schopn� venovať sa tejto praxi, ak by ste nemali ochranu mojich duchovn�ch tiel. Bez nich by bol v� �ivot v bezprostrednom ohrozen�. Ak je du�a nesmrteľn�, ako sme u� povedali, potom je mo�n�, �e v minulom �ivote ste si vytvorili dlhy voči in�m, zaobch�dzali ste s nimi nespravodlivo alebo ste sa dopustili zl�ch skutkov a t�, ktor�m bola sp�soben� ujma, bud� chcieť od�kodnenie. V budhizme sa ver�, �e �ivot je jednoducho o spl�can� karmy. Tak�e bytosti, ktor�m niečo dlhujete, si pr�du pre odplatu; a ak im zaplat�te viac, nabud�ce to bud� oni, kto bude spl�cať v�m. Napr�klad, ak dieťa nie je �ctiv� k svojim rodičom alebo je neposlu�n�, v nasleduj�com �ivote sa m��u ich roly obr�tiť. Takto sa ot�ča koleso karmy. V skutočnosti sme v�ak videli, �e existuj� aj zlomyseľn� bytosti, ktor� sa sna�ia naru�iť a zastaviť va�e praktizovanie. M� to ale hlb�ie pr�činy. Nemali by dovolen� zasahovať, ak by na to nemali d�vody.

Začnem opisom najbe�nej�ej formy zla, s ktorou sa m��ete počas praktizovania stretn�ť. Keď sa nauč�te cvičenia, budete ich pravdepodobne cvičiť s nad�en�m, av�ak vo chv�li, ako si sadnete meditovať, pokoj a ticho z v�ho okolia sa odrazu vytrat�. M��e to byť sp�soben� tr�ben�m �ut či autobusov, oz�van�m sa krokov na chodbe, ľuďmi, ktor� sa hlasno rozpr�vaj� a b�chaj� dverami, alebo dokonca r�diom, ktor� vonku niekto zapne. A tak je to ticho zrazu preč. Keď nepraktizujete, va�e prostredie m��e byť zvyčajne celkom pokojn�, ale v momente ako začnete cvičiť, nastane hluk a chaos. M�lokedy si ľudia uvedomia, čo sa v skutočnosti deje. V�č�ine to pripad� jednoducho zvl�tne a odr�dza ich fakt, �e praktizovanie je tak� ťa�k�. A tak v�s tieto nezvyčajn� javy m��u nakoniec zastaviť. V skutočnosti sa v�ak deje to, �e v�s ru�ia zl� bytosti; nav�dzaj� ľud�, aby v�s vyru�ovali. Toto je jedna zo z�kladn�ch foriem ru�enia a sl��i na zastavenie v�ho praktizovania. Nedok�u toti� zniesť pomyslenie na to, �e dosiahnete osvietenie a budete osloboden� od v�etk�ch va�ich nesplaten�ch dlhov voči nim. Mal by som v�ak poznamenať, �e toto m��e nastať iba v určitej f�ze praktizovania; po prekročen� ist�ho bodu to u� nebude dovolen�. Keď bud� va�e dlhy splaten�, �iadne bytosti k v�m nebud� m�cť pr�sť a vyru�ovať v�s. S Falun Dafa m��ete tento bod dosiahnuť, preto�e na�i �tudenti robia prudk� pokrok a r�chlo postupuj� jednotliv�mi �rovňami praktizovania.

Existuje ďal�ia forma zla, ktor� v�s m��e ru�iť. Ako viete, va�e vn�torn� oko sa m��e praktizovan�m otvoriť a je mo�n�, �e počas toho, ako budete doma cvičiť, uvid�te hroziv� sc�ny či stra�ideln� tv�re. Mo�no sa objavia postavy so strapat�mi vlasmi, pričom niektor� z nich v�s bud� nah�ňať a pok�sia sa v�s zabiť, alebo na v�s m��u za�točiť; v niektor�ch pr�padoch na v�s m��u z�zať cez okno. Je to pr�erne desiv�. V�etky tieto veci sa daj� vysvetliť ako vyč�ňanie zl�ch bytost�. Av�ak vo Falun Dafa sa to vyskytuje veľmi zriedkavo. Mo�no to za�ije len jeden zo sto ľud�; preva�n� v�č�ina z v�s sa s t�m nestretne. Zl�m bytostiam je vo v�eobecnosti zak�zan�, aby voči n�m pou��vali tak�to pr�stupy, keď�e v na�ej praxi nesl��ia �iadnemu kon�trukt�vnemu �čelu. No v be�n�ch duchovn�ch praxiach s� čast�m javom a m��u dokonca trvať nejak� čas. M��u byť natoľko hroziv�, �e niektor� ľudia prestan� praktizovať. Len si to sk�ste predstaviť: človek sa rozhodne praktizovať v noci, keď je v�etko pokojn� a tich�, a hneď ako začne cvičiť, objav� sa pred n�m nejak� d�monicky vyzeraj�ce stvorenie, ktor� je ako z podsvetia. Bude to stačiť na to, aby to človeka odstra�ilo od praktizovania. Zvyčajne sa to v na�om Falun Dafa nest�va, hoci v zop�r v�nimočn�ch pr�padoch sa to m��e vyskytn�ť. Okolnosti niektor�ch ľud� s� dosť osobit�.

Ďal�� druh zla, ktor� zasahuje do určit�ch ľud�, je �pecifick� pre praxe zahŕňaj�ce bojov� umenia, ako aj pr�cu s energiou. V�č�inou ide o taoistick� met�dy. Op�em, ako tento druh zla zvyčajne vyzer�. Podot�kam v�ak, �e toto s� veci, s ktor�mi sa vo v�č�ine prax� nestret�vame; prihodia sa iba v met�dach bojov�ch umen�, ktor�ch s�časťou s� energetick� cvičenia. M��e d�jsť k tomu, �e praktizuj�ceho niekto vyhľad� kv�li s�boju v bojov�ch zručnostiach. Keď�e v s�časnosti je vo svete mnoho taoistov, veľk� počet z nich sa popri duchovnej praxi venuje aj bojov�m umeniam. T�to ľudia maj� potenci�l vyvin�ť si vy��iu energiu. Bud� si ju m�cť vyvin�ť, ak sa odp�taj� od vec�, ako je postavenie či bohatstvo. Ale bude u� ťa��ie vzdať sa s�ťa�ivosti a potrv� to dlh�� čas, tak�e na určitej �rovni praktizovania bud� mať počas sp�nku alebo medit�cie tendenciu vst�piť do boja; hoci ich vedomie m��e byť v tom čase zahmlen�, bud� si vedom� toho, �e ist� osoba praktizuje. Ich du�a teda opust� telo, aby t� osobu na�la a mohli tak s�ťa�iť vo svojich zručnostiach. Tieto veci sa v�ak dej� v in�ch dimenzi�ch. M��u sa n�jsť aj ďal��, ktor� ich vyhľadaj�, aby s nimi mohli bojovať, a ak sa nebud� br�niť, pok�sia sa ich skutočne zabiť. Medzi oboma stranami tak vypukne prudk� boj. A keď�e sa to udeje počas sp�nku, bude to viesť k naru�eniu ich nočn�ho odpočinku. Znač� to, �e nastal čas, aby prestali byť s�ťa�iv�. Ak to v�ak nedok�u a bud� aj naďalej konať t�mto sp�sobom, m��e sa to ťahať e�te dlh� čas, sn�ď aj roky, pričom zostan� uviaznut� na tejto �rovni. Cel� tento nočn� s�boj ich unav� a vynalo�ia naň toľko energie, �e na duchovn� praktizovanie u� bud� pr�li� fyzicky vyčerpan�. Ak to nebud� rie�iť spr�vne, m��u si t�m dokonca zničiť svoje telo. Tak�e toto sa st�va v praxiach, ktor� zahŕňaj� pr�cu s energiou aj bojov� umenia, a je to celkom be�n�. Nevid�me to v praxiach čisto duchovnej povahy, ako je t� na�a, keď�e v t�chto pr�padoch to nie je dovolen�. Druhy sk��ok, ktor� som opisoval doteraz, s� relat�vne be�n�.

Je tu e�te jeden druh zla, ktor�mu budete čeliť a s ktor�m sa stretnete v�etci bez v�nimky. Je to d�mon �iadostivosti � ide o niečo veľmi v�ne. Pre be�n�ch mu�ov a �eny je norm�lne mať man�elsk� vzťah, keď�e to zabezpečuje pokračovanie ďal��ch gener�ci�. Umo�ňuje to ľudskej rase pretrvať, a preto s� city a em�cie nevyhnutnou s�časťou tejto spoločnosti. Tak�e pre be�n�ch ľud� je tak�to spr�vanie v man�elstve �plne prirodzen�. Medzi city a em�cie, ktor� ľudia pre��vaj�, patr� hnev aj �ťastie, l�ska aj nen�visť, p��itok ako aj nechuť, obdiv aj pohŕdanie, a tie� n�klonnosť a averzia. Be�n� ľudia jednoducho �ij� pre city a em�cie. Tak�e ako praktizuj�ci, ktor� sa chc� duchovne pozdvihn�ť, nesmieme dovoliť, aby city a em�cie ovplyvnili na�e vn�manie vec�. Mus�me sa od nich odp�tať. Mnoh� prip�tanosti, ktor� z nich poch�dzaj�, by sme mali brať zľahka a nakoniec ich �plne opustiť. Sexu�lna t��ba a pr�ťa�livosť sa pova�uj� za ľudsk� prip�tanosti a obe z nich by sme mali zanechať.

Av�ak t�ch z v�s, ktor� �ij� a praktizuj� vo svetskej spoločnosti, ne�iadame, aby �ili ako mn�si alebo mn�ky. Mlad� dospel� spomedzi n�s by si mali zakladať rodiny tak, ako sa to be�ne rob�. Mo�no sa p�tate, čo potom s n�strahami sexu�lnej t��by? Ako som u� vysvetlil, na�a met�da mieri presne na ľudsk� prip�tanosti a nepou��va pr�stup, pri ktorom sa v�m odopiera niečo materi�lne. Pr�ve naopak, nech�vame v�s zoceľovať si v�ľu priamo v tejto materialistickej spoločnosti, čo skutočne prispieva k zlep�eniu v�ho charakteru. Ak sa dok�ete zbaviť prip�tanosti psychicky, n�sledne budete schopn� opustiť aj t� vec samotn�, nech u� je to čokoľvek; potom sa jej, samozrejme, budete vedieť zriecť aj fyzicky, ak by ste museli. Ale ak sa nedok�ete vzdať prip�tanosti v mysli, potom nebudete schopn� opustiť ani t� konkr�tnu vec, ku ktorej ste prip�tan�. Cieľom opravdivej praxe je odstr�niť prip�tanosti, ktor� p�sobia v pozad�. Pri praktizovan� v kl�toroch s� ľudia n�ten� opustiť veci fyzicky a cieľ je rovnak�; t. j. odstr�niť prip�tanosti za t�mi vecami. Je to roben� nasilu, č�m n�tia ľud� pretrhn�ť v�etky v�zby k veciam a vzdať sa dokonca aj my�lienok na ne. K�m oni uplatňuj� tak�to pr�stup, my ho nepou��vame. Namiesto toho v�s �iadame, aby ste na�li sp�sob, ako brať materi�lne veci okolo v�s zľahka a v�sledky, ktor� dosiahneme, bud� najpevnej�ie. Ne�iadame od v�s, aby ste v�etci prijali chudobu a celib�t ako mn�si. Ak by v bud�cnosti, keď sa na�a prax roz��ri, ka�d� začal �iť ako mn�ch, bol by to skutočne probl�m, keď�e na�a prax sa vykon�va v r�mci spoločnosti. Ka�d�mu v na�ej praxi hovor�m, �e ak by sa va�e man�elstvo s nepraktizuj�cim skončilo rozvodom kv�li praktizovaniu, bol by to probl�m. �iadame od v�s, aby ste sa len menej starali o man�elsk� int�mnosti; jednoducho tomu neprikladajte tak� v�hu, ako to robia in�. Je to obzvl�ť d�le�it� v dne�nej dobe, po zrode sexu�lnej revol�cie, keď obsc�nne a pornografick� veci maj� na ľud� skutočne veľk� vplyv. Niektor� ľudia t�mto veciam naozaj podľahn�, ale my ako praktizuj�ci by sme sa o to nemali zauj�mať.

Pri pohľade z vy��ej �rovne to vyzer� tak, akoby bol človek v tomto svete ponoren� v bahne; no napriek tomu sa v ňom v�ľa, nedbaj�c na jeho �pinu. V na�ej praxi by ste kv�li t�mto veciam nemali vytv�rať veľk� nezhody so svoj�m man�elom alebo man�elkou. Na va�ej s�časnej �rovni by malo byť v poriadku, ak to budete brať jednoducho zľahka a budete viesť norm�lny int�mny �ivot ako doposiaľ. Keď nesk�r pokroč�te na vy��iu �roveň, za�ijete stav pr�značn� pre dan� f�zu, ale zatiaľ je to tak, ako to je a bude v poriadku konať podľa toho, ako som v�s učil. Samozrejme, netreba pripom�nať, �e nesmiete nasledovať tie nepr�stojn� veci, ktor� s� v dne�nej dobe be�n� a na ktor� som nar�al.

Je tu e�te ďal�� faktor. Ako vieme, tel� praktizuj�cich nes� energiu. Po ukončen� tohto semin�ra bude osemdesiat a� dev�ťdesiat percent z v�s nielen zbaven�ch chor�b, ale budete mať aj vy��iu energiu. Tak�e energia vo va�om tele bude mocn�. Energia, ktor� nesiete, nebude spočiatku zodpovedať kvalite v�ho charakteru; bude vy��ia, keď�e v�m ju r�chlo zv��ime. N�sledne sa začne vyv�jať aj v� charakter. V nadch�dzaj�com čase to v� charakter pomaly, ale isto dobehne. Energiu sme v�m teda zv��ili v predstihu. To znamen�, �e teraz jej u� nesiete značn� mno�stvo. Keď�e energia poch�dzaj�ca z nasledovania prav�ho učenia je čist� a s�citn�, vl�dne tu priam hmatateľn� atmosf�ra pokoja a s�citu. Toto s� vlastnosti, ktor� som si vyvinul počas obdobia mojej vlastnej duchovnej kultiv�cie, a tak si ich nesiem so sebou. Keď ste na mojej predn�ke, c�tite harm�niu a va�a myseľ je bez zl�ch my�lienok. Fajčiari medzi nami na fajčenie ani nepomyslia. Energia, ktor� si nesk�r vyviniete, bude mať rovnak� vlastnosti ako t� moja, keď�e budete nasledovať princ�py n�ho Dafa. Sila va�ej energie bude neust�le r�sť a va�e telo bude vy�arovať pozoruhodne mocn� energiu. A aj keby nebola a� tak� mocn�, st�le bude viac ako postačuj�ca na to, aby mala vplyv na be�n�ho človeka vo va�ej bl�zkosti, pr�padne u v�s doma. Tak�e členovia va�ej rodiny bud� pravdepodobne pozit�vne ovplyvnen� a umierňovan� va�ou energiou. Ako je to mo�n�? Ľudia vo va�ej bl�zkosti bud� mať prirodzene probl�m myslieť na zl� veci alebo ich robiť, preto�e va�a pr�tomnosť je pln� čistoty, pokoja a s�citu � vy�arujete toti� spr�vne my�lienky. M��ete očak�vať, �e to bude takto.

Minule som spomenul pr�slovie: �Spr�vanie a myslenie v bo�skom svetle ponoren�, bud�� razom napraven�,� čo znamen�, �e energia vy�aruj�ca z na�ich tiel m� moc napraviť veci. Z toho vypl�va, �e keď nem�te �iadostiv� my�lienky, energia, ktor� z v�s vy�aruje, udr�� t��by v�ho man�ela alebo man�elky pod kontrolou. Ak nebudete prechov�vať tak�to my�lienky � a nemysl�m si, �e ako praktizuj�ci budete � ani v� partner na ne nebude myslieť. Ale nemus� to platiť v�dy. V dne�nej dobe je ľahk� dostať sa do stavu vzru�enia. V momente, ako začnete sledovať telev�ziu alebo niečo in�, budete vystaven� v�emo�n�m nevhodn�m sc�nam. Tak�e prinajmen�om za norm�lnych okolnost� budete m�cť uplatniť vplyv, ktor� opisujem. Nesk�r, keď vo svojom praktizovan� post�pite na vy��ie �rovne, sami budete vedieť, čo robiť, bez toho, aby som v�m to musel hovoriť. Potom za�ijete odli�n� stav, ktor� v�ak umo�n�, aby bolo va�e man�elstvo harmonick�. Tak�e t�mito man�elsk�mi z�le�itosťami sa nemus�te a� tak znepokojovať. Mať z toho pr�li�n� obavy je v skutočnosti prip�tanosť. Aj keď sa teda man�elsk� p�ry nemusia tr�piť vz�jomnou �iadostivosťou, st�le tam m��e byť sexu�lna t��ba. Jednoducho jej neprikladajte a� tak� d�le�itosť, udr�ujte si vyv�en� pohľad na vec a to bude stačiť.

Tak�e s akou formou d�mona �iadostivosti sa m��ete stretn�ť? M��e v�s nav�t�viť počas medit�cie, alebo ak miera v�ho st�enia nie je dostatočne hlbok�, m��e pr�sť aj počas sp�nku. N�hle sa pred vami objav� n�dhern� �ena; resp. �en�m sa zjav� ich vysn�van� mu�. V oboch pr�padoch bude t� postava nah�. Ak v�s to ak�mkoľvek sp�sobom vzru��, m��e d�jsť k v�ronu a tento sen sa premen� na skutočnosť. Majte v�ak na pam�ti, �e v na�ej praxi pou��vame najd�le�itej�iu �ivotn� energiu a telesn� esenciu na premenu v�ho tela a predĺ�enie v�ho �ivota. Pravideln�mi v�ronmi by sa tieto vz�cne l�tky vyčerpali. Z�roveň by to znamenalo, �e ste e�te nepre�li sk��kou sexu�lnej t��by, čo by bol probl�m. D�vam v�m teda na vedomie, �e ka�d� jeden z v�s bude určite čeliť tejto sk��ke. Počas toho, ako tu vyučujem, vysielam do va�ej mysle mocn� formu energie. Mo�no si nesk�r nebudete vedieť vybaviť podrobnosti toho, čo som povedal, ale keď budete čeliť sk��kam s�visiacim so sexu�lnou t��bou, mali by ste byť schopn� spomen�ť si na to, čo som v�s učil. Keď sa v tej chv�li dok�ete pova�ovať za praktizuj�ceho, mali by ste si vedieť spomen�ť na moje učenie t�kaj�ce sa tejto ot�zky, uplatniť sebakontrolu a prejsť touto sk��kou. Ak neprejdete sk��kou na prv�kr�t, t� ďal�ia bude ťa��ia. Keď sa v�ak po prvej nezvl�dnutej sk��ke prebud�te a budete c�tiť �primn� ľ�tosť, mo�no to vo va�ej mysli zanech� hlb�� dojem a zv��i pravdepodobnosť toho, �e sa nabud�ce ovl�dnete a touto sk��kou prejdete. No pre ka�d�ho, kto nepre�iel sk��kou a neľutuje to, bude oveľa ťa��ie ovl�dnuť sa v t�ch nasleduj�cich, to je ist�.

Tak�to situ�cie m��u byť vecou toho, �e sa do v�s sna�ia zasahovať zl� bytosti alebo ide o sk��ku od majstra, ktor� vyk�zlil to, čo ste videli. Existuj� obe mo�nosti, keď�e touto sk��kou mus� prejsť ka�d�. Toto bude prv� krok na začiatku v�ho praktizovania, keď ste e�te st�le pomerne svetsk�, a nikto z neho nebude vynechan�. Ako pr�klad m��em uviesť sk�senosť jedn�ho mlad�ho, v tom čase tridsaťročn�ho mu�a, ktor� sa z�častnil m�jho semin�ra v meste Wu-chan. Po tom, ako si vypočul moje učenie o spom�nanej t�me, odi�iel domov a začal meditovať. Okam�ite vst�pil do stavu hlbok�ho pokoja. N�sledne uvidel, ako sa na jednej strane z ničoho nič objavil Budha Amit�bha, a na druhej taoistick� mudrc Lao-c�; uviedol to v pr�spevku, v ktorom opisoval svoje sk�senosti z praktizovania. Obaja sa naňho pozreli, no nepovedali ani slovo. Potom sa vytratili z dohľadu a objavila sa B�dhisattva Kuan-jin*, ktor� dr�ala v ruke v�zu. Z v�zy vych�dzal biely dym. Veľmi sa pote�il, keď videl, ako sa to pred n�m počas medit�cie v�etko tak �ivo odohr�va. N�hle sa dym premenil na nesmierne kr�sne anjelsk� postavy. Tancovali pred n�m a ich ladn� pohyby boli pastvou pre oči. Pomyslel si, �e tieto nadpozemsk� kr�sky s� odmenou od B�dhisattvy za jeho �silie. Pri tejto predstave sa veľmi pote�il. Odrazu v�ak boli nah� a začali sa spr�vať zvodne, obj�mali ho a hladili. Charakter tohto mlad�ho mu�a sa po na�om semin�ri značne zlep�il, tak�e r�chlo nadobudol sp�ť svoju ostra�itosť. Jeho nasleduj�ca my�lienka bola: �Nie som len tak hocikto. Som praktizuj�ci. Nemali by ste sa ku mne spr�vať takto, preto�e ja praktizujem Falun Dafa.� Pri tejto my�lienke cel� sc�na v okamihu zmizla. Ako sa uk�zalo, bola iba vyčaren�. N�sledne sa Amit�bha a Lao-c� objavili znova. Lao-c� uk�zal rukou na mlad�ho mu�a a s �smevom povedal Amit�bhovi: �Tento mlad�k je učenliv�.� Znamenalo to, �e tohto mlad�ho mu�a uznal a pova�oval ho za hodn�ho duchovn�ho vedenia.

To, do akej miery m� človek sexu�lnu t��bu alebo z�ujem o tieto veci sa zvyčajne pova�ovalo � a vo vy��ch dimenzi�ch sa st�le pova�uje � za rozhoduj�ci faktor pri posudzovan� toho, či človek m� alebo nem� predpoklady pre duchovn� praktizovanie. Je teda z�sadn�, aby sme sa o tak�to veci pr�li� nezauj�mali. No keď�e na�a prax sa vykon�va v be�nej spoločnosti, nemus�te sa toho zdr�iavať �plne, alebo aspoň nie v s�časnej f�ze v�ho praktizovania. Stač�, ak tomu budete prikladať len men�iu v�hu, zmen�te sa v porovnan� s t�m, ak� ste boli predt�m, a budete sa spr�vať čoraz viac ako praktizuj�ci. V�dy, keď sa stretnete s ak�mkoľvek zasahovan�m, mali by ste akt�vne prem��ľať o tom, čo ho sp�sobilo a čo e�te mus�te opustiť.

Ako m��e myseľ zviesť človeka na scestie

R�d by som vysvetlil, ako m��e človeka zviesť jeho myseľ na scestie. Existuje mnoho dimenzi� prepojen�ch s ľudsk�m telom, pričom ka�d� z nich je hmotn� a skutočn�, a v jednej konkr�tnej dimenzii sa m��e odr�ať čokoľvek z vesm�ru, podobne ako v zrkadle. Hoci s� to len odrazy, napriek tomu s� hmotn�. V�etko, čo existuje v dimenzii, ktor� je prepojen� s va��m telom, je riaden� va�imi my�lienkami. To znamen�, �e keď sa na niečo pozer�te svoj�m vn�torn�m okom bez ak�chkoľvek my�lienok a va�a myseľ je pokojn�, va�e videnie bude presn�. No ak prid�te čo i len nepatrn� my�lienku, viden� obrazy bud� falo�n� a m��e v�s to zviesť na scestie; tento jav sa niekedy označuje ako �premena podľa my�lienky�. Vyskytne sa vtedy, keď sa ľudia nedok�u spr�vať ako praktizuj�ci alebo keď nedok�u ovl�dať svoje t��by. Mo�no t��ia po nadprirodzen�ch schopnostiach alebo s� prip�tan� k bezv�znamn�m magick�m zručnostiam, či dokonca k veciam, ktor� počuli z in�ch dimenzi�. T�to jedinci s� najviac n�chyln� k tomu, aby sa nechali zviesť svojou mysľou na scestie a potom spadn�. Bez ohľadu na to, ak� duchovn� �roveň človek dosiahol, spadne prudko nadol a bude okam�ite zničen�. Je to veľmi v�ny probl�m. Nie je to ako pri in�ch probl�moch, keď napr�klad neprejdete nejakou sk��kou charakteru; v tak�ch pr�padoch m��ete po p�de v�dy vstať a pokračovať v praktizovan�. Av�ak ten, kto sa nech� zviesť svojou mysľou na scestie, je vo v�nych probl�moch a m��e ho to zničiť. Tento probl�m sa m��e vyskytn�ť najm� u ľud�, ktor�m sa po dosiahnut� určitej �rovne praktizovania otvor� vn�torn� oko. Ďal�ou zraniteľnou skupinou s� t�, ktor�m do ich vedomia zasahuj� cudzie odkazy, energie alebo v�javy, a oni im veria. Niektor� z n�s bud� po otvoren� vn�torn�ho oka vystaven� tak�muto zasahovaniu z r�znych zdrojov.

Uveďme si niekoľko pr�kladov. Keď ste e�te len na začiatku v�ho praktizovania, je ťa�k� nenechať sa ovplyvniť tak�mito vecami. Povedzme, �e nedok�ete veľmi jasne vidieť svojho učiteľa v in�ch dimenzi�ch, no jedn�ho dňa zrazu uvid�te prich�dzať vzne�en� bo�sk� postavu. T�to �chvatn� bytosť v�m m��e zlo�iť p�r komplimentov a potom sa v�m pok�si odovzdať učenie. Pote��te sa, prijmete ju za svojho učiteľa a začnete sa od nej učiť. No ak by ste prijali učenie od takejto bytosti, naru�ilo by to va�u energiu. Navy�e je tu fakt, �e ona sama nedosiahla prav� bo�sk� postavenie; ide len o to, �e v dimenzii, v ktorej preb�va, je mo�n� meniť podobu. Ak sa pri pohľade na t� impozantn� postavu stojacu pred vami rozru��te, je len mal� �anca, �e odol�te jej pokusom vyučovať v�s. No pokiaľ m�me praktizuj�ceho spasiť, mus� si vedieť zachovať rozvahu; ak to nedok�e, pravdepodobne to povedie k jeho zničeniu. �ivoty, ktor� sa nach�dzaj� vo vy��ch dimenzi�ch v r�mci troch r�, s� v�etky nebesk�mi bytosťami, av�ak nedosiahli skutočn� bo�sk� postavenie a nevyslobodili sa z cyklu reinkarn�ci�. Ako ďaleko by v�s teda mohla doviesť bo�sk� bytosť, ktor� ste nerozv�ne vzali za svojho učiteľa a nasledovali ju? Keď�e tieto bytosti nie s� �plne bo�sk�, va�e �silie v duchovnej praxi by vy�lo navnivoč, a ak by ste sa od nich učili, naru�ilo by to va�u energiu. V tak�chto situ�ci�ch je ťa�k� udr�ať si pokojn� myseľ. Chcem, aby ste si boli vedom� toho, �e ide o skutočne v�ny probl�m a mnoh� z v�s sa v určitom bode m��u stretn�ť s podobnou situ�ciou. V mojom učen� som t�to ot�zku jasne vysvetlil; je na v�s, aby ste to uplatnili v praxi. To, čo som pr�ve povedal, bol len jeden z pr�kladov. Rovnako by ste si mali zachovať pokoj, ak uvid�te vy��ie bytosti z in�ch �k�l praktizovania, a mali by ste zostať vern� tej �kole, ktorej sa venujete. Keď si nebudete v��mať �iadneho �dajn�ho Budhu, taoistick� bo�stvo, bo�sk� postavy či d�monov, ktor� sa v�s bud� sna�iť pok��ať, budete mať vo svojom praktizovan� veľk� �ancu na �spech.

Existuj� e�te in� sp�soby, ak�mi v�s m��e va�a myseľ zviesť na scestie. Mo�no uvid�te zosnul�ch členov svojej rodiny, ktor� v�s pri�li tr�piť, vzlykaj� alebo v�s �penlivo prosia, aby ste spravili určit� veci, ktor� by ste v�ak robiť nemali. M��e sa prihodiť čokoľvek. Ot�zkou je, či sa nimi nech�te rozkol�sať. Len si predstavte, ak� by to bolo ťa�k�, ak by v�s va�e zosnul� dieťa alebo rodič, ktor�ho ste veľmi milovali, pri�li nav�t�viť zo z�hrobia a po�iadali by v�s, aby ste spravili veci, ktor� by v�s mohli zničiť. Duchovn� prax nie je v�bec jednoduch�. A obzvl�ť zav�dzaj�ce je to, �e v s�časnosti, keď je budhizmus �v zm�tku�, ako to hovoria niektor� ľudia, sa tu dokonca vyučuj� doktr�ny z konfucianizmu, ktor� nepatria do budhizmu, ako napr�klad synovsk� oddanosť či puto medzi rodičom a dieťaťom. V čom spoč�va probl�m? To, z čoho skutočne pramen� v� �ivot, je va�a du�a, tak�e iba matka, ktor� zrodila va�u du�u, sa r�ta za va�u skutočn� matku. V priebehu va�ich reinkarn�ci� ste mali bezpočet �matiek�, či u� ľudsk�ch alebo ak�chkoľvek in�ch. To ist� by sa dalo povedať o tom, koľko det� ste mali počas v�etk�ch t�ch �ivotov. Ani matka, ani dieťa sa vo svojom nasleduj�com �ivote navz�jom nespoznaj� a pr�padn� karmick� dlhy, ktor� medzi nimi zostali, bud� musieť byť urovnan� rovnako ako s k�mkoľvek in�m. Ale ľudia nedok�u vidieť prav� podstatu t�chto skutočnost�, a tak sa často nevedia pohn�ť za hranice svojej n�klonnosti. Niektor� ľudia s� bez�te�ne skorm�ten� zo smrti svojho milovan�ho dieťaťa alebo svojej milovanej matky a t��ia po nich do konca svojho �ivota. Nikdy im v�ak nenapadne, �e tieto tr�penia ich maj� stiahnuť nadol a s� zameran� na to, aby im sťa�ili �ivot.

Be�n� človek m��e len ťa�ko pochopiť, �e prip�tanosť k niečomu tak�mu by mohla znemo�niť duchovn� praktizovanie, ale je to tak, a preto sa veci ako synovsk� oddanosť či puto medzi rodičom a dieťaťom v budhizme nevyučuj�. Prav� duchovn� prax si vy�aduje, aby ste sa vzdali ľudsk�ch citov a em�ci�. Samozrejme, na�u prax vykon�vame vo svetskej spoločnosti, a preto by sme mali byť aj naďalej ohľadupln� a �ctiv� voči svojim rodičom a dobre sa starať o svoje deti; mali by sme byť dobr� k druh�m a spr�vať sa ku ka�d�mu l�skavo, nech u� sme v akomkoľvek prostred�, ani nehovoriac o na�ich vlastn�ch rodin�ch. S ka�d�m by sme mali zaobch�dzať dobre, čo, prirodzene, zahŕňa aj na�ich rodičov a deti, a v�dy by sme mali myslieť v prvom rade na druh�ch. Potom va�e srdce nebude sebeck�, ale bude l�skav�, dobrotiv� a s�citn�. Na rozdiel od toho, be�n� ľudia sa zvyčajne riadia len pocitmi a em�ciami.

Mnoh� ľudia sa nedok�u dostatočne ovl�dať, čo sp�sobuje probl�my v ich duchovnom �ivote. Napr�klad, keď im nebesk� bytosť osobne odhal� niečo, čo by pre nich mohlo byť �prospe�n�, pote�ia sa a prijm� to. M��em v�m v�ak povedať, �e zaka�d�m, keď je v�m odhalen� niečo, z čoho m�te svetsk� ��itok, či u� je to varovanie pred nejak�mi ťa�kosťami alebo ste nab�dan� sk�siť lot�riu a povedia v�m v�hern� č�sla, v�dy s� za t�m zl� bytosti. Jedinou v�nimkou s� pr�pady, keď je v� �ivot v ohrozen� a oni v�m povedia, ako zostať v bezpeč�. Ak bud� veci vďaka tejto �pomoci� vych�dzať vo svetskom zmysle dobre, nebudete musieť prekonať sk��ku, ktor� pre v�s bola pripraven� a ani neurob�te pokrok, ktor� ste mali spraviť. Ak s� va�e dni naplnen� svetsk�mi p��itkami a pre�it� v pohodl�, ned� sa očak�vať, �e budete duchovne r�sť. Ako by ste potom mohli premeniť svoju karmu? Nemali by ste podmienky, ktor� s� potrebn� na premenu va�ej karmy a rozvoj v�ho charakteru. Tak�e určite to majte na pam�ti. Zl� bytosti v�m takisto m��u lichotiť a hovoriť v�m, ak� ohromn� v��ku ste dosiahli alebo ak� ste v�nimočn� či �ctyhodn� bytosť. Ale v�etko to bude falo�n�. Aby ste skutočne mohli dosiahnuť v�razn� duchovn� pokrok, mus�te sa zbaviť ka�dej prip�tanosti. Ak sa teda stretnete s niektor�m zo spom�nan�ch poku�en�, určite sa majte na pozore!

Praktizovanie s otvoren�m vn�torn�m okom so sebou prin�a �pecifick� sk��ky, rovnako ako keď ho m�te zatvoren�. Ani v jednom pr�pade nie je duchovn� prax jednoduch�. S otvoren�m vn�torn�m okom m��e byť naozaj ťa�k� udr�ať si odstup od odkazov z in�ch dimenzi�, ktor�m m��ete byť vystaven� a ktor� sa v�s bud� sna�iť vyru�ovať. V�etko, čo zazriete v in�ch dimenzi�ch, m��e byť pastvou pre oči, je to mimoriadne n�dhern� a očaruj�ce a m��e v�s to nadchn�ť. Len čo ste t�m pohnut�, m��e to do v�s zasahovať a naru�iť va�u energiu. Často je sp��ťačom pr�ve to, �e sa človek nadchne. Probl�my m��u vyvstať aj u ľud�, ktor� nerie�ia veci dobre a nechaj� sa zviesť svojou mysľou na scestie. M��u mať nespr�vne my�lienky, ktor� by sa mohli uk�zať ako nebezpečn�. Predpokladajme, �e jedn�ho dňa sa va�e vn�torn� oko otvor� a budete n�m jasne vidieť. M��ete si napr�klad myslieť, �e na va�om cvičebnom mieste ste jedin�, ktor�m sa otvorilo vn�torn� oko, čo vo v�s vyvol� pocit, �e ste v�nimočn� a �e ste sa m�j Falun Dafa naučili naozaj dobre, alebo dokonca lep�ie ako ostatn� � v tom zmysle, �e ste ich predstihli. No u� tak�to zm��ľanie je nespr�vne. Ak va�a predstavivosť z�jde e�te ďalej, m��ete si dokonca myslieť, �e ste nejakou bo�skou bytosťou, napr�klad Budhom. A potom, keď sa na seba pozriete svoj�m vn�torn�m okom, skutočne sa v�m m��e zdať, �e n�m ste. Toto sa m��e prihodiť, preto�e, ako som u� spom�nal, v�etka hmota v pridru�enej dimenzii okolo tela človeka sa premen�, resp. �pozmen� podľa jeho my�lienok.

Ak�koľvek odzrkadlen� obrazy, ktor� k v�m pr�du z vesm�ru, bud� formovan� va�imi my�lienkami, preto�e v�etko, čo existuje v dimenzii prepojenej s va��m telom, je ovl�dan� vami a odrazy nie s� v�nimkou; tie takisto hmotne existuj�. Tak�e ak v scen�ri, ktor� som pr�ve op�sal, človek uva�uje, či n�hodou nie je oblečen� ako Budha, potom to presne tak aj uvid�. Od tejto chv�le si bude myslieť, �e je naozaj Budha, a bude z toho nad�en�. Ak uva�uje, či by nemohol byť dokonca e�te vy�� Budha a znova sa pozrie, potom to bude presne to, čo uvid�. A ak bude prem��ľať, či azda nie je na vy��ej �rovni ako som ja, a n�sledne sa na to pozrie, presne tak to aj uvid�. V in�ch pr�padoch m��e človek počuť hlasy. Zl� bytosť doňho m��e zasahovať a povedať mu, �e je �na vy��ej �rovni ako Li Chung-č��, a on tomu uver�. To znamen�, �e zabudol, ako sa vo svojej praxi dostal tam, kde je, alebo kto ho učil, a neprem��ľal o tom, čo bude nasledovať. Okrem toho, ka�d� opravdiv� Budha či bo�stvo, ktor� zost�pi do sveta, mus� začať duchovn� cestu �plne od začiatku, pričom zo svojej p�vodnej energie nebude mať k dispoz�cii v�bec nič; s t�m rozdielom, �e tentoraz bude v praxi postupovať o trochu r�chlej�ie. Je naozaj ťa�k� dostať sa z vy��ie op�san�ho probl�mu kv�li v�etk�m t�m prip�tanostiam, ktor� sa pri tom zvyčajne vynoria. Tieto prip�tanosti m��u dokonca prim�ť človeka k tvrdeniu, �e je Budha a �e ostatn� by ho mali jednoducho nasledovať, keď�e on ich ako Budha dok�e viesť.

V meste Čchang-čchun sa niečo tak� skutočne stalo. Bol tam človek, ktor� sa učil na�u prax a spočiatku bol celkom dobr�, no nakoniec sa dostal do probl�mov, ktor� som pr�ve op�sal. Myslel si, �e je Budha, a napokon uveril, �e je na vy��ej �rovni ako v�etci ostatn�. Stalo sa to preto, �e nad sebou stratil kontrolu a podľahol svojim prip�tanostiam. Pozrime sa na to, prečo k tomu m��e d�jsť. Budhizmus učil, �e človek by mal ignorovať v�etky v�javy, ktor� uvid�, preto�e tak�to veci s� iluz�rne; v�etka pozornosť by sa mala namiesto toho zamerať na robenie duchovn�ho pokroku prostredn�ctvom meditat�vneho tranzu. D�vod, prečo nepodnecuj� ľud� k tomu, aby verili v�javom a nechc�, aby sa k nim ľudia prip�tali, je pr�ve obava z vy��ie spomenut�ho. V n�bo�enskej budhistickej praxi nie s� �iadne �pecifick� met�dy, ktor� by poskytovali ochranu pred tak�mito vecami a jej sv�t� p�sma nepon�kaj� n�vod, ako sa vymaniť z t�chto n�strah. Budha to vo svojom učen� nespom�nal, veriac, �e jeho učen�ci sa nebud� musieť pot�kať s probl�mom toho, �e bud� pom�len� svojou vlastnou mysľou alebo si pozmenia realitu svojimi my�lienkami � oni jednoducho pova�ovali v�etky v�javy, ktor� videli, za iluz�rne. Vedel, �e ak�koľvek prip�tanosť, ktor� maj�, m��e zmeniť v�jav na niečo klamliv�, čomu by bolo ťa�k� odolať. Ak by sa z toho človek nedok�zal vymaniť, mohlo by ho to priviesť na d�monick� cestu a viesť k jeho z�hube. To, �e sa naz�val Budhom, znamenalo, �e u� t�m smerom vykročil a mohol by na seba dokonca privolať duchov posadnutia či in� veci, a nakoniec by bol �plne zničen�. Jeho srdce by sa popri tom v�etkom skazilo a jeho p�d by bol desiv�. Bolo mnoho tak�chto pr�padov. Dokonca v tejto triede s� ľudia, ktor� o sebe zm��ľaj� vysoko a rozpr�vaj� pov��enecky. Preto sa ani v budhizme neschvaľuje, keď sa človek pok��a zistiť, ako sa mu v jeho praktizovan� dar�. Pr�hoda z Čchang-čchunu, ktor� som spom�nal, bola pr�kladom toho, ako človeka zviedla na scestie jeho vlastn� myseľ, resp. ako mu jeho my�lienky skreslili realitu. Za�ili to učen�ci v Pekingu, ako aj na in�ch miestach, a malo to veľmi ru�iv� vplyv na ostatn�ch praktizuj�cich.

Ľudia sa ma p�tali, prečo tieto veci jednoducho nenaprav�m. Zamyslite sa v�ak nad t�m, ak� ťa�k� by bolo spraviť duchovn� pokrok, ak by sme za v�s vyrie�ili v�etky prek�ky, ktor�m mus�te čeliť. Pr�ve vtedy, keď do v�ho �ivota zasahuje zlo, m��ete preuk�zať va�e duchovn� odhodlanie, schopnosť rozli�ovať a zotrvať na spr�vnej ceste, ako aj va�u oddanosť jednej praxi. Duchovn� cesta sk��a ľudsk� du�u a iba t� najoddanej�� ňou dok�u prejsť. Povedal by som, �e bez sk��ok, ktor� som op�sal, by bola va�a cesta pr�li� ľahk�. Bo�sk� bytosti vo vy��ch r�ach by to u� v�bec neschvaľovali; spochybňovali by to, čo pre v�s rob�m a čudovali by sa, ako sa niečo tak� m��e poč�tať za sp�su. Ak by bola va�a cesta bez prek�ok a ka�d� by to dok�zal zvl�dnuť, nepripadalo by im to ako duchovn� prax. A ak by sa v�m počas toho, ako napredujete, v�etko iba zjednodu�ovalo a uľahčovalo, mohli by namietať. Tak�e toto bola dilema, ktorej som čelil a musel som to dobre zv�iť. Spočiatku som odstr�nil veľk� časť zla tohto druhu. Ale ak by som to tak robil po cel� čas, dokonca ani z m�jho pohľadu by to nebolo spr�vne. Počul som aj pozn�mky o tom, �e �v�m duchovn� prax pr�li� zľahčujem�, keď�e �mus�te prejsť iba mal�mi ťa�kosťami a medziľudsk�mi probl�mami�, a �e �mnoh� va�e prip�tanosti zost�vaj� nepov�imnut�. Maj� tie� pochybnosti o tom, či dok�ete �zostať vern� Dafa, keď bud� veci ťa�k� a m�t�ce�. Tak�e vzhľadom na to v�etko v�s určite bud� čakať sk��ky a tr�penia. To, čo som op�sal, je jednou konkr�tnou formou zla. Je tak� ťa�k� skutočne ľud� spasiť, no z�roveň tak� ľahk� zničiť ich. Ak sa va�e myslenie odch�li, bud� v�s očak�vať probl�my.

D�le�itosť pevnej mysle

Ľudia sa počas svojich mnoh�ch �ivotov dopustili nespr�vnych vec�, v d�sledku ktor�ch za��vaj� ne�ťastia a t�, ktor� s� na duchovnej ceste, musia čeliť takzvan�m karmick�m prek�kam. A pr�ve to je d�vod, prečo sa ľudia rodia, starn�, trpia chorobami a umieraj�. Toto s� be�n� formy karmy. Existuje tie� mocn� druh karmy, ktor� m� veľk� vplyv na ľud� �ij�cich duchovn�m �ivotom a naz�va sa my�lienkov� karma. Myslenie je prirodzenou s�časťou existencie. Keď�e s� v�ak ľudia straten� vo svetskej spoločnosti, ich my�lienky sa často točia okolo vec�, ako je postavenie, vplyv, moc, bohatstvo, �iadostivosť alebo p�cha, a postupom času sa z nich vytvor� mocn� forma karmy, naz�van� my�lienkov� karma. V in�ch dimenzi�ch je v�etko �iv� a ani karma nie je v�nimkou. V ka�dej opravdivej praxi mus� človek odstr�niť svoju karmu. Odstr�niť karmu znamen� zničiť ju, resp. premeniť. Prirodzene, karma bude vzdorovať, a tak budete čeliť ťa�kostiam a prek�kam. My�lienkov� karma m��e priamo zasahovať do va�ej mysle a sp�sobiť, �e budete v tichosti nad�vať na mňa alebo na Dafa, pr�padne budete mať zl� my�lienky alebo budete počuť vo svojej mysli vulg�rne slov�. Niektor� praktizuj�ci si neuvedomuj�, čo sa vlastne deje, a dokonca ich mylne pova�uj� za svoje vlastn� my�lienky. Niektor� si myslia, �e trpia posadnutosťou duchom, no nie je to tak. Ide sk�r o prejav my�lienkovej karmy, ktor� sa vynorila v ich mysli. Niektor� ľudia nemaj� svoju myseľ pod kontrolou, a tak podľahn� my�lienkovej karme a bud� robiť zl� veci, čo im prinesie zničuj�ce n�sledky a sp�sob� to ich p�d. V�č�ina ľud� ju v�ak dok�e odmietnuť a potlačiť pomocou siln�ch, vedom�ch my�lienok. To naznačuje, �e t�chto ľud� je mo�n� spasiť a �e dok�u rozl�iť spr�vne od nespr�vneho; znamen� to, �e maj� siln� vieru. A tak im moje duchovn� tel� pom��u odstr�niť veľk� časť ich my�lienkovej karmy. To, čo som op�sal, je celkom be�n�. Keď sa objav� tak�to situ�cia, je to sk��ka, či dok�ete prekonať zl� my�lienky. Ak zostanete pevn�, karma pre v�s bude rozpusten�.

Va�e uva�ovanie mus� byť spr�vne

Ak človek často zlyh�va v tom, aby sa spr�val ako praktizuj�ci, znamen� to, �e jeho zm��ľanie nie je spr�vne. Praktizuj�ci sa počas svojej duchovnej praxe stretn� s r�znymi ťa�kosťami. Tieto ťa�kosti na seba m��u prevziať ak�koľvek podobu, od sporov s druh�mi a� po intrigy namieren� proti v�m. Zv�č�a to priamo prever� v� charakter. Vyskytn� sa v�ak aj in� veci. Vo svojom tele m��ete n�hle poc�tiť nepohodlie, keď�e toto je jeden z mnoh�ch sp�sobov, ako m��e byť karma splaten�. V určitom momente m��ete začať pochybovať o tom, či je toto učenie prav�, či m�te vy��iu energiu alebo predpoklady pre duchovn� prax, a či v nej dok�ete skutočne napredovať, pr�padne či vy��ie bytosti naozaj existuj�. V bud�cnosti si t�m mo�no budete musieť prejsť a bude v�m navoden� falo�n� dojem, ktor� v�s povedie k tomu, �e o tom v�etkom začnete pochybovať. T�mto sp�sobom sa prever�, či dok�ete zostať oddan� svojej duchovnej praxi. Ak sa dok�ete neochvejne dr�ať my�lienky: �Mus�m zostať pevn� a nezakol�sať,� potom sa v�m s tak�mto odhodlan�m naozaj podar� prejsť t�mto druhom sk��ky a prirodzene ju zvl�dnete dobre, preto�e v� charakter sa u� zlep�il. Ak by ste v�ak t�to sk��ku dostali hneď na začiatku, nemali by ste �ancu porozumieť jej a bol by to koniec v�ho praktizovania, keď�e v tom čase by ste e�te neboli dostatočne pevn�. Ned� sa teda povedať, ak� formu va�e tr�penia prevezm�.

Tak�to sk��ky s� nevyhnutnou s�časťou duchovnej praxe a umo�ňuj� človeku robiť pokroky. Niektor� z v�s mylne pova�uj� nepr�jemn� pocity vo svojom tele za zdravotn� ťa�kosti a často sa nedok�u pova�ovať za praktizuj�cich; poklad�te to za zdravotn� probl�my a neviete pochopiť, prečo toho mus�te pretrpieť tak veľa. M��em v�m povedať, �e mnoh� tr�penia, ktor� by v�s inak postretli, u� pre v�s boli odstr�nen� a ťa�kosti, ktor� za��vate, boli v�razne zmiernen�. Ak by sme to neboli spravili, to utrpenie by v�s mohlo st�ť �ivot alebo by ste mohli zostať prip�tan� na l��ko. Tak�e hoci sa v�m m��e zdať, �e tie mal� tr�penia, ktor� za��vate, je ťa�k� zniesť, d� sa to len očak�vať; preto�e kedy sa duchovn� pokrok uskutočňoval pohodlne a ľahko? Vzťahuje sa na to aj nasleduj�ci pr�beh. Keď som usporiadal semin�r v meste Čchang-čchun, bol tam jeden človek, ktor� mal vynikaj�cu z�kladňu a mal naozaj dobr� predpoklady pre duchovn� praktizovanie. Vkladal som doňho veľk� n�deje. Pl�noval som trochu zintenz�vniť jeho tr�penia, aby mohol r�chlej�ie splatiť svoje dlhy a dospieť k osvieteniu. Jedn�ho dňa sa zdalo, akoby n�hle dostal mozgov� pr�hodu. Spadol na zem a nemohol sa h�bať � �plne stratil cit v končatin�ch. Zobrali ho do nemocnice na pohotovosť. Kr�tko na to bol v�ak op�ť na noh�ch. Ak by naozaj prekonal mozgov� por�ku, nikdy by sa nedok�zal tak r�chlo postaviť na nohy a znovu ovl�dať svoje končatiny. On v�ak z tohto ne�ťastia prekvapivo obvinil Falun Dafa. V�bec mu nenapadlo, �e ľudia sa zvyčajne nezotavia z mŕtvice tak r�chlo. Ak by sa nebol učil Falun Dafa a mal by skutočn� mŕtvicu, mohol by zomrieť priamo na ulici, kde spadol, alebo by mohol zostať ochrnut� po zvy�ok svojho �ivota.

Toto naznačuje, ak� ťa�k� je spasiť človeka. Tak veľa bolo preňho vykonan�, ale on si to nedok�zal uvedomiť, a dokonca n�s obvinil zo svojho utrpenia. Potom s� aj tak�, ktor� u� s�ce praktizuj� nejak� čas, no st�le mi hovoria, �e jednoducho c�tia nepohodlie po celom svojom tele, a ako i�li k lek�rovi na injekciu či pre lieky, ale bezv�sledne. Ani sa mi to nehanbili povedať. Dalo sa len očak�vať, �e im to nepomohlo, keď�e to nebola ot�zka choroby. M��ete �sť na vy�etrenie, ale nič v�m nezistia; len sa jednoducho nec�tite dobre. Jedn�mu praktizuj�cemu, ktor� sa vybral na lek�rske o�etrenie, sa prihodilo, �e ihla injekčnej striekačky nemohla prenikn�ť jeho ko�ou a niekoľko ihiel sa pri tom dokonca ohlo; obsah poslednej injekcie navy�e vystrekol von bez toho, aby ihla v�bec prenikla ko�ou. Vtedy mu do�lo, �e je praktizuj�ci a �e by si nemal nechať d�vať injekcie. A� v tomto bode si to bol schopn� uvedomiť. Nech v�m to teda pripom�na, �e keď sa stretnete s ťa�kosťami, mali by ste si v mysli udr�iavať t�to �ir�iu perspekt�vu. Niektor� ľudia maj� dojem, �e im jednoducho zakazujem �sť k lek�rovi, a tak prem��ľaj�, �e namiesto toho vyhľadaj� energetick�ho liečiteľa. St�le si myslia, �e ide o zdravotn� probl�m a d�faj�, �e im niekto pom��e. Je v�ak len mal� �anca, �e n�jdu prav�ho liečiteľa. A ak p�jdu k falo�n�mu, bud� v okamihu zničen�.

Z n�ho pohľadu nem�te ako zistiť, či je �dajn� liečiteľ, ktor�ho ste nav�t�vili, naozaj prav�. Mnoh� takzvan� majstri s� samozvan�. Ja som bol overovan� a m�m k dispoz�cii v�sledky testovania, ktor� vykonali vedeck� in�tit�cie zaoberaj�ce sa v�skumom v tejto oblasti. Mnoh� majstri s� v�ak falo�n� a sami si udelili nejak� tituly; je pr�li� veľa tak�ch, ktor� sa len chvastaj� a podv�dzaj� ľud�. Falo�n� majstri m��u liečiť, no mali by sme sa op�tať, vďaka čomu je to mo�n�. Je to t�m, �e s� posadnut� nejak�mi duchmi. Inak by neboli schopn� liečiť. T� bytosť, ktor� je na nich prip�tan�, m��e vysielať liečiv� energiu, keď�e ona samotn� je formou energie a ľahko dok�e ovl�dať be�n�ho človeka. M�lokto si v�ak uvedomuje, čo počas liečenia pren�a na ľud�. V hlbokej r�i, ktor� nie je viditeľn� voľn�m okom, bude mať to, čo vysiela, jej podobu, a keď vy�le svoje veci na va�e telo, sotva s t�m niečo sprav�te. Ako hovor� jedno star� pr�slovie: �Je oveľa ľah�ie duchov privolať, ako ich odohnať.� Ak by ste boli len be�n�mi ľuďmi, ktor� nepraktizuj�, nič by sme v�m na to nepovedali, keď�e by ste jednoducho chceli viesť len norm�lny �ivot a n�jsť kr�tkodob� �ľavu od pr�znakov choroby. Vy ste v�ak praktizuj�ci a chcete si svoje telo neust�le očisťovať, nie je to tak? Nem�te ani poňatia, ako dlho bude trvať očistenie toho, čo do v�s tie bytosti vlo�ili; predsa len, ich veci maj� energiu. Niektor� z v�s sa m��u čudovať, prečo v�s falun alebo moje duchovn� tel� neochr�nili. Vesm�r m� v�ak princ�p, �e ak vy sami, z v�ho vlastn�ho rozhodnutia, po niečom t��ite alebo sa o niečo sna��te, nikto v�m v tom nebude br�niť. Moje duchovn� tel� sa v�s pok�sia zastaviť a daj� v�m n�znaky, no vzdaj� to, ak uvidia, �e na tom trv�te. Va�e praktizovanie by sa nepoč�talo, ak by ste doň boli prin�ten�. Nikoho nemo�no nasilu n�tiť, aby sa venoval duchovnej praxi. Skutočn� rast m��e vz�sť len z v�s samotn�ch; ak vy sami nechcete r�sť, nikto v�m nedok�e pom�cť. Vysvetlil som v�m učenie a prebral s vami jeho princ�py. Ak aj napriek tomu st�le nechcete robiť pokroky, je to va�a voľba a nem��ete obviňovať nikoho in�ho. Vy ste t�, ktor� rozhoduj� o tom, čo chc� a m��ete si byť ist�, �e ani falun, ani moje duchovn� tel� sa nebud� sna�iť zmeniť va�u v�ľu. Niektor� ľudia si id� vypočuť predn�ky in�ch učiteľov energetick�ch prax� a po predn�ke sa nec�tia dobre, čo sa d� len očak�vať. Mo�no sa p�tate, prečo ich moje duchovn� tel� neochr�nili. Nu�, načo tam v�bec i�li? Museli predsa d�fať, �e z toho niečo z�skaj�, inak by tam ne�li. Tak�e to, čo vst�pilo do ich tela a sp�sobilo, �e sa nec�tili dobre, si zapr�činili sami, keď�e to do seba prijali dobrovoľne, svojimi vlastn�mi u�ami. Niektor� ľudia konaj� ľahkomyseľne, č�m si po�kodili svoj falun a zdeformovali si ho, k čomu by v�ak nikdy nemalo d�jsť; falun je vy��ia bytosť a je cennej�� ako v� �ivot. V s�časnosti je mnoho falo�n�ch majstrov a niektor� sa te�ia veľkej sl�ve. Raz som spomenul riaditeľovi Č�nskej v�skumnej spoločnosti čchi-kungu, ako v d�vnych časoch sl�vna konkub�na Ta Ťi vniesla chaos na cis�rsky dvor, a ak� divok� bol duch tejto l�ky. No z�roveň som mu povedal, �e �kody, ktor� sp�sobila, boli nepatrn� v porovnan� s t�m, čo nap�chali dne�n� falo�n� majstri. S� pohromou pre krajinu a u�kodili veľk�mu mno�stvu ľud�. Mo�no sa v�m teraz nemus� zdať, �e by s nimi niečo nebolo v poriadku, no nem�te ani potuchy, koľk� z nich maj� na svojom tele zl� bytosti. Keď falo�n� majster vy�le energiu smerom k v�m, tie veci sa dostan� na va�e telo. Situ�cia sa dnes vymkla spod kontroly. Be�n� človek nie je schopn� vidieť podstatu t�chto z�le�itost�.

Po z�častnen� sa mojich semin�rov a vypočut� si toho, čo som povedal, m��u byť niektor� ľudia ohromen� t�m, ak� hlbok� je čchi-kung, a tak zva�uj�, �e si p�jdu vypočuť ďal�ieho učiteľa, ktor� pr�de do mesta. Chcel by som v�s v�ak upozorniť, aby ste to nerobili. Tie zl� veci, ktor� budete počuť, sa do v�s vlej� va�imi u�ami. Je ťa�k� spasiť človeka a dosiahnuť zmeny v jeho mysli a v tele. Falo�n�mi učiteľmi sa to tu len tak hem��. A dokonca aj t�, ktor� s� prav� a dostali n�le�it� v�učbu, nemusia byť naozaj čist�. Niektor� duchovia zvierat s� divok�, a aj keď si ich učiteľ dok�e udr�ať od tela, nemus� byť schopn� odohnať ich; ani nebude mať moc zahnať ich vo v�č�om rozsahu. A prejav� sa to na jeho �iakoch. M��u sa tam primie�ať v�emo�n� zl� veci, keď�e t� �iaci nemusia byť poctiv�, hoci ich učiteľ je. M��u na svojich tel�ch niesť v�emo�n� bytosti.

Ak to mysl�te s praktizovan�m Falun Dafa v�ne, nechoďte na in� predn�ky o duchovn�ch t�mach či energi�ch. Samozrejme, ak sa nechcete venovať Falun Dafa a chcete len vysk��ať v�etko, čo sa d�, potom pokojne pokračujte. V tom pr�pade v�ak budete odk�zan� sami na seba, keď�e to bude znamenať, �e nie ste nasledovn�kmi Falun Dafa. Keď sa v takom pr�pade stane niečo zl�, neobviňujte z toho Falun Dafa. Prav� praktizuj�ci Falun Dafa je ten, kto svoje spr�vanie prisp�sobuje n�mu učeniu o charaktere a uplatňuje v praxi to, čo uč�me. Niekto sa ma sp�tal, či je v poriadku stret�vať sa s ľuďmi, ktor� sa venuj� in�m praxiam. Moja odpoveď bola, �e vy praktizujete Veľk� cestu, ktor� ďaleko presahuje to, čo praktizuj� oni, a keď ukonč�te tento semin�r, dosiahnete oveľa vy��iu �roveň, ako je t� ich; vy m�te falun, ktor� sme vytv�rali po cel� gener�cie praktizovania, a jeho sila je nesmierna. Tak�e, samozrejme, nebude to veľk� probl�m, ak sa budete stret�vať s ľuďmi z in�ch prax�, za predpokladu, �e od nich nič neprijmete, ani nebudete po ničom z toho t��iť a zostanete iba norm�lni priatelia. Ale ak t� osoba skutočne niečo nesie na svojom tele, m��e to mať neblah� n�sledky a v tom pr�pade je lep�ie vyhn�ť sa kontaktu s ňou. Ak sa to v�ak t�ka v�ho man�ela alebo man�elky, ktor� sa venuj� inej praxi, nemysl�m si, �e by tu mal byť d�vod na obavy. No mali by ste vedieť jednu vec: druh� bud� mať prospech z v�ho praktizovania, keď�e to, čo praktizujete, je prav� Cesta. Ak v� man�el alebo man�elka rob� in� prax a nesie na svojom tele zl� veci, ich telo bude kv�li va�ej bezpečnosti takisto očisten�. V�etko v in�ch dimenzi�ch vr�tane v�ho dom�ceho prostredia bude pre v�s očisten�. Ak by sa toto prostredie neočistilo a č�hali by tam na v�s v�emo�n� veci, ktor� by v�s ru�ili, praktizovanie by bolo veľmi n�ročn�.

Existuje v�ak jedna situ�cia, keď moje duchovn� tel� nem��u veci očistiť. Ist� p�n, ktor� sa učil na�u prax, uvidel jedn�ho dňa prich�dzať moje duchovn� telo k nemu domov. Bol z toho nad�en� a pozval ho ďalej. Moje telo v�ak odpovedalo, �e vo vn�tri m� neporiadok a �e je tam pr�li� veľa vec�. Po t�chto slov�ch odi�lo. Vo v�eobecnosti plat�, �e moje duchovn� tel� pre v�s vyčistia v�etky zl� bytosti v in�ch dimenzi�ch, bez ohľadu na to, koľko ich tam je. V tomto pr�pade bol v�ak dom tohto p�na jedn�m veľk�m neporiadkom z čchi-kungov�ch kn�h. Nesk�r to pochopil a zbalil ich, pričom časť z nich predal a zvy�ok sp�lil. Potom sa moje duchovn� telo vr�tilo. Toto mi ten p�n vyrozpr�val.

S� aj ľudia, ktor� nav�tevuj� ve�tcov. Niektor� sa veľmi zauj�maj� o veci, ako je Kniha premien alebo ve�tenie bud�cnosti a chc� vedieť, či je st�le v poriadku pou��vať ich aj teraz, keď praktizuj� Falun Dafa. Ja sa na to pozer�m takto: keď�e v s�časnosti m�te značn� mno�stvo energie, slov�, ktor� poviete, bud� mať �činok. Ak sa na z�klade va�ich slov stane niečo, čo sa nemalo stať, potom ste spravili zl� skutok. Ľudia, ktor� nepraktizuj�, s� pomerne slab�. Energie a inform�cie v ich tel�ch s� nest�le a m��u sa meniť. Ak budete niekomu predpovedať nejak� ne�ťastie, m��e sa mu naozaj prihodiť. Alebo predpokladajme, �e človek m� veľk� karmu, ktor� mus� splatiť, ale vy mu st�le hovor�te, �e ho očak�vaj� dobr� veci, čo mu n�sledne zabr�ni v splaten� jeho karmy. To by bol probl�m. Neubli�ujete mu t�m v skutočnosti? Niektor� ľudia s� k t�mto veciam natoľko prip�tan�, �e sa ich nedok�u vzdať a myslia si, �e na to maj� nejak� talent. No malo by byť zrejm�, �e ide o prip�tanosť. Okrem toho, aj keby ste naozaj poznali bud�cnosť, nem��ete be�nej osobe len tak odhaľovať bo�ie pl�ny; praktizuj�ci by mali byť schopn� zdr�ať sa tak�chto vec�. Tak�e toto je d�vod, prečo je to probl�m. Keď sa ľudia sna�ia niečo predpovedať, napr�klad na z�klade Knihy premien, tie predpovede bud� určite zmesou pravdiv�ch aj nepravdiv�ch inform�ci�, keď�e niečo z tej knihy u� viac neplat�. Preto je v poriadku, ak v spoločnosti existuj� veci, ako je ve�tenie. Ale opravdiv� praktizuj�ci, ktor� m� skutočne vy��iu energiu, sa bude sna�iť dr�ať vysok�ho �tandardu. Niektor� praktizuj�ci v�ak st�le vyhľad�vaj� in�ch, aby im predpovedali bud�cnosť. �iadaj� o to, aby im vyve�tili, ako sa im v praktizovan� dar� alebo ak� ťa�kosti ich očak�vaj�. V podstate vyhľad�vaj� ľud�, aby im predpovedali tieto veci. Ale ako by ste mohli spraviť pokrok, ak by v�m boli va�e tr�penia predpovedan�? Od chv�le, ako ste sa stali praktizuj�cimi, bol v� �ivot zmenen�, tak�e inform�cie, ktor� nes� va�e čiary na dlaniach, va�e črty tv�re, v� nat�lny horoskop, ako aj va�e telo, sa u� zmenili a nie s� tak�, ak� boli p�vodne. U� len to, �e niekoho �iadate, aby v�m predpovedal bud�cnosť, naznačuje, �e mu ver�te, inak by ste ho o to neprosili. To, čo v�m odhal�, bud� veci, ktor� sa javia len na povrchu a bude to zalo�en� na minul�ch usporiadaniach. Ale v skutočnosti sa pre v�s tie veci u� zmenili. Keď k nemu p�jdete, určite ho budete poč�vať a budete mu veriť, č�m si pre seba vytvor�te du�evn� bremeno. A toto vami vytvoren� bremeno bude zaťa�ovať va�u myseľ, z čoho sa, prirodzene, stane prip�tanosť, a jej odstr�nenie bude vy�adovať dodatočn� pr�cu. To znamen�, �e ste si to sami zbytočne sťa�ili. Nebude si t�to nov� prip�tanosť vy�adovať dodatočn� utrpenie, aby mohla byť odstr�nen�? S ka�dou sk��kou a s ka�d�m tr�pen�m je tu pre v�s mo�nosť post�piť alebo klesn�ť vo va�ej duchovnej kultiv�cii. Duchovn� praktizovanie je u� od začiatku dosť ťa�k�. Ak si ho e�te viac sťa��te vlastn�m pričinen�m, vystavujete sa ne�spechu. Takto si m��ete vytvoriť dodatočn� sk��ky a tr�penia. Nikto nem��e vidieť, čo so sebou va�a nov�, zmenen� �ivotn� cesta prinesie. Ak by v�m bolo povedan�, čo v�s čak�, sťa�ilo by v�m to va�e praktizovanie, tak�e ostatn� nemaj� dovolen� nič z toho vidieť. Rovnako to plat� pre va�ich spolupraktizuj�cich, ako aj pre ľud� z in�ch prax�. Nech by v�m predpovedali čokoľvek, nebude to presn�, preto�e v� �ivot bol zmenen� �� je to �ivot určen� na duchovn� praktizovanie.

Niekedy sa ma ľudia p�taj�, či je v poriadku č�tať knihy in�ch n�bo�enstiev a prax�. N� pohľad na to je tak�, �e n�bo�ensk� diela učia ľud� zlep�ovať si charakter, pričom budhistick� texty klad� d�raz predov�etk�m na myseľ. Na�a prax je budhistick�, tak�e v princ�pe tam nie je probl�m. Treba v�ak povedať, �e mnoh� pas�e vo sv�t�ch p�smach s� kv�li procesu prekladu nepresn� a mnoh� vysvetľuj�ce pozn�mky boli nap�san� s r�znym stupňom porozumenia a na z�klade nepodlo�en�ch interpret�ci� � v�etko z toho podkop�va tie učenia. T�, ktor� nezodpovedne vykladali sv�t� p�sma, boli ďaleko od vedomia r�e Budhu a nevedeli, ak� bol skutočn� v�znam t�chto textov. To je d�vod, prečo existuje tak mnoho v�kladov. Nie je ľahk� dospieť k �pln�mu pochopeniu sv�t�ch p�siem, najm� ak sa o to človek pok��a s�m. Mo�no si poviete, �e sa v�m len zdaj� p�tav�. No ak sa neust�le zaober�te učen�m alebo textami inej praxe, potom sa tej praxi v skutočnosti venujete. Probl�m je v tom, �e v ka�dom n�bo�enskom p�sme je zahrnut� energia a n�uka �pecifick� pre dan� prax, a učenie sa čohokoľvek z tak�hoto textu sa bude rovnať �tudovaniu tej praxe. Ak sa stane, �e sa do toho textu naozaj zahĺbite a dovol�te, aby ovplyvnil va�e praktizovanie, potom ste sa mo�no začali venovať tej ceste a nepatr�te u� k na�ej. Duchovn� prax v�dy vy�adovala, aby ste sa zaviazali len jednej met�de. Ak si naozaj �el�te venovať sa na�ej praxi, mali by ste č�tať iba na�e knihy.

Ak sa chcete venovať tejto praxi, nemali by ste sa ani len pozrieť na in� duchovn� knihy alebo knihy o energi�ch. Vyh�bajte sa najm� knih�m vych�dzaj�cim v s�časnosti. Takisto by ste sa mali vyhn�ť star��m dielam, ako je Klasick� dielo �lt�ho cis�ra o vn�tornom lek�rstve, Princ�py kultiv�cie mysle a tela či Taoistick� k�non. Hoci neobsahuj� tak� zl� veci, ak� s� v s�časn�ch knih�ch, napriek tomu v sebe nes� energie z in�ch �rovn�. Ka�d� z t�chto diel predstavuje určit� formu duchovn�ho praktizovania, tak�e ich č�tan�m sa tieto veci pridaj� k tomu, čo u� m�te a ovplyvn� v�s to. Ak budete s nejakou vetou s�hlasiť, dobre teda, tieto veci sa pridaj� k va�im. Prid�te tak niečo cudzie, hoci to nemus� byť nevyhnutne zl�. Av�ak pridanie čo i len mal�ho mno�stva niečoho in�ho naru�� va�u prax a sp�sob� to probl�my. Aby ste to lep�ie pochopili, len si sk�ste predstaviť, ako r�chlo by sa pokazil telev�zor, ak by doň bola pridan� čo i len jedna elektronick� s�čiastka z niečoho in�ho. Okrem toho, mnoh� z dne�n�ch duchovn�ch kn�h neposkytuj� prav� učenie a nes� v sebe v�emo�n� nečist� veci. Mali sme jedn�ho �tudenta, ktor� raz listoval v jednej z tak�chto kn�h, keď z nej zrazu vyliezol veľk� had, no u�etr�m v�s detailov. Tak�to pr�pady sa v�dy t�kaj� praktizuj�cich, ktor� sa dostali do probl�mov kv�li nespr�vnemu rie�eniu vec�; in�mi slovami, sp�sobili si probl�my nespr�vnym myslen�m. Je pre v�s u�itočn�, �e v�m tieto z�le�itosti vysvetľujeme. Malo by v�m to pom�cť vidieť veci v ich pravom svetle, aby ste ich vedeli spr�vne rie�iť. D�fame, �e v�s to u�etr� od probl�mov na va�ej ceste. Je rozhoduj�ce, aby ste si zapam�tali to, o čom som pr�ve hovoril, aj keď to neznelo a� tak v�ne. Vedzte, �e to, čo som op�sal, je be�nou n�strahou. Duchovn� prax je mimoriadne n�ročn� a v�na z�le�itosť. Dokonca aj mal� nepozornosť sa v�m m��e stať osudnou a okam�ite v�s zničiť. Je teda nevyhnutn�, aby bolo va�e uva�ovanie spr�vne.

Bojov� umenia zahŕňaj�ce pr�cu s energiou

Zatiaľ čo niektor� energetick� praxe maj� čisto duchovn� charakter, existuj� aj tak�, ktor� patria k bojov�m umeniam a niekedy sa označuj� ako �bojov� čchi-kung�. No sk�r ako prejdem k podrobnostiam, chcel by som najprv povedať niečo o v�etk�ch t�ch n�zvoch a pojmoch obsahuj�cich v�raz �čchi-kung�, ktor� s� dnes v Č�ne roz��ren�.

Ľudia pou��vaj� pojem �čchi-kung� na označenie najr�znej��ch druhov �dajn�ch prax�, od �umeleck�ho čchi-kungu� cez �hudobn� čchi-kung�, �kaligrafick� čchi-kung� a� po �tanečn� čchi-kung�. Mali by sme si v�ak polo�iť ot�zku, či s� to naozaj čchi-kungy. Mne pripadaj� bizarn�. Povedal by som, �e t�to ľudia skutočne m�tia vody, ak nie priam ruinuj� čchi-kung. To, čo robia, nie je nič�m podlo�en�. Tvrdia, �e v�etko, čo mus� človek spraviť, je dostať sa do ak�hosi tranzov�ho �čchi-kungov�ho stavu�, a n�sledne maľovať, spievať, tancovať alebo tvoriť kaligrafiu, a to m� byť vraj čchi-kung. Ale nie je to tak. Ka�d� by pravdepodobne s�hlasil s t�m, �e je to voči čchi-kungu zneva�uj�ce. Čchi-kung je ďalekosiahly a hlbok� s�bor znalost�, ktor� sl��ia na telesn� premenu. Napriek tomu ho dnes ľudia degraduj� na ak�si druh extatick�ho stavu. Ak by to teda bolo tak� jednoduch� a človek by i�iel v tomto stave na toaletu, pova�ovalo by sa to potom tie� za čchi-kung? Ako to vid�m ja, je to zneva�ovanie čchi-kungu. Pred p�r rokmi sa na �zijskej v�stave zdravia konalo niečo, čo bolo predstaven� ako �kaligrafick� čchi-kung�. I�iel som sa pozrieť k ich st�nku, aby som zistil, o čo ide. Dotyčn�, ktor� tam st�l, zdvihol svoj kaligrafick� �tetec, nap�sal zop�r slov, a potom na tie slov� vyslal svojou rukou energiu. No v�etka t� vyslan� energia bola tmav�, kde�to vy��ia energia tak� nie je. V skutočnosti nemal �iadnu vy��iu energiu, keď�e jeho myseľ bola zahlten� my�lienkami na peniaze a prest�. Jeho energia teda musela byť určite zl�. Kaligrafiu, ktor� tam mal vystaven�, pred�val dokonca za vysok� cenu, a kupovali ju len cudzinci. Povedal by som, �e ktokoľvek si ju k�pil a priniesol domov, mal smolu, keď�e tmav� energia nie je pre nikoho dobr�. E�te aj tv�r toho človeka bola tmav�. Myslel len na peniaze a dychtil po nich. Určite teda nemohol mať vy�� druh energie. Napriek tomu bola vizitka tohto mu�a pln� titulov ako �Medzin�rodn� čchi-kungov� kaligraf�. Tak�to triky si sotva zasluhuj� naz�vať sa čchi-kungom.

Mali by ste vedieť, �e pribli�ne osemdesiat a� dev�ťdesiat percent z tu pr�tomn�ch ľud� bude po na�om semin�ri nielen�e zbaven�ch chor�b, ale vyvin� si aj skutočn� vy��iu energiu. Va�e telo bude niesť v�nimočn� veci presahuj�ce čokoľvek, čo by ste si dok�zali vyvin�ť sami � aj� keby ste praktizovali po cel� �ivot. Dokonca ani mlad� ľudia by si nedok�zali počas celo�ivotn�ho praktizovania vyvin�ť to, čo v�m d�vam; a to ani za predpokladu, �e by ste na�li prav�ho učiteľa, ktor� by v�s viedol. Trvalo n�m mnoho gener�ci�, k�m sme vyvinuli falun a mechanizmy, ktor� pou��vame, no napriek tomu sme ich v�mu telu poskytli hneď od začiatku. Mal by som v�m teda povedať nasledovn�: nestraťte ich ľahko len preto, �e ste ich ľahko z�skali. S� nesmierne hodnotn� a jednoducho neoceniteľn�. To, čo po na�om semin�ri z�skate, je skutočn� kung � forma vysokoenergetickej l�tky. Keď sa vr�tite domov a nap�ete zop�r slov, ka�d� z nich bude niesť vy��iu energiu, hoci nemus�te byť pr�ve zručn�mi kaligrafmi. Samozrejme, to neznamen�, �e ka�d� z v�s z�ska titul �majster� a stane sa nejak�m �majstrom kaligrafick�ho čchi-kungu�. To sa t�m nemysl�. Skutočnosť je jednoducho tak�, �e ka�d�, kto m� naozaj energiu, akou je kung, zanech� jej jasn� a �iariv� stopy na v�etkom, čoho sa dotkne, a to aj bez toho, aby ju vedome vysielal.

Raz som videl v jednom časopise čl�nok, v ktorom sa p�salo o nadch�dzaj�com semin�ri kaligrafick�ho čchi-kungu. Letmo som si ho pozrel, aby som zistil, čo sa tam bude vyučovať. Čl�nok opisoval, ako sa najprv nauč�te d�chaciu techniku, a potom sa budete p�tn�sť a� tridsať min�t s�strediť na predstavu čchi vo svojom energetickom centre. N�sledne, sk�r ne� uchop�te �tetec a namoč�te ho do atramentu, presuniete energiu svojou mysľou z v�ho energetick�ho centra do predlaktia. Potom sa nauč�te presun�ť energiu do končeka �tetca a len čo tam upriamite svoju pozornosť, začnete p�sať. Nie je to v�ak zav�dzaj�ce? V�bec to nie je tak� jednoduch�, �e by ste len niekam presunuli svoju energiu a u� z toho bude nov� druh čchi-kungu. T�mto sp�sobom by sme mohli pred jeden�m iba chv�ľku meditovať, k�m zdvihneme paličky, n�sledne by sme presunuli energiu do končekov paličiek, a to by sme h�dam mohli nazvať �obedovac� čchi-kung�. Podľa tejto logiky by ste obedovali energiu. To, �e sa čchi-kung prezentuje tak povrchne, ho zneva�uje, čo by sa nemalo robiť.�

Naproti tomu, určit� druhy čchi-kungu, ktor� sa vyskytuj� v niektor�ch bojov�ch umeniach, s� samy osebe skutočnou trad�ciou. Tvrd�m to preto, �e sa odovzd�vali po tis�cročia a maj� d�kladne prepracovan� duchovn� z�klady, ako aj cel� syst�m praktizovania. Tak�e s� ucelen�. Treba v�ak pripomen�ť, �e tieto druhy energetick�ch prax� s� na ni��ej �rovni ako met�dy pou��van� v čisto duchovnej praxi. Uvediem to na v�sti�nom pr�klade takzvan�ho �tvrd�ho čchi-kungu� � druhu bojovej praxe, v ktorej sa energia hromad� pomocou fyzickej sily a je určen� v�lučne na boj. V Pekingu bol jeden nov� praktizuj�ci, ktor� zistil, �e po absolvovan� n�ho semin�ra nemohol svojimi rukami nič stlačiť. Keď v obchode kupoval detsk� koč�k a zatlačil naň rukou, aby skontroloval jeho pevnosť, s hlasit�m prasknut�m sa zlomil. Zdalo sa mu to zvl�tne. Ďal�ia pr�hoda sa stala uňho doma, keď si i�iel sadn�ť. Len čo zatlačil rukou na stoličku, zlomila sa. Sp�tal sa ma, čo sa deje. Nijako som mu to nevysvetlil, keď�e som nechcel, aby si vyvinul prip�tanosť. Povedal som len, �e v�etky tak�to situ�cie s� �plne prirodzen� a �e by mal nechať veciam voľn� priebeh a pr�li� o tom neprem��ľať, keď�e v konečnom d�sledku je to dobr� vec. Ak by t� silu, ktor� mal, dok�zal dobre ovl�dať, mohol by rozdrviť kus kameňa na prach, a to len končekmi svojich prstov. Určite sa to teda r�ta za tvrd� čchi-kung, aj keď ho nepraktizoval. V skutočnosti je be�n�, �e ľudia pri praktizovan� meditačn�ch cvičen� nadobudn� tak�to schopnosti; iba�e ich nemaj� plne k dispoz�cii, keď�e by ich nedok�zali n�le�ite pou�iť. Vzťahuje sa to najm� na počiatočn� f�zy praktizovania, keď sa va�a myseľ e�te dostatočne nepozdvihla; v�etky schopnosti, ktor� sa n�sledne vyvin�, v�m určite nebud� spr�stupnen�. Tieto schopnosti v�m nebud� nutne dan� ani potom, čo dosiahnete pokročil� �rovne praktizovania, keď�e v tom čase u� nebud� sl��iť �iadnemu �čelu.

Pozrime sa na jeden z pr�kladov, ako m��e byť pr�ca s energiou zahrnut� do bojov�ch umen�. Z veľkej časti tu ide o zmobilizovanie telesnej energie čchi. Spočiatku mo�no nebude ľahk� uviesť t�to energiu do pohybu a m��e sa stať, �e nebude smerovať tam, kam chcete. Aby ju človek vedel spr�vne nasmerovať, mus� si cvičiť svoje ruky, hrudn�k, chodidl�, nohy, ramen� aj hlavu. Tr�ning m��e zahŕňať udieranie rukami či dlaňami do kmeňa stromu alebo opakovan� b�chanie rukami do kamenn�ch dosiek. Len si predstavte, ako by v�s boleli kosti, keby ste takto udierali do kameňa; dokonca aj slab�� der by v�m mohol sp�sobiť krv�canie. To v�ak na aktivovanie telesnej čchi nestač�. Aby to človek dosiahol, mus� kr��iť pa�ou, aby sa v nej nahromadila krv, čo sp�sob�, �e rameno aj ruka napuchn�. Naozaj bud� trochu opuchnut�, a keď potom človek znova udrie o kameň, jeho kosti bud� obalen�. Teraz to u� nebude tak bolieť, preto�e kosti sa nebud� priamo dot�kať kameňa. Keď bude človek pokračovať v tr�ningu t�mto sp�sobom, jeho učiteľ mu poskytne ďal�iu v�učbu a časom sa nauč� uv�dzať energiu do pohybu. To v�ak samo osebe nestač�, preto�e v skutočnom s�boji nebude v� protivn�k čakať, k�m zmobilizujete svoju energiu. Keď sa ju človek nauč� uviesť do pohybu, z�ska schopnosť odvracať �dery, tak ako sa to očak�va; nemus� c�tiť �iadnu bolesť, dokonca ani pri �dere veľkou palicou, preto�e čchi, ktor� zaktivizoval, mu poskytne určit� druh tlmenia. Ale čchi je len �plne z�kladn� vec, ktor� patr� do �vodnej f�zy praktizovania; vytrval�m �sil�m sa postupom času premen� na vysokoenergetick� l�tku. Potom sa postupne sformuje do hustej energetickej hmoty. T�to energetick� hmota bude mať svoju vlastn� inteligenciu. P�jde teda o hmotu s nadprirodzen�mi schopnosťami, resp. o určit� druh schopnosti. T�to schopnosť v�ak bude sl��iť len na veci, ako je �tok alebo obrana proti �derom; nebude sa dať pou�iť na liečenie. T�to vysokoenergetick� substancia existuje v inej dimenzii a neprech�dza touto dimenziou, tak�e jej čas plynie r�chlej�ie ako n�. Ak teda niekoho udriete, potrebn� energia sa presunie do pr�slu�nej časti v�ho tela bez toho, aby ste tam museli nasmerovať energiu alebo ju akokoľvek riadiť svojou v�ľou. Keď na v�s niekto za�toč� a vy urob�te pohyb, aby ste ho zablokovali, energia sa dostane do danej časti v�ho tela e�te sk�r, ako sa pohnete. Nech ste akokoľvek r�chli, energia bude r�chlej�ia ako vy vzhľadom na rozdielne plynutie času v oboch dimenzi�ch. Tak�e vykon�van�m tohto typu energetickej praxe, ktor� n�jdeme v bojov�ch umeniach, sa m��u vyvin�ť v�nimočn� schopnosti, ako napr�klad �elezn� pieskov� ruky, Rumelkov� dlaň, Noha vad�ru či Chodidlo arhata � v�etky z nich m��u v skutočnosti nadobudn�ť be�n� ľudia prostredn�ctvom tr�ningu.

Najv�č�� rozdiel medzi bojov�m typom energetickej praxe a čisto duchovn�m, resp. �vn�torn�m�, je nasledovn�: v bojovom kontexte sa praktizovanie vykon�va v pohybe, tak�e va�a čchi sa pohybuje tesne pod ko�ou. Pri v�etkom tom pohybe nebudete m�cť vst�piť do stavu pokoja a ani dosiahnuť, aby čchi vst�pila do v�ho energetick�ho centra; namiesto toho sa bude pohybovať pod ko�ou a bude prech�dzať va�imi svalmi a tkanivami. Tieto praxe teda nepredl�uj� �ivot človeka a nerozv�jaj� ani vy��ie schopnosti. V porovnan� s t�m, energetick� praxe čisto duchovn�ho typu vy�aduj�, aby sa telo nepohybovalo. Čchi sa tu spravidla nech�va vst�piť do energetick�ho centra alebo do podbru�ia, pričom d�raz sa kladie na praktizovanie v stave pokoja a premenu p�vodn�ho tela. M��u predĺ�iť �ivot človeka a ved� k dosiahnutiu vy��ch duchovn�ch �rovn�.

V dielach o bojov�ch umeniach ste sa mohli stretn�ť s v�nimočne znej�cimi schopnosťami kung-fu, ako napr�klad Zlat� zvon, �elezn� ko�eľa či nesl�chan� lukostreľba. Niektor� z t�ch diel vykresľuj� ľud�, ktor� s� schopn� dostať sa do beztia�ov�ho stavu, vzn�aj�c sa z miesta na miesto vo veľk�ch v��kach, a niektor� postavy dokonca dok�u prejsť do in�ch dimenzi�. S� v�ak tak�to schopnosti re�lne? Určite s�. Iba�e ich neuvid�te u be�n�ch ľud�. Človek, ktor� si naozaj vyvinul tieto pokročil� schopnosti, by ich len tak neodhalil. Tak�to v�nimočn� schopnosti sa nez�skavaj� len samotn�m praktizovan�m bojov�ch umen�; na ich vyvinutie je potrebn� vn�torn� kultiv�cia. Vy�aduje si to venovať pozornosť mysli a charakteru a nemať z�ujem o materi�lne veci. A aj keby sa človeku podarilo praktizovan�m nadobudn�ť vy��ie schopnosti, nebude mu dovolen� pou�iť ich voľne v prostred� svetskej spoločnosti; bude v poriadku pou�iť ich len vtedy, keď nebude nikto nabl�zku. Keď sa teda vr�time k pr�behom o bojov�ch umeniach, niečo na nich nesed�. Ľudia, ktor� s� v nich vykreslen�, bojuj� a zab�jaj� kv�li svetsk�m veciam, či u� kv�li pr�ručke �ermiarskeho umenia, pokladu alebo nejakej �ene, a maj� v�dy ��asn� schopnosti � prich�dzaj� a odch�dzaj� ako tieň. Ale tak�to schopnosti sa daj� z�skať len prostredn�ctvom duchovn�ho praktizovania. Aby ich človek z�skal, mus� tvrdo pracovať na svojom charaktere a nemať z�ujem o postavenie, bohatstvo či svetsk� veci. Zab�janie a t��ba po peniazoch s� toho �pln�m opakom. Keď vid�te nadprirodzen�ch hrdinov s tak�mito schopnosťami, je to iba produkt umeleckej neviazanosti spisovateľov, ktor� vedia, �e čitatelia chc� len niečo podnetn� a nebud� namietať. Autori sa často chopia tohto faktu a urobia čokoľvek, aby vyhoveli dopytu. Č�m je pr�beh neuveriteľnej��, t�m viac čitateľov alebo div�kov si z�ska. Tak�e naozaj je to len o umeleckej neviazanosti spisovateľov. Ten, kto skutočne disponuje schopnosťami ako tie postavy z diel o bojov�ch umeniach, sa určite nikdy nebude spr�vať ako ony, a u� v�bec nebude svoje schopnosti predv�dzať.

Predv�dzanie sa

Vzhľadom na to, �e praktizuj�ci vykon�vaj� svoju prax vo svetskej spoločnosti, mnoh� maj� probl�m zbaviť sa r�znych prip�tanost�, ktor� sa im u� stali prirodzen�mi a nevn�maj� ich. Sklon k predv�dzaniu sa m��e byť s�časťou mnoh�ch činov, dokonca aj dobr�ch skutkov. U ľud� je be�n�, �e sa vo svojom ka�dodennom �ivote trochu vychvaľuj� a predv�dzaj�, d�faj�c, �e si t�m spravia dobr� meno alebo �e z toho z�skaj� nejak� materi�lny prospech. Chc�, aby ľudia videli, ak� s� schopn�, a aby si o nich mysleli, �e s� lep�� ne� ostatn�. Aj u n�s sa stret�vame s nieč�m podobn�m, ako napr�klad, keď sa niekto zlep�� v cvičeniach, vid� jasnej�ie vn�torn�m zrakom alebo vykon�va pohyby o niečo ladnej�ie � zvyčajne to vedie k predv�dzaniu sa.

Niektor� ľudia si priťahuj� publikum tvrdeniami, �e odo mňa niečo počuli, ale to, čo hovoria, je len zmesou klebiet a ich vlastn�ch domnienok. To, čo ich k tomu vedie, je t��ba predv�dzať sa. A s� aj tak�, ktor� okolo seba ��ria klebety, cel� nad�en� a spokojn� sami so sebou, preto�e maj� pocit, akoby boli znal� veci. Radi si o sebe myslia, �e s� informovanej�� ako ostatn� praktizuj�ci a �e nikto toho nevie toľko, čo oni. T�to vlastnosť sa im u� stala prirodzenou a mo�no si toho ani nie s� vedom�. Na podvedomej �rovni je tam t��ba predv�dzať sa, inak by nemali d�vod klebetiť. Niektor� ľudia ��ria f�my o tom, ako v ten a ten deň prestanem vyučovať a �vr�tim sa do �strania�. Ja som v�ak nepri�iel �z �strania�, tak�e to tvrdenie nie je nič�m podlo�en�. Niektor� zas tvrdili, �e som v ten a ten deň odhalil niečo tej či onej osobe a dal som jej individu�lnu v�učbu. Tak�to klebetenie v�ak nesl��i na nič in� ako na odhalenie ich prip�tanosti � t��by predv�dzať sa.

Ďal�� ľudia zas chc� m�j autogram. Kv�li čomu ho chc�? Aj keby to brali len ako suven�r či pamiatku, st�le by to sl��ilo iba na svetsk� �čely. Ten autogram by v�ak nemal �iaden zmysel, ak by ste opravdivo nepraktizovali. Načo by bol potrebn� m�j autogram, keď za ka�d�m jedn�m slovom v na�ich knih�ch je m�j obraz a falun, a ka�d� veta poch�dza odo mňa? Niektor� ľudia si myslia, �e keď bud� mať m�j autogram, moje energie ich ochr�nia. St�le nejak�m sp�sobom prem��ľaj� o �energi�ch�, pričom my sa tak�mito vecami nezaober�me. Samotn� t�to kniha m� nesmiernu hodnotu. Čo viac by ste e�te mohli chcieť? T��ba z�skať m�j autogram v skutočnosti odr�a prip�tanosti. Mal by som tie� spomen�ť, �e niektor� ľudia napodobňuj� praktizuj�cich, ktor� ma sprev�dzaj�, bez toho, aby sa v�bec zamysleli nad t�m, či je to vhodn�. Na nikoho by ste sa nemali pozerať ako na svoj vzor. Nikto nem��e nahradiť toto učenie; len samotn� Dafa v�s m��e viesť. T�, ktor� ma sprev�dzaj�, nedost�vaj� �iadnu individu�lnu v�učbu a zaobch�dza sa s nimi rovnako ako s ostatn�mi. Patria jednoducho k person�lu na�ej Asoci�cie, a nie je d�vod up�nať na nich svoju pozornosť. Takouto prip�tanosťou m��ete po�kodiť na�u prax, hoci ste to nemali v �mysle. Mo�no si niečo vymysl�te, aby to znelo dramaticky, a nakoniec to sp�sob� rozkol, alebo to v in�ch praktizuj�cich m��e vyvolať prip�tanosti, ktor� ich poved� k snahe dostať sa ku mne bli��ie, aby z�skali extra v�učbu a podobne. Malo by byť zrejm�, �e v�etko to s�vis� s t�m ist�m probl�mom.

Problematika predv�dzania sa zvyčajne presahuje r�mec toho, čo som pr�ve op�sal. Vyučujem Falun Dafa dva roky a je mo�n�, �e medzi t�mi z v�s, ktor� s� pokročil�mi praktizuj�cimi, bude skupina ľud�, ktor�m bud� v�etky ich schopnosti čoskoro spr�stupnen�; a ďal�ia skupina za�ije postupn� osvietenie. Tieto vy��ie stavy ste nemohli dosiahnuť sk�r, preto�e ste mali st�le mnoho ľudsk�ch prip�tanost�, a tak by nebolo spr�vne, aby som v�s naraz potlačil na tak� vysok� �roveň. V� charakter sa u� v�razne zlep�il, ale zostalo v�m e�te mnoho prip�tanost�, a preto by nebolo vhodn�, aby v�m boli vy��ie schopnosti spr�stupnen�. Tak�e keď ľudia prejd� počiatočnou f�zou a zocelia sa, bude ich očak�vať postupn� osvietenie. S postupn�m osvieten�m sa ich vn�torn� oko otvor� na vysokej �rovni a z�skaj� početn� schopnosti. M��em v�m povedať, �e pri praktizovan� pravej duchovnej praxe sa v�m mnoh� schopnosti začn� vyv�jať fakticky hneď od začiatku. Niektor� z v�s u� dosiahli veľmi pokročil� �rovne praktizovania a maj� mno�stvo schopnost�. Mnoh� u� mo�no za��vaj� to, čo som op�sal. Bud� aj tak�, ktor� s�ce nie s� na takej pokročilej �rovni, no bud� mať v�etky svoje schopnosti odomknut� a stan� sa osvieten�mi � �plne osvieten�mi � na ni��ch �rovniach. A to z d�vodu, �e to, čo t�to �iaci nes� vo svojich tel�ch, je �zko prepojen� s ich schopnosťou zn�ať ťa�kosti a tieto veci sa u� nezmenia, keď�e takto boli predurčen�.

Chcem t�m povedať, �e naozaj nesmiete nikoho, kto za��va tak�to veci, stavať na piedest�l a pova�ovať ho za osvieten� bytosť. Pre v� duchovn� v�voj by toho bolo v st�vke pr�li� veľa, preto�e len samotn� Dafa v�s m��e viesť spr�vne. Nezačnite niekoho nasledovať a venovať mu pozornosť len preto, �e m� �peci�lne schopnosti alebo �e dok�e vidieť veci. Samozrejme, neubl�ili by ste t�m len sebe, ale u�kodili by ste aj tomu človeku; mohol by sa stať pr�li� samoľ�bym, a nakoniec by stratil v�etko, čo mal; mohol by pr�sť o svoje schopnosti alebo �plne spadn�ť. Dokonca aj t�, ktor� s� osvieten� a maj� svoje z�zračn� schopnosti k dispoz�cii, m��u spadn�ť, ak sa nedok�u dostatočne ovl�dať. Toto plat� dokonca aj pre Budhov a o to viac pre ľud�, ako ste vy, ktor� praktizuj� v r�mci spoločnosti. Preto je veľmi d�le�it�, aby ste nestratili sebakontrolu, bez ohľadu na to, ak� veľk� či početn� schopnosti m�te. Ned�vno bol v publiku človek, ktor� mal schopnosť n�hle zmizn�ť a o chv�ľu sa znovu objaviť. Tak�to schopnosti naozaj existuj�, ba dokonca aj v�č�ie. M��ete si teda polo�iť ot�zku, ako by ste si poč�nali, ak by ste z�skali tak�to schopnosti. Ako praktizuj�ci a nasledovn�ci Falun Dafa by ste nemali nikoho s tak�mito schopnosťami � vr�tane sam�ch seba � stavať na piedest�l a ani by ste po tak�chto veciach nemali prahn�ť. Ak vo v�s vzbudia t��by, okam�ite naraz�te na probl�my a va�a �roveň klesne. Je mo�n�, �e človek, ktor�ho schopnosti obdivujete a prahnete po nich, nespravil tak� veľk� duchovn� pokrok ako vy, iba�e va�e schopnosti v�m e�te neboli spr�stupnen�. T�m, �e ste obdivovali schopnosti niekoho in�ho a prahli po nich, ste prinajmen�om v tejto veci skĺzli a spadli nadol. Bol by som r�d, keby ste si na to v�etci dali skutočne pozor. Hovor�m to v�nym t�nom, preto�e zmeny, ktor� som op�sal, m��u čoskoro nastať, a ak to nebudete rie�iť spr�vne, mohlo by v�s to zničiť.

Keď si praktizuj�ci vyvinie vy��iu energiu a dosiahne odomknutie svojich schopnost� alebo �pln� osvietenie, st�le sa nesmie pova�ovať za niekoho v�nimočn�ho; to, čo vid�, je obmedzen� jeho dosiahnutou �rovňou. Ide len o to, �e v duchovnej praxi dospel k tomuto bodu, čo znamen�, �e dosiahol zodpovedaj�cu �roveň viery, kvalitu myslenia a stupeň m�drosti. Tak�e je mo�n�, �e nebude veriť v existenciu e�te vy��ch bytost� alebo vec�, keď�e si bude myslieť, �e videl konečn� realitu a �e u� nič viac neexistuje. No zďaleka to tak nie je, preto�e jeho �roveň je obmedzen�.

Niektor� ľudia nadobudn� v�etky svoje schopnosti na ich s�časnom stupni, keď�e v duchovnom praktizovan� dosiahli svoje hranice; odstr�nia sa pre nich obmedzenia a za�ij� osvietenie na svojej �rovni, keď�e u� nebud� m�cť nikam ďalej post�piť. T�, ktor� zavŕ�ia svoje praktizovanie v bl�zkej bud�cnosti, za�ij� osvietenie na ni��ej �rovni v r�mci tohto sveta; niektor� ho mo�no za�ij� na vy��ej �rovni; a in� ho za�ij� pri dosiahnut� �plnej bo�skej poz�cie. Iba osvietenie s �plnou bo�skou poz�ciou sa poč�ta za najvy�� stupeň, a len tak�to ľudia bud� schopn� vidieť v�etky �rovne, a dokonca sa tam aj prejaviť. A aj keď sa človek osvieti a jeho schopnosti bud� odomknut� na �plne najni��ch �rovniach v r�mci tohto sveta, bude schopn� vidieť určit� dimenzie a vy��ie bytosti, a dokonca s nimi bude m�cť komunikovať. Keď sa v�m to prihod�, nesmiete sa stať sami so sebou pr�li� spokojn�, keď�e určite ste e�te nedosiahli �pln� bo�sk� poz�ciu. Čo bude nasledovať? M��ete len d�fať, �e si udr��te svoju s�časn� �roveň a budete praktizovať k vy��m �rovniam niekedy nesk�r. To v�ak bude z�le�itosťou bud�cnosti. Preto by nemalo zmysel br�niť niekomu tak�mu v pr�stupe k jeho schopnostiam, keď�e u� dosiahol svoj najvy�� mo�n� stupeň. Vzhľadom na to, �e dosiahol koniec svojej duchovnej cesty, ak�koľvek �silie o ďal�� pokrok by bolo m�rne, tak�e sa mu jeho schopnosti odomkn�. Bude to tak v pr�pade mnoh�ch ľud�. Nech sa teda stane čokoľvek, ako praktizuj�ci by ste si mali zachovať rozvahu a v�etko, čo rob�te, zalo�iť na Dafa, ak to chcete urobiť naozaj spr�vne. Zapam�tajte si, �e nech u� z�skate ak�koľvek schopnosť, alebo aj keby ste mali v�etky svoje schopnosti odomknut�, z�skali ste ich praktizovan�m Dafa. Ak polo��te svoje vlastn� schopnosti nad Dafa alebo si mysl�te, �e pochopenia, ku ktor�m ste dospeli prostredn�ctvom osvietenia, s� spr�vne, a �e ste v�č�� ne� Dafa, potom by som povedal, �e ste u� začali padať, hroz� v�m nebezpečenstvo, a veci sa bud� len zhor�ovať. V takomto pr�pade ste naozaj v probl�moch a v�etko va�e duchovn� �silie m��e vyjsť navnivoč. Ak sa s t�mito vecami nevysporiadate spr�vne, mohlo by to viesť k v�mu p�du a zmariť va�e praktizovanie.

Mal by som spomen�ť, �e v tejto knihe s� spojen� moje predn�ky z viacer�ch semin�rov a ka�d� veta poch�dza odo mňa. Na�i �iaci a učen�ci starostlivo prep�sali ka�d� slovo zo zvukov�ch nahr�vok a ja osobne som tento text mnohokr�t upravoval. V�etko, čo je uveden� v tejto knihe, sa teda poklad� za moje učenie a toto je jedin� Z�kon, ktor� som zverejnil.

SIEDMA� PREDN��KA

Ot�zka zab�jania

Ot�zka zab�jania je pre mnoh�ch ľud� citlivou t�mou, keď�e sa ob�vaj� d�sledkov, ktor� by im to mohlo priniesť. Pre praktizuj�cich je tu pr�sne pravidlo: nie je v�m dovolen� vziať �ivot. Ka�d� prav� duchovn� prax alebo viera � či u� budhistick�, taoistick�, mystick� alebo ak�koľvek in� � bude hľadieť na t�to ot�zku rozhodne a zak�e zab�janie. To m��em zaručiť. D�sledky vzatia �ivota s� natoľko v�ne, �e si to vy�aduje hlb�iu diskusiu. Keď sa v ranom budhizme pou��val pojem �zab�janie�, vzťahovalo sa to najm� na vzatie ľudsk�ho �ivota, čo predstavuje najv�nej�iu formu zab�jania. Nesk�r sa pova�ovalo za v�ne aj zabitie veľk�ch tvorov, ako s� hospod�rske zvierat� a in� v�č�ie zvierat�. Sk�sme sa zamyslieť nad t�m, prečo duchovn� spoločenstv� odjak�iva pova�ovali vzatie �ivota za v�nu vec. V budhizme sa ver�, �e z predčasne ukončen�ho �ivota sa stane straten� du�a alebo �zbl�dil� duch�, a tak sa tradične vykon�vali obrady zameran� na vyslobodenie t�chto �ivotov z očistca. Ver� sa, �e ak by neboli osloboden� z očistca, museli by tam existovať bez jedla a pitia, uviaznut� vo veľmi tiesnivej situ�cii.

My tvrd�me, �e keď človek sprav� niekomu niečo zl�, mus� mu dať značn� mno�stvo cnosti ako kompenz�ciu. Toto sa t�ka be�n�ch previnen�. Av�ak n�hle ukončenie �ivota, či u� zvieraťa alebo in�ho tvora, je veľk�m hriechom a vytvor� to mnoho karmy. Z�kaz zab�jania sa zvyčajne vzťahoval na vzatie ľudsk�ho �ivota, keď�e karma, ktor� sa t�m vytvor�, je dosť veľk�. No aj zabitie be�n�ho tvora m� za n�sledok značn� karmu a nie je to �iadna trivi�lna vec. Je to dosť z�va�n�, keď�e pre ka�d� f�zu va�ej duchovnej cesty je pridelen� určit� mno�stvo ťa�kost�; s� to sk��ky sp�soben� va�ou vlastnou karmou a s� tam umiestnen� preto, aby napomohli v�mu pokroku. V ka�dom pr�pade, pokiaľ budete pracovať na svojom charaktere, dok�ete tie ťa�kosti prekonať. Len si predstavte, o čo ťa��ie to bude so v�etkou tou karmou poch�dzaj�cou zo zabitia, ktor� by sa k tomu pridala. V� charakter by na prekonanie t�ch ťa�kost� nebol postačuj�ci. Mohlo by to znamenať �pln� koniec v�ho duchovn�ho praktizovania.

Zistili sme, �e keď sa človek inkarnuje, v určitom priestore vesm�ru sa mnoh� jeho ja inkarnuj� spolu s n�m; vyzeraj� presne ako on, maj� rovnak� meno a venuj� sa viac-menej t�m ist�m veciam. Je teda pr�hodn� pova�ovať ich za s�časť jeho �ir�ieho ja. Keď nejak� �ivot (vr�tane �ivota v�č��ch zvierat) predčasne umrie, jeho mnoh� ja v in�ch dimenzi�ch e�te len musia dokončiť svoje �ivotn� cesty, ktor� im boli predurčen� a st�le m��u mať pred sebou e�te mnoho rokov. �ivoty, ktor� zomr� predčasne, potom čelia zlo�itej situ�cii, keď u� nepatria nikam a musia sa bezcieľne potulovať v priestore vesm�ru. A tak ich v minulosti ľudia pova�ovali za straten� du�e alebo zbl�dil�ch duchov, ktor� nemaj� čo jesť ani piť a pr�erne trpia. A mo�no mali pravdu. S istotou v�ak m��eme povedať, �e tieto �ivoty uviazli v mimoriadne desivej situ�cii. Musia čakať a čakať, pokiaľ ich ostatn� �ja� v ka�dej jednej dimenzii dokončia svoje �ivotn� cesty, a a� potom m��u spoločne od�sť na ďal�ie miesto. Č�m dlh�ie čakanie, t�m v�č�ie utrpenie. A č�m v�č�ie utrpenie, t�m viac karmy sa presunie na telo vraha, keď�e to bol on, kto sp�sobil t� bolesť. Len si predstavte, koľko karmy si tento vrah nahromad�. Toto sme pozorovali vy��m zrakom.

Videli sme aj to, �e keď sa človek inkarnuje do tohto sveta, pl�n jeho cel�ho �ivota u� existuje v inej, �pecifickej dimenzii a v�etko, čo sa m� počas jeho �ivota udiať, je tam preňho u� pripraven�. Prirodzene, v�etko to bolo napl�novan� vy��mi bytosťami. Je to pr�ve ich z�sluhou, �e keď sa človek narod� do tohto sveta, patr� do určitej rodiny, nav�tevuje určit� �kolu, a keď vyrastie, pracuje pre určit� firmu, a t�mto sp�sobom sa rozličn�mi sp�sobmi prep�ja so spoločnosťou. Z toho m��eme us�diť, �e tento svet je zo �ir�ieho hľadiska v skutočnosti dobre usporiadan�. Keď sa v�ak nejak� �ivot skonč� predčasne a u� nenasleduje p�vodn� usporiadania, znamen� to, �e v nich nastala zmena. Tak�e vy��ia bytosť, ktor� spravila tieto usporiadania, neodpust� tomu, kto ich naru�il. Ako veriaci ľudia si v�etci �el�te dosiahnuť vy��ie r�e, ale aj keby ste vynalo�ili duchovn� �silie, ako by ste sa tam mohli dostať, ak v�m tie bytosti hore neodpustia? V niektor�ch pr�padoch to prinesie probl�my dokonca aj učiteľovi dotyčnej osoby, ktor� vzala �ivot, keď�e �roveň tohto učiteľa nepresiahla �roveň vy��ej bytosti [ktor� usporiadala �ivot predčasne zosnul�ho]. A tak bude zvrhnut� nadol spolu s vrahom. Ako teda m��ete vidieť, je to mimoriadne z�va�n�. Pre človeka, ktor� vzal �ivot, bude duchovn� prax veľmi n�ročn�.

Je mo�n�, �e medzi t�mi z v�s, ktor� sa učia Falun Dafa, s� aj tak�, ktor� bojovali v časoch vojny. Tieto vojny boli okolnosťami, ktor� vznikli na z�klade v�č��ch kozmick�ch udalost� a vy ste boli len ich nepatrnou s�časťou. Aby sa kozmick� udalosti mohli odohrať, musia existovať ľudia, ktor� veci vykonaj� a vytvoria určit� okolnosti. Keď�e tie okolnosti s�visia s v�č��mi zmenami, nemo�no v�s �plne viniť z vec�, ktor�ch ste sa vtedy dopustili. Ten druh karmy, ktor�m sa zaober�me my, poch�dza zo z�mern�ho konania zl�ch skutkov zo sebeck�ch d�vodov, pre svoj vlastn� prospech, alebo aby ste chr�nili svoje vlastn� z�ujmy. Nebudete bran� na zodpovednosť za veci, ktor� ste vykonali v d�sledku zmien v r�mci v�č�ieho rozsahu alebo �ir��ch spoločensk�ch usporiadan�.

Vzatie �ivota vytv�ra obrovsk� mno�stvo karmy. Niektor� ľudia by teda mohli byť znepokojen� t�m, ako v tom pr�pade zabezpečia jedlo pre svoju rodinu, keď�e odteraz by u� nemali dovolen� zab�jať zvierat�. Ja tu v�ak nie som na to, aby som rie�il tak�to detaily. Som tu, aby som vyučoval Fa praktizuj�cim a nebudem d�vať ostatn�m ľuďom n�vody, ako maj� viesť svoj �ivot. M��ete pou�iť na�e učenie na pos�denie vec� a rie�iť ich tak, ako to sami budete pova�ovať za spr�vne. T�, ktor� nie s� praktizuj�ci, m��u robiť, čokoľvek chc�, keď�e je to ich osobn� vec; nie je mo�n�, aby sa ka�d� venoval duchovnej praxi. Praktizuj�ci by sa v�ak mali dr�ať vysok�ch �tandardov. Tak�e podmienky, ktor� tu predklad�m, s� určen� len pre t�ch, ktor� praktizuj�.

Zvierat� a rastliny sa takisto pova�uj� za �iv� bytosti, rovnako ako ľudia; v in�ch dimenzi�ch je v�etko �iv�. Keď va�e vn�torn� oko dosiahne �roveň oka dharmy, mo�no zist�te, �e kamene, steny alebo ak�koľvek in� objekty sa v�m m��u prihovoriť a pozdraviť v�s. Niektor�ch ľud� m��e znepokojovať predstava, �e obilniny a zelenina, ktor� konzumuj�, s� �iv�, alebo �e by sa teraz mali len nečinne prizerať, ako muchy a kom�re, ktor� sa im dostan� do domu, �t�pu ľud� alebo im kontaminuj� jedlo. Aj keď hovor�m, �e nem��eme ubli�ovať �iv�m bytostiam len tak bezd�vodne či z rozmaru, ne�iadam od v�s, aby ste sa stali preopatrn�mi d�entlmenmi, ktor� si �zkostlivo l�mu hlavu nad ka�dou maličkosťou a� do takej miery, �e bud� pri ch�dzi poskakovať okolo, len aby ne�liapli na mravce. Pripadalo by mi to ako �navn� sp�sob �ivota a bola by to len nov� prip�tanosť. Okrem toho, k�m by ste poskakovali okolo a sna�ili sa vyhn�ť mravcom, mohli by ste pri�liapnuť mnoho mikroorganizmov; existuje mno�stvo mikroskopick�ch foriem �ivota, ako s� huby či bakt�rie, ktor� by ste mohli ne�myselne zabiť. Ak by ste za�li do tak�chto extr�mov, znemo�nilo by v�m to norm�lne �iť. My teda nechceme byť tak�mi ľuďmi. V takom pr�pade by ste neboli schopn� viesť duchovn� �ivot. Mali by ste sa zamerať na d�le�it� veci a praktizovať sebaisto a vyrovnane.

Ako ľudsk� bytosti m�me pr�vo na zabezpečenie svojho �ivota, a preto by na�e materi�lne prostredie malo byť prisp�soben� na�im �ivotn�m potreb�m. Hoci nesmieme ubl�iť �iadnej �ivej bytosti �myselne, nemali by sme byť v t�chto veciach ani pr�li� �zkostliv�. Napr�klad, nemali by sme prestať jesť zeleninu či obilie len preto, �e s� �iv�. S tak�mto pr�stupom k �ivotu by nebolo mo�n� venovať sa duchovnej praxi. Mali by sme mať trochu otvorenej�iu myseľ. Napr�klad, ak pri ch�dzi nevedomky �liapnete na mravce alebo hmyz, nemali by ste sa t�m pr�li� znepokojovať. Mo�no pre nich nastal čas, aby zahynuli, keď�e ste to nespravili �myselne. V �ivoč�nej r�i a v r�i mikroorganizmov je nutn� neust�le udr�iavať populačn� rovnov�hu, preto�e jej naru�enie by viedlo k premno�eniu určit�ch druhov. S t�mto vedom�m teda m��eme praktizovať sebaisto a spr�vne veci vyva�ovať. Muchy a kom�re, ktor� sa v�m dostan� do domu, m��ete jednoducho odohnať alebo namontovať sieťky na okno, aby ste ich udr�ali vonku. Ale ak ich nedok�ete vyhnať a mus�te ich zabiť, tak to potom spravte; nemali by ste sa len tak prizerať a nechať ich, aby po�t�pali ľud� u v�s doma alebo im nejako ubl�ili. Vy m�te vďaka praktizovaniu siln� imunitu a nemus�te sa b�ť infekcie. Ale mo�no m�te členov rodiny, ktor� s� be�n�mi ľuďmi a nepraktizuj�, a tak s� vystaven� riziku infekčnej choroby. Tak�e nemali by ste sa len tak nečinne prizerať, ako v�mu dieťaťu lezie po tv�ri hmyz.

Poviem v�m jeden pr�beh z Budhov�ch ran�ch čias. Jedn�ho dňa sa chcel ok�pať v lese a po�iadal svojho učen�ka, aby očistil vaňu, ktor� zvykol pou��vať. Keď to jeho učen�k i�iel spraviť, zistil, �e sa to vo vani hem�� hmyzom; ak by ju očistil, usmrtil by hmyz. Učen�k sa vr�til a povedal Budhovi, �e vaňa je pln� hmyzu. Budha ani len okom nemihol a povedal iba jednu vetu: �Choď, a vyčisti vaňu.� Keď v�ak učen�k znova pri�iel k vani, nevedel, kde začať, keď�e čokoľvek by spravil, viedlo by to k usmrteniu hmyzu. Chv�ľu nad t�m uva�oval a potom sa vr�til k Budhovi. Povedal mu: �Ctihodn� učiteľ, vo vani sa to hem�� hmyzom. Ak by som ju vyčistil, usmrtil by som ten hmyz.� Budha naňho obr�til svoj zrak a povedal: �To, o čo som ťa po�iadal, bolo vyčistiť t� vaňu.� Učen�k to konečne pochopil a okam�ite vaňu vyčistil. Tento pr�beh m� svoju pointu. A to t�, �e sa nem��eme prestať k�pať kv�li hmyzu, hľadať si nov� b�vanie kv�li kom�rom, alebo si zaviazať hrdlo a prestať jesť alebo piť len preto, �e v�etko, čo konzumujeme, je �iv�. Takto k tomu nepristupujeme. Mali by sme sa na veci pozerať s nadhľadom a vykon�vať na�u prax sebaist�m a d�stojn�m sp�sobom. Pokiaľ neubli�ujeme �iv�m tvorom �myselne, je to v poriadku. Ako ľudsk� bytosti m�te pr�vo na svoj �ivotn� priestor a naplnenie svojich ka�dodenn�ch potrieb, a je v poriadku si ich zabezpečiť. Mus�te si udr�iavať svoj �ivot rovnako ako ktokoľvek in� a mali by ste byť schopn� viesť norm�lny sp�sob �ivota.

Niektor� falo�n� majstri tvrdili, �e v prv� a p�tn�sty deň ka�d�ho lun�rneho mesiaca je zab�janie dovolen�. Niektor� dokonca povedali, �e je v poriadku zab�jať dvojnoh� zvierat�, akoby tieto tvory neboli �iv�mi bytosťami. Je absurdn� myslieť si, �e vzatie �ivota v tieto dni nie je zab�janie. Pok��aj� sa zľahčovať to, čo robia. Niektor� takzvan� majstri s� v skutočnosti falo�n� a z ich slov a skutkov sa d� ľahko zistiť, o čo im ide a ak� je ich z�mer. Ľudia, ktor� schvaľuj� zab�janie, s� v�č�inou posadnut� duchom. D� sa to jasne vidieť z toho, ako falo�n� majstri posadnut� l�č�m duchom jedia kurča: zhltn� ho a nenechaj� ani len kosti.

Vzatie �ivota nielen�e vytvor� obrovsk� mno�stvo karmy, ale vyvst�va s t�m aj ot�zka s�citu. Vzhľadom na to, �e sa venujeme duchovnej praxi, mali by sme vo svojom srdci prechov�vať s�cit. Keď sa v� s�cit vyvinie, pochop�te, �e �ivot je bolestiv� pre v�etky �iv� bytosti. Toto sa u v�s prejav�.

Jedenie m�sa

Ďal�ou citlivou t�mou je ot�zka jedenia m�sa. Av�ak jedenie m�sa nie je to ist� ako vzatie �ivota. Hoci sa uč�te na�u prax u� nejak� čas, ne�iadame od v�s, aby ste prestali jesť m�so. Ale mnoh� učitelia energetick�ch prax� v�m povedia, �e m�so je zak�zan� hneď od prv�ho dňa, čo m��e niektor�ch ľud� zaskočiť. �iada sa od nich priveľa, keď�e doma ich m��e čakať na večeru chutn� dusen� kura či restovan� ryba, ktor�ch sa teraz bud� musieť zriecť. Zrieknutie sa m�sa je vy�adovan� aj v niektor�ch rehoľn�ch r�doch. Budhistick�, ako aj niektor� taoistick� praxe vo v�eobecnosti uplatňuj� tento pr�stup. My to od v�s nevy�adujeme, hoci k tomu pristupujeme svoj�m vlastn�m sp�sobom. Aby ste pochopili, ak� pr�stup uplatňujeme my, mus�te mať na pam�ti, �e v na�ej praxi je to Z�kon (Fa), ktor� �v�s zu�ľachťuje�, ako tomu hovor�me. V takomto druhu praxe bud� určit� telesn� stavy vyvolan� va�ou vy��ou energiou, resp. Z�konom. Postupne, ako budete vo svojom praktizovan� dosahovať r�zne �rovne, bud� sa objavovať rozličn� stavy. Tak�e jedn�ho dňa, alebo dokonca e�te dnes, hneď po skončen� tejto predn�ky, niektor� z v�s mo�no zistia, �e nem��u jesť m�so. Bude v�m nepr�jemne zap�chať a keď ho zjete, sp�sob� v�m nevoľnosť. Ide teda o ist� druh zrieknutia sa, ktor� v�m nebol vn�ten� a ani vy sami sa doňho nen�tite. Poch�dza to z v�ho vn�tra. Tento odpor k m�su je vyvolan� vy��ou energiou, ktor� m�te, a objavil sa preto, �e ste u� dosiahli t� �roveň. Je to natoľko re�lne, �e ak zjete m�so, budete skutočne vracať.

T�, ktor� sa tejto praxi venuj� u� nejak� čas, z vlastnej sk�senosti vedia, �e fyzick� stavy, ktor� opisujem, sa pri praktizovan� Falun Dafa naozaj m��u vyskytn�ť, pričom na r�znych �rovniach sa objavia r�zne stavy. Niektor� učen�ci maj� pomerne siln� chuť na m�so a s� k nemu dosť prip�tan�; zvyčajne ho dok�u zjesť naozaj veľa. M�so, ktor� u� druh�m silno zap�cha alebo m� pre nich pr�li� v�razn� chuť, t�mto učen�kom v�bec nevad� a st�le ho m��u jesť. Aby sme teda odstr�nili t�to prip�tanosť, d�jde k nasledovn�mu. Po konzum�cii m�sa rozbol� človeka �al�dok, ale ak si ho odoprie, �al�dok ho bolieť nebude. Tento stav naznačuje, �e nadi�iel čas vzdať sa m�sa. No nemajte obavy, nebude to tak po cel� zvy�ok jeho �ivota. O čo teda ide? To, �e nie je schopn� jesť m�so, skutočne poch�dza z jeho vn�tra. Zamyslime sa nad t�m, ak� to m� �čel. Pravidl� v mn�skych r�doch zakazuj�ce m�so a stav vyvolan� v na�ej praxi, pri ktorom ho nie ste schopn� fyzicky zjesť, s� podobn� v tom, �e v oboch pr�padoch ide o snahu odstr�niť ak�koľvek t��bu po m�se, resp. prip�tanosť k nemu.

Niektor� ľudia len ťa�ko strpia jedlo bez m�sa, čo je sp�soben� ich silnou ľudskou t��bou po ňom. Jedn�ho r�na, keď som prech�dzal zadn�m vchodom Parku v�ťazstva v Čchang-čchune, vych�dzali odtiaľ traja ľudia, hlasno sa rozpr�vaj�c. Jeden z nich povedal: �Čo je to za prax? Nedovol� ti jesť m�so. Rad�ej strat�m desať rokov �ivota, ako by som sa mal zrieknuť m�sa.� Ak� siln� bola jeho t��ba! Ka�d� tak�to siln� t��bu je určite potrebn� opustiť. Cieľom duchovnej praxe je zbaviť v�s akejkoľvek ľudskej t��by či prip�tanosti. Aby som to teda upresnil, ak ste e�te neprekonali va�u t��bu po m�se, nie je to prip�tanosť, ktor� v�m zostala? Mohli by ste v takom pr�pade dosiahnuť duchovn� dokonalosť? Chcem t�m povedať, �e ka�d� prip�tanosť mus� byť zanechan�. To v�ak neznamen�, �e u� od tohto dňa bude m�so zak�zan�. Nejde o to, aby sme v�m jednoducho zabr�nili jesť m�so. Cieľom je, aby sa predi�lo tej prip�tanosti. Ak dok�ete odstr�niť prip�tanosť počas obdobia, keď v�m m�so nechut�, mo�no ho budete m�cť jesť nesk�r. V tom čase v�m nebude zap�chať, ani v�m nebude nepr�jemne chutiť. V takom pr�pade je v poriadku ho zjesť.

Ak m��ete op�ť jesť m�so, znamen� to, �e va�a prip�tanosť k nemu a t��ba po ňom sa u� vytratila. Z�roveň d�jde k v�raznej zmene. Za�ijete nov� stav, keď v�m m�so u� nebude tak chutiť; budete schopn� jesť ho spoločne s rodinou, keď sa bude pod�vať, no inak v�m nebude ch�bať. Keď ho budete jesť, nebude chutiť nijak v�nimočne. Treba v�ak povedať, �e praktizovanie vo svetskej spoločnosti je zlo�it�. Ak sa vo va�ej rodine pravidelne pod�va m�so, m��ete naň op�ť dostať chuť a cel� proces sa zopakuje. Tento cyklus sa m��e v priebehu va�ej duchovnej cesty zopakovať viackr�t. Jedn�ho dňa ho mo�no z ničoho nič op�ť nebudete schopn� zjesť. Keď sa to stane, potom ho jednoducho nejedzte. Naozaj ho nebudete schopn� jesť, a navy�e sa m��e stať, �e ak ho zjete, budete vracať. Počkajte, k�m ho budete m�cť jesť op�ť, a a� potom ho jedzte. Jednoducho berte veci tak, ako pr�du. V konečnom d�sledku nejde o to, či jete alebo nejete m�so: kľ�čov� je, aby sa odstr�nila t� prip�tanosť.

Vo Falun Dafa robia ľudia r�chly pokrok. Pokiaľ budete pracovať na svojom charaktere, budete r�chlo postupovať jednotliv�mi �rovňami praktizovania. Niektor� ľudia nie s� u� od začiatku pr�li� prip�tan� k m�su, a tak im nez�le�� na tom, či ho maj� alebo nie. Stav, ktor� som opisoval, u nich bude trvať pribli�ne t��deň, keď�e odstr�nenie prip�tanosti, ktor� je za t�m, im zaberie kr�tky čas. Niektor� ľudia na to potrebuj� aj niekoľko mesiacov alebo dokonca v�č�iu časť roka; len zriedka to presiahne jeden rok. Tento proces si vy�aduje určit� čas, keď�e m�so sa u� stalo hlavnou s�časťou ľudskej stravy. Av�ak t�, ktor� praktizuj� v kl�toroch, kde je m�so zak�zan�, by ho nemali jesť aj naďalej.�

Povedzme si o tom, ako sa na m�so pozerali v budhizme. Najranej�ia forma budhizmu neobsahovala �iadny z�kaz m�sa. Budha a jeho učen�ci viedli �plne jednoduch� �ivot v lese a nevyh�bali sa m�su. Keď Budha predn�al svoje učenie pred 2500 rokmi, civiliz�cia bola vo svojich počiatkoch a mnoh� oblasti e�te nemali rozvinut� poľnohospod�rstvo. Dokonca aj v oblastiach, kde bolo rozvinut�, mali obmedzen� mno�stvo ornej p�dy a mnoh� �zemia boli husto zalesnen�. Tak�e obilia bolo nedostatok a bolo vz�cne. Ľudia prirodzene z�viseli od lovu, keď�e civiliz�cia sa nach�dzala v tomto bode v�voja a na mnoh�ch miestach bolo m�so z�kladnou potravinou. D�vodom toho, prečo Budha nedovolil svojim učen�kom nar�bať s peniazmi alebo s majetkom a viedol ich k �obraniu o jedlo, bola jeho snaha, aby sa v čo najv�č�ej miere zbavili svojich prip�tanost�. Jedli teda v�etko, čo im dali ľudia a nemohli byť vyberav�, keď�e �ili zasv�ten�m �ivotom. Jedlo, ktor� dostali, mohlo obsahovať m�so.

V ranom budhizme boli určit� jedl� skutočne označen� za tabu. V s�časnosti budhisti pova�uj� m�so za tabu, pričom p�vodne, v obdob� ran�ho budhizmu, to boli potraviny ako cibuľa, z�zvor a cesnak. Dnes vie len m�lo budhistick�ch mn�chov presne povedať, prečo boli tieto jedl� tabu, keď�e v�č�ina mn�chov nebola zasv�ten� do pravej duchovnej praxe a je mnoho vec�, o ktor�ch nevedia. Budhovo učenie zahŕňalo tri oblasti: duchovn� prik�zania, koncentr�ciu a m�drosť. �Prik�zania� spoč�vali v odrezan� sa od v�etk�ch t��ob prostredn�ctvom mor�lnej uk�znenosti, zatiaľ čo �koncentr�cia� sa vzťahovala na praktizovanie medit�cie a dosiahnutie �pln�ho pokoja. V�etko, čo človeku br�nilo v medit�cii alebo mu zamedzovalo v dosiahnut� pokoja, sa pova�ovalo za v�nu prek�ku. Konzum�cia cibule, z�zvoru a cesnaku vedie k tomu, �e telo vyd�va siln� z�pach. V t�ch časoch mn�si meditovali v lesoch alebo jaskyniach, sediac v kruhu po siedmich či �smich ľuďoch. Ktokoľvek jedol tieto jedl�, vyd�val prenikav� z�pach, ktor� oslaboval schopnosť ľud� meditovať a s�strediť sa. Tak�e skutočne to ovplyvňovalo praktizovanie. A tak sa určit� potraviny označili za tabu a ich konzumovanie bolo zak�zan�. Treba tie� dodať, �e ich siln� z�pach je veľmi nepr�jemn� pre mnoh� nadprirodzen� bytosti zroden� z tela praktizuj�ceho. Navy�e, konzumovanie cibule, z�zvoru a cesnaku m��e zv��iť chuť na tieto druhy potrav�n a ich pravidelnou konzum�ciou sa na ne m��e vytvoriť n�vyk. Z t�chto d�vodov boli pova�ovan� za tabu.

Mnoh� mn�si, ktor� post�pili na vy��ie �rovne praktizovania a za�ili �pln� alebo čiastočn� osvietenie, si v priebehu hist�rie uvedomili, �e z�kazy nie s� a� tak� podstatn�. Ak sa človek dok�e zbaviť určitej prip�tanosti, t� materi�lna vec, ku ktorej bol prip�tan�, u� naňho viac nebude mať vplyv, preto�e to, čo v�s skutočne ovplyvňuje, je pr�ve t� prip�tanosť. A to je d�vod, prečo po cel� veky mnoh� v�znamn� mn�si nepova�ovali ot�zku jedenia m�sa za tak� rozhoduj�cu. Pochopili, �e kľ�čov� je opustiť t� prip�tanosť; ak tam �iadna nie je, na zahnanie hladu je mo�n� zjesť čokoľvek. V s�časnosti si v�ak mnoh� mn�si zvykli na �ivot bez m�sa; mnoh� n�bo�ensk� r�dy to praktizuj� u� odd�vna. A nejde u� len o obyčajn� z�kaz, ale sk�r o s�časť �ir��ch kl�torn�ch predpisov. Tak�e mnoh� praktizuj�ci mn�si s� u� zvyknut� na to, �e m�so je pova�ovan� za pr�sne tabu. Vezmime si v�ak pr�pad �pom�ten�ho mn�cha� Ťi-kunga. Objavuje sa v mnoh�ch rom�noch, keď�e i�iel �plne proti konvenci�m a m�so jedol. Z jeho pr�behu sa spravila senz�cia. Skutočnosť je tak�, �e keď bol vyl�čen� z kl�tora Ling-jin, jedlo sa preňho prirodzene stalo naliehavou ot�zkou. Čelil tomu, �e by mohol umrieť hladom, a tak zjedol čokoľvek, čo mal k dispoz�cii. Pravdupovediac, v skutočnosti nez�le�alo na tom, čo zjedol, pokiaľ to malo sl��iť len na zas�tenie a nejedol to z prip�tanosti k nejak�mu konkr�tnemu jedlu. Pokročil do bodu, v ktorom si bol vedom� tohto princ�pu. Ako sa uk�zalo, m�so takmer v�bec nejedol, mo�no len raz alebo dvakr�t. Keď v�ak vy�lo najavo, �e budhistick� mn�ch jedol m�so, spisovateľov to nadchlo. Napokon, č�m v�č�iu senz�ciu niečo vyvol�, t�m viac ľud� to bude chcieť č�tať; ako dobre vieme, od umenia a z�bavy sa očak�va viac ne� len vyobrazenie be�n�ho �ivota. Tak�e z toho, čo spravil Ťi-kung, urobili veľk� senz�ciu. V skutočnosti je v poriadku zjesť čokoľvek, pokiaľ k tomu nie ste prip�tan� a jete to len na zahnanie hladu.

V juhov�chodnej �zii a v ju�nej Č�ne, čo zahŕňa aj dve provincie Kuang-si a Kuang-tung, niektor� laick� budhisti rad�ej povedia, �e s� �vegetari�ni�, ne� by otvorene povedali, �e s� budhisti � akoby to bolo starom�dne. Tak�e vegetari�nstvo sp�jaj� s praktizovan�m budhizmu, ako keby i�lo o tak� jednoduch� vec. No samotn� nasledovanie vegetari�nskeho �ivotn�ho �t�lu m��e len ťa�ko priviesť človeka k osvieteniu. Ako sme u� povedali, jedenie m�sa je len jedna ľudsk� prip�tanosť, jedna t��ba, a to, �e sa jej zriekneme, znamen�, �e sme sa vysporiadali len s jednou prip�tanosťou. St�le tam zost�vaj� prip�tanosti ako z�visť, bojovnosť, popudlivosť či predv�dzanie sa � spolu s mnoh�mi ďal��mi � ktor� mus�te odstr�niť, ak chcete dosiahnuť duchovn� dokonalosť. Ľudia sa teda m�lia, ak si myslia, �e osvietenie sa d� dosiahnuť len t�m, �e sa vysporiadaj� s prip�tanosťou k m�su.

M�so nie je jedin�m jedlom, ktor�ho sa to t�ka. Prip�tanosť k ak�mukoľvek in�mu jedlu je takisto problematick�; to, o čom hovor�me, sa vzťahuje aj na in� jedl�. Ak niekto prejav� n�klonnosť k určit�mu jedlu, poklad� sa to za t��bu. Keď praktizuj�ci pokroč� na určit� �roveň, nebude mať u� t�to prip�tanosť. Samozrejme, na�e učenie je dosť pokročil� a zahŕňa r�zne �rovne praktizovania; nie je re�lne, a ani sa neočak�va, �e sa zbav�te prip�tanost� zo dňa na deň. Keď skutočne pokroč�te do bodu, v ktorom by mala byť prip�tanosť k určit�mu jedlu odstr�nen�, nebudete ho schopn� zjesť, nech by ste ho mali akokoľvek radi. Ak ho zjete, nebude chutiť tak, ako by malo alebo ako by ste očak�vali. V minulosti, keď som pracoval v jednej firme, tamoj�� bufet mal st�le ťa�kosti s pokryt�m n�kladov, a� ho napokon zavreli. Ka�d� si potom musel nosiť obed s�m. Bolo n�ročn� pripravovať si obed r�no, keď sa človek pon�hľal do pr�ce, tak�e niekedy som si vzal na obed zop�r paren�ch buchiet s k�skom m�kk�ho tofu v s�jovej om�čke. Tak�to ľahk� jedlo by malo byť teoreticky v poriadku. No jeho pr�li� čast� konzumovanie sa aj tak uk�zalo ako problematick�, keď�e ak�koľvek chuť na to jedlo, ktor� sa u mňa mohla vyvin�ť, musela byť odstr�nen�. Tak�e len čo som zbadal tofu, zdvihol sa mi �al�dok a nemohol som ho zjesť. T�mto sa malo zabezpečiť, aby som sa k nemu neprip�tal. Samozrejme, vy sa nestretnete s tak�mito situ�ciami, pokiaľ ste e�te nedosiahli ten bod. Ned�jde k nim, ak ste e�te len začali.

Budhistick� praxe nepovoľuj� pitie alkoholu. Viete si predstaviť Budhu s fľa�ou alkoholu v ruke? Keď som hovoril o neschopnosti jesť m�so, vysvetlil som, �e pre t�ch, ktor� nie s� mn�chmi v kl�toroch, bude v poriadku jesť ho op�ť nesk�r, keď sa odstr�ni t� prip�tanosť. Av�ak po tom, ako sa vzd�te alkoholu, nemali by ste ho piť znova. Ka�d� praktizuj�ci nesie vo svojom tele prirodzene vy��iu energiu, ktor� m��e nadobudn�ť mnoho foriem. Niektor� schopnosti vystupuj� na povrch v�ho tela a s� veľmi čist�. Ak vypijete alkohol, v okamihu opustia va�e telo. Na nejak� čas z neho od�du, keď�e nezn�aj� ten z�pach. A ak� je to len poľutovaniahodn�, keď sa ľudia stan� z�visl�mi od alkoholu, keď�e oslabuje ich schopnosť rozumne uva�ovať. Taoistick� praxe, ktor� zahŕňaj� pitie alkoholu, to tak robia len preto, �e nekultivuj� prav� du�u a chc� ju otupiť.

S� ľudia, ktor� skutočne pij� veľa alkoholu a maj� preňho slabosť. A s� aj tak�, ktor� pij� a� do bodu alkoholizmu a jednoducho ho musia mať; bez neho im jedlo ani nechut�. Praktizuj�ci by v�ak nemal byť tak�to. Alkohol je určite n�vykov� a prahnutie po ňom je napokon t��ba. Stimuluje nervov� dr�hy spojen� s n�vykovosťou a č�m viac ho človek konzumuje, t�m je z�vislosť silnej�ia. Ako sa d� predpokladať, praktizuj�ci sa určite bude chcieť takejto prip�tanosti zbaviť. Tak�e mus� byť zanechan�. Niektor� ľudia si m��u myslieť, �e to nie je re�lne, keď�e v pr�ci s� zodpovedn� za hostenie klientov, pr�padne často ved� s ľuďmi obchodn� rokovania a myslia si, �e by bolo ťa�k� začať hladk� obchodn� spolupr�cu, ak by si spolu nedali zop�r poh�rikov. No nemus� to byť nevyhnutne tak. Spravidla, keď sa ľudia stretn� na obchodnom rokovan�, nikto v�m nebude vnucovať alkohol a m��ete piť, koľko len chcete a čokoľvek si vyberiete, či u� je to nealkoholick� n�poj, miner�lka alebo pivo. Plat� to obzvl�ť pri obchodovan� alebo pri stretnutiach s cudzincami. A pri in�ch pr�le�itostiach alebo v kultivovanej spoločnosti to bude dokonca e�te men�� probl�m. Aspoň vo v�eobecnosti je to tak.

Ďal�ou prip�tanosťou je fajčenie. Niektor� ľudia si myslia, �e fajčenie ich m��e občerstviť, no ja by som povedal, �e klam� sami seba. Niekedy, keď s� v pr�ci alebo niečo p�u a c�tia sa unaven�, spravia si prest�vku na cigaretu. Po dofajčen� cigarety sa c�tia energicky. Nebolo to v�ak sp�soben� fajčen�m. Ten pocit nabitia energiou poch�dzal sk�r z toho, �e si na chv�ľu odd�chli. Myseľ dok�e vytvoriť falo�n� dojem a dať v�m myln� predstavu; časom sa z toho m��e skutočne utvoriť n�zor alebo klamliv� dojem, ktor� povedie človeka k presvedčeniu, �e fajčenie ho občerstvuje, ale v skutočnosti to tak nie je. Fajčenie nerob� telu v�bec nič dobr�. Na z�klade pitiev sa toti� zistilo, �e priedu�nica a pľ�ca dlhodob�ch fajčiarov s� cel� čierne.

Ako ľudia venuj�ci sa duchovnej praxi, nemali by ste si svoje telo sk�r očistiť? My si chceme svoje telo nepretr�ite očisťovať a neust�le sa duchovne pozdvihovať. Fajčenie v�ak va�e telo znečisťuje a rob� presn� opak toho, o čo sa sna��me my; a je s t�m spojen� aj siln� t��ba. Ak viete, �e je to zl� a pok��ali ste sa s t�m prestať, no ne�spe�ne, m��ete si byť ist�, �e bude ťa�k� skoncovať s fajčen�m bez toho, aby ste sa riadili spr�vnymi my�lienkami. Ale teraz, keď sa venujete duchovnej praxi, sa m��ete pok�siť brať to od tohto dňa ako prip�tanosť, ktor� je potrebn� odstr�niť a uvid�te, či sa v�m podar� prestať. Ak to s praktizovan�m mysl�te v�ne, r�d by som v�s povzbudil, aby ste prestali fajčiť e�te dnes a m��em v�m zaručiť, �e sa to d� dosiahnuť. Počas m�jho semin�ra nikto na fajčenie ani nepomysl� a m��em v�s ubezpečiť, �e ak chcete, m��ete prestať. Pokiaľ m�te to odhodlanie, dokonca aj keby ste si op�ť zafajčili, cigareta v�m bude chutiť veľmi nepr�jemne. Č�tanie tejto kapitoly v knihe bude rovnako �činn�, ako keby ste ma počuli vyučovať osobne. Samozrejme, ak sa nechcete venovať duchovnej praxi, nebudeme v�s odr�dzať od fajčenia. Ale ak chcete praktizovať, potom by ste mali prestať. Poviem v�m pr�klad, ktor� som pou�il u� predt�m: videli ste niekedy sv�t� sochu s cigaretou v �stach? Bolo by to absurdn�. Tak�e vzhľadom na to, čo chceme dosiahnuť, mali by ste s t�m naozaj prestať. Ak chcete spraviť duchovn� pokrok, povedal by som, �e bude lep�ie, ak s t�m skonč�te. Fajčenie �kod� telu a je to aj t��ba. Je to teda �plne v rozpore s t�m, čo rob�me my.

Z�visť

V mojich predn�kach často spom�nam ot�zku z�visti. D�vodom je, �e v Č�ne sa z�visť prejavuje veľmi silno a je natoľko roz��ren�, �e sa pre ľud� stala prirodzenou, tak�e ju sami na sebe nevn�maj�. Samozrejme, tento probl�m silnej z�visti m� svoj p�vod. Č�ňania boli kedysi hlboko ovplyvnen� konfucianizmom, ktor� v nich vypestoval introvertnej�� typ osobnosti. Č�nski ľudia svoje em�cie neprejavuj� a klad� d�raz na sebaovl�danie a trpezlivosť. Stalo sa to pre nich u� zvykom, a preto s� dnes Č�ňania ako celok veľmi introvertn�. Toto m�, samozrejme, svoju dobr� str�nku, ako napr�klad skromnosť. Ale m� to aj svoje z�porn� str�nky a m��e to viesť k vzniku zl�ch vlastnost�. Negat�vne vlastnosti s� obzvl�ť v�razn� najm� teraz, v tomto obdob� posledn�ch dn�, a zhor�uj� probl�m z�visti. Ľudia s� dnes veľmi z�vistliv�, keď sa niekto pochv�li dobrou spr�vou. Ak človek dostane v pr�ci pochvalu, pr�padne sa mu prihod� niečo dobr�, a vr�ti sa k svojmu pracovn�mu stolu, rad�ej o tom nepovie ani slovo, aby to ostatn� nezistili a nerozčuľovali sa kv�li tomu. Ľudia zo Z�padu maj� občas nar�ky na to, ak� s� �zijčania z�vistliv�. Konfucianizmus mal na �zijsk� regi�n hlbok� vplyv a v�etky tamoj�ie krajiny n�m boli viac či menej formovan�. Ale len v Č�ne sa z�visť prejavuje u ľud� tak silno.

Je to čiastočne sp�soben� doktr�nou absol�tnej rovnosti, ktor� bola v Č�ne v ned�vnej dobe presadzovan�. Podľa tejto logiky sme na tom v�etci rovnako, a preto m�me mať v�etci rovnak� pr�va, ka�d�mu by sa mal zv��iť plat rovnakou mierou a podobne. Samozrejme, tak�to logika m��e byť ist�m sp�sobom l�kav�, keď�e v�etci sa zdaj� byť rovnocenn�. Av�ak tak�to uva�ovanie jednoducho nie je spr�vne. Ľudia toti� vykon�vaj� r�zne druhy zamestnania a l�i sa aj to, ako dobre ho vykon�vaj�; nie ka�d� rob� svoju pr�cu zodpovedne. Tak�e podľa princ�pov vesm�ru by mali byť ľudia zodpovedaj�co odmenen�. Takto sa to dokonca ch�pe aj be�ne, keď�e ľudia zvyčajne veria, �e ten, kto rob� viac, by za to mal dostať viac a ten, kto rob� menej, m� dostať, naopak, menej. Av�ak te�ria absol�tnej rovnosti tomu �plne odporuje a tvrd�, �e ka�d� sa rod� rovnak� a �e ak�koľvek rozdiely medzi ľuďmi s� len v�sledkom �ivotn�ch okolnost�. Povedal by som, �e to zach�dza pr�li� ďaleko a čokoľvek a� takto extr�mne je určite nespr�vne. A neobjasňuje to ani ot�zku, prečo sa niektor� ľudia narodia ako mu�i a in� ako �eny. Alebo �e vyzeraj� r�zne, a navy�e, niektor� s� odli�n� u� od narodenia kv�li vroden�m chorob�m či deform�ci�m. Z vy��ch r� m��eme vidieť, �e cel� �ivot človeka je napl�novan� v in�ch dimenzi�ch, tak�e �ivoty ľud� v tomto svete prirodzene nie s� rovnak�. Hoci ľudia m��u chcieť rovnosť, nem��u ju dosiahnuť, ak im to nie je v �ivote predurčen�. �ivoty ľud� sa l�ia.

Ľudia na Z�pade s� prirodzene extrovertnej�� a d� sa ľahko rozpoznať, ako sa c�tia. Hoci to m� svoje dobr� str�nky, m� to aj svoje negat�va, ako napr�klad nedostatok sebaovl�dania. Odli�n� temperament Z�padniarov oproti Aziatom sa odr�a v odli�nom sp�sobe myslenia a vedie k odli�n�m n�sledkom. Ľudia v Č�ne sa nahnevaj�, ak niekomu v pr�ci prejavia uznanie alebo s n�m zaobch�dzaj� �peci�lne. Keď niekto dostane o niečo vy��iu v�platu, vie, �e si ju m� v tichosti schovať do vrecka a nepovedať o tom ani slovo. Dokonca aj vzorn� zamestnanci to maj� v dne�nej dobe ťa�k�, keď�e ľudia od nich nespravodlivo očak�vaj�, �e pr�du do pr�ce sk�r a ostan� aj po pracovnej dobe; alebo si ich m��u kolegovia doberať pozn�mkami o tom, ak� s� �skvel� a pok�sia sa im hodiť na krk ďal�iu pr�cu. V dne�nej dobe je ťa�k� byť dobr�m človekom.

Mimo Č�ny je to in�. Povedzme, �e nadriaden� uvid�, ak� skvel� pr�cu človek odviedol a d� mu viac peňaz�. Keď ich dostane, bude veľmi nate�en� a m��e si dokonca prezerať v�platn� p�sku pred ostatn�mi a nahlas povedať, koľko peňaz� dostal. M��e t� sumu s radosťou a bez ob�v ka�d�mu ozn�miť. Naproti tomu, keď v Č�ne niekto dostane vy��iu v�platu, samotn� nadriaden� m��e tomu človeku povedať, aby si ju potichu schoval, sk�r ne� to niekto uvid�. Na Z�pade, ak dieťa dostane v �kole sto bodov, m��e celou cestou radostne be�ať domov a kričať: �Dnes som dostal sto bodov, dostal som sto bodov!� Sused otvor� dvere a zvol�: �Hej, Tom, skvel� pr�ca! Dobr� chlapec!� Alebo ďal�� m��e otvoriť okno a zakričať: �Hej, Jack, v�borne!� Ak by to spravilo nejak� dieťa v Č�ne, koledovalo by si o probl�my. Keby be�alo zo �koly, kričiac: �Dnes som dostal sto bodov, dostal som sto bodov!�, ľudia by sa nad n�m pohor�ovali e�te sk�r, ne� by stihli otvoriť dvere. �Čo je na tom tak� v�nimočn�, je to len sto bodov!�, �omrali by. �No a čo? Kto u� len nedostal sto bodov?� Rozdielne sp�soby zm��ľania v t�chto dvoch kult�rach ved� k odli�n�m reakci�m. V Č�ne to m��e viesť k z�visti a rozhorčeniu. Keď sa druh�m dobre dar�, ľud� to rozru�� namiesto toho, aby sa z toho radovali. Vyskytuj� sa tam tak�to probl�my.

Doktr�na absol�tnej rovnosti, ktor� bola v Č�ne pred časom presadzovan�, skutočne ľud� poplietla. D�m v�m pr�klad. Predpokladajme, �e človek si mysl�, �e na jeho pracovisku nie je nikto tak� dobr� ako on; vynik� vo v�etkom, čo rob� a naozaj si mysl�, �e je v�nimočn�. Predstavuje si sam�ho seba, ako by sa mu darilo vo funkcii mana��ra firmy, či dokonca na vy��ej poz�cii; m��e sa mu zdať re�lne dokonca aj to, �e by sa mohol stať hlavou �t�tu. Aj jeho nadriaden� m��e s�hlasiť s t�m, �e je veľmi schopn� a v�etko rob� dobre. Jeho kolegovia m��u hovoriť to ist� a chv�liť ho za jeho nadanie a schopnosti. No potom m� vo svojej skupine alebo kancel�rii človeka, ktor� v�etko pobabre a nikdy si nevie s nič�m poradiť. Jedn�ho dňa v�ak namiesto neho pov��ia na ved�cu poz�ciu pr�ve tohto neschopn�ho človeka � a dokonca sa stane jeho nadriaden�m. Nebude to vedieť zniesť. A tak bude chodiť od dver� k dver�m a ka�d�mu sa sťa�ovať, pln� hnevu a zo�ieran� z�visťou.

Priemern� človek si neuvedomuje nasleduj�ci princ�p, ktor� je za t�m: ak niečo nie je s�časťou v�ho �ivotn�ho usporiadania, nedostanete to, nech by sa v�m akokoľvek zdalo, �e si to zasl��ite; zatiaľ čo niekto in�, kto je neschopn�, to m��e dostať, ak to je s�časťou jeho �ivotn�ho usporiadania. Hoci na to ľudia m��u mať svoj vlastn� pohľad, ich n�zory nevych�dzaj� z duchovn�ho poznania. Ako to vidia vy��ie bytosti, veci v tomto svete sa odv�jaj� podľa vy��ch usporiadan�, ktor� tu p�sobia. Tak�e to, čo bude človek v �ivote robiť, rozhodne nez�vis� od toho, ak� je schopn�. V budhistickom učen� o karmickej odmene a odplate sa hovor�, �e v� �ivot je usporiadan� podľa va�ej karmy. Preto sa m��e stať, �e aj ten, kto je mimoriadne schopn�, m��e v �ivote skončiť napr�zdno, ak nem� dostatok cnosti. Na druhej strane, človek, ktor� sa zd� byť neschopn�, m��e mať veľa cnosti, a vďaka tomu z�ska vplyvn� postavenie alebo veľk� bohatstvo. Ľudia zvyčajne nedok�u tieto skutočnosti vn�mať, a tak si zaka�d�m myslia, �e by mali dostať tak� poz�ciu či funkciu, na ktor� sa hodia. Vo v�sledku svoj �ivot prem�rnia s�peren�m s druh�mi a skončia s pocitom ubl�enia, veriac, �e �ivot je bolestiv� a �navn�; nikdy neza�ij� pocit harm�nie a spokojnosti. T�to ľudia s� tak� �zkostliv�, �e kv�li tomu nejedia ani nespia a c�tia sa veľmi rozru�en�. A keď zostarn�, bud� mať zničen� zdravie a bud� trpieť najr�znej��mi chorobami.

Ako ľudia venuj�ci sa duchovnej praxi m�me o to v�č�� d�vod nebyť tak�to. My ver�me, �e veci treba nechať prebiehať prirodzene. Vieme, �e nikto n�s nem��e pripraviť o to, čo n�m pr�vom patr�, a nemali by sme sa sna�iť z�skať to, čo n�m neprisl�cha. Samozrejme, nie v�etko je pevne dan�. A pr�ve samotn� skutočnosť, �e niektor� veci sa m��u meniť, umo�ňuje človeku dop��ťať sa zl�ch skutkov. Vy v�ak nasledujete Dafa, a tak sa nemus�te ob�vať, �e by v�m in� vzali to, čo je opr�vnene va�e, preto�e za norm�lnych okolnost� na v�s bud� dohliadať moje duchovn� tel�. My teda ver�me, �e veci treba nechať prebiehať prirodzene. M��u nastať pr�pady, keď sa v�m bude zdať, �e niečo je va�e a bud� to tvrdiť aj ostatn�, tak�e si budete myslieť, �e je to va�e, pričom v skutočnosti nie je, a nakoniec to dostane niekto in�. Na z�klade toho sa uvid�, či sa toho dok�ete vzdať. Ak to nedok�ete, znamen� to, �e m�te prip�tanosť. Pou��vame tento pr�stup, aby sme v�s zbavili svetsk�ch t��ob, preto�e to je to najd�le�itej�ie. Be�n� ľudia to nie s� schopn� vidieť z tejto perspekt�vy, a tak o veci bojuj�.

Hoci sa z�visť m��e silno prejavovať medzi be�n�mi ľuďmi, v�dy bola dosť v�razn� aj v duchovn�ch kruhoch. R�zne skupiny sa často navz�jom nere�pektuj� a poukazuj� na svoje nedostatky. T�to s�ťa�iv� ľudia sa v�ak v�č�inou zameriavaj� len na zlep�enie zdravia a ich praxe s� chaotick�, keď�e vznikli v d�sledku posadnutia duchom; len m�loktor� z nich pova�uje charakter za d�le�it�. V niektor�ch pr�padoch s� ľudia pob�ren�, keď vidia, �e nov�čikovia z�skali �peci�lne schopnosti, pričom oni �iadne nez�skali ani po desaťročiach praktizovania. A tak sa k tomu bud� stavať odmietavo. M��e ich to dokonca nahnevať a bud� tvrdiť, �e je to pr�ca diabla alebo �e sa dotyčn� človek pomiatol. S� aj ľudia, ktor� sa k predn�kam niekoho in�ho stavaj� pohŕdavo, a sami seba utvrdzuj� v tom, �e ten človek nie je nič�m v�nimočn� a nestoj� za to ho poč�vať. Je pravda, �e dotyčn� nemus� rozpr�vať p�tav�m sp�sobom, ale hovor� v�lučne o tom, čo zahŕňa jeho vlastn� prax. Na druhej strane, t�, čo ho kritizuj�, m��u byť ľudia, ktor� �tuduj� v�etko mo�n� a vedia to dolo�iť dlh�m zoznamom certifik�tov. Z�častňuj� sa v�etk�ch predn�ok, ktor� sa konaj� a vedia toho veľa � mo�no e�te viac ako t� osoba na p�diu. Ale na čo im to je? V�etky ich poznatky o energetick�ch praxiach s� obmedzen� len na t� �plne z�kladn�, fyzick� �roveň. Ak prijm� viacero učen�, ich energia sa t�m pomie�a a situ�cia sa pre nich len zhor��. T�m sa pre nich zni�uje �anca dosiahnuť duchovn� pokrok. Nepochopili, �e ak chce človek pred�sť probl�mom, mus� sa zaviazať jednej praxi. A dokonca aj medzi ľuďmi, ktor� sa �primne venuj� duchovnej praxi, m��ete neraz vidieť, ak� s� k sebe ne�ctiv�. Ak ste st�le s�ťa�iv�, ľahko sa do v�s vkradne z�visť.

V rom�ne Vymenovanie Bohov je epiz�da, ktor� to ilustruje. V jednej sc�ne si ist� postava, zn�ma ako Ctihodn� bo�stvo počiatku, vyber� niekoho spomedzi svojich učen�kov, kto dostane t� česť vymenovať nov� bo�stv� a vyberie si jedn�ho z nich, menom Ťiang C�-ja. Toto rozhodnutie v�ak znepokojilo in�ho učen�ka, �en Kung-paa. �en tomu nemohol uveriť, keď�e Ťianga pova�oval za star�ho a neschopn�ho, pričom on s�m bol tak� mocn�, �e si dok�zal odsekn�ť hlavu a nasadiť si ju sp�ť. Bol natoľko pohlten� z�visťou, �e Ťiangovi neust�le sp�soboval probl�my.

Z�zračn� schopnosti boli s�časťou ran�ho budhizmu u� za čias Budhu. Napriek tomu o nich dnes v budhizme takmer nikto otvorene nehovor� z obavy, �e by vyzeral ako bl�zon. Ľudia tieto schopnosti popieraj�. D�vodom je, �e dne�n� mn�si nemaj� o t�chto schopnostiach dostatočn� vedomosti. Spomedzi desiatich hlavn�ch Budhov�ch učen�kov bol povestn� jeden mn�ch, menom Maudgalj�jana, ktor� mal v�č�ie schopnosti ako v�etci ostatn�. A spomedzi jeho učen�čok sa to ist� tvrdilo o �ene menom Uppalavanna. Podobn� postavy sa objavili aj po tom, ako sa budhizmus roz��ril do Č�ny, kde p�sobili cel� gener�cie takzvan�ch �v�znamn�ch mn�chov�. Samotn� B�dhidharma �dajne z�zračne prepl�val rieku Jang-c� len na jednom steble trstiny. Av�ak v priebehu hist�rie bola predstava o existencii t�chto schopnost� postupne zavrhnut�. Hlavn�m d�vodom je to, �e osoby na vysok�ch cirkevn�ch poz�ci�ch, ako s� predstaven�, op�ti atď., nemusia byť nevyhnutne ľudia s vynikaj�cou vrodenou z�kladňou. Ich tituly hovoria len o ich pracovnej poz�cii v tejto spoločnosti. St�le s� v procese duchovnej kultiv�cie, rovnako ako v�etci ostatn�, iba�e pre nich je praktizovanie povolan�m. Vy, naopak, praktizujete v prostred� be�nej spoločnosti a vo svojom voľnom čase. Av�ak to, či praktizovanie prinesie človeku ovocie, z�vis� od toho, koľko srdca do toho vlo��; toto plat� pre ka�d�ho a ned� sa to nijako ob�sť. Zač�naj�ci mn�ch, ktor� sa v kl�tore star� o udr�iavanie ohňa alebo var� jedlo, nie je nijak�m sp�sobom menejcenn� a jeho ťa�kosti zvy�uj� pravdepodobnosť toho, �e dosiahne duchovn� osvietenie. Na druhej strane, pre star��ch mn�chov bude omnoho ťa��ie dosiahnuť osvietenie, keď�e si u��vaj� pohodlie a ľahk� �ivot a vykon�vaj� menej vec�, ktor� by mohli premeniť ich karmu. Zač�naj�ci mn�ch vedie tvrd� a �navn� �ivot, čo mu umo�n� r�chlej�ie splatiť karmu a osvietiť sa. Jedn�ho dňa m��e tento mn�ch n�hle dospieť k prebudeniu a spolu s t�m sa objavia veľk� schopnosti, dokonca aj keď nedosiahol �pln� osvietenie. Jeho bratia v kl�tore ho bud� �iadať o rady a bud� sa k nemu spr�vať s veľk�m re�pektom. Op�t to v�ak nedok�e zniesť a bude sa ob�vať, �e by niekto tak�to mohol podr�vať jeho autoritu. Tak�e na osvietenie tohto mn�cha sa bude pozerať skepticky a odp�e to ako sebaklam, a dokonca sa ho m��e pok�siť vyl�čiť z kl�tora. A mo�no to nakoniec aj sprav�. Časom to dospelo k tomu, �e v č�nskom budhizme o nadprirodzen�ch schopnostiach u� prakticky nikto otvorene nehovor�. Len si spomeňte, čo sa prihodilo pozoruhodn�mu mn�chovi Ťi-kungovi. Vďaka svojim schopnostiam z�zračne preniesol brvn� z hory E-mej do studne v kl�tore Ling-jin a potom ich z nej jedno po druhom vyh�dzal. Ale aj tak ho napokon [zo z�visti voči nemu] z kl�tora vyhnali.

Z�visť predstavuje z�va�n� probl�m, keď�e m� priamy vplyv na to, či človek m��e dosiahnuť duchovn� dokonalosť. Ak sa nedok�ete zbaviť z�visti, zmar� to v�etku va�u pr�cu, ktor� ste vykonali na svojom charaktere. Existuje toti� pravidlo: ten, kto sa počas praktizovania nezbav� z�visti, nem��e dosiahnuť skutočn� bo�sk� postavenie. A to plat� bez v�nimky. Kedysi ste mohli počuť o tom, �e Budha Amit�bha umo�ňuje ľuďom, aby sa znovuzrodili do jeho raja s karmou. V pr�pade z�visti to v�ak nebude mo�n�. T�, ktor� zaost�vaj� v nejakom men�om, či u� takom alebo onakom ohľade, m��u byť schopn� pokračovať vo svojom duchovnom praktizovan� po tom, ako sa tam znovuzrodia s karmou, ale pre t�ch, ktor� prechov�vaj� z�visť, to neplat�. Teraz, keď som v�m to ako praktizuj�cim vysvetlil, naozaj by ste mali skoncovať s touto nerozumnou vecou. Ak chcete dosiahnuť skutočn� duchovn� pokrok, mus�te sa zbaviť z�visti. Pr�ve preto som to tak zd�raznil.

Liečenie

Otvoren�m tejto t�my nechcem naznačiť, �e v�s nauč�m, ako liečiť ľud�. �iaden opravdiv� učen�k Falun Dafa by ľud� neliečil. Ak by ste to spravili, v�etko, čo bolo dan� v�mu telu prostredn�ctvom Falun Dafa, vezm� moje duchovn� tel� okam�ite sp�ť. D�vod, prečo to berieme tak v�ne, je ten, �e to poru�uje princ�py Dafa a po�kodzuje to aj va�e telo. Len čo niektor� ľudia vykonaj� zop�r liečen�, bud� mať jednoducho t��bu robiť to znova a vyu�ij� pr�le�itosť, aby sa mohli predv�dzať. V tomto pr�pade ide jednoznačne o prip�tanosť, ktor� bude človeku v�ne br�niť v jeho duchovnom rozvoji.

Mnoh� falo�n� majstri vyu�ili to, �e po naučen� sa energetick�ch prax� maj� ľudia sklon k t��be liečiť in�ch, a tak ich učia, ako na to. Vyhlasuj� nezmyseln� tvrdenia, ako napr�klad, �e vysielan�m va�ej energie m��ete niekoho vyliečiť. Av�ak nie je ani logick� myslieť si, �e by jeden človek mohol vyliečiť druh�ho len vyslan�m energie, keď�e aj t� druh� strana m� vo svojom tele energiu. A ktovie, jeho energia by mohla napokon liečiť v�s. Obyčajn� energia jedn�ho človeka nem��e mať vplyv na energiu toho druh�ho. Na pokročilej��ch �rovniach praktizovania si v�ak človek vyvinie vy��iu energiu a to, čo bude v tom bode vysielať, je vysokoenergetick� l�tka. T�to l�tka dok�e liečiť, ako aj potlačiť chorobu, a m��e ju regulovať. Nem��e ju v�ak vykoreniť od z�kladu. Na to, aby do�lo ku skutočn�mu a d�kladn�mu vyliečeniu choroby, s� potrebn� určit� schopnosti. Na vyliečenie ka�dej choroby existuje �pecifick� schopnosť. M��em v�m povedať, �e je viac ako tis�c tak�chto schopnost� � je ich toľko, ako samotn�ch chor�b. Bez t�chto schopnost� sa liečenie jednoducho ned� uskutočniť, nech by z toho niektor� ľudia robili ak�koľvek divadlo.

V posledn�ch rokoch niektor� ľudia vniesli veľk� zm�tok do duchovn�ch kruhov v s�vislosti s ot�zkou liečenia. Keď v�ak v minulosti skutočn� priekopn�cki učitelia energetick�ch prax�, ako je čchi-kung a tchaj-ťi, propagovali zlep�ovanie zdravia a telesnej kond�cie, nikto z nich neučil, ako liečiť druh�ch. Buď v�s liečili oni sami, alebo v�s naučili praktizovať, aby ste si pomocou cvičenia mohli zlep�iť svoje zdravie. Nesk�r pri�li falo�n� majstri a naozaj v tom narobili zm�tok. Ktokoľvek chce liečiť, určite si na seba privedie posadnutie duchom. Tak�e hoci existovali prav� majstri, ktor� liečili ľud�, robili to len v s�lade s v�č��mi kozmick�mi usporiadaniami. Nepou��vali v�ak be�n� ľudsk� prostriedky, tak�e v tom nemohli pokračovať neobmedzene. Bol to d�sledok prebiehaj�cich kozmick�ch zmien a �kaz danej doby. Tak�e keď ľudia nesk�r začali vyučovať liečenie, nebolo to spr�vne. �iaden be�n� človek nem��e nadobudn�ť schopnosť liečiť po absolvovan� semin�ra, ktor� trv� len niekoľko dn�. M��em v�m povedať, �e ktokoľvek tvrd�, �e m��e liečiť r�zne druhy chor�b, je pod vplyvom posadnutia duchom, no neuvedomuje si, �e sa mu na chrb�t niečo prip�talo. Ale skutočne tam niečo m�. Preto sa mylne domnieva, �e m� schopnosti a �e je to dobr� vec, keď dok�e liečiť.

Prav� učiteľ mus� prejsť mnoh�mi rokmi nam�havej duchovnej discipl�ny, k�m dok�e uskutočniť niečo tak�, ako je liečenie. Niektor� ľudia sa v�ak p��ťaj� do liečenia bez toho, aby sa v�bec pozastavili nad t�m, či maj� schopnosti potrebn� na odstr�nenie karmy ľud�, alebo ako sa v�bec d� liečiť bez absolvovania spoľahlivej v�učby, ktor� je k tomu zvyčajne potrebn�. Napriek tomu si myslia, �e dok�u liečiť u� po niekoľkodňovom kurze, a to len pomocou svojich ľudsk�ch r�k. Falo�n� majstri vyu��vaj� tak�to druh prip�tanost� a nespr�vneho uva�ovania. Nie je t�to t��ba po liečen� prip�tanosťou? A tak s radosťou pon�kaj� liečebn� semin�re s p�sobiv�mi proced�rami, ktor�m d�vaj� d�myseln� n�zvy, ako napr�klad �energetick� ihla�, �o�arovacia met�da�, �vyp��ťanie�, �dopĺňanie�, �stl�čanie akupres�rnych bodov� či �met�da jedin�ho chmatu�. V ka�dom pr�pade, ich mot�vom je zarobiť na v�s peniaze.

Povedzme si napr�klad o takzvanej �met�de jedin�ho chmatu�. Z n�ho pozorovania sme zistili, �e hlb�ou pr�činou toho, prečo ľudia ochorej� alebo za��vaj� ne�ťastie, je karma � pole čiernej l�tky. Vo svojej podstate je negat�vna, resp. jin, a je to niečo nedobr�. Zl� bytosti maj� takisto jinov� povahu, s� tmav� a m��u vst�piť do tela človeka, ak na to maj� vhodn� podmienky. Pr�ve ony s� hlavnou pr�činou chor�b, ktor�mi ľudia trpia � s� hlavn�m zdrojom choroby. Existuj� v�ak aj ďal�ie dva sp�soby, ak�mi m��e choroba vznikn�ť. Pri prvom z nich ide o mimoriadne mal�, negat�vne bytosti, ktor� maj� vysok� hustotu a pripom�naj� zhluky karmy. V druhom pr�pade, ktor� je menej be�n�, ale takisto existuje, sa karma priv�dza akoby potrub�m od predkov človeka.

Pozrime sa na niektor� z najčastej��ch probl�mov, ak�mi s� napr�klad n�dory, z�paly či kostn� v�rastky. V inej dimenzii, hlb�ej ako je t�to, sa na mieste choroby nach�dza negat�vna bytosť. Ned� sa v�ak vn�mať be�n�mi mimozmyslov�mi schopnosťami a v�č�ina učiteľov ju nedok�e vidieť; t� m��u vidieť iba tmav� energiu v tele človeka. A hoci maj� pravdu, �e choroba s�dli v�ade tam, kde vidia tmav� energiu, t�to energia nie je hlavnou pr�činou ochorenia. Je ňou negat�vna bytosť v inej, hlb�ej dimenzii; tmav� energia je len pole, ktor� t� bytosť vy�aruje. Ľudia niekedy tvrdia, �e dok�u vypudiť a odstr�niť zl� energiu; no aj keby sa im to podarilo, to tmav� pole sa n�sledne r�chlo obnov�. V niektor�ch pr�padoch je t� bytosť dosť siln� a len čo niekto odstr�ni jej pole, pritiahne si ho sp�ť. M� schopnosť pritiahnuť si energiu nasp�ť. Liečenie, ktor� je len povrchn�, teda nefunguje.

Ako sa d� vidieť mimozmyslov�mi schopnosťami, choroba s�dli v�ade tam, kde je pr�tomn� tmav� energia. Z pohľadu č�nskej medic�ny s� energetick� kan�ly, resp. �meridi�ny� tela v tomto mieste zablokovan�, a tak nimi energia ani krv nedok�u pr�diť; t. j. kan�ly s� upchat�. Z pohľadu z�padnej medic�ny sa na tom mieste vyskytuje vred, n�dor, kostn� v�rastok, z�pal atď., čo s� formy, ktor� to nadob�da v tejto dimenzii. Ak by niekto dok�zal zne�kodniť t� negat�vnu bytosť, ktor� je za dan�m ochoren�m, telo v tejto dimenzii sa zbav� probl�mu. Bez ohľadu na to, o ak� probl�m sa mohlo jednať � či u� to bola vyskočen� platnička alebo kostn� v�rastok � choroba okam�ite zmizne, len čo sa t� bytosť odstr�ni a jej pole vyčist�. Vy�etrenie r�ntgenom potvrd�, �e je to vyliečen�. Hlavnou pr�činou je t� bytosť a to, čo tam vytv�ra.

Niektor� učitelia tvrdia, �e budete schopn� liečiť u� po absolvovan� p�rdňov�ho kurzu a učia v�s veci, ako je �met�da jedin�ho chmatu�. Neznie mi to v�ak veľmi presvedčivo. Človek je v porovnan� s tou hrozivou negat�vnou bytosťou veľmi slab�. Tak�to bytosť m��e ovl�dať v� mozog, ľahko sa s vami zahr�vať alebo v�s m��e dokonca bez probl�mov pripraviť o �ivot. Je nere�lne myslieť si, �e by ste mohli nejak� z t�ch bytost� len tak chytiť. Va�e ľudsk� ruky sa jej nem��u ani len dotkn�ť. M��ete sa zah�ňať rukami a sna�iť sa ju chytiť, no ona v�s bude ignorovať alebo sa v�m bude dokonca vysmievať. To va�e n�hodn� chytanie jej pripad� komick�. A keby ste na ňu aj skutočne siahli, mohli by ste si okam�ite poraniť ruky, a to dosť v�ne. Stretol som ľud�, ktor� mali ochrnut� ruky, hoci lek�ri nevedeli zistiť �iaden probl�m. No ich ruky len tak viseli, �plne bez �ivota. Stretol som tak�chto ľud�. I�lo o to, �e ich tel� v inej dimenzii boli poranen�, čo malo za n�sledok skutočn� ochrnutie v tejto dimenzii. Ako asi tu��te, poranenie tiel v in�ch dimenzi�ch m��e skutočne viesť k ochrnutiu. Ľudia, ktor� podst�pili steriliz�ciu alebo im niečo chirurgicky odstr�nili z tela, sa ma p�tali, či sa aj napriek tomu m��u venovať tejto praxi. Zaka�d�m ich uist�m, �e na tom nez�le��, keď�e ich tel� v in�ch dimenzi�ch nepodst�pili tento z�krok a praktizovanie sa t�ka pr�ve t�chto tiel. Aby som sa teda vr�til k tomu, o čom som hovoril, tej negat�vnej bytosti to bude �plne jedno, ak ju nedok�ete chytiť; no ak sa v�m to podar�, m��e v�m poraniť ruky.

S praktizuj�cimi sme sa dvakr�t z�častnili V�stavy orient�lneho zdravia v Pekingu, aby sme podporili tieto celon�rodn� aktivity t�kaj�ce sa energetick�ch prax�. Na�a skupina v oboch pr�padoch skutočne vynikala. Na prvej v�stave, ktorej sme sa z�častnili, bol n� Falun Dafa ocenen� ako �Hviezdna čchi-kungov� �kola�. Na druhej v�stave k n�m pri�lo viac ľud�, ne� sme dok�zali zvl�dnuť. N� st�nok bol na rozdiel od ostatn�ch preplnen�. Vytvorili sa pri ňom tri rady. V prvom z nich sa �častn�ci hneď na začiatku zap�sali na rann� liečenie. V druhom rade čakali na registr�ciu na poobedňaj�ie term�ny. A v poslednom rade čakali na m�j autogram. Mo�no sa čudujete, prečo sme poskytovali liečenie, keď�e to be�ne nerobievame. Z�častnili sme sa v�stavy a robili sme to preto, aby sme podporili veľk�, celon�rodn� udalosť t�kaj�cu sa energetick�ch prax� a aby sme svojou �časťou prispeli k tejto veci.

Pridelil som časť m�jho kungu ka�d�mu �iakovi, ktor� so mnou pri�iel na t�to v�stavu; ka�d� z nich dostal energetick� zhluk zlo�en� z viac ako sto schopnost�. Hoci som ich ruky zapečatil, niektor� ich mali aj tak dohryzen�, mali na nich pľuzgiere a krv�cali, čo sa st�valo dosť často. Tak� z�riv� boli tie bytosti. Naozaj ich teda chcete chytať svojimi ľudsk�mi rukami? Aj keby ste sa o to pok�sili, nedok�zali by ste ich chytiť bez potrebn�ch schopnost�. Keď�e s� v inej dimenzii, bud� vedieť, čo si mysl�te a uteč� e�te sk�r, ne� urob�te prv� pohyb, a hneď ako skonč�te s liečen�m danej osoby, vr�tia sa sp�ť. A tak sa vr�ti aj choroba. Aby ste t�to vec vyrie�ili, potrebujete �peci�lnu schopnosť, vďaka ktorej dok�ete t� bytosť znehybniť na mieste, hneď ako natiahnete svoju ruku. N�sledne budete potrebovať ďal�iu nesmierne siln� schopnosť, naz�van� �veľk� met�da vyňatia du�e�, pomocou ktorej vytiahnete du�u tej bytosti z tela a znehybn�te ju. T�to schopnosť je určen� len pre �pecifick� �čely, a pr�ve t� sme pou�ili na tejto v�stave. Pravdepodobne pozn�te pr�beh o tom, ako sa Opič� kr�ľ, ktor� bol skutočne veľk�, zmen�il v tom okamihu, ako naňho Budha namieril svoju misku. T�to schopnosť to dok�e spraviť. Ak�koľvek bytosť, či u� veľk� alebo mal�, sa zmen�� v momente, ako ju chyt�te do ruky.

Ďal�ou vecou je, �e neprich�dza do �vahy, aby ste zaborili ruku do fyzick�ho tela chor�ho človeka a niečo z neho vybrali. Keby ľudia niečo tak� videli, bolo by to pre nich pr�li� �okuj�ce, a preto je to zak�zan�, hoci je to mo�n�. Pri pou�it� met�dy jedin�ho chmatu sa k chor�mu človeku načiahne ruka v inej dimenzii. Predpokladajme, �e postihnut� osoba m� chorobu srdca. Ak sa človek načiahne smerom k srdcu, aby chytil t� problematick� bytosť, v skutočnosti tam vst�pi ruka v inej dimenzii. Mimoriadnou r�chlosťou t� negat�vnu bytosť okam�ite uchop�. Keď ju ruka vo vonkaj�ej dimenzii schmatne, tieto dve ruky [v odli�n�ch dimenzi�ch] sa spoja a bytosť bude chyten�. Tie bytosti s� v�ak divok�, a hneď ako ich chyt�te, začn� sa oh�ňať a zar�vať do ruky, pričom bud� hr�zť a jačať. Nech by boli akokoľvek mal�, k�m s� chyten� v ruke, po vypusten� sa vr�tia do p�vodnej veľkosti. Nie je to niečo, do čoho sa m��e pustiť len tak hocikto; nič z toho sa ned� urobiť bez potrebn�ch schopnost�. Uskutočniť tento druh liečenia nie je ani zďaleka tak� jednoduch�, ako by si to ľudia predstavovali.

Samozrejme, t�to forma liečenia m��e byť dovolen� v bud�cnosti, tak ako tomu bolo aj v minulosti. Bud� tam v�ak obmedzenia. Liečenie bude m�cť vykonať iba človek, ktor� je na duchovnej ceste a jeho konanie bude musieť vych�dzať zo s�citu. Av�ak bude mo�n� ho pou�iť iba pre zop�r dobr�ch ľud�. No nech by to liečenie robil ktokoľvek, nebude schopn� �plne rozpustiť v�etku karmu, ktor� to zahŕňa, keď�e jeho duchovn� schopnosti na to nebud� postačovať. Ťa�kosti danej osoby tam teda naďalej zostan�; odstr�ni sa t�m len jeho fyzick� choroba. V� be�n� liečiteľ, ktor� je na ni��ej energetickej �rovni, nie je niek�m, kto by dosiahol bo�sk� stav a m��e spraviť len to, �e choroby oddiali alebo ich premen� na in� formy ťa�kost�. Nemus� si to dokonca ani uvedomovať, keď�e veľmi pravdepodobne to bude vykonan� jeho podvedom�m. Mnoh� uzn�van� duchovn� osobnosti alebo učitelia nemaj� vy��iu energiu, keď�e bola prenesen� na tel� ich pomocn�ch du��. Jedin� d�vod, prečo m��u počas svojho �ivota liečiť, je ten, �e po cel� roky, či dokonca desaťročia, sami neurobili v�raznej�� duchovn� pokrok. Maj� dovolen� liečiť, preto�e vo svojom praktizovan� zost�vaj� st�le na tej istej obmedzenej �rovni. Av�ak t�, ktor� praktizuj� Falun Dafa, maj� pr�sne zak�zan� liečiť druh�ch. Ak chcete, m��ete t�to knihu č�tať chor�mu človeku, a ak ju dok�e prijať, m��e ho to uzdraviť. V�sledky sa v�ak bud� l�iť podľa mno�stva karmy, ktor� dan� človek m�.

Modern� medic�na a liečenie energiou

Poďme si porovnať nasleduj�ce dva sp�soby liečenia: liečenie modernou medic�nou a liečenie energiou. V�č�ina lek�rov z�padnej medic�ny nepova�uje liečenie energiou za �činn�. Od�vodňuj� to t�m, �e ak je to naozaj tak, ako to ľudia tvrdia, potom by sme tu mali mať namiesto nemocn�c centr� na liečenie energiou � ľudia by tam z�zračne liečili len hol�mi rukami bez pou�itia injekci�, liekov či hospitaliz�ci�. Tento argument je v�ak zalo�en� na nepochopen� energetick�ho liečenia a nem��e obst�ť. Faktom je, �e liečenie energiou sa nebude podobať be�n�m sp�sobom liečby, keď�e to nie je be�n� prostriedok. Ide o vy�� sp�sob liečenia. A ako sa d� predpokladať, vy��m veciam nie je dovolen� zasahovať do svetskej spoločnosti �iadnym v�razn�m sp�sobom. Je to podobn� ako s ot�zkou, prečo nebesk� bytosti neodstr�nia choroby ľudstva, hoci by im na to stačilo len m�vnutie rukou a bolo by to plne uskutočniteľn�. Vzhľadom na to, koľko vy��ch bytost� existuje, by ste si mohli myslieť, �e aspoň jedna z nich by to mohla spraviť, jednoducho z milosrdenstva. Oni to v�ak nespravia. A to z d�vodu, �e ľudsk� podmienky s� presne tak�, ak� maj� byť, a narodenie, starnutie, choroba a smrť s� jednoducho �ivotn�mi faktami. V�etky z nich maj� za sebou karmick� pr�činy; dlhy, ktor� si ľudia vytvorili, musia byť splaten�.

Ak by ste niekoho vyliečili, rovnalo by sa to poru�eniu tohto princ�pu. Dovolili by ste mu, aby sa vyhol splateniu svojich zl�ch skutkov, čo by bol probl�m. Praktizuj�cim duchovnej praxe m��e byť dovolen� vykon�vať be�n� liečenie, ak ich k tomu vedie s�cit, a pokiaľ ich schopnosti nedok�u dan� probl�m �plne vyrie�iť. Mus� to v�ak vych�dzať zo s�citu. A dokonca aj t�, ktor� maj� schopnosť skutočne rozrie�iť probl�my ľud�, nebud� mať dovolen� robiť to vo veľkom meradle. V�ne by to naru�ilo ľudsk� podmienky, čo je nepr�pustn�. Tak�e teraz vid�me, prečo liečenie energiou nikdy nem��e nahradiť be�n� met�dy pou��van� v nemocniciach; ide toti� o vy�� sp�sob liečenia.

Niektor� ľudia v Č�ne maj� mo�no predstavu, �e by sa mohla zriadiť niečo ako nemocnica, ktor� bude zameran� na energetick� liečenie a bude zamestn�vať sk�sen�ch liečiteľov. No aj keby to bolo logisticky mo�n�, nikdy by to nefungovalo. A to z d�vodu, �e vy��ie bytosti v�dy dohliadnu na to, aby sa ľudsk� podmienky nenaru�ili. Tak�e aj keby sa zriadila nemocnica na liečenie energiou, alebo dokonca liečebn� kliniky, centr� a k�peľn� stredisk�, �činnosť liečby t�chto liečiteľov by v�razne klesla. D�vodom je, �e by p�sobili vo svetskej spoločnosti, tak�e ich �činnosť by nemohla byť vy��ia ako je �činnosť be�n�ho liečenia; mus� to zostať v s�lade s ľudsk�mi podmienkami. Ich �činnosť by musela byť na rovnakej �rovni ako pri liečbe pou��vanej v nemocniciach. To je d�vod, prečo medic�nske vyu�itie energetick�ho liečenia zvyčajne neprin�a dobr� v�sledky a vy�aduje si viacero liečebn�ch cyklov.

Hoci zriadenie nemocn�c poskytuj�cich liečenie energiou nie je mo�n� realizovať, ned� sa poprieť, �e energetick� praxe m��u viesť k uzdraveniu. Energetick� praxe ako čchi-kung sa v Č�ne u� roky te�ia veľkej popularite a mnoh�m ľuďom sa vďaka nim naozaj podarilo z�skať zdravie. Choroby ľud� sa skutočne vytratili, aj keď boli liečiteľom či nejak�mi in�mi prostriedkami len oddialen�. Ned� sa poprieť, �e liečenie energiou m��e fungovať. Ľudia, ktor� vyhľad�vaj� liečiteľov, maj� v�č�inou komplikovan� a ťa�k� zdravotn� stav, ktor� konvenčn� medic�na nedok�e vyliečiť. Vyhľadaj� teda uzn�van�ho liečiteľa, aby sk�sili svoje �ťastie a na ich veľk� prekvapenie sa ich zdravotn� probl�m vyrie�i. Obvykle by ľudia nevyhľad�vali energetick�ho liečiteľa, ak by sa to dalo zvl�dnuť be�n�mi prostriedkami. Liečitelia boli kedysi vn�man� najm� ako z�lo�n� rie�enie. St�le v�ak plat�, �e liečenie energiou m��e byť skutočne �činn�. Rozdiel je v tom, �e sa ned� pou�iť rovnak�m sp�sobom ako konvenčn� pr�stupy. Nie je dovolen�, aby to ovplyvnilo spoločnosť v �ir�om meradle. M��e sa vyu��vať len v malom rozsahu a bez v�č�ieho vplyvu, s t�m, �e ľudia to bud� vykon�vať v tichosti. Tak�e hoci to funguje, m��ete si byť ist�, �e nejde o liečenie na hlb�ej �rovni. Najlep�� sp�sob, ako si vyliečiť chorobu, je n�jsť si čas na to, aby ste sa vy sami venovali energetickej praxi.

Niektor� energetick� liečitelia tvrdia, �e konvenčn� medic�na toho veľa nezm��e a �e m� len obmedzen� �činnosť. Nastoľuj� t�m pomerne zlo�it� ot�zku. Povedal by som, �e existuje viacero d�vodov, prečo by to tak mohlo byť. Ako to vid�m ja, hlavn�m d�vodom je mor�lny �padok ľudstva. Pr�ve to viedlo k vzniku v�emo�n�ch druhov nezvyčajn�ch chor�b, ktor� medic�nske prostriedky nedok�u vyliečiť a proti ktor�m s� lieky ne�činn�; navy�e sa roz��rili aj falo�n� lieky � čo veciam v�bec nepom�ha. Tieto probl�my odr�aj� desiv� stav dne�nej spoločnosti, ktor� si ľudia zapr�činili sami. Ka�d� m� na tom svoj podiel, tak�e nikoho by ste za to nemali obviňovať. A preto sa ka�d�, kto nast�pi cestu duchovnej praxe, stretne s ťa�kosťami.

V niektor�ch pr�padoch lek�ri nedok�u identifikovať chorobu človeka, hoci je naozaj chor�. V in�ch pr�padoch mo�no pr�du na to, kde je probl�m, no nevedia to pomenovať, keď�e ochorenie je �plne nov�. Medic�na tak�to pr�pady zaraďuje do kateg�rie �modern�ch chor�b�. Samozrejme, to neznamen�, �e konvenčn� medic�na nedok�e choroby vyliečiť. Je toho schopn�. Inak by jej ľudia prestali d�verovať a vyh�bali by sa jej. M��e teda ľud� vyliečiť. Ide len o to, �e jej met�dy liečenia s� na ľudskej �rovni, zatiaľ čo choroby t�to �roveň presahuj� � pričom niektor� z nich s� vyslovene v�ne. Pr�ve preto lek�ri zd�razňuj� včasn� odhalenie ochorenia; ak sa choroba pr�li� rozvinie, nebude sa dať liečiť. A lieky m��u byť vo vysok�ch d�vkach toxick�. �roveň dne�nej medic�nskej liečby je rovnak� ako �roveň modernej technol�gie, pričom obe p�sobia len v ľudskej rovine. Ich �činnosť je teda obmedzen�. Mali by sme objasniť, �e be�n� sp�soby energetick�ho liečenia, ako aj medic�nskej liečby, sl��ia len na oddialenie z�kladn�ho probl�mu, ktor� je zdrojom utrpenia človeka. Odlo�� sa to na neskor�ie obdobie jeho �ivota alebo e�te ďalej, pričom karmy sa to nijak�m sp�sobom nedotkne.

Vr�ťme sa k t�me č�nskej medic�ny. Č�nska medic�na je podobn� energetick�mu liečeniu. V starobylej Č�ne mali mnoh� lek�ri mimozmyslov� schopnosti, či u� to bol Sun S�-miao, Chua Tchuo, Li ��-čen alebo Pien Čch�e. V lek�rskych kronik�ch s� zaznamenan� d�kazy o schopnostiach t�chto vynikaj�cich lek�rskych vedcov. Dnes sa v�ak tieto schopnosti, ktor� predstavuj� to najlep�ie z ich praxe, často stret�vaj� s cynizmom. Ukazuje sa, �e v č�nskej medic�ne sa z minulosti zachovali len bylinn� recept�ry a medic�nske postupy. Av�ak v starobylej Č�ne bola medic�na dosť pokročil� � dokonca pokročilej�ia ako s�časn� lek�rska veda. Niektor� ľudia m��u vyzdvihovať, ak� pokročil� je dne�n� medic�na so svojou poč�tačovou tomografiou, vďaka ktorej je mo�n� vidieť dovn�tra tela, s ultrazvukom, sn�mkovan�m či r�ntgenom. A s�časn� zariadenia s� naozaj na �pičkovej �rovni. Z m�jho pohľadu sa v�ak st�le nevyrovnaj� lek�rskej vede starobylej Č�ny.

Vezmime si pr�klad lek�ra Chua Tchua, ktor� dok�zal vidieť n�dor na mozgu ministra Cchao Cchaa, a chcel otvoriť jeho lebku, aby ho odstr�nil. Cchao to mylne pokladal za sprisahanie s cieľom zabiť ho, a tak Chua uvrhol do v�zenia, kde napokon zomrel. Nesk�r sa u Cchaa prejavili pr�znaky n�doru, a tak i�iel Chua vyhľadať, no bolo u� neskoro; Chua bol mŕtvy. T�to choroba nakoniec vzala Cchaovi �ivot. Tak�e to, čo Chua Tchuo videl, bolo skutočn�. Mal mimozmyslov� schopnosť, ktor� si ľudia dok�u vyvin�ť a ktor� mali k dispoz�cii aj veľk� lek�ri v minulosti. Vďaka tejto schopnosti videnia mohli z jednej strany pozorovať v�etky �tyri strany ľudsk�ho tela, tak�e pri pohľade spredu videli zadn�, ľav� aj prav� stranu. Dok�zali vidieť dokonca telo vrstvu po vrstve, prierez jednotliv�ch vrstiev a mohli nahliadnuť za t�to dimenziu, aby videli z�kladn� pr�činu choroby. Modern� medic�na sa tomu ani zďaleka nevyrovn�; mo�no tak o ďal��ch tis�c rokov. Poč�tačov� tomografia, ultrazvuk a r�ntgen dok�u zobraziť vn�traj�ok tela, ale pr�slu�n� zariadenia s� objemn� a veľmi nemotorn�. Okrem toho, bez elektriny jednoducho nefunguj�. Naproti tomu, vn�torn� oko m�te v�ade so sebou a nie je odk�zan� na elektrinu. Ned� sa to nijako porovn�vať.

Niektor� ľudia vyzdvihuj� �činky modern�ch liekov, ale v skutočnosti nemusia byť a� tak� dobr�. Bylinn� medic�na starovekej Č�ny bola veľmi �činn�. Hoci sa v priebehu st�roč� mnoh� recepty stratili, veľk� mno�stvo z nich sa zachovalo a st�le sa pou��vaj�. Pam�t�m sa, �e keď som usporad�val semin�r v severov�chodnom meste Čchi-čchi-char, videl som tam pouličn�ho predavača, ktor� pon�kal vyťahovanie pokazen�ch zubov. U� na prv� pohľad som videl, �e je z juhu, keď�e nebol oblečen� ako severov�chodniar. Vytrhol zub ka�d�mu, kto za n�m pri�iel, a nikoho neodmietol. Mal pri sebe cel� k�pku vytrhnut�ch zubov. Jeho cieľom nebolo ťahať zuby, ale pred�vať svoju bylinn� tinkt�ru, z ktorej vych�dzali hust� �lt� v�pary. Keď chcel vytrhn�ť zub, otvoril fľa�tičku, prilo�il ju k l�cu na mieste, kde mal človek pokazen� zub a nechal sa ho niekoľkokr�t nad�chnuť �lt�ch v�parov z tinkt�ry. Veľa z nej pritom neubudlo. Potom fľa�tičku zavrel a odlo�il nabok. N�sledne vybral z vrecka z�palku, a zatiaľ čo vychvaľoval svoj liek, zatlačil na zub z�palkou a vytiahol ho. Nesp�sobilo to �iadnu bolesť a bolo tam len zop�r krvav�ch �kvŕn, no �iadne krv�canie. Len si to predstavte: vyťahoval zuby s nieč�m tak krehk�m, ako je z�palka.

Povedal by som, �e presn� pr�stroje z�padnej medic�ny sa nedok�u vyrovnať niektor�m ľudov�m liečebn�m postupom, ktor� sa odovzd�vali v Č�ne. Len si porovnajme v�sledky oboch pr�stupov. Na jednej strane m�me mu�a, ktor� dok�zal vytiahnuť zub len pou�it�m z�palky. Naproti tomu, v z�padnej medic�ne potrebujete najsk�r podať anestetick� injekcie, ktor� zvyčajne pr�erne bolia. N�sledne mus�te čakať, k�m anestetik� zaber�, a potom pr�du na rad klie�te. Zub�r mus� silno ťahať, a ak sa ťahanie nepodar�, koreň zuba ostane zaseknut� v ďasn�ch. Na jeho vysekanie bude musieť zobrať kladivo a dl�to, čo postač� na to, aby v�m to nahnalo strach. Potom vytiahne prec�zny n�stroj na vŕtanie a zabol� to tak, �e to va��m telom a� trhne. Začne to veľmi krv�cať a budete musieť vypľ�vať veľk� mno�stvo krvi. Ktor� pr�stup je teda podľa v�s lep��? Ktor� je pokročilej��? Veci by sa nemali posudzovať podľa ich vzhľadu � ako napr�klad pou�it� n�stroje v uveden�ch dvoch pr�padoch. To, na čo by sa malo pozerať, s� dosiahnut� v�sledky. Medic�na starobylej Č�ny bola veľmi pokročil� a z�padn� medic�na ju pravdepodobne tak skoro nedobehne.

Veda starobylej Č�ny bola odli�n� od na�ej modernej vedy, ktor� poch�dza zo Z�padu. I�la in�m smerom a priniesla �plne odli�n� sp�sob �ivota. Nie je vhodn� posudzovať vedu a technol�giu starobylej Č�ny na z�klade s�časn�ho vn�mania vec�, keď�e sa uberala inou cestou a priamo sa zameriavala na to, ako s� telo, �ivot a vesm�r navz�jom prepojen�. Medit�cia a spr�vne dr�anie tela boli s�časťou vzdel�vania a pri p�san� ľudia dbali na spr�vne d�chanie a usmerňovanie energie do r�znych čast� tela. V ka�dom odvetv� a povolan� sa ľudia sna�ili udr�iavať pr�zdnu myseľ a spr�vne d�chať. Takto to jednoducho fungovalo v celej spoločnosti.

Ľudia sa ma p�tali, či by sme mali dne�n� aut� a vlaky, keby sme nasledovali vedu starobylej Č�ny; domnievaj� sa, �e moderniz�cia by potom nebola mo�n�. Odpovedal som, �e nie je vhodn� posudzovať odli�n� sp�sob �ivota na z�klade s�časn�ch podmienok, v ktor�ch �ijeme; bude sa to dať spr�vne pos�diť, a� keď d�jde k z�sadnej zmene myslenia a konceptov. Vo svete bez telev�zorov by ste mo�no mali neobyčajn� schopnosti, ako napr�klad schopnosť vidieť čokoľvek, čo by ste chceli, skrz vlastn� čelo. Alebo vo svete bez vlakov a �ut by ste mohli mať schopnosť vzn�ať sa v sede nahor, a to aj bez pomoci v�ťahu. Ak by sme sa vydali in�m vedeck�m smerom, viedlo by to k tomu, �e svet by bol in�m miestom, pravdepodobne celkom odli�n�m od s�časn�ho sveta. Lietaj�ce taniere mimozemsk�ch bytost� sa pohybuj� neuveriteľnou r�chlosťou a maj� schopnosť zv�č�iť sa alebo zmen�iť. Cesta, ktorou sa vydali, je diametr�lne odli�n�, keď�e zahŕňa �plne odli�n� pr�stup k vede.

�SMA� PREDN��KA

Pi-ku*

Ľudia sa ma p�tali na t�mu pi-ku (takzvanej inedie), teda ��ivota bez jedla a pitia�. Tak�to vec skutočne existuje a nie je �pecifick� len pre t�ch, ktor� ved� kl�torn� �ivot alebo sa venuj� čchi-kungu. Vysk��alo to mnoho ľud� po celom svete, pričom niektor� fungovali bez jedla a pitia cel� roky či dokonca desaťročia, no napriek tomu boli �plne v poriadku. O tomto jave sa toho narozpr�valo u� veľa, počn�c t�m, �e ide o ukazovateľ duchovn�ho pokroku alebo očisťovania, a� po tvrdenie, �e je to s�časť pokročilej praxe.

Nejde v�ak o nič z vy��ie spomenut�ho. Pi-ku je jednoducho �peci�lna met�da praktizovania, ktor� sa pou��va za určit�ch okolnost�. Vy�aduje si to ist� vysvetlenie. Mnoh� z t�ch, ktor� sa v starobylej Č�ne zriekli spoločnosti, vykon�vali duchovn� prax v tajnosti alebo v izol�cii; bolo to e�te v dobe pred vznikom n�bo�ensk�ch in�tit�ci�. T�to ľudia sa utiahli hlboko do lesa, pr�padne si na�li jaskyňu, v ktorej mohli praktizovať, a odl�čili sa od sveta. Tak�e zaobstarať si zdroj potravy prirodzene predstavovalo probl�m. Bez praktizovania pi-ku by neboli schopn� pokračovať vo svojej praxi a čelili by tomu, �e umr� od hladu alebo sm�du. Spom�nam si, �e keď som cestoval na v�chod po rieke Jang-c� smerom z Čchung-čchingu do Wu-chanu, kde som bol vyučovať, videl som tam jaskyne sl��iace na tieto �čely; nach�dzali sa uprostred �tesov v oblasti Troch rokl�n. Podobn� jaskyne sa nach�dzaj� aj v mnoh�ch najzn�mej��ch č�nskych hor�ch. Ľudia sa do nich zvyčajne spustili pomocou lana a potom ho odrezali, č�m sa zaviazali, �e bud� praktizovať vo vn�tri. Ak by v tom neuspeli, očak�vala ich smrť. Tak�e tento �peci�lny pr�stup pi-ku sa pou��val iba za v�nimočn�ch okolnost�, keď ľudia nemali k dispoz�cii �iadne jedlo ani vodu.

Z t�chto čias sa zachovalo mnoho prax�, ktor� zahŕňaj� prvok pi-ku, av�ak je aj mnoho tak�ch, ktor� ho nezahŕňaj�. Neobsahuje ho ani v�č�ina prax�, ktor� sa dnes vyučuj� verejne. My tvrd�me, �e by ste sa mali zamerať na jednu prax a nemali by ste robiť len to, čo v�m pr�ve vyhovuje. Ak patr�te k ľuďom, ktor� maj� o met�de pi-ku vysok� mienku a t��ite si to vysk��ať, potom by bolo dobr� presk�mať svoje pohn�tky. M��e tam byť viacero mot�vov, počn�c t�m, �e to obdivujete alebo v�s pok��a zvedavosť, pr�padne to chcete za�iť, preto�e by v�m to dalo pocit, �e ste niečo dosiahli, a z�roveň by ste sa s t�m mohli predv�dzať. No aj keby ste ho vo svojej praxi pou�ili, st�le by ste museli spotrebov�vať svoju vlastn� energiu, aby ste sa udr�ali na�ive, čo by za to nest�lo. Samozrejme, v dne�nej dobe organizovan�ho n�bo�enstva to ani nie je nutn�; keď ste v duchovnom �stran� alebo praktizujete v kl�tore, s� tam dnes ľudia, ktor� v�m zabezpečia jedlo aj pitie. A pre t�ch z n�s, ktor� praktizujeme v be�nej spoločnosti, je ob�iva e�te men�ou starosťou. Tak�e praktizovanie pi-ku jednoducho nie je potrebn�. Okrem toho, ľudia by si ho nemali svojvoľne prid�vať do svojej praxe, ak to nie je priamo jej s�časťou. Ale ak to naozaj chcete vysk��ať, potom m��ete �sť na to a n�jsť si prax, ktor� to zahŕňa. Pokiaľ viem, človek zvyčajne pou�ije met�du pi-ku, keď ho učiteľ opravdivo vedie k vy��m �rovniam praktizovania a keď je to s�časťou dedičstva danej praxe. Ale nie je to niečo, čo by sa odovzd�valo verejne. Pi-ku sa zvyčajne praktizuje, keď učen�k �ije niekde v �stran� a je veden� v tajnosti

Keď�e niektor� duchovn� učitelia dnes vyučuj� pi-ku �irokej verejnosti, mo�no v�s zauj�ma, či v tom niekto uspel. V konečnom d�sledku nie � nikto neuspel. Ale podľa toho, čo som videl, mnoh� skončili v nemocnici a ich �ivot je v ohrozen�. Keď to teraz niekto počuje, m��e to byť preňho m�t�ce, keď�e pr�ve som vysvetlil, �e pi-ku skutočne existuje. No mus�te mať na pam�ti, �e ľudsk� podmienky nemo�no nijako nar��ať a nesmie sa do nich ani svojvoľne zasahovať. Len si predstavte situ�ciu, keby v�etci nad�enci zdrav�ho �ivotn�ho �t�lu v celej krajine, alebo hoci len v�etci obyvatelia tak�ho veľk�ho mesta, ako je Čchang-čchun, odrazu nepotrebovali vďaka praktizovaniu pi-ku jesť ani piť. Rozhodne by to �ivot veľmi uľahčilo! Nikto by u� nemusel pracovať na poliach a ani sa tr�piť s pr�pravou jed�l; ľudia by sa jednoducho mohli venovať svojim z�le�itostiam bez toho, aby potrebovali jesť. To by v�ak nebolo spr�vne, keď�e by to zmenilo stav spoločnosti. K niečomu tak�mu by nikdy nemohlo d�jsť. Nič, čo by takto v�razne naru�ilo fungovanie spoločnosti, nie je dovolen�.

Keď niektor� jednotlivci vyučuj� pi-ku, mnoh�ch ľud� to vystavuje riziku. Ak sa rozhodn� vysk��ať si to, no st�le s� prip�tan� k jedlu a k mnoh�m in�m veciam, objavia sa probl�my. Len čo začn� s pi-ku, bude to pre nich ťa�k�, keď uvidia nejak� lahodn� jedlo, na ktor� bud� mať chuť, no nebud� ho m�cť zjesť. Začn� byť znepokojen� a bud� sa chcieť najesť. Ak sa nenajedia, bud� pociťovať hlad. Keď sa v�ak pok�sia niečo zjesť, vyvracaj� to a zistia, �e v sebe nič neudr�ia. Je to teda desiv�, a z�roveň znepokojuj�ce. Mnoh� ľudia kv�li tomu skončili v nemocnici a skutočne sa ocitli v ohrozen�. Niektor� pri�li za mnou, d�faj�c, �e pre nich upracem ten neporiadok, no ja sa do toho zdr�ham zapojiť. Nikto by predsa nechcel upratovať neporiadok, ktor� nedbalo narobili niektor� učitelia.

Ľudia by mali takisto vedieť, �e probl�my, s ktor�mi sa pri praktizovan� pi-ku stret�vaj�, si v skutočnosti sp�sobili sami. My ver�me, �e pi-ku existuje, ale v �iadnom pr�pade to nie je nejak� druh vy��ieho duchovn�ho stavu, ktor� sa objavuje v pokročil�ch f�zach praktizovania, ani to nie je znak nejak�ho pokroku. Ide len o �peci�lnu met�du praktizovania, ktor� sa pou��va za �peci�lnych okolnost� a nie je to niečo, čo by sa malo popularizovať. Ale mnoh� ľudia to chc� vysk��ať a dokonca sa hovor�, �e existuj� r�zne druhy pi-ku, ako napr�klad ��pln� alebo �čiastočn� pi-ku. Tak�e niektor� ľudia v�m povedia, �e v r�mci toho konzumuj� tekutiny či ovocie. To sa v�ak ner�ta za skutočn� pi-ku a po čase sa tieto pr�stupy určite uk�u ako dlhodobo neudr�ateľn�. Pr�pady prav�ho pi-ku sa vyskytli vtedy, keď sa ľudia, ktor� boli hlboko oddan� svojej viere alebo praxi, utiahli na odľahl� miesto, napr�klad do horskej jaskyne, a zostali tam �plne bez jedla a pitia.

Kradnutie energie

Pre niektor�ch ľud� s� ch�ry, ktor� sa ��ria o energetick�ch praxiach, natoľko znepokojuj�ce, �e s nimi nechc� mať nič spoločn�; des� ich predstava, �e by im niekto mohol ukradn�ť energiu alebo �e by dokonca mohli pr�sť o zdrav� rozum. Ak by nekolovali tak�to f�my, pravdepodobne by praktizovalo viac ľud�. Veci sa stali tak� m�t�ce a nejasn� sčasti preto, �e medzi učiteľmi energetick�ch prax� sa n�jdu aj tak�, ktor� maj� n�zky charakter a učia veci, ako je kradnutie energie ľuďom. Nie je to v�ak tak� desiv�, ako to mo�no znie. Ako to vid�me my, t� energia, ktor� si ber�, naz�van� čchi, nie je tak� v�znamn�, hoci jej ľudia d�vaj� p�sobiv� n�zvy, ako napr. �prap�vodn� energia�. Ka�d�, kto m� vo svojom tele čchi, je len na �rovni praktizovania kv�li zlep�eniu zdravia a e�te nedosiahol skutočn� duchovn� pokrok. Pr�tomnosť čchi naznačuje, �e človek e�te nedospel k vysok�mu stupňu čistoty tela a určite bude mať chorobn� energiu. T�, ktor� kradn� čchi druh�m, s� vo svojom praktizovan� na n�zkej �rovni čchi a ten, kto si je skutočne vedom� toho, čo t�to ľudia robia, by nikdy nechcel prijať nečist� energiu od in�ho človeka. Ako sa uk�zalo, čchi ľud�, ktor� nepraktizuj�, je kaln� a nečist�, a jedin� sp�sob, ako m��u svoju energiu rozjasniť, očistiť a dať do poriadku, je venovať sa energetickej praxi, ako je čchi-kung. Keď sa ich energia stane jasnej�ou, uk�e sa, �e v�ade tam, kde maj� v tele chorobu alebo nejak� zdravotn� probl�m, sa nach�dzaj� hust� zhluky tmavej energie. Pravideln�m praktizovan�m sa čchi postupne zosvetl� na jemn� odtieň �ltej a telo skutočne vyzdravie a zosilnie. Ďal��m praktizovan�m sa čchi z tela vytrat�, človek sa skutočne zbav� chor�b a nadobudne takzvan� �mliečno-biele� telo.

Z toho vypl�va, �e ak m�te čchi, e�te st�le m�te choroby. Keď�e my sa venujeme opravdivej duchovnej praxi a potrebujeme si očistiť svoje telo, čchi pre n�s nesl��i �iadnemu �čelu. Nem� zmysel pok��ať sa brať ľuďom nečist� čchi. Ka�d�, kto chce čchi, je na �rovni čchi a nem� e�te schopnosť rozl�iť dobr� energiu od nedobrej. Ani nebude mať moc vziať v�m skutočn� prap�vodn� energiu, ktor� sa nach�dza v energetickom centre v�ho tela, keď�e to dok�e len niekto s mimoriadnymi schopnosťami. Tak�e ak niekto chce ukradn�ť nečist� čchi z v�ho tela, pokojne ho nechajte kradn�ť ju. Nie je to �iadna veľk� vec. Keď som v minulosti praktizoval, zistil som, �e čchi nie je naozaj nič �peci�lne, keď�e u� len pri pomyslen� na ňu som si ňou dok�zal naplniť brucho.

Taoistick� praxe často zahŕňaj� veci, ako je zaujatie �peci�lnych poz�ci�, zatiaľ čo v budhistick�ch praxiach zvyčajne ved� čchi dovn�tra hlavy svojimi rukami. Vo vesm�re je dostatok čchi na to, aby človek mohol str�viť cel� deň napĺňan�m sa ňou, a d� sa to dosiahnuť, len čo sa otvoria akupunkt�rne body naz�van� Pal�c driny (lao-kung) a Sto stretnut� (paj-chuej). Ak sa človek koncentruje svojou mysľou na energetick� centrum tela, m��e pomocou svojich r�k usmerňovať čchi a v okamihu sa ňou napln�. Nech jej v�ak nahromad� ak�koľvek mno�stvo, st�le sa t�m nič nedosiahne. Takisto nevid�m nič p�sobiv� na ľuďoch, ktor� nazhroma�dili toľko čchi, a� im z toho opuchli končeky prstov alebo dokonca cel� telo � hoci druh� m��u byť oh�ren� t�m, keď c�tia, ako z ich tela vy�aruje čchi a pova�uj� to za znak dosiahnut�ho pokroku. T�to ľudia v�ak nemaj� �iadnu vy��iu energiu. Ich praktizovanie je st�le na �rovni be�nej energie a nech by jej mali akokoľvek veľa, nenahrad� to vy�� druh energie, takzvan� kung. Cieľom praktizovania čchi je očistiť telo t�m, �e čchi vo vn�tri tela sa nahrad� lep�ou čchi zvonku. Tak�e samotn�m jej hromaden�m sa toho veľa nedosiahne. Človek na �rovni praktizovania čchi e�te nepre�iel z�kladn�mi zmenami, tak�e v tom nie je zahrnut� �iadna vy��ia energia. M��e si nakradn�ť toľko čchi, koľko len chce, no aj tak z toho nebude nič viac, ne� veľk� vrece energie. Tak�e to nem� �iaden v�znam. Koniec koncov, energia čchi sa nepremen� na vysokoenergetick� l�tku. M��ete teda odlo�iť svoje obavy bokom a nemus�te sa b�ť toho, �e by v�m niekto ukradol va�u energiu.

Pam�tajte si, �e pokiaľ m� va�e telo čchi, st�le v ňom bude pr�tomn� choroba. Tak�e ak niekto kradne va�u čchi, bude v�m z�roveň odoberať aj chorobn� energiu. Nedok�e ich od seba rozl�iť, preto�e ten, kto chce čchi, funguje na �rovni be�nej energie a nem� a� tak� schopnosti; ak by mal vy��iu energiu, určite by nemal z�ujem o čchi. Ak o tom pochybujete, d� sa to overiť jednoduch�m pokusom. Keď chce niekto kradn�ť va�u čchi, jednoducho mu to dovoľte. M��ete ho nechať, aby st�l za vami a kradol va�u čchi, zatiaľ čo vy si budete predstavovať, ako sa va�e telo napĺňa čchi z vesm�ru. Zist�te, �e je to pre v�s v�born�, keď�e ten človek ur�chli očisťovanie v�ho tela a u�etr� v�s celej tej n�mahy pohybovania rukami hore a dole, aby sa čchi rozpr�dila va��m telom. A keď�e to boli zl� �mysly, ktor� ho viedli k tomu, aby v�m bral čchi a kradol v�m ju � hoci ukradol niečo zl� � bude ho to st�ť cnosť, ktor� pripadne v�m. Nikto by ani nepomyslel na robenie niečoho tak�ho, ak by vedel, čo sa počas toho odohr�va: �e zatiaľ čo si berie va�u čchi, v inej dimenzii v�m d�va cnosť, a t�m medzi vami vytv�ra tak�to cyklus v�meny.

Ľudia, ktor� kradn� čchi, zvykn� vyzerať v tv�ri nezdravo. D� sa to len očak�vať, keď�e ich cieľovou skupinou s� osoby so zl�m fyzick�m zdrav�m, ktor� zvyčajne chodia vonku cvičiť čchi-kung alebo tchaj-ťi kv�li tomu, aby sa vyliečili. T�, ktor� kradn� čchi, nech�pu, �e chorobn� energia mus� byť z tela vypuden�, ak sa m� telo uzdraviť. Oni v�ak svoje telo napĺňaj� v�emo�nou nezdravou čchi, ktor� nakradli, a dokonca aj vn�tro ich tela pr�erne stmavne. A keď vyplytvaj� mnoho svojej cnosti, bud� vyzerať tmavo aj navonok. Zatiaľ čo sa ich cnosť bude zmen�ovať, ich karmick� pole sa zv�č��, čo sp�sob�, �e ich telo zvn�tra aj zvonku stmavne. Ak by si ľudia uvedomovali, čo sp�sobuj� svojmu telu a �e takto nerozumne rozd�vaj� svoju cnosť, určite by čchi nekradli.

Niektor� tvrdenia t�kaj�ce sa čchi vyznievaj� priam neuveriteľne. Napr�klad, tvrd� sa, �e čchi dok�e prejsť cez stenu a �e m��e byť vyslan� odtiaľto a� do Ameriky. No hoci niektor� citliv� ľudia dok�u vn�mať, �e k nim z diaľky pri�la nejak� energia, nejde o nič v�nimočn�. T�to energia prech�dzala in�mi dimenziami, kde pravdepodobne neboli �iadne prek�ky, ktor� by br�nili jej prechodu. Z�roveň to vysvetľuje fakt, prečo niekedy ľudia nič nec�tia, keď sa k nim vy�le čchi na voľnom priestranstve; d�vodom je, �e v tomto pr�pade tam bola prek�ka v inej dimenzii. To naznačuje, �e schopnosť prenikania be�nej energie nie je a� tak� siln�, ako ľudia občas tvrdia.

To, čo m� skutočne silu, je vy��ia energia, resp. kung. Ľudia, ktor� m��u vysielať vy��iu energiu, u� nemaj� čchi; to, čo vysielaj�, je druh vysokoenergetickej l�tky. Keď sa na ňu pozrieme vn�torn�m okom, bude sa javiť ako svetlo. Keď sa premietne na telo, vytv�ra pocit tepla a dok�e potlačiť choroby be�n�ho človeka. Ale vzhľadom na to, �e tam nie s� pr�tomn� vy��ie schopnosti, nedok�e ľud� �plne vyliečiť, keď�e na vyliečenie ka�dej choroby sa vy�aduje �pecifick� schopnosť; samotn� vy��ia energia m��e chorobu len potlačiť. No v hlb�ej, mikroskopickej dimenzii, preber� ka�d� častica tejto energie podobu svojho hostiteľa. Keď�e je to forma vy��ej energie, je �iv�, m� vlastn� inteligenciu a dok�e rozpozn�vať ľud�. Tak�e ak by v�m ju niekto chcel ukradn�ť, nikdy by sa mu to nepodarilo; t� energia patr� v�m, a preto by nespolupracovala. Okrem toho, prav� �iak duchovnej praxe, ktor� disponuje vy��ou energiou, m� svojho učiteľa, ktor� sa oňho star�, a �iaden učiteľ by nikdy nedovolil, aby niekto t� energiu jeho �iakovi len tak vzal.

Zhroma�ďovanie čchi

Kradnutie čchi a zhroma�ďovanie čchi nie s� t�my, ktor�mi by som sa pri vyučovan� pokročilej praxe zvyčajne zaoberal. Hovor�m o nich preto, �e chcem pom�cť obnoviť dobr� meno energetick�ch prax� a spraviť niečo prospe�n� pouk�zan�m na tieto nezdrav� veci, o ktor�ch doteraz nikto nehovoril. D�fam, �e keď ich odhal�m, ľudia prestan� robiť tak�to zl� veci a t�, ktor� o tom nemaj� dostatok inform�ci�, sa t�m v�etk�m nenechaj� odstra�iť.

Vo vesm�re je hojnosť čchi, nech u� ide o takzvan� �pozit�vnu (jangov�) čchi� nebies, alebo �negat�vnu (jinov�) čchi� zeme. Ľudia s� plne s�časťou tohto vesm�ru a m��u si z neho brať toľko čchi, koľko len chc�. No niektor� to tak nerobia a namiesto toho učia ľud�, ako z�skať čchi z rastl�n a delia sa o svoje �dajn� poznatky, ako napr�klad, �e čchi topoľa je biela a čchi borovice �lt�, alebo ako a kedy ju treba zbierať zo stromov. Ktosi sa raz dokonca chv�lil, �e strom pred jeho domom vyschol, keď si z neho načerpal čchi. Ako sa d� nieč�m tak�m chv�liť? Neurobil t�m n�hodou niečo zl�? Ako sme u� uviedli, v opravdivej praxi chceme dosiahnuť pozit�vne v�sledky a splyn�ť s povahou vesm�ru. Z toho potom logicky vypl�va, �e by ste sa mali sna�iť byť l�skav� a s�citn� (�an). Ak sa teda chcete zjednotiť s povahou vesm�ru čen, �an, �en, mus�te to začať uplatňovať v praxi. A to je d�vod, prečo si ľudia, ktor� často konaj� zl� skutky, nikdy nem��u vyvin�ť vy��iu energiu alebo si zlep�iť svoje zdravie. To, čo robil ten človek, je teda �pln�m opakom toho, čo by mal robiť praktizuj�ci. Koniec koncov, pova�uje sa to za vzatie �ivota a konanie nespr�vneho skutku. Mohlo by sa zdať, �e preh�ňam, keď tvrd�m, �e st�nanie stromov či vzatie �ivota nejak�ho tvora sa poč�ta za zab�janie, ale tak� je pravda. Vezmime si budhistick� učenie o reinkarn�cii, ktor� tvrd�, �e rastlina by mohla byť prevtelenou ľudskou bytosťou. Hoci sa tu nebudeme zaoberať tak�mito vecami, m��eme povedať, �e aj stromy s� �iv� a maj� dokonca pokročil� pozn�vacie schopnosti.

Veľavravn�m pr�kladom je pr�ca americk�ho polygrafol�ga, ktor� uč� ľud�, ako pou��vať detektory l�i. Jedn�ho dňa mu napadla my�lienka, �e pripoj� dve elektr�dy detektora l�i k rastline zvanej drac�na. A tak ich pripojil a začal ju polievať. Vz�p�t� sa stal svedkom toho, ako ručička detektora l�i r�chlo načrtla krivku � presne tak�, ktor� uvid�te, keď je ľudsk� mozog chv�ľkovo nadchnut� alebo �ťastn�. S �divom si pomyslel: �Je mo�n�, �e by mohli mať rastliny pocity?� Takmer chcel kričať do ul�c: �Rastliny maj� pocity!� T�to sk�senosť ho in�pirovala k tomu, aby v tejto oblasti spravil mnoho v�skumov a experimentov.

Pri jednej pr�le�itosti polo�il dve rastliny vedľa seba a po�iadal svojho �tudenta, aby jednu z nich po�liapal a zničil priamo pred tou druhou. T�, ktor� pre�ila, potom premiestnil do inej miestnosti a napojil ju na detektor l�i. N�sledne nechal piatich �tudentov postupne vstupovať do miestnosti. Keď vst�pili prv� �tyria �tudenti, rastlina nemala �iadne reakcie. No keď vst�pil piaty �tudent � ten, ktor� rozdupal rastlinu � e�te predt�m, ako sa pribl�il k �ivej rastline, ručička detektora l�i v okamihu prudko načrtla krivku, ktor� je u ľud� konkr�tne spojen� s pocitom strachu. Pre tohto vedca to bolo veľk�m prekvapen�m a vyvolalo to v�ne ot�zky, keď�e v�dy sa predpokladalo, �e iba vyspel� formy �ivota, ak�mi s� ľudsk� bytosti, s� schopn� identifikovať a rozli�ovať veci pomocou svojich zmyslov�ch org�nov a analyzovať ich pomocou svojho mozgu. Ľudia boli dokonca svojho času obviňovan� zo pseudovedy, keď tvrdili, �e rastliny maj� zmysly, my�lienky a pocity, alebo �e dok�u identifikovať ľud�. A predsa tu bola rastlina, ktor� rozpoznala ľud� a rozl�ila ich, čo nasvedčovalo tomu, �e rastliny maj� zmysly. Uskutočnili sa aj ďal�ie, e�te neuveriteľnej�ie objavy, z ktor�ch vypl�va, �e v niektor�ch ohľadoch rastliny dokonca prekon�vaj� dne�n�ch ľud�.

Jedn�ho dňa tento vedec pripojil detektor l�i k rastline a uva�oval: �Ak� pokus by som mal spraviť? U� viem, sp�lim jej listy a uvid�m, ako zareaguje.� U� len pri tejto my�lienke, e�te predt�m, ako by rastline skutočne niečo sp�lil, ručička na detektore r�chlo načrtla krivku � tak�, ak� sa objavuje u ľud�, keď s� v nebezpečenstve a volaj� o pomoc. Tento druh nadzmyslovej schopnosti, zn�mej ako �telepatia�, je skryt� ľudsk� funkcia a vroden� schopnosť, iba�e s �padkom ľudstva sa �plne vytratila. V s�časnosti ju človek m��e z�skať len vtedy, keď prostredn�ctvom duchovn�ho praktizovania op�tovne nadobudne svoju p�vodn� čistotu. A predsa tu m�me rastlinu s takouto schopnosťou. Hoci to m��e znieť nere�lne, tieto zistenia boli potvrden� skutočn�mi vedeck�mi pokusmi. Spom�nan� vedec uskutočnil cel� rad pokusov vr�tane t�ch, ktor� zahŕňali telekin�zu. Keď boli jeho objavy publikovan�, sp�sobili medzin�rodn� rozruch.

Odvtedy sa botanici po celom svete, ako aj v na�ej krajine, venuj� v�skumu v tejto oblasti a tak�to my�lienky u� viac nie s� zavrhovan� ako pseudoveda. Ako som u� naznačil, veci, ktor� ľudstvo objavilo, pozorovalo a vyna�lo, predstavuj� dostatočn� podklady na to, aby mohla byť prep�san� zaveden� vedeck� literat�ra. Av�ak zau��van� n�zory je veľmi ťa�k� zmeniť, a tak je tu neochota uznať tieto veci a ani sa nikto nepok�sil o ich systematick� spracovanie.

V parku na severov�chode Č�ny som raz uvidel vyschnut� borovicov� h�j. Skupina ľud� tam praktizovala nejak� druh čchi-kungu, pri ktorom sa v�ľali po zemi, a potom sa rukami a nohami sna�ili načerpať čchi; za kr�tky čas tento borovicov� h�j vyschol a uhynul. Sotva by sa dalo povedať, �e robili niečo dobr�. Skutočn� praktizuj�ci by to pova�oval za zab�janie. Keď je niekto praktizuj�ci, mus� zmeniť svoje zl� povahov� črty a stať sa dobr�m človekom, ktor� sa sna�� viesť svoj �ivot v s�lade s povahou vesm�ru. To, čo robili t� ľudia v parku, by nebolo pova�ovan� za dobr� dokonca ani v očiach nepraktizuj�cich. Po�kodzovalo to verejn� majetok, ničilo mestsk� zeleň a sp�sobovalo ekologick� �kodu. Nebolo to dobr� zo �iadneho hľadiska. Mohli si namiesto toho posl��iť bohatou z�sobou čchi z vesm�ru. Keď niektor� ľudia dosiahnu vo svojom praktizovan� určit� �roveň, jedin�m m�vnut�m ruky dok�u zozbierať čchi z veľkej plochy kr�kov a stromov. Av�ak to, čo z�skaj�, je len čchi a nech by jej mali ak�koľvek mno�stvo, veľmi si t�m nepom��u. Niektor� ľudia chodia do parku v�lučne kv�li hromadeniu čchi a myslia si, �e nemusia robiť �iadne systematick� energetick� cvičenia, keď�e m��u z�skať čchi jednoducho m�van�m rukami počas prech�dzky. Uspokoja sa len so z�skan�m samotnej čchi, preto�e si ju zamieňaj� s nieč�m, č�m nie je, teda s vy��ou energiou. Keď sa pribl�ite k tak�muto človeku, m��ete c�tiť, ako z jeho tela vy�aruje chlad, keď�e čchi rastl�n, ktor� si nahromadil, m� prirodzene negat�vny (jinov�) n�boj. T�, ktor� sa venuj� energetick�m praxiam, sa zvyčajne sna�ia o vyv�enie negat�vnej (jinovej) a pozit�vnej (jangovej) energie v tele, kde�to ľudia, o ktor�ch som hovoril, maj� zo svojho poč�nania dobr� pocit, aj keď to vedie k tomu, �e zav�ňaj� borovicovou �ivicou.

Ten, kto praktizuje, z�skava z�sluhy

Duchovn� prax m� jednu mimoriadne d�le�it� vlastnosť, ktor� by som chcel odhaliť: teda �e z�sluhy z�skava ten, kto prax re�lne vykon�va. Toto je jeden z mnoh�ch ohľadov, v ktorom je Falun Dafa v�nimočn�. Po prv�, ako som u� spomenul, na�a prax dok�zala skr�tiť čas, ktor� potrebujete na cvičenia a pomohla s pr�padn�m nedostatkom času; dosiahlo sa to t�m, �e vo v�s p�sobia energetick� mechanizmy. Po ďal�ie, na�e fyzick� tel� prech�dzaj� v�razn�mi zmenami, keď�e na�a met�da je skutočnou praxou zu�ľachťovania mysle a tela. A potom je tu najd�le�itej�ia vlastnosť Falun Dafa, ktor� po prv�kr�t odkr�vam a� teraz. Doposiaľ som ju neodhalil, preto�e ide o niečo z�sadn�, čo siaha hlboko do hist�rie a m��e to mať v�znamn� vplyv na ľud�, ktor� �ij� kl�torn�m �ivotom alebo sa venuj� nejakej duchovnej �kole. Nikto to doteraz neodhalil a ani to nebolo dovolen�. Nem�m v�ak in� mo�nosť, ne� v�m to prezradiť.

Niektor� moji �tudenti maj� pocit, �e im takmer ka�dou vetou odhaľujem veľk� tajomstv� �ivota. Nie je to v�ak tak, �e by som ich svojvoľne prezr�dzal. My sa sna��me zachraňovať �ľud� z tohto sveta t�m, �e ich vedieme k vy��m duchovn�m �rovniam, čo si vy�aduje prevziať za nich zodpovednosť, ktor� som schopn� niesť. Samozrejme, �e n�hodn� odhaľovanie tajomstiev �ivota by sa rovnalo ich svojvoľn�mu prezr�dzaniu. To, čo chcem dnes objasniť, je nasleduj�ca vec: duchovn� z�sluhy z�ska ten, kto praktizuje. Av�ak podľa toho, čo viem, v�etky met�dy praktizovania, ktor� v s�časnosti pozn�me, nech u� patria k akejkoľvek viere alebo duchovnej vetve, pracovali doposiaľ na vedľaj�ej du�i (podvedomej mysli) a plody duchovnej pr�ce v�dy pripadli jej. Ale to, čo naz�vame �prav� du�a, sa vzťahuje na va�u vedom� myseľ � myseľ, pomocou ktorej si uvedomujete, o čom prem��ľate alebo čo rob�te. Toto je myseľ, ktor� skutočne predstavuje v�s samotn�ch. Nikdy v�ak neviete, čo rob� va�a vedľaj�ia du�a. A hoci sa narodila v rovnakom čase ako vy, m� rovnak� meno, ovl�da to ist� telo a vyzer� ako vy, pr�sne vzat� to nie ste vy.

Vo vesm�re plat� z�kon, �e ten, kto vynaklad� �silie a zn�a s t�m spojen� stratu, by mal �ať odmenu, a to plat� aj pre duchovn� praktizovanie. Po st�ročia sa vyučovalo, �e človek by si mal počas medit�cie alebo duchovn�ho rozj�mania prestať uvedomovať svoje okolie, potlačiť v�etky my�lienky a �plne sa stratiť v stave tranzu či vytr�enia. Keď niektor� ľudia medituj� alebo rozj�maj�, ubehn� im tri hodiny ako nič a druh� m��u obdivovať ich schopnosť koncentr�cie. Ale nikto � vr�tane ich samotn�ch � si nikdy neuvedomil, �e to neboli oni, kto v skutočnosti praktizoval. Veľavravn�m pr�kladom s� taoistick� �koly, ktor� učili, �e �vedom� du�a� zomrie a �p�vodn� du�a� sa narod�. To, čo oni naz�vaj� �vedom� du�a�, naz�vame my �prav� du�a�, a to, čo oni myslia pod pojmom �p�vodn� du�a�, naz�vame my �vedľaj�ia du�a�. Ak by va�a vedom� du�a skutočne zomrela, naozaj by ste zanikli, preto�e va�a prav� du�a by bola mŕtva. Raz mi niekto z inej praxe povedal, �e keď praktizuje, odp�ta sa vo svojej mysli a� do takej miery, �e nespozn�va dokonca ani najbli��ch členov svojej rodiny. Ďal�� človek mi hovoril, �e nemus� usilovne cvičiť ako ostatn�, či u� za �svitu alebo do neskorej noci, preto�e keď pr�de domov, stač� mu len ľahn�ť si na gauč a vyjsť zo svojho tela, aby praktizoval; a zatiaľ čo tam le��, m��e s�m seba pozorovať, ako praktizuje. Bolo mi ho do istej miery ľ�to.

Prečo by v�ak ostatn� zachraňovali vedľaj�iu du�u? Taoistick� sv�tec Lu Tung-pin raz prehl�sil: �Rad�ej spas�m du�u zvieraťa ako du�u človeka.� Je skutočne ťa�k� dosiahnuť, aby sa ľudia duchovne prebudili, preto�e be�n� človek tu �ije akoby zahalen� pod r��kom nevedomosti a je preňho veľmi ťa�k� nebyť sebeck�. Verte či nie, len čo sa tento semin�r skonč� a ľudia sa vr�tia do prostredia svetskej spoločnosti, niektor� z nich skĺznu do svetsk�ch sp�sobov a mo�no neznes�, keď ich niekto vyprovokuje alebo emočne vytoč�. Po čase sa prestan� pova�ovať za praktizuj�cich. Mnoh� duchovn� osobnosti v hist�rii si uvedomili, ak� ťa�k� je spasiť človeka, preto�e jeho prav� du�a je nesmierne straten�. Niektor� ľudia v�ak maj� dobr� schopnosť veci rozli�ovať a v slov�ch, ktor� niekto povie, dok�u rozpoznať m�drosť. No in� tomu st�le nebud� veriť, nech by ste im vysvetlili duchovn� veci akokoľvek, a bud� si myslieť, �e si vym��ľate. Len čo sa tak�to ľudia vr�tia po na�ich semin�roch do be�n�ho prostredia, upadn� do svojich star�ch sp�sobov, a to aj napriek v�etkej na�ej snahe priviesť ich k tomu, aby pracovali na svojom charaktere. Tie svetsk� veci sa im zdaj� byť omnoho viac re�lne, hmatateľn� a dosiahnuteľn�, a nedok�u sa ich vzdať. Tak�e hoci s�hlasia s moj�m učen�m, maj� probl�m ho nasledovať. Prav� du�u je skutočne ťa�k� spasiť, na rozdiel od vedľaj�ej du�e, ktor� dok�e vn�mať in� dimenzie. To viedlo ľud� k z�veru, �e nem� veľk� zmysel pok��ať sa o sp�su pravej du�e človeka, keď�e vedľaj�ia du�a je napokon tie� s�časťou jeho identity, tak�e v�sledok by sa mohol javiť rovnak�. Mohlo by sa zdať, �e nez�le�� na tom, ktor� z t�ch du�� z�ska duchovn� z�sluhy, keď�e tak či tak by to znamenalo, �e ich z�skate vy.

Dovoľte mi konkr�tnej�ie op�sať, ako fungovali minul� pr�stupy k praktizovaniu. Človek s jasnovidn�mi schopnosťami m��e vidieť nasleduj�cu vec. Keď počas medit�cie vst�pi do stavu vytr�enia alebo tranzu, v tej chv�li m��e zbadať identick� verziu sam�ho seba, ako op��ťa telo. Ak sa pok�si rozpoznať, ktor� z nich je skutočne on, bude mať dojem, �e je to ten, ktor� ostal sedieť na mieste. Keď jeho druh� ja vyst�pi z tela, bude veden� k praktizovaniu v dimenzii, ktor� vyčaril jeho majster. T�to dimenzia m��e mať formu d�vnej spoločnosti, s�časnej spoločnosti alebo spoločnosti z paraleln�ho sveta. Človek tam bude veden� v praktizovan� v časovom �seku, ktor� sa tu r�ta za jednu a� dve hodiny, a podst�pi tam početn� ťa�kosti. Keď jeho druh� ja skonč� a vr�ti sa, človek v tejto dimenzii vyst�pi z tranzu. To je v�etko, čo mali ľudia s jasnovidn�mi schopnosťami dovolen� vedieť.

Pre t�ch, ktor� nedok�u vn�mať, čo sa deje, to bude e�te �alostnej�ie. Keď sa im po dvoch hodin�ch, počas ktor�ch boli straten� v tranze či vytr�en�, vr�ti vedomie, nebud� vedieť, čo sa udialo. Niektor� praktizuj� tak�m sp�sobom, �e zaspia na dve alebo tri hodiny, pričom v�etko odovzdaj� druh�m. Ide o pr�stupy, ktor� zahŕňaj� postupn� praktizovanie, keď sa medit�cia alebo rozj�manie vykon�va ka�d� deň po určit� čas. S� aj tak� pr�stupy, pri ktor�ch sa ukonč� v�etko naraz. Ako napr�klad v pr�pade B�dhidarmu, ktor�, ako mo�no viete, meditoval dev�ť rokov otočen� čelom k stene. A bolo mnoho mn�chov, ktor� sedeli po cel� desaťročia, pričom najdlh�ia zaznamenan� doba sedenia bola vy�e dev�ťdesiat rokov; in� sedeli dokonca e�te dlh�ie. Sedeli tam bez pohnutia, hoci sa im na viečkach tvorila hrub� vrstva prachu a na ich tele u� r�stla tr�va. Tieto met�dy sa pou��vaj� aj v určit�ch taoistick�ch praxiach. Niektor� praxe Mystick�ch ciest sa vyznačuj� t�m, �e praktizovanie sa vykon�va v sp�nku, pričom ich meditačn� sedenia trvaj� cel� desaťročia bez toho, aby sa človek čo i len raz prebudil. Kto v�ak v t�chto pr�padoch praktizoval? Bola to vedľaj�ia du�a človeka. T�, ktor� maj� schopnosť vidieť veci, vypozorovali, �e [počas dlhodobej medit�cie] majster vedie vedľaj�iu du�u v praktizovan�. Majster jej d� pokyn, aby svedomito praktizovala a počkala na jeho n�vrat a potom sa vzdiali a� do doby, k�m t�to du�a nesplat� svoje veľk� karmick� dlhy, ktor� si pravdepodobne vytvorila a od ktor�ch ju majster nedok�e �plne oslobodiť.

Hoci si je tento majster dobre vedom� toho, čo sa stane po jeho odchode, mus� postupovať t�mto sp�sobom. Keď od�de, objavia sa d�moni, ktor� sa pok�sia vedľaj�iu du�u vystra�iť, alebo sa premenia na atrakt�vne �eny, ktor� sa ju bud� pok��ať zviesť a podobne. Zistia v�ak, �e ona na ich podnety v skutočnosti nereaguje, keď�e pre vedľaj�iu du�u je duchovn� prax pomerne jednoduch� a dok�e tak�to triky prekukn�ť. T�chto d�monov to rozz�ri a bud� sa ju sna�iť pomstychtivo zabiť. A mo�no to aj urobia � ukončia jej �ivot. No len čo zomrie, jej karmick� dlhy t�m bud� splaten�. A tak sa vedľaj�ia du�a vyslobod� a vyst�pi ako k�dol dymu vzn�aj�ci sa nav�kol. Vz�p�t� sa s veľkou pravdepodobnosťou reinkarnuje do chudobnej rodiny, kde ju bude čakať ťa�k� �ivot. Nesk�r, keď dospeje a bude dosť star� na to, aby veciam porozumela, znova pr�de jej majster, hoci ho spočiatku zrejme nespozn�. Vtedy majster pou�ije svoje schopnosti, aby odblokoval t� časť jej pam�te, ktor� bola zapečaten�. Vďaka tomu si du�a spomenie na svoju minulosť a rozpozn� svojho majstra. Potom jej majster naznač�, �e dozrel čas na praktizovanie. A tak po uplynut� dlh�ch rokov začne majster napokon vyučovať vedľaj�iu du�u.

Potom majster pravdepodobne vedľaj�ej du�i ozn�mi, �e mus� odstr�niť e�te mnoho prip�tanost� a �e by mala �sť na nejak� čas putovať. Tak�to putovanie so sebou prin�a mno�stvo ťa�kost�, keď�e to zahŕňa t�lanie sa po svete a �obranie o jedlo, pričom sa m��e stretn�ť s posmechom, slovn�mi ur�kami alebo so zl�m zaobch�dzan�m od r�znych ľud�. M��e sa stať čokoľvek. Vedľaj�ia du�a sa v�ak bude za ka�d�ch okolnost� spr�vať ako praktizuj�ca a bude dobre zvl�dať vz�jomn� interakcie s druh�mi, pričom bude dbať na svoj charakter a zlep�ovať si ho, a nikdy nepodľahne mno�stvu svetsk�ch poku�en�, s ktor�mi sa stretne. Po mnoh�ch rokoch putovania sa vr�ti domov. Majster jej povie, �e dospela k osvieteniu a duchovn�mu zdokonaleniu a �e teraz je ten spr�vny čas vr�tiť sa sp�ť [do fyzick�ho tela, z ktor�ho vy�la] a pripraviť sa na svoj z�verečn� odchod, keď�e jej praktizovanie bolo zavŕ�en�; povie jej, aby urovnala v�etky zvy�n� z�le�itosti, ktor� jej e�te mohli zostať v ľudskom svete. A tak sa vedľaj�ia du�a po rokoch nepr�tomnosti vr�ti. Po jej n�vrate sa prav� du�a človeka v tomto svete preberie zo stavu tranzu alebo sa prebud� zo sp�nku

Človek, ktor� tam sedel, v�ak nie je ten, kto praktizoval; bola to jeho vedľaj�ia du�a, tak�e z�sluhy v podobe vy��ej energie z�ska ona. No aj prav� du�a toho musela dosť podst�piť. Napokon, človek str�vil najlep�ie roky svojho �ivota seden�m a veľk� časť jeho �ivota v tomto svete u� uplynula. Tak�e bude pr�slu�ne od�kodnen�. Po tom, čo vyst�pi zo stavu tranzu, zist�, �e nadobudol vy��iu energiu a nadprirodzen� schopnosti a uvedom� si, �e dok�e liečiť alebo robiť čokoľvek, o čo sa pok�si. Je to v�ak len vďaka tomu, �e vedľaj�ia du�a pln� jeho �elania � z �cty voči pravej du�i, ktor� riadi jeho telo a m� rozhoduj�ce slovo. D�vodom toho, prečo pln� jeho �elania, je, �e tento človek tam sedel toľko rokov, a� jeho �ivot uplynul. Keď v�ak tento človek napokon zomrie, ka�d� p�jde svojou vlastnou cestou; vedľaj�ia du�a ho teda opust�. V budhistickom učen� by povedali, �e v takejto situ�cii bude človek e�te st�le podliehať reinkarn�cii. Ale v tomto pr�pade sa z tela človeka zrodila vy��ia bytosť, čo je mimoriadne z�slu�n� čin. A tak sa vo svojom nasleduj�com �ivote bude m�cť te�iť z veľk�ho bohatstva alebo vplyvnej poz�cie. Toto je jedin� sp�sob, ako sa to d� rie�iť. Tak�e duchovn� �silie tohto človeka vyjde napokon navnivoč.

Museli sme prejsť mnoh�mi ťa�kosťami, aby sme dostali s�hlas na zverejnenie t�chto z�le�itost�. Odhalil som odvek� tajomstvo, ktor� bolo pova�ovan� za tajomstvo tajomstiev a za �iadnych okolnost� nesmelo byť nikdy prezraden�; odhalil som podstatu nespočetn�ho mno�stva duchovn�ch prax�, ktor� tu existovali po cel� veky. Teraz u� viete, prečo som povedal, �e t�to z�le�itosť siaha do ďalekej minulosti. Len ťa�ko by ste na�li nejak� �kolu alebo duchovn� vetvu, ktor� nepou��va tak�to pr�stup. Nie je to v�ak tragick�? � po v�etkom tom �sil�, ktor� človek vynalo�� na praktizovanie, nez�ska z toho �iadnu vy��iu energiu, resp. skutočn� z�sluhy duchovnej pr�ce. Nem��eme za to v�ak nikoho viniť. Ľudsk� stav je stavom nevedomosti a je mnoho vec�, ktor� ľudia nedok�u rozpoznať, aj keď s� im dan� n�znaky. Vy��ie učenia sa im bud� zdať pr�li� komplikovan�, av�ak tie z�kladnej�ie a dostupnej�ie ich veľmi ďaleko nedoved�. S� dokonca tak�, ktor� napriek v�etk�mu, čo som povedal, st�le d�faj�, �e ich budem liečiť. Naozaj neviem, čo im na to m�m povedať. My vyučujeme duchovn� prax a m��eme sa starať iba o t�ch, ktor� sa sna�ia prekročiť tento ľudsk� svet.

V na�ej praxi prin�le�ia z�sluhy va�ej pravej du�i, a je to pr�ve t�to du�a, kto z�ska vy��iu energiu. Nedosiahne sa to v�ak len t�m, �e sa tak jednoducho rozhodnete. Musia byť splnen� určit� podmienky. Pam�tajte, �e na�a prax sa nevyh�ba svetskej spoločnosti a ani vy by ste sa nemali sna�iť vyhn�ť jej v�zvam alebo pred nimi utekať. Pr�ve naopak, mali by ste praktizovať, zatiaľ čo ste s�časťou tejto svetskej spoločnosti a byť ostra�it� voči v�etk�m jej n�strah�m, ktor� v�s obklopuj� � nechať sa vedome podviesť a nebrať si to k srdcu; nebojovať s ľuďmi, keď sa v�m pok��aj� vziať to, čo je va�e; zachovať si pokoj, keď ľudia robia veci, ktor� v�m strpčuj� �ivot; a v tomto nepriaznivom prostred� si upevňovať v�ľu, zlep�ovať svoj charakter a povzniesť sa nad v�etky zl� a svetsk� sp�soby myslenia, ktor�m ste vystaven�.

Potom ste to určite vy, va�a prav� du�a, kto vedome zn�a nepr�jemnosti, prin�a obeť a vzd�va sa svetsk�ch vec�. Tak�e duchovn� z�sluhy by mali pripadn�ť v�m, preto�e ten, kto zn�a stratu, by mal �ať odmenu. Preto na�a prax nevy�aduje odl�čenie človeka od tejto komplikovanej svetskej spoločnosti. My chceme praktizovať pr�ve uprostred spoločnosti a v�etk�ch jej ťa�kost�, preto�e chceme byť t�mi, ktor� z toho duchovne z�skaj�. A aj keď sa k n�m jedn�ho dňa pridaj� mn�si, st�le bud� musieť �sť putovať svetskou spoločnosťou.

Niekto sa ma sp�tal, prečo aj in� energetick� praxe, ktor� sa vykon�vaj� v spoločnosti, neved� k tomu, aby duchovn� z�sluhy z�skala prav� du�a. D�vodom je, �e tieto praxe s� zameran� len na zlep�ovanie zdravia a telesnej kond�cie. Prav� energetick� praxe, ktor� ved� k vy��m r�am, sa tradične odovzd�vali len jedin�mu učen�kovi, a neboli pr�stupn� �irokej verejnosti. Vzali svojich �iakov praktizovať mimo spoločnosti a učili ich v �stran�. Za cel� tie roky nikto nevyučoval tak�to niečo �ir�ej verejnosti. My to tak rob�me, preto�e pr�ve takto sa uskutočňuje na�a prax a tak�mto sp�sobom si vyv�jame vy��iu energiu, teda na�e duchovn� z�sluhy. Ďal��m krokom bude to, �e zasad�me mno�stvo vec� do va�ej pravej du�e, aby ste to boli vy, kto skutočne z�ska duchovn� ovocie. Dovol�m si povedať, �e som spravil niečo neb�val�, keď som t�to prax spr�stupnil do takejto miery. A to v�bec nepreh�ňam, ako ste si u� zrejme uvedomili. Aj keď niektor� moje slov� m��u znieť ok�zalo, pravdou je, �e vo v�eobecnosti odhaľujem len zlomok z toho, čo viem. To, čo som prezradil, je len mal� časť z toho v�etk�ho, čo by sa dalo povedať. V tejto chv�li v�m nem��em odhaliť �iadne vy��ie a hlb�ie aspekty Dafa, preto�e by boli na pr�li� pokročilej �rovni.

T�m, �e uplatňujeme tak�to pr�stup k praktizovaniu, v�m na�a �kola umo�n�, aby duchovn� z�sluhy z�skalo va�e prav� ja. Toto je skutočne po prv�kr�t. V celej hist�rii nen�jdete nič podobn�. Hoci to m� t� v�hodu, �e plody duchovnej pr�ce pripadn� v�m, m� to aj svoje �skalia. Je nesmierne ťa�k� povzniesť sa nad tak�to komplikovan�, svetsk� prostredie, ktor� sk��a v� charakter prostredn�ctvom medziľudsk�ch z�le�itost�. N�ročnosť spoč�va v tom, �e mus�te zostať nepohnut�, keď v�s ľudia vyu��vaj� a vy ste si toho vedom�; keď s� v st�vke veci, ktor� s� pre v�s d�le�it�; keď sa ľudia okolo v�s sporia o veci alebo keď trpia t�, ktor�ch milujete. Mus�te sa naučiť vidieť tieto veci v spr�vnom svetle. Byť praktizuj�cim nie je v �iadnom pr�pade jednoduch�. Niekto mi raz povedal: �P�n Li, nestač� byť len dobr�m človekom v be�nom zmysle? Je ťa�k� predstaviť si, �e by sme sa v tejto praxi mohli dostať niekam ďalej.� Keď som to počul, skutočne ma to veľmi zarm�tilo a neodpovedal som. Charakter ľud� sa od človeka k človeku veľmi l�i a ka�d� m��e d�jsť len tak ďaleko, ako mu to dovol� jeho schopnosť veriť. No ak� siln� vieru m�te, tak budete odmenen�.�

Taoistick� mudrc Lao-c� raz nap�sal: �M��eme hovoriť o Tao (Ceste), av�ak nejde o be�n� cestu.� Tao by nebolo vz�cne, ak by to bolo niečo tak ľahko dostupn�, �e by sa to dalo n�jsť na ulici a ktokoľvek by sa tomu mohol začať venovať a uspieť v tom. V na�ej �kole ste to vy, kto duchovne z�skava t�m, �e prekon�va r�zne ťa�kosti, a preto by ste mali čo najlep�ie zapadn�ť medzi be�n�ch ľud�. Nemus�te byť teda chudobn� alebo na mizine. Va�ou �lohou je rozv�jať svoj charakter, zatiaľ čo ste s�časťou materi�lnej spoločnosti. V tomto ohľade je na�a prax v�hodn� � v skutočnosti najv�hodnej�ia zo v�etk�ch � v tom zmysle, �e ju m��ete plnohodnotne praktizovať medzi be�n�mi ľuďmi a nemus�te sa stať mn�chmi. Ale z�roveň je to na nej aj to najťa��ie, preto�e sa praktizuje v mimoriadne komplikovanej svetskej spoločnosti. No s�časne je to aj jej najv�č�ou v�hodou, keď�e tento pr�stup umo�ňuje z�skať z�sluhy v�mu prav�mu ja. A ako som dnes odhalil, toto je ten najrozhoduj�cej�� aspekt na�ej praxe. Keď va�a prav� du�a z�skava duchovn� z�sluhy, t�to vy��iu energiu, z�skava ju, prirodzene, aj va�a vedľaj�ia du�a. Z toho teda vypl�va, �e aj ona nadobudne vy��iu energiu, keď�e si ju bud� vyv�jať aj v�etky ostatn� zlo�ky, ktor� s� s�časťou v�ho tela, rovnako ako aj v�etky inteligentn� bytosti a bunky v ňom. Energia pomocnej du�e v�ak nebude nikdy tak� vysok�, ako je t� va�a, keď�e vy ste tou hlavnou bytosťou, zatiaľ čo ona je len str�kyňou.

Keď som u� toho toľko povedal, je tu e�te niečo, o čom by som mal pohovoriť. Mnoh� ľudia, ktor� sa venuj� duchovnej praxi, v�dy t��ili pokročiť k vy��m �rovniam. Cestovali �iroko-ďaleko a utratili mnoho peňaz� v n�deji, �e im uzn�van� učiteľ uk�e cestu, no bezv�sledne; napokon, reput�cia človeka nie je z�rukou toho, �e skutočne niečo vie. Tak�e ich cestovanie bolo napriek v�etkej tej n�mahe a v�davkom zbytočn�. Tu v�m pon�kame jedinečn� prax, ktor� sme spr�stupnili v�etk�m a prakticky sme v�m ju priniesli priamo k va�im dver�m. Teraz je len ot�zkou, či to dok�ete dobre vyu�iť. T�, ktor� to dok�u, bud� mať mo�nosť duchovne napredovať, zatiaľ čo t�, ktor� toho nie s� schopn�, by mali rad�ej prestať pom��ľať na praktizovanie nejakej duchovnej praxe; odteraz by v�s učili u� len falo�n� bytosti, a preto by som v�m odporučil, aby ste to rad�ej ani nesk��ali. Ak v�s nedok�em spasiť ja, nikto in� to nedok�e. Pravdou je, �e v s�časnosti je nesmierne ťa�k� n�jsť prav�ho učiteľa skutočnej praxe, ktor� by v�s učil, keď�e nikto to u� nerob�. Dokonca aj vy��ie r�e sa teraz nach�dzaj� v obdob� posledn�ch dn�, respekt�ve �v časoch konca�, a tamoj�ie bytosti sa bud� sotva zapodievať be�n�mi ľuďmi. Na�a prax je nielen�e najdostupnej�ia, ale aj �plne prisp�soben� vlastnostiam, ktor� tvoria z�klad celej existencie. Umo�n� v�m robiť najr�chlej�� a najefekt�vnej�� pokrok, keď�e praktizovanie sa zameriava predov�etk�m na va�e srdce a myseľ.

Kozmick� obeh

R�d by som v�m pribl�il pojem, ktor� je v taoistickej praxi zn�my ako �kozmick� obeh� � jeho �veľk��, ako aj �mal�� formu. Obvykle sa tento pojem pou��va na označenie prepojenia dvoch energetick�ch dr�h tela � Meridi�nu počatia, ktor� sa nach�dza na prednej strane tela a Riadiaceho meridi�nu, nach�dzaj�ceho sa na zadnej strane tela. Tento druh kozmick�ho obehu je v�ak pomerne povrchn� a nie je a� tak� v�znamn�; sl��i len na zlep�enie zdravia. Naz�va sa �mal�� kozmick� obeh. Existuje ďal�� druh kozmick�ho obehu, ktor� sa nepova�uje ani za mal�, ani za veľk� obeh, a vznik� vtedy, keď človek praktizuje medit�ciu. Pohybuje sa vn�tri tela a zač�na obehom okolo pal�ca Niwan, odtiaľ pokračuje smerom nadol, prejde dovn�tra energetick�ho centra, kde sa obr�ti a pokračuje znova smerom nahor. Ide o vn�torn� okruh a skutočn� kozmick� obeh, ktor� vznik� počas s�stredenej medit�cie. Len čo sa tento okruh vytvor�, stane sa mocn�m energetick�m pr�dom, ktor� uv�dza v�etky energetick� kan�ly v tele do pohybu. V taoistick�ch praxiach sa pou��vaj� kozmick� obehy, zatiaľ čo v budhistick�ch zvyčajne nie. Mo�no v�s teda zauj�ma, ak� pr�stup pou��vaj� budhisti. Budha počas svojho vyučovania nespom�nal vy��iu energiu, akou je kung, av�ak budhistick� praxe maj� svoje sp�soby, ktor�mi premieňaj� telo prostredn�ctvom duchovn�ho praktizovania. V t�chto praxiach existuje energetick� kan�l, ktor� vych�dza z plne otvoren�ho akupunkt�rneho bodu Sto stretnut� (paj-chuej) na temene hlavy, pokračuje �pir�lovito smerom nadol, a napokon aktivuje v�etky kan�ly v tele.

V ezoterickom budhizme sa to dosahuje prostredn�ctvom takzvan�ho �centr�lneho kan�la�. Niektor� ľudia sa m��u p�tať, ako je mo�n�, �e tam existuje tak�to kan�l, keď�e v ľudskom tele sa be�ne nenach�dza. Pozrime sa teda na to, ako si ho m��u vyvin�ť. Keď zr�tame v�etky energetick� kan�ly v tele, je ich vy�e desaťtis�c; kri�uj� sa navz�jom ako krvn� cievy, a je ich dokonca viac ako krvn�ch ciev. Medzi vn�torn�mi org�nmi v�ak neved� krvn� cievy, ale energetick� kan�ly. Od temena hlavy smerom nadol sa v tele rozprestiera sieť kan�lov, ktor� sa pret�naj� zvislo aj vodorovne. Keď sa kan�ly [v t�chto budhistick�ch praxiach] začn� po prv�kr�t sp�jať, nevytvoria e�te jeden rovn� kan�l, a preto si to m��e vy�adovať určit� �silie, aby sa cez ne pretlačila energia. Postupom času sa roz��ria a spoja tak, aby vytvorili rovn� zvisl� kan�l. Ten potom sl��i ako os, na ktorej rotuj� čakry tela, pričom viacer� vodorovn� čakry rozmiestnen� po tele s� poh�ňan� mysľou. Cieľom toho je �plne otvoriť v�etky kan�ly tela.

Vo Falun Dafa sme nezvolili pr�stup, pri ktorom sa pou�ije jeden kan�l na otvorenie v�etk�ch kan�lov v tele. Na�a prax vy�aduje, aby boli v�etky kan�ly prepojen� a obiehali s�časne hneď od začiatku. Zač�name praktizovať na pokročilej �rovni a vynech�vame tie z�kladnej�ie. Pri in�ch pr�stupoch, kde sa pou��va jeden kan�l na otvorenie v�etk�ch kan�lov tela, nemus� stačiť dokonca ani cel� �ivot na �pln� otvorenie kan�lov; m��e to vy�adovať desaťročia n�ročn�ho praktizovania. V mnoh�ch praxiach teda tvrdia, �e jeden �ivot nestač� na dokončenie duchovnej cesty. To je d�vod, prečo sa mnoh� pokročilej�ie a n�ročnej�ie praxe sna�ia o predĺ�enie �ivota a mnoh� ich nasledovn�ci to aj za�ij�; �ivot človeka sa predĺ�i, aby mohol pokračovať vo svojom praktizovan� e�te po dlh� čas.

�Mal� kozmick� obehy v z�sade sl��ia na zlep�enie zdravia, zatiaľ čo tie �veľk� sl��ia na skutočn� duchovn� praktizovanie. Veľk� kozmick� obeh, o ktorom sa hovor� v taoistickej praxi, nie je ako ten n�, ktor� postupuje s veľkou intenzitou a sp�ja v�etky kan�ly tela tak, aby obiehali s�časne. V ich met�dach pr�di energia niekoľk�mi kan�lmi, napr�klad cez tri jinov� a tri jangov� kan�ly, ktor� obiehaj� okolo tela; tiahnu sa pozdĺ� r�k smerom nadol k chodidl�m, a potom prech�dzaj� od n�h smerom nahor a� k vlasom na temene hlavy. Pre nich sa to r�ta ako obiehanie energie cez veľk� kozmick� obeh. Niektor� čchi-kungov� majstri neučia nič o veľkom kozmickom obehu, preto�e keď sa tento obeh sformuje, nasleduje praktizovanie na vy��om stupni; oni v�ak svoju v�učbu obmedzuj� len na oblasť zdravia. Potom s� tak�, ktor� sa to sna�ia vyučovať, ale nedaj� svojim nasledovn�kom nič, čo je k tomu potrebn�. T�to �tudenti nemaj� �ancu uspieť, keď�e nedostali to, čo k tomu potrebuj�; mo�no sa pok�sia pou�iť svoje vlastn� schopnosti mysle na jeho sformovanie, ale takto sa im to nepodar�. Pravdepodobnosť, �e by sa to dosiahlo t�mto sp�sobom, je asi tak�, ako keby sa to mohlo podariť napr�klad cvičen�m v posilňovni. Pam�tajte, �e je postačuj�ce, ak budete robiť iba svoju časť praktizovania a o zvy�ok sa postar� v� učiteľ. Veľk� kozmick� obeh sa m��e začať vyv�jať a� potom, ako s� do v�s vlo�en� v�etky vn�torn� mechanizmy, ktor� s� k tomu potrebn�.

Taoisti v�dy pova�ovali ľudsk� telo za miniat�rny vesm�r a tvrdia, �e tento vn�torn� vesm�r je rovnako veľk� ako ten vonkaj�� a verne ho odzrkadľuje. T�to predstava sa m��e zdať trochu prehnan� a ťa�ko pochopiteľn�; nezd� sa, �e by sa ľudsk� telo dalo prirovnať k vesm�ru vzhľadom na jeho veľkosť. M� to v�ak svoju logiku, ktor� sa d� vysvetliť. S�časn� fyzika sa zaober� sk�man�m zlo�enia hmoty a postupne pre�la od sk�mania molek�l, at�mov, elektr�nov, prot�nov a kvarkov a� po neutr�na. Na t�chto �rovniach sa zatiaľ ned� mikroskopiou vypozorovať, čo existuje e�te hlb�ie pod nimi, ani ak� veľk� častice sa tam nach�dzaj�; vedci nedok�u zistiť, čo existuje na e�te mikroskopickej��ch �rovniach. Dne�n� fyzika je st�le ďaleko od toho, aby sa dostala k t�m najmen��m časticiam vesm�ru. Av�ak ten, kto prekročil be�n� fyzick� formu, m��e vn�mať neviditeľn�, miniat�rne r�e t�chto čast�c, keď�e so zrakom, ktor� mu umo�ňuje vidieť zv�č�ene, dok�e vidieť e�te rozsiahlej�ie subatom�rne svety, zodpovedaj�ce jeho dosiahnutej duchovnej �rovni.

Budha op�sal rozľahlosť vesm�ru po tom, ako ju mal mo�nosť vidieť na svojej dosiahnutej �rovni. Vo svojom učen� naznačil, �e v galaxii Mliečnej cesty s� ďal�ie bytosti, ktor� maj� podobn� fyzick� tel�, ako s� tie na�e, a �e dokonca aj v jedinom zrnku piesku mo�no n�jsť veľk� mno�stvo svetov. Toto sa zhoduje s poznatkami modernej fyziky, keď�e obiehanie elektr�nov okolo at�mov�ho jadra sa v skutočnosti nel�i od obiehania Zeme okolo Slnka. A tak Budha učil, �e v men��ch, neviditeľn�ch r�ach mo�no pozorovať veľk� mno�stvo svetov, a to dokonca aj v jedinom zrnku piesku; čo znamen�, �e zrnko piesku je ako vesm�r, v ktorom existuj� �iv� bytosti a mno�stvo r�znych vec�. Za predpokladu, �e je to tak, potom vo svetoch vn�tri tohto jedn�ho zrnka piesku bude pravdepodobne takisto piesok. A d� sa očak�vať, �e v tomto piesku n�jdeme ďal�ie svety. Potom by sme teda mohli znova očak�vať, �e v t�chto svetoch vo vn�tri toho piesku op�ť n�jdeme piesok. Takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Tak�e dokonca aj Budha, so svojou �rovňou duchovn�ho prebudenia, dospel k z�veru, �e vesm�r je s�časne �nekonečne veľk�, ako aj nekonečne mal��. To naznačuje, �e vesm�r je tak� veľk�, �e nemohol vidieť jeho vonkaj�iu hranicu, a z�roveň tak� mal�, �e nedok�zal určiť najmen�iu element�rnu časticu, ktor� je p�vodom hmoty.

Niektor� majstri tvrdia, �e v jedinom p�re poko�ky je mo�n� vidieť cel� mesto s pohybuj�cimi sa vlakmi a autami. Hoci to na prv� pohľad m��e znieť trochu bizarne, uk�e sa to ako rozumn�, ak o tom pouva�ujeme z vedeck�ho hľadiska a s �primnou snahou porozumieť tomu. Keď som rozpr�val o otv�ran� vn�torn�ho oka, spomenul som, �e mnoh� z t�ch, ktor� to za�ili, mohli vidieť, ako sa v oblasti svojho čela pohybuj� po zdanlivo nekonečnom tuneli. Ka�d� deň počas cvičenia alebo medit�cie vidia sam�ch seba, ako sa pohybuj� vpred, pričom po stran�ch m�ňaj� hory a rieky; prech�dzaj� mestami a vidia mno�stvo ľud�. Pravdepodobne si myslia, �e je to len v�plod ich fant�zie. M��em rozpt�liť ak�koľvek va�e pochybnosti a povedať v�m, �e si tie veci nevymysleli; to, čo videli, bolo �plne zreteľn�. Ak je svet vo vn�tri tela tak� rozľahl�, ako ho videli majstri svoj�m vn�torn�m okom, nemali by sme tak�to veci odp�sať ako vymyslen�. Pripomeňme si, �e taoistick� učenie u� odd�vna tvrd�, �e ľudsk� telo je samo osebe vesm�rom. D� sa teda očak�vať, �e vzdialenosť od v�ho čela po epif�zu [kde sa nach�dza vn�torn� oko] bude v tomto vn�tornom vesm�re obrovsk� � bude v�m to pripadať ako skutočne veľk� vzdialenosť.

Keď sa človeku v priebehu praktizovania �plne vytvor� veľk� kozmick� obeh, prinesie mu to mimozmyslov� schopnosť. Ale sk�r ne� prejdeme k tejto t�me, mali by sme spomen�ť, �e veľk� kozmick� obeh sa zvykne naz�vať aj Meridi�nov� obeh, Ot�čanie nebies a zeme alebo Ot�čanie riečnej dr�hy. Keď tento obeh začne pr�diť, vytvor� energetick� tok, a to dokonca aj na n�zkej �rovni praktizovania. Postupom času sa jeho hustota zv��i a nadobudne vy��iu kvalitu, č�m sa z neho stane veľmi hust� p�s energie, ktor� sa ot�ča. Ak je vn�torn� oko človeka otvoren� na ni��ej �rovni, m��e spozorovať, �e keď sa tento p�s ot�ča, m� schopnosť premiestňovať r�zne energie v tele z jedn�ho miesta na druh�. Napr�klad, energia srdca sa m��e presun�ť do čriev alebo energia pečene sa presunie do �al�dka. T�, ktor� dok�u vn�mať mikrokozmos, m��u pozorovať, �e to, čo sa pres�va, je pomerne objemn�. Keď sa energetick� p�s presunie mimo tela, bude to schopnosť, ktor� ľudia naz�vaj� telekin�za. Ľudia so silnej��mi schopnosťami m��u vykon�vať v�č�iu telekin�zu a pres�vať veľk� objekty, zatiaľ čo ľudia so slab��mi schopnosťami m��u vykon�vať men�iu telekin�zu a pohybovať men��mi predmetmi. Toto s� formy telekin�zy a sp�sob, ako vznikaj�.

Po sformovan� veľk�ho kozmick�ho obehu vstupuje človek priamo do skutočn�ho duchovn�ho praktizovania; a spolu s t�m sa objavia r�zne z�zračn� stavy a prejavy jeho energie. Jednu tak�to �pecifick� schopnosť mo�no u� pozn�te, ak ste niekedy č�tali tradičn� n�bo�ensk� diela ako �ivoty bo�sk�ch bytost�, Princ�py kultiv�cie mysle a tela, Taoistick� k�non či r�zne alchymick� pr�ručky. Tieto diela hovoria o jednotlivcoch, ktor� za�ili levit�ciu, pr�padne opisuj� ľud� �poletuj�cich za bieleho dňa� � alebo inak povedan�, vzn�aj�cich sa vo vzduchu pred zrakom ostatn�ch. M��em potvrdiť, �e ľudia to naozaj dok�u, len čo sa im vytvor� veľk� kozmick� obeh. Je to jednoducho tak. Ako sa d� predpokladať, tento obeh si vytvorilo u� mnoho ľud�, keď�e duchovn� prax m� za sebou cel� st�ročia hist�rie. Nemysl�m si, �e budem preh�ňať, ak poviem, �e ide o desiatky tis�c ľud�, keď�e je to skutočne jedna z prv�ch vec�, ktor� sa u človeka počas jeho praktizovania vyvinie.

Prečo sme potom nevideli v�etk�ch t�ch kultivuj�cich vzn�ať sa vo vzduchu? Je to preto, �e ľudsk� podmienky sa nesm� naru�ovať; do svetskej spoločnosti nemo�no zasahovať alebo ju ovplyvňovať bez n�le�it�ho d�vodu. Ak by sme videli v�etk�ch t�ch ľud� poletovať nav�kol, bol by to probl�m. Ľudsk� spoločnosť by u� nebola t�m, č�m je. Tak�e toto je jeden z hlavn�ch d�vodov. Ďal��m je ten, �e ľudia �ij�ci v tomto svete tu nie s� preto, aby mohli byť ľuďmi, ale aby znova nadobudli svoju čistotu a vr�tili sa do svojich prav�ch nebesk�ch domovov, čo si vy�aduje vieru. Ak by ľudia na vlastn� oči videli niekoho levitovať, ka�d� by chcel začať praktizovať, a u� by to viac nebola ot�zka viery. Tak�e ak m�te t� schopnosť, nie je dovolen�, aby v�s ostatn� videli levitovať alebo aby ste to ľuďom len tak predv�dzali. Ľudia musia e�te st�le praktizovať tak, �e bud� uplatňovať svoju vieru. A to je d�vod, prečo po vytvoren� veľk�ho kozmick�ho obehu nebudete schopn� levitovať, ak je čo i len konček prsta na va�ej ruke alebo nohe uzamknut�.

Tesne predt�m, ako sa sformuje veľk� kozmick� obeh, sa niektor�m ľuďom m��e stať, �e ich telo sa začne počas medit�cie nakl�ňať dopredu. Je to sp�soben� t�m, �e energia v zadnej časti tela dobre pr�di, tak�e je tam pocit ľahkosti, zatiaľ čo predn� časť tela sa bude zdať ťa�k�. V in�ch pr�padoch m��u mať ľudia naopak tendenciu nakl�ňať sa dozadu, keď�e zadn� časť tela sa zd� byť ťa�k� a predn� časť ľahk�. Ak sa energia v celom va�om tele dobre rozpr�di, m��ete sa vzniesť nahor a budete mať pocit, akoby ste boli zdv�han� zo zeme. Av�ak toto je dovolen� len vo v�nimočn�ch pr�padoch. T�, ktor� maj� tak�to schopnosti, s� často na dvoch koncoch vekovej �k�ly: veľmi mlad� a veľmi star� ľudia, najm� star�ie �eny. Obe tieto skupiny maj� zvyčajne m�lo prip�tanost� a je pravdepodobnej�ie, �e sa u nich objavia schopnosti, ako je levit�cia, a dok�u si ich aj udr�ať. Na druhej strane, pre mu�ov, najm� mlad�ch mu�ov, by bolo ťa�k� odolať poku�eniu predv�dzať sa, a mohli by sa dokonca pok�siť svojimi schopnosťami niečo z�skať. To je v�ak zak�zan�, a preto sa ich schopnosti po vyvinut� zvyčajne zapečatia. Ak je čo i len jedna časť tela zapečaten�, nebud� schopn� levitovať. No nie je to tak, �e by ľudia nikdy nemohli za�iť levit�ciu. Mo�no v�m bude dovolen� si ju vysk��ať a niektor� z v�s si ju bud� m�cť udr�ať aj naďalej.

Pr�pady levitovania sa vyskytli v�ade, kde sme robili semin�re. Keď som usporiadal semin�r v provincii �an-tung, boli tam učen�ci z mesta Ťi-nan, ako aj z Pekingu, a jeden z nich sa ma sp�tal: �Učiteľ, neviete, čo sa so mnou deje? Pri ch�dzi sa mi často st�va, �e sa začnem vzn�ať a to ist� sa mi deje doma, keď si ľahnem spať � dokonca aj keď m�m na sebe prikr�vku. St�le sa vzn�am ako bal�n.� Podobn� pr�pad za�ila aj jedna star�ia pani z provincie Kuej-čou, ktor� sa z�častnila m�jho semin�ra v meste Kuej-jang. Doma mala vo svojej izbe dve postele, ka�d� pri jednej stene. Keď raz meditovala na jednej z nich, mala pocit, �e sa vzn�a. Otvorila oči a uvedomila si, �e preletela na druh� posteľ. Pomyslela si: �Mala by som sa vr�tiť,� a s touto my�lienkou preletela sp�ť na p�vodn� posteľ.

Ďal�� pr�pad sa t�ka n�ho �tudenta z mesta Čching-tao, ktor� meditoval na pohovke v miestnosti svojho pracoviska; bolo to počas obedňaj�ej prest�vky, keď tam nikto nebol. Počas medit�cie začal levitovať a skutočne sa vzniesol nahor � viac ako jeden meter. Niekoľkokr�t sa vzniesol do v��ky a potom s hlasn�m buchotom dopadol nasp�ť. Dokonca aj deka, ktor� bola zlo�en� vedľa neho, spadla na podlahu. Bol z toho mierne nad�en�, no z�roveň vystra�en�. Takto to pokračovalo počas celej obedňaj�ej prest�vky, hore a dole. Napokon zazvonil kancel�rsky zvonec a on si pomyslel: �Ľudia by ma nemali takto vidieť. Nevedeli by, čo si o tom maj� myslieť. Mal by som s t�m rad�ej hneď prestať.� A v tom to n�hle prestalo. M��eme teda vidieť, �e star�� ľudia sa dok�u lep�ie ovl�dať. Ak by to bol niekto mlad��, pravdepodobne by d�fal, �e keď zazvon� zvonec, v�etci ho uvidia levitovať a zistia, ako dobre sa mu dar� v praktizovan�, keď�e dok�e vzlietnuť. Nie je ľahk� ovl�dnuť poku�enie predv�dzať sa. Ak predvediete svoje schopnosti, stratia sa, keď�e na to nie s� určen�. Podobn� sk�senosti op�sali �tudenti z r�znych oblast�.

My chceme, aby v�etky energetick� kan�ly tela boli otvoren� hneď od začiatku. Osemdesiat a� dev�ťdesiat percent z v�s bude mať teraz pocit, �e va�e telo je ľahk� a bez chor�b. Na tomto semin�ri v�ak urob�me viac ne� len to, �e pozdvihneme va�e telo do bodu, keď bude �plne očisten�; do v�ho tela z�roveň vlo��me mno�stvo vec�, aby ste si v priebehu semin�rov mohli vyvin�ť vy��iu energiu. To, čo rob�m, sa v podstate rovn� tomu, akoby som v�s pozdvihol a posunul ďaleko dopredu. Počas m�jho vyučovania na t�chto predn�kach sa va�a samotn� povaha men�. Mnoh� z v�s sa bud� po skončen� tohto semin�ra c�tiť ako nov� ľudia. Zaručujem, �e budete mať �ir�� pohľad na svet a budete vedieť, čo znamen� byť dobr�m človekom; nebudete u� viac zo �ivota zm�ten�. Som o tom presvedčen�. To znamen�, �e v� charakter bude dr�ať krok [s fyzick�mi zmenami, ktor� sa u v�s objavia].

Aby sme sa teda vr�tili k t�me veľk�ho kozmick�ho obehu, aj keď v�m mo�no nebude dovolen� levitovať, zist�te, �e va�e cel� telo je ľahk�, akoby ste kr�čali po vzduchu. Keď ste predt�m b�vali unaven� z ch�dze u� po prejden� kr�tkej vzdialenosti, teraz budete m�cť pohodlne z�jsť tak ďaleko, ako budete chcieť. Pri jazde na bicykli sa v�m bude zdať, akoby v�s niekto tlačil a neunav�te sa, nech by ste vy�li ak�koľvek mno�stvo schodov. To v�m m��em zaručiť. T�, ktor� sa nem��u z�častniť semin�ra, ale naučia sa prax č�tan�m tejto knihy, takisto poc�tia priazniv� �činky, ktor� im to m� priniesť. Som typ človeka, ktor� keď niečo hovor�, mus� povedať pravdu. Ak by som pri vyučovan� Fa nehovoril pravdu, tvrdil nepodlo�en� veci alebo sa vyjadroval nepresne či nezmyselne, bolo by to z mojej strany vyučovanie zla. To, čo rob�m, nie je tak� jednoduch�; cel� vesm�r to pozoruje. Ak by som v�s zav�dzal, malo by to svoje n�sledky.

Nasledovn�ci niektor�ch duchovn�ch ciest sa zvyčajne nikdy nedostan� ďalej, ako po vytvorenie tohto zn�meho veľk�ho kozmick�ho obehu, ktor� som op�sal. Ale ak chcete, aby bolo va�e telo čo najefekt�vnej�ie nahraden� a premenen� vysokoenergetickou l�tkou, tento obeh nebude postačovať. Na to je potrebn� in� typ cirkul�cie kozmick�ho obehu, ktor� uvedie v�etky energetick� kan�ly v�ho tela do pohybu. Naz�va sa Hlavn� vertik�lny obeh. Vie o ňom len veľmi m�lo ľud�. Tento pojem sa s�ce občas objavuje v knih�ch, no nikde nebol odhalen� jeho v�znam a ani ho nikto nevysvetlil. Ľudia t�to t�mu obch�dzali, a ak�koľvek diskusiu o nej udr�iavali len na teoretickej �rovni, keď�e i�lo o pr�sne str�en� tajomstvo. Pok�sim sa v�m to v�ak vysvetliť. Tento obeh m��e začať buď z akupunkt�rneho bodu Sto stretnut� (paj-chuej) na temene hlavy alebo z bodu Stretnutie jinu (chuej-jin) v perineu. Tak�e za predpokladu, �e energia vych�dza z bodu Sto stretnut�, bude sa pohybovať pozdĺ� hranice medzi jinovou (prednou) a jangovou (zadnou) stranou tela a bude sa pres�vať od ucha pozdĺ� ramena, smeruj�c nadol. Prepletie sa pozdĺ� ka�d�ho prsta a potom z�de pozdĺ� bočnej strany tela, prejde popod chodidlo a bude pokračovať nahor po vn�tornej strane nohy. N�sledne sa presunie dole po vn�tornej strane druhej nohy, prejde popod druh� chodidlo, a bude pokračovať nahor po druhej strane tela. Znova sa prepletie pozdĺ� ka�d�ho prsta a ukonč� obeh t�m, �e doraz� na temeno hlavy. Toto predstavuje Hlavn� vertik�lny obeh. Tak�e tu to m�te op�san� v niekoľk�ch vet�ch; nie je potrebn� nap�sať o tom cel� knihu, ako sa to občas rob�. Nepova�ujem to za �iadne veľk� tajomstvo, hoci poznatky o tomto obehu boli starostlivo str�en� a boli odhalen� len vtedy, keď sa to dedičstvo priamo odovzd�valo učen�kovi. Aj keď som vysvetlil, o čo ide, nemali by ste sa pok��ať uviesť ho do pohybu svojou mysľou, ani ho počas praktizovania akokoľvek riadiť. Vo Falun Dafa to takto nerob�me. Keď nasledujete prav� duchovn� kultivačn� cestu, ktor� v�s vedie k vy��m �rovniam, nemus�te nijako siliť, aby sa niečo udialo; v�etko, čo potrebujete, dostanete u� hotov�. Tak�e v na�om pr�pade sa obeh automaticky vytvor� pomocou mechanizmov vo va�om vn�tri, ktor� neust�le pracuj� na tom, aby v�s premieňali. Keď dozrie čas, tento obeh bude prirodzene cirkulovať s�m. Jedn�ho dňa si počas praktizovania m��ete v�imn�ť, �e va�a hlava sa nakl�ňa na jednu stranu, čo bude znamenať, �e Hlavn� vertik�lny obeh sa pohybuje t�mto smerom; a ak sa va�a hlava nakl�ňa na druh� stranu, znamen� to, �e obeh sa pohybuje opačn�m smerom. M��e sa pohybovať oboma smermi.

Keď sa u človeka vyvinie veľk� alebo mal� kozmick� obeh, jeho hlava sa m��e počas medit�cie k�vať, čo naznačuje, �e energia pr�di. Na�e �tvrt� cvičenie, naz�van� Falunov� kozmick� obeh, sp��ťa cirkul�ciu energie v tele rovnak�m sp�sobom ako veľk� a mal� kozmick� obeh; a v skutočnosti bude pokračovať v cirkul�cii aj po ukončen� cvičenia. Toto cvičenie sl��i na posilnenie mechanizmov vo va�om vn�tri, čo umo�ňuje obehu neust�le cirkulovať. V na�ej praxi je to Fa, ktor� v�s zu�ľachťuje. A tak zvyčajne zist�te, �e v� kozmick� obeh koluje bez prest�vky. Vrstva energetick�ch mechanizmov umiestnen�ch zvonka v�ho tela je vrstvou hlavn�ch, vonkaj��ch energetick�ch kan�lov, ktor� bud� va�e telo viesť tak, aby t�to pr�cu vykon�valo automaticky � dokonca aj keď pr�ve necvič�te. Vonkaj�ie kan�ly m��u takisto zmeniť svoj smer a nechať obiehať energiu jedn�m alebo druh�m smerom, pričom v ka�dom okamihu bud� pracovať na tom, aby posilnili pr�denie energie vo va�ich energetick�ch kan�loch.

V tomto bode mo�no prem��ľate, čo je vlastne cieľom vytv�rania kozmick�ch obehov. Ich vytvorenie nie je samo osebe �čelom; to, �e m�te prepojen� obeh, nie je a� tak� v�nimočn�. Cieľom ich vytvorenia je to, aby sa človeku pri jeho ďal�om napredovan� v duchovnej praxi �plne otvorili v�etky energetick� kan�ly v tele pomocou jedn�ho okruhu, čo v�m umo�n� pr�ve tento kozmick� obeh. My sme v�ak pre v�s to [otv�ranie energetick�ch kan�lov] u� začali robiť. Ako budete pokračovať ďalej, pri sledovan� cirkul�cie v�ho veľk�ho kozmick�ho obehu budete vn�mať, �e va�e kan�ly sa vo vn�tri zv�č�uj� a roz�iruj�, a m��u sa roz��riť a� na ��rku jedn�ho prsta. Je to sp�soben� t�m, �e silnej�� energetick� pr�d vedie k roz��reniu a rozjasneniu kan�lov. To v�ak st�le nestač�. Mus�te vo svojej praxi pokročiť ďalej, a to a� do bodu, keď sa v�etky energetick� kan�ly v�ho tela roz��ria a energia sa stane silnej�ou a jasnej�ou, a� napokon v�etky nespočetn� kan�ly splyn� do jedn�ho celku. V tomto bode u� telo nebude mať �iadne energetick� kan�ly ani akupunkt�rne body, preto�e bude spojen� v jeden celok. A pr�ve to je konečn�m cieľom �pln�ho otvorenia va�ich kan�lov: premeniť cel� va�e telo na l�tku vysokej energie.

Ak ste vo svojom praktizovan� dosiahli t�to �roveň, znamen� to, �e va�e telo bolo v podstate premenen� vysokoenergetickou l�tkou. To jest, dosiahli ste najvy��iu f�zu praktizovania, ak� sa m��e vyskytn�ť v ľudskej r�i, a va�e pozemsk� telo dospelo k najvy��iemu stupňu svojho v�voja. Va�e telo za�ije nov� stav, ktor� zakr�tko op�em. V tomto bode budete mať u� značn� mno�stvo vy��ej energie, resp. kungu. Popri tom, ako budete zu�ľachťovať svoje telo počas f�zy praktizovania v ľudskej r�i, vyviniete si v�etky nadprirodzen� schopnosti (vroden� schopnosti), ktor� sa daj� vyvin�ť z ľudsk�ho tela. No keď�e na�u prax vykon�vame v r�mci spoločnosti, v�č�ina va�ich schopnost� bude zapečaten� a nebudete ich mať k dispoz�cii. V� energetick� stĺpec narastie do značnej v��ky a rozmanit� formy, ktor� nadobudol v� kung, bud� jeho mocnou energiou v�razne posilnen�. Av�ak ak�koľvek schopnosti, ktor� budete mať v tomto �t�diu, bud� fungovať len v tejto bezprostrednej dimenzii; nebud� mať �iaden vplyv na in� dimenzie, keď�e sa zrodili z pozemsk�ho tela. Napriek tomu bud� mať st�le dosť podstatn� v�znam. Tieto schopnosti bud� s�časťou va�ich tiel v in�ch dimenzi�ch a bud� sa v�razn�m sp�sobom premieňať; bud� rozmanit� a bohat� a m��u byť na pohľad a� desiv�. Niektor� ľudia bud� mať cel� telo pokryt� očami, ktor� vyplnia ka�d� p�r na ich poko�ke, ako aj dimenzie prepojen� s ich telom. Niektor� m��u mať po celom svojom tele vyobrazenia bo�sk�ch bytost�, ako s� b�dhisattvovia či Budhovia, keď�e toto je budhistick� prax. Va�a vy��ia energia m��e nadobudn�ť ak�koľvek podobu a m��e viesť k zrodu mnoh�ch nadprirodzen�ch bytost�.

V tomto bode sa na vrchole va�ej hlavy objav� určit� jav, ktor� sa označuje ako �tri kvetiny zoskupen� na temene�. Je to na pohľad veľmi n�padn� a p�sobiv� jav, a m��u ho spozorovať aj t�, ktor� nemaj� vn�torn� oko otvoren� na pr�li� vysokej �rovni. Na vrchole va�ej hlavy sa objavia tri kvetiny, z ktor�ch jedna je lotosov� kvet � aj keď to nie je lotos poch�dzaj�ci z ľudskej r�e. Ďal�ie dve kvetiny s� takisto z in�ch svetov a ka�d� z nich je jednoducho n�dhern�. Rotuj� jedna za druhou na vrchole hlavy, ot�čaj�c sa v smere aj proti smeru hodinov�ch ručičiek; z�roveň sa točia aj jednotlivo. Ka�dej kvetine prin�le�� vysok� stĺpec s tak�m priemerom, ako je priemer samotnej kvetiny a siaha vysoko do nebies. Tieto stĺpce v�ak nie s� energetick�mi stĺpcami. Oni len nadob�daj� ten tvar a p�sobia nadpozemsk�m dojmom. Ak ich uvid�te, budete naozaj ohromen�. Keď vo svojej praxi dosiahnete t�to �roveň, va�e telo bude čist� a svetl�, s jemnou a mladistvou poko�kou. Dosiahli ste najvy��iu f�zu praktizovania v ľudskej r�i, ale to e�te neznamen� koniec va�ej cesty. Mus�te pokračovať v praktizovan� a napredovať ďalej.

N�sledne pr�de prechodn� f�za medzi tou na �rovni ľudskej r�e a za ľudskou r�ou, počas ktorej nadobudnete takzvan� �kri�t�ľovo čist� telo�. Hoci va�e telo bude v tomto bode u� premenen�, st�le bude mať pozemsk� podobu, av�ak dosiahne najvy��iu mo�n� formu, ak� je mo�n� dosiahnuť pri praktizovan� v tejto r�i. Označuje sa ako kri�t�ľovo čist�, preto�e dosiahlo najvy�� stupeň čistoty a je zlo�en� v�lučne z vysokoenergetickej l�tky. Ak sa na va�e telo pozrieme vy��m zrakom, bude cel� priehľadn� a bude pripom�nať sklo, akoby tam nič nebolo. To znamen�, �e va�e telo u� bude sv�t�, keď�e je zlo�en� z vysokoenergetickej l�tky, na rozdiel od tela, s ktor�m ste zač�nali. V�etky schopnosti a z�zračn� veci, ktor� si va�e telo vyvinulo, bud� okam�ite vyraden�. Odlo�ia sa do hlb�ej dimenzie, keď�e u� nebud� sl��iť �iadnemu ďal�iemu �čelu a nebude mo�n� ich znova pou�iť. Ich jedin�m vyu�it�m m��e byť to, �e keď sa va�e praktizovanie jedn�ho dňa zavŕ�i a vy dosiahnete osvietenie, budete si ich chcieť pri sp�tnom premietan� va�ej duchovnej cesty prezrieť. Vtedy ostan� len dve veci: v� stĺpec energie a va�e anjelsk� telo, ktor� bude u� značne veľk�. Obe v�ak bud� existovať v hlb�ej dimenzii a nebud� viditeľn� dokonca ani pre v�č�inu ľud� so schopnosťou vy��ieho zraku, keď�e ich videnie je zvyčajne obmedzen�; va�e telo sa im bude javiť jednoducho ako priehľadn�.

Ďal��m praktizovan�m prejdete za t�to prechodn� f�zu, v ktorej m�te kri�t�ľovo čist� telo, a začnete f�zu praktizovania za �rovňou ľudskej r�e. V tejto novej f�ze si budete naďalej zdokonaľovať svoje telo � telo, ktor� u� bude bo�sk�. Bude zlo�en� v�lučne z vy��ej energie a v� charakter u� bude neochvejn�. V tejto f�ze praktizovania si budete ukov�vať nov� schopnosti, ktor� s� hodn� označenia �bo�sk�. Bud� nekonečne mocn� a schopn� ovl�dať ak�koľvek dimenziu. Ak budete vytrvalo pokračovať vo svojom duchovnom �sil�, sami pr�dete na to, čo je potrebn� pre praktizovanie na e�te vy��ch �rovniach a čo od toho m��ete očak�vať.

Keď sa človek nech� pr�li� uniesť

R�d by som pohovoril o probl�moch, ktor� pramenia z pr�li�n�ho nad�enia. Je mnoho ľud�, a to nielen duchovne zalo�en�ch, ktor� u� dlho hľadali pravdu a prem��ľali o zmysle �ivota. Vo Falun Dafa na�li odpovede na mnoh� ich celo�ivotn� ot�zky a je len prirodzen�, �e bud� nad�en� zo v�etk�ch nov�ch pochopen�, ktor� z�skaj�. Viem, �e t�, ktor� ber� praktizovanie �primne, si uvedomia hodnotu tohto učenia a bud� si ho v�iť. No m��e sa objaviť ist� probl�m. Konkr�tne, ľudia z toho bud� tak� nad�en�, �e to začn� preh�ňať a pri interakcii s druh�mi nebud� p�sobiť norm�lne, alebo sa bud� zdať v porovnan� s ostatn�mi zvl�tni. No ako to vid�m ja, tak�to niečo by sa nemalo stať.

V�č�ina z v�s praktizuje vo svetskej spoločnosti, a tak by ste si mali byť vedom� tejto skutočnosti a nemali by ste sa od spoločnosti di�tancovať. Mali by ste udr�iavať vzťahy s druh�mi tak, ako je to u ľud� be�n�. Jedin�, č�m sa budete l�iť, je to, �e budete p�sobiť ako niekto, kto m� vynikaj�ci charakter a pozit�vny pr�stup, pok��a sa byť lep��m človekom a duchovne r�sť, a v�dy sa sna�� konať spr�vne. Niektor� z v�s v�ak p�sobia, akoby boli nenorm�lni alebo ľahostajn� voči tomuto svetu, a ostatn� sa nedok�u stoto�niť s t�m, čo hovor�te. To by mohlo ľud� viesť k nespr�vnemu z�veru, �e ste sa stali tak�to kv�li praktizovaniu Falun Dafa a �e ste sa pomiatli. Nevedeli by pochopiť, �e ste boli jednoducho pr�li� nad�en�, neboli ste racion�lni a nemali ste triezvy �sudok. Mysl�m, �e budete s�hlasiť s t�m, �e nie je spr�vne byť v takomto stave a �e je to extr�mne � čo znamen�, �e je tam prip�tanosť. Mali by ste to prekonať a namiesto toho by ste mali k �ivotu a k praktizovaniu uprostred spoločnosti pristupovať norm�lne. Ak si ostatn� bud� myslieť, �e ste ako pobl�znen� učen�m Falun Dafa, nebud� mať o v�s dobr� mienku a bud� si od v�s dr�ať odstup. A potom by ste u� nemali pr�le�itosti na zlep�enie svojho charakteru. Bude to naozaj probl�m, ak si ľudia bud� myslieť, �e nie ste norm�lni. Pam�tajte teda na to, čo som povedal, a určite to rie�te spr�vne.

V na�ej praxi sa nepou��vaj� tak� postupy ako v in�ch praxiach, kde ich nasledovn�ci nevn�maj� plynutie času, stratia sa v stave vytr�enia či tranzu a �plne sa pohr��ia do praktizovania. Pri vykon�van� na�ej praxe mus�te zostať duchom pr�tomn�. Často od ľud� poč�vam, �e keď pri cvičen� zatvoria oči, začn� sa mimovoľne kol�sať. Ako to vid�m ja, toto by sa nemalo st�vať. Probl�m je v tom, �e keď m�te privret� oči, nech�vate svoju vedom� myseľ bl�diť a stalo sa to pre v�s u� zvykom. Av�ak počas toho, ako ma poč�vate, sa nekol�ete. Ak by ste sa pok�sili udr�ať stav mysle, ktor� m�te s otvoren�mi očami, a potom by ste ich len jemne privreli, určite by ste sa počas cvičenia nekol�sali. Probl�m je vo va�om presvedčen�, �e praktizovanie sa rob� tak�mto sp�sobom a t� my�lienka je vo v�s u� zakorenen�; tak�e kr�tko po tom, ako zavriete oči, zmiznete a strat�te vedomie sam�ch seba. Uč�me, �e va�a vedom� myseľ mus� ostať bdel� a vn�maj�ca. Tieto cvičenia s� určen� na to, aby zu�ľachťovali va�u prav� du�u a aby ste pomocou nich robili pokrok tak, �e zostanete duchom pr�tomn�. Na�a prax zahŕňa aj medit�ciu. Pri na�ej medit�cii si mus�te byť vedom� toho, �e praktizujete, nech by ste boli akokoľvek s�streden�, a nesmiete upadn�ť do stavu tranzu, v ktorom si nič neuvedomujete. Namiesto toho by sa mal počas sedenia v medit�cii dostaviť veľmi pr�jemn� pocit, akoby ste sedeli vn�tri �krupiny vaj�čka, keď si uvedomujete, �e praktizujete, no z�roveň m�te pocit, akoby ste nemohli pohn�ť ani svalom. V na�ej praxi je nevyhnutn�, aby ste vst�pili do tak�hoto stavu. M��ete sa stretn�ť aj s nasleduj�cou sk�senosťou. Počas sedenia v medit�cii sa v�m bude zdať, akoby va�e nohy zmizli a vy neviete, kde s�; a rovnako tak zmizne va�e telo, ramen� aj ruky, a bude sa v�m zdať, akoby zostala len va�a hlava. Ako budete pokračovať ďalej, dostav� sa pocit, �e zmizla dokonca aj va�a hlava a zostala u� len myseľ � s nepatrn�m vedom�m toho, �e tu praktizujete. �plne postač�, ak sa v�m podar� dosiahnuť tento stav, keď�e poskytuje optim�lne podmienky na premenu v�ho tela. A pr�ve preto potrebujete vst�piť do tak�hoto stavu nehybnosti. Nesmiete v�ak dovoliť, aby ste počas toho zaspali alebo boli v stave om�menia, inak plody v�ho vynalo�en�ho �silia z�ska niekto in�.

Je veľmi d�le�it�, aby sme sa v�etci vyvarovali toho, �e sa budeme t�m, ktor� nepraktizuj�, javiť ako nenorm�lni. Ak budete na ľud� p�sobiť zl�m dojmom a vyvol�te v nich domnienku, �e Falun Dafa rob� z ľud� čud�kov, budete robiť Falun Dafa zl� meno. Naozaj chcem, aby ste to mali na pam�ti. Mali by ste d�vať pozor na to, aby ste sa v �iadnom zmysle a v �iadnom bode v�ho praktizovania nenechali uniesť. Myseľ, ktor� je n�chyln� k tak�mto extr�mom, ľahko podľahne zlu.

Ako si str�iť svoju reč

V r�znych n�bo�ensk�ch �kol�ch sa zaviedlo praktizovanie mlčanlivosti, a uplatňuje ju �pecifick� časť n�bo�enskej komunity; ide konkr�tne o rehoľn�ch bratov a sestry, ktor� sa odl�čili od svetskej spoločnosti a �ij� v kl�toroch. Ich prax od nich vy�aduje, aby sa �plne zdr�ali rozpr�vania. Zasv�tili sa duchovn�mu �ivotu a rozhodli sa odp�tať od v�etk�ho v čo najv�č�ej miere, veriac tomu, �e čo i len jedin� zl� my�lienka m��e vytvoriť karmu alebo sa poč�tať za hriech. A hoci ste u� mo�no počuli, �e karma sa zvykne označovať ako �dobr� alebo �zl�, v ka�dom pr�pade to nie je niečo, čo by ste chceli ako ľudia, ktor�ch cieľom je stať sa �pr�zdnymi� vo vzťahu k tomuto svetu a v istom zmysle nemať �nič� � ako to hovoria v budhistick�ch a taoistick�ch vierach. Nasledovn�ci niektor�ch mn�skych �k�l sa dokonca sna�ia zdr�ať ak�chkoľvek činov. Zvolili si tak�to pr�stup, keď�e nedok�zali rozpoznať skryt� pr�činy vec� a nevedeli, či by bolo vykonanie nejakej veci dobr� alebo zl�; neust�le by tam vyvst�vala ot�zka, ak� faktory tam zohr�vaj� rolu. Mnoh� z ich nasledovn�kov neboli na pr�li� pokročilej �rovni ani nedok�zali tieto veci vn�mať. Tak�e ak by niečo vykonali, museli by sa ob�vať, �e to, čo sa im zdalo ako dobr� skutok, by sa nakoniec mohlo uk�zať ako niečo zl�. Rie�ili to tak, �e sa sna�ili v čo najv�č�ej miere praktizovať nečinnosť, pričom d�fali, �e zrieknut�m sa v�etk�ho nadbytočn�ho konania a činov sa vyhn� vytv�raniu karmy. Vedeli, �e ak by si vytvorili ak�koľvek karmu, bud� ju musieť bolestivo splatiť. Deň dosiahnutia duchovnej dokonalosti, resp. osvietenia kultivuj�ceho je niečo, čo je predurčen� a ak�koľvek karma, ktor� by sa počas toho pridala, by mu cel� cestu len sťa�ila. Toto objasňuje ich odmietav� postoj k činom.

V budhistickej �kole je praktizovanie dobrovoľnej mlčanlivosti zalo�en� na pochopen�, �e ak�koľvek slov�, ktor� človek vyslov�, s� riaden� jeho my�lienkami, a �e za t�mito my�lienkami mus� byť nevyhnutne z�mer. Je veľmi pravdepodobn�, �e keď je človek svoj�m vedom�m veden� k tomu, aby sformoval my�lienku, vyjadril sa k niečomu, alebo aby niečo vykonal, pr�padne pou�il svoje zmysly či končatiny v tejto svetskej spoločnosti, p�sob� tam prip�tanosť. Aby sme to objasnili, pozrime sa na určit� z�le�itosti, ktor� niekedy ľudia medzi sebou rie�ia, keď o jednej osobe hovoria v dobrom, zatiaľ čo o inej v zlom, alebo keď komentuj�, �e niekto praktizoval dobre v porovnan� s niek�m in�m. Tak�to koment�re odzrkadľuj� problematick� vzťahy medzi ľuďmi. Alebo si vezmime niečo �plne be�n�, ako napr�klad, keď vyjadr�te, �e by ste chceli niečo spraviť alebo �e chcete, aby sa niečo vykonalo určit�m sp�sobom. To, čo poviete, m��e sp�sobiť, �e niekomu nechtiac ubl�ite alebo mu u�kod�te. Tak�e vzhľadom na to, ak� zlo�it� m��u byť veci medzi ľuďmi, va�e slov� a činy v�m m��u nevedomky vytvoriť karmu. To je d�vod, prečo boli niektor� kl�tory tak� pr�sne v ot�zke �pln�ho zrieknutia sa rozpr�vania. Tak�e str�enie si svojej reči, resp. praktizovanie mlčanlivosti, odjak�iva zast�valo v n�bo�ensk�ch vierach d�le�it� miesto, pričom doposiaľ som opisoval pr�stupy, ktor� uplatňovali in� �koly.

Preva�n� v�č�ina ľud�, ktor� praktizuj� Falun Dafa, v�ak vykon�va svoju prax v r�mci svetskej spoločnosti (v�nimkou s� t�, ktor� u� predt�m zlo�ili mn�sky sľub alebo boli vysv�ten�), a preto je nevyhnutn�, aby sme viedli norm�lny �ivot vo svetskom prostred� a boli s�časťou spoločnosti. Ka�d� m� svoje zamestnanie a mal by ho vykon�vať dobre. Niektor� druhy pr�ce si vy�aduj� verb�lnu komunik�ciu, čo by sa mohlo zdať v rozpore s cieľom praktizovania mlčanlivosti. No nie je v tom �iaden rozpor, keď�e str�enie si svojej reči, ktor� praktizujeme my, je dosť odli�n� od minul�ch pr�stupov k mlčanlivosti. Na�a kultivačn� cesta je odli�n� od t�ch minul�ch, a tak sa l�i aj to, čo sa od v�s po�aduje. Keď niečo povieme, mali by sme jednoducho rozpr�vať sp�sobom, ktor� prin�le�� praktizuj�cemu a nemali by sme hovoriť nič negat�vne či hanliv�, alebo vyvol�vaj�ce spory. To, čo zam��ľame povedať, by sme ako praktizuj�ci mali pos�diť na z�klade n�ho učenia a zv�iť, či je to vhodn�. Pokiaľ to je vhodn�, potom je v poriadku to povedať. Okrem toho, ak by sme st�le mlčali, bolo by ťa�k� predstaviť ľuďom t�to prax a podeliť sa o ňu s ostatn�mi. To, čo rob�me, je jednoducho uplatňovanie zdr�anlivosti v situ�ci�ch, v ktor�ch by ste mohli prehovoriť z prip�tanosti, ako je napr�klad rozpr�vanie o svetsk�ch veciach nad r�mec toho, čo si vy�aduje va�a pr�ca; klebetenie s in�mi praktizuj�cimi o nepodstatn�ch veciach; rozpr�vanie vec�, pri ktor�ch vyzdvihujete sam�ch seba; ��renie najnov��ch klebiet, ktor� ste počuli; alebo diskutovanie o svetsk�ch veciach, ktor� m�te radi a s� pre v�s podnetn�. Mysl�m, �e pr�ve v t�chto ohľadoch by sme si mali d�vať pozor na svoju reč � to je na�a verzia praktizovania mlčanlivosti. Mn�si verili, �e čo i len jedin� nevhodn� my�lienka by mohla sp�sobiť karmu alebo hriech a brali tieto veci veľmi v�ne. A pr�ve preto existovali učenia o obmedzovan� fyzickej, verb�lnej a ment�lnej aktivity. Fyzick� činy boli obmedzovan� kv�li tomu, aby sa predi�lo vykonaniu niečoho zl�ho. Mlčanlivosť sa praktizovala s cieľom obmedziť v�etku verb�lnu aktivitu. A ment�lna aktivita bola obmedzovan� preto, aby sa myseľ udr�ala čist� a bez my�lienok. Tieto pr�sne pravidl� boli v niektor�ch mn�skych komunit�ch dosť z�sadn�. V na�ej praxi v�ak postač�, ak budete vedieť spr�vne pos�diť, čo je vhodn� povedať, a budete sa spr�vať podľa po�iadaviek na v� charakter.

DEVIATA� PREDN��KA

Energetick� praxe v porovnan� s be�n�mi cvičeniami

Mnoh� ľudia často mylne pokladaj� energetick� praxe, resp. cvičenia, v podstate za ist� formu fyzick�ho cvičenia. Je len prirodzen�, �e takto uva�uj�, preto�e na povrchnej �rovni s� energetick� a fyzick� cvičenia porovnateľn�, nakoľko obe podporuj� fyzick� zdravie. Keď sa v�ak pozrieme na detaily techn�k a pr�stupov, ktor� pou��vaj�, uk�e sa, �e sa od seba značne l�ia. Cieľom fyzick�ch cvičen� je upevnenie zdravia, a tak t�, ktor� ich vykon�vaj�, musia vynalo�iť fyzick� n�mahu a podst�piť ist� tr�ning, aby si telo udr�ali v kond�cii. V pr�pade energetick�ch cvičen� je to presne naopak. Pri ich vykon�van� mus� byť človek v stave pokoja, a ak je tam nejak� pohyb, je jemn�, pomal� a plynul�; niekedy sa človek dokonca v�bec neh�be. Toto sa značne odli�uje od fyzick�ch cvičen�. Hovoriac z vy��ej �rovne, energetick� cvičenia nemaj� len zdraviu prospe�n� �činky, ale zahŕňaj� aj vy��ie a hlb�ie aspekty. Obsahuj� v sebe viac ne� len to m�lo, čo o nich ľudia vedia. S� to vy��ie veci a ich forma sa l�i v z�vislosti od toho, ak� s� pokročil�. Tieto praxe nie s� ani zďaleka be�n�mi cvičeniami.

Fyzick� cvičenie sa vo svojej podstate dosť odli�uje od energetick�ch cvičen�. �portovci, najm� dne�n� z�vodn� �portovci, potrebuj� svoj tr�ning neust�le pos�vať na vy��iu �roveň; musia si st�le udr�iavať telo v �pičkovej kond�cii, aby spĺňali fyzick� n�roky dne�nej doby na s�ťa�enie a udr�ali si s�ťa�n� �roveň. Kv�li tomu musia zvy�ovať intenzitu cvičenia a postarať sa o maxim�lne pr�denie krvi. T�m sa u �portovca zlep�ia metabolick� funkcie, čo znamen�, �e sa dost�va do lep�ej kond�cie. �portovci sa sna�ia zr�chliť svoj metabolizmus, keď�e ich tel� musia byť v�dy v čo najlep�ej forme na s�ťa�enie. Ľudsk� telo sa sklad� z nespočetn�ho mno�stva buniek a v�etky z nich podliehaj� procesu, ktor� prebieha zhruba nasledovne. Novovzniknut� bunka, ktor� bola vytvoren� bunkov�m delen�m, je pln� vitality a je pripraven� na ďal�� v�voj. Po tom, ako dosiahne vrchol svojho v�voja, nebude sa u� m�cť ďalej vyv�jať a m��e iba upadať, a� k�m nedosiahne svoju konečn� hranicu a v tom bode ju nahrad� nov� bunka. M��eme to ilustrovať na pr�klade dvan�stich hod�n dňa. Bunka, ktor� vznikne bunkov�m delen�m o �iestej hodine r�no, sa bude počas �smej, deviatej a desiatej hodiny rannej ustavične vyv�jať a napredovať. Ale o dvan�stej hodine u� nebude schopn� ďal�ieho v�voja a m��e len upadať. Tak�e hoci jej zost�va e�te polovica �ivota, nebude u� vhodn� pre s�ťa�n� kond�ciu, ktor� je pre �portovca potrebn�.

A tak to �portovci rie�ia t�m, �e zv��ia mieru fyzickej z�ťa�e a intenzitu pr�denia krvi, n�sledkom čoho sa vytvoria nov� bunky a nahradia tie star� oveľa sk�r, ako je to be�n�. To potom znamen�, �e bunky, ktor� boli nahraden�, nedokončia cel� svoj �ivotn� cyklus a bud� vymenen� v jeho polovici. T�m sa zaist�, �e telo �portovca bude st�le v�konn� a �roveň jeho fyzickej kond�cie sa bude zlep�ovať. Faktom v�ak zost�va, �e bunky človeka sa nem��u deliť neobmedzene; existuje určit� limit, koľkokr�t sa m��e bunka rozdeliť. Predpokladajme, �e jedna bunka sa m��e rozdeliť stokr�t (hoci v skutočnosti to m��e byť aj viac ako mili�nkr�t) a �e za norm�lnych podmienok by bol človek schopn� �iť sto rokov. Na druhej strane, bunky �portovca bud� m�cť dokončiť iba polovicu svojho �ivotn�ho cyklu, tak�e t�to ľudia by mohli �iť len do svojich p�ťdesiatich rokov. Napriek tomu to doteraz nemalo na profesion�lnych �portovcov v�raznej�� vplyv, keď�e dne�n� s�ťa�n� �roveň n�ti mnoh�ch od�sť do d�chodku u� v tridsiatke. N�sledne sa vr�tia k be�n�mu tr�ningov�mu re�imu, pri ktorom sa ich telo a� tak neopotrebov�va. Z�ver z toho je tak�, �e hoci v�s fyzick� tr�ning m��e dostať do dobrej kond�cie, je to v podstate za cenu krat�ieho �ivota. Z tohto d�vodu m��e z�vodn� �portovec v t�ned�ersk�ch rokoch vyzerať ako dvadsiatnik, zatiaľ čo ten dvadsaťročn� m��e vyzerať, akoby mal tridsať. �portovci často budia dojem predčasn�ho starnutia. Ka�d� čin m� svoje d�sledky, a tak by sme si mali byť vedom� toho, �e v�etko m� svoje v�hody, ale aj nev�hody. To, čo som op�sal, s� d�sledky vypl�vaj�ce z vykon�vania be�n�ho cvičenia.

V pr�pade energetick�ch cvičen� je to v�ak presne naopak. Nezahŕňaj� dynamick� pohyb, a ak tam nejak� pohyb je, zvyčajne b�va uvoľnen�, plynul� a pomal�, niekedy a� do bodu nehybnosti. Je zn�me, �e telo človeka dok�e byť počas medit�cie natoľko nehybn�, �e sa spomalia aj jeho fyziologick� procesy, ako napr�klad tep srdca či krvn� obeh. Mnoh� jog�ni v Indii dok�u sedieť ponoren� pod vodou alebo byť zakopan� v zemi po niekoľko dn�; �plne svoje telo znehybnia a dok�u ovl�dať dokonca �dery svojho srdca. Tak�e za predpokladu, �e bunky človeka sa norm�lne delia raz za deň, praktizuj�ci duchovnej cesty m��e byť schopn� spomaliť delenie svojich buniek tak, aby sa delili raz za dva dni, raz za t��deň, raz za pol mesiaca alebo dokonca raz za e�te dlh�� čas. To by znamenalo, �e si predl�uje svoj �ivot. Toto je mo�n� aj v praxiach, ktor� kultivuj� iba myseľ, ale nekultivuj� telo; aj v nich mo�no dosiahnuť dlhovekosť. Mohlo by to v�ak vyvolať ot�zku, ako si m��e niekto, kto nepremieňa svoje telo, predĺ�iť �ivot, keď�e dĺ�ka �ivota je zvyčajne pevne dan�. Odpoveď je tak�, �e to bude mo�n� a� vtedy, keď človek dosiahne duchovn� �roveň presahuj�cu tri r�e. Tento človek v�ak bude vyzerať dosť staro.

Existuj� aj praxe, ktor� skutočne premieňaj� telo. Dosahuj� to t�m, �e neust�le zhroma�ďuj� vysokoenergetick� l�tku v bunk�ch tela. Ako sa hustota ulo�enej energie neust�le zvy�uje, postupne potlač� be�n� ľudsk� bunky, a nakoniec ich nahrad�. To povedie ku kvalitat�vnej zmene, vďaka ktorej budete vyzerať mlado a tak�to aj zostanete. Samozrejme, duchovn� v�voj je dlh�m procesom, ktor� si vy�aduje značn� obete. Človek si mus� zoceľovať telo aj myseľ, čo je veľmi n�ročn�. Napr�klad, ste natoľko pevn�, �e v�s u� nikto nikdy �nevyvedie z miery�? Dok�ete byť v stave, �e na v�s svetsk� veci u� nemaj� �iaden vplyv? Je naozaj ťa�k� dospieť do tohto bodu; nie je to niečo, čo sa d� len tak ľahko dosiahnuť. Va�e myslenie a va�a cnosť musia najprv dospieť do určit�ho bodu.

Po dlh� dobu si ľudia mylne plietli energetick� cvičenia s be�n�mi fyzick�mi cvičeniami, pričom v skutočnosti sa obe značne rozch�dzaj� a vo svojej podstate sa l�ia. Energetick� cvičenia s� podobn� fyzick�m cvičeniam len vtedy, ak sa praktizuj� na ich �plne z�kladnej �rovni kv�li zdraviu a fyzickej kond�cii, kde sa pozornosť s�streďuje na z�kladn� energiu čchi. Na pokročilej��ch �rovniach s� v�ak energetick� cvičenia �plne odli�n�. Prečistenie tela, ku ktor�mu pri nich doch�dza, m� vy�� čel, a preto je v nich potrebn� nasledovať vy��ie princ�py. Naproti tomu, fyzick� cvičenie je len be�nou aktivitou.

Myseľ a my�lienky

Keď ľudia diskutuj� o �my�lienkach�, v skutočnosti hovoria o ment�lnych procesoch. Tu by som r�d predostrel duchovn� pohľad na my�lienky a s nimi s�visiace ment�lne procesy, a pozrel sa na to, ak� rozličn� formy tieto procesy (resp. my�lienky) nadob�daj� a ako vznikaj�. Mnoh� ot�zky t�kaj�ce sa myslenia st�le nie s� zodpovedan� lek�rskou vedou, keď�e myslenie nie je tak ľahko uchopiteľn� ako vonkaj�ie, povrchov� vrstvy tela. My�lienky existuj� na hlb��ch �rovniach reality a v r�znych dimenzi�ch maj� r�znu podobu. Av�ak nefunguj� tak, ako sa nazd�vaj� niektor� učitelia energetick�ch prax�. T�to ľudia neboli schopn� n�le�ite vysvetliť princ�p fungovania my�lienok, keď�e tomu �plne nerozumej�. Domnievaj� sa, �e keď svoj�m mozgom vytvoria my�lienku, m��u vykonať určit� veci a myslia si, �e to, čo sa n�sledne udeje, je vykonan� ich mysľou, resp. my�lienkami. Ale v skutočnosti to tak nie je.

Najsk�r sa pozrime na to, odkiaľ my�lienky poch�dzaj�. V starovekej Č�ne existoval v�raz �prem��ľať srdcom�. Je to zvl�tne slovn� spojenie, no malo svoje opodstatnenie. Veda starovekej Č�ny bola veľmi pokročil�, keď�e jej v�skum sa zameriaval na spojitosť medzi ľudsk�m telom, �iv�mi tvormi a vesm�rom. V tom čase boli ľudia, ktor� naozaj c�tili, �e ich srdce prem��ľa, pričom in� mohli c�tiť, �e prem��ľa ich mozog. Ako sa to d� vysvetliť? V skutočnosti na tom bolo niečo pravdy. Du�a be�n�ho človeka je zvyčajne pomerne mal�, no my�lienky poch�dzaj� pr�ve z nej, a nie z mozgu. T�to du�a nemus� zotrv�vať v�dy len v hlave, v pal�ci Niwan � resp. �v epif�ze�, povediac to lek�rskou terminol�giou. Keď sa du�a nach�dza v pal�ci Niwan, človek m��e mať pocit, �e jeho mozog prem��ľa alebo vysiela sign�ly; a keď je v srdci, m��e mať skutočne pocit, �e prem��ľa jeho srdce.

Ako som u� povedal, ľudsk� telo je miniat�rny vesm�r, pričom v tel�ch praktizuj�cich sa nach�dza mno�stvo nadprirodzen�ch bytost�, a ka�d� z nich m��e meniť svoje miesto. Napr�klad, ak sa va�a du�a premiestni do oblasti �al�dka, m��ete mať skutočne pocit, �e prem��ľate svoj�m �al�dkom; alebo ak sa presunie do v�ho l�tka či p�ty, m��ete mať pocit, �e prem��ľate l�tkom alebo p�tou. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, je to naozaj mo�n�. M��ete to vn�mať dokonca e�te sk�r, ako vo svojej praxi v�razne pokroč�te. Vďaka tomu, �e m�te du�u, temperament, povahu a osobnostn� črty, ste plnohodnotnou, jedinečnou individualitou, a nielen fyzick�m telom. Čo potom vykon�va mozog? Ja pova�ujem mozog v tejto fyzickej dimenzii jednoducho za spracov�vaj�cu tov�reň. My�lienky, ktor� m�te, v skutočnosti poch�dzaj� z va�ej du�e, no neprich�dzaj� vo forme jazyka. Ide o to, �e va�a du�a vysiela do mozgu ist� druh kozmick�ho sign�lu, ktor� so sebou nesie určit� my�lienku. Keď tento sign�l prijmete, sl��i ako podnet, ktor� sa v mozgu premietne do určitej vyjadrovacej formy, napr�klad do reči, ktorou hovor�te, do gestikul�cie r�k, v�razu v očiach alebo do celkovej reči v�ho tela. Toto je �lohou mozgu. Podnet alebo my�lienka v skutočnosti poch�dza z va�ej du�e. Ľudia si zvyčajne myslia, �e ich my�lienky s� jednoducho v�sledkom samotnej činnosti mozgu. Pravdou v�ak je, �e tam v�razne p�sob� du�a, a keď sa nach�dza v srdci, m��e to vyvolať pocit, �e mysl�te svoj�m srdcom.

Vedci zaoberaj�ci sa v�skumom ľudsk�ho tela si myslia, �e mozog vysiela niečo ako elektrick� vlny. Nebudem rozoberať, čo konkr�tne to je, poznamen�m len, �e podľa t�chto vedcov m� my�lienka aj svoju hmotn� podstatu, čo by znamenalo, �e to, o čom som pr�ve hovoril, nie je a� tak� nere�lne. Potom si m��eme polo�iť ot�zku, ak� je vlastne �čel mozgu. R�zni majstri tvrdia, �e pomocou svojich my�lienok dok�u vykonať nadľudsk� veci, ako napr�klad pohybovať fyzick�mi predmetmi, otvoriť niekomu vn�torn� oko alebo liečiť. Hovoria to preto, �e si nie s� vedom� svojich schopnost�. Vedia len to, �e veci sa im dej� jednoducho pomyslen�m na ne. V skutočnosti v�ak ide o to, �e ich schopnosti konaj� na pr�kaz my�lienok, ktor� sa nach�dzaj� v ich mozgu; samotn� myseľ nerob� v�bec nič. Tak�e určit� veci, ktor� praktizuj�ci dok�u vykonať, s� v skutočnosti v�sledkom schopnost�, ktor�mi disponuj�.

Nadprirodzen� schopnosti s� vroden�mi schopnosťami tela, len�e postupne, ako sa spoločnosť vyv�jala a ľudsk� myseľ sa st�vala zlo�itej�ou, tieto schopnosti zoslabli, keď�e ľudia prikladali čoraz v�č�iu d�le�itosť tomu, čo je �tu a teraz� a st�le viac sa spoliehali na najnov�ie technol�gie. Ak chcete znovu z�skať svoje vroden� schopnosti, mus�te sa v praktizovan� sna�iť o to, aby ste boli autentick�, stali sa čist�mi ako kedysi, a aby ste znovu nadobudli svoju p�vodn� povahu � alebo ako sa to naz�va v taoistickej �kole � �vr�tili sa k svojmu p�vodn�mu, prav�mu ja�. Tak�e to, čo sa dnes pova�uje za du�evn�, resp. nadprirodzen� schopnosti, s� v skutočnosti vroden� schopnosti človeka. T�to spoločnosť neza��va �pokrok�, ako by sa mohlo zdať, ale v skutočnosti upad�. Vzďaľuje sa od povahy vesm�ru. Spomenul som zn�me podobenstvo o Majstrovi Čang Kuovi, ktor� jazdil na oslovi sediac otočen� chrbtom napred, čo nemus� d�vať zmysel. Čang takto začal jazdiť potom, ako si uvedomil, �e �sť dopredu v skutočnosti znamen� pohybovať sa dozadu a �e človek sa čoraz viac odkl�ňa od povahy vesm�ru. V d�sledku veľk�ch zmien vo vesm�re sa mnoh� ľudia mor�lne skazili, pričom ľudia v Č�ne, kde je v�etko st�le viac zameran� na zisk, s� toho n�zorn�m pr�kladom; čoraz viac sa odchyľuj� od vlastnost� vesm�ru čen, �an, �en. T�, ktor� sa nechali strhn�ť t�mito svetsk�mi trendmi, nedok�u vn�mať, ako veľmi sa hodnoty zmenili. Niektor� si dokonca myslia, �e veci s� skvel�. Iba t�, ktor�ch myseľ sa pozdvihla pomocou duchovnej kultiv�cie, dok�u rozoznať �alostn� stav dne�n�ch ľudsk�ch hodn�t.

Niektor� učitelia energetick�ch prax� tvrdia, �e dok�u �spr�stupniť� alebo �odblokovať� va�e nadprirodzen� schopnosti, ale to je zav�dzaj�ce. Nadprirodzen� schopnosti toti� nebud� fungovať, keď nie s� posilnen� vlastnou energiou človeka. Ak k tomu ned�jde, ned� sa pre toho človeka nič urobiť. Najprv si ich človek mus� vyvin�ť svojou vlastnou energiou a priviesť ich k zrelosti. A dokonca aj v pr�padoch, keď sa zd�, �e učiteľ niekomu aktivoval schopnosti, v skutočnosti sa tak nestalo. Jednoducho len prepojil myseľ dan�ho človeka so schopnosťami, ktor� u� mal vyvinut�, tak�e tie teraz reaguj� na pr�kazy jeho my�lienok, a t�m vytv�raj� �činok. T�to učitelia teda nemaj� d�vod tvrdiť, �e niekomu odblokovali schopnosti. V skutočnosti sa vytvorilo len ist� prepojenie, ne�lo o nič viac.

My�lienky ľud�, ktor� sa venuj� duchovnej praxi, dok�u prim�ť ich schopnosti k tomu, aby vykon�vali veci, zatiaľ čo my�lienky be�n�ch ľud� riadia ich končatiny a zmyslov� org�ny, aby vykon�vali veci. Je to podobn� tomu, ako keď prev�dzkov� oddelenie alebo kancel�ria riaditeľa vyd�va pokyny, ktor� s� n�sledne vykon�van� r�znymi oddeleniami vo firme. Alebo ako keď veliteľsk� �rad v arm�de vyd� rozkaz zo svojho veliteľsk�ho stanovi�ťa a vojaci s� n�sledne zmobilizovan�, aby rozkaz vykonali. O tejto t�me som pri mnoh�ch pr�le�itostiach diskutoval s ved�cimi miestnych čchi-kungov�ch organiz�ci�, keď som cestoval počas usporad�vania semin�rov. Boli prekvapen� mojimi vyjadreniami, keď�e st�le sa sna�ili nap�jať na �potenci�lnu energiu� a �vedomie� mysle; neuvedomovali si, �e tam nie je nič, na čo by sa dalo napojiť. Ich �silie bolo po cel� čas zalo�en� na nespr�vnom predpoklade. Pre v�skum vy��ch funkci� ľudsk�ho tela by bolo prospe�n�, ak by nastala zmena v pr�stupe a v sp�sobe myslenia, keď�e be�n� sp�soby vyvodzovania z�verov a anal�zy nie s� vhodn� na sk�manie z�le�itost� vy��ej �rovne.

My�lienky sa m��u prejavovať v rozličn�ch form�ch, ako to vypl�va z cel�ho radu r�znych pojmov, ktor�mi ich ľudia označuj�, ako napr�klad nevedomie, podvedomie, in�pir�cia alebo sny. Poďme sa venovať t�me snov. Duchovn� učitelia sa zdr�haj� vysvetliť, ako vlastne sny funguj�. Ide o mimoriadne komplexn� javy, keď�e vo chv�li v�ho narodenia sa v r�znych dimenzi�ch vesm�ru zrodili s�časne s vami ďal�ie va�e paraleln� �ja� a tvoria s vami jedno celistv� telo prepojen� mysľou; vo svojom tele m�te tie� hlavn� du�u, vedľaj�iu du�u a cel� rad nadprirodzen�ch bytost�, z ktor�ch ka�d� m� svoju vlastn� podobu; a v�etky bunky, spolu s va�imi vn�torn�mi org�nmi, odr�aj� va�e podoby a energie v in�ch dimenzi�ch. V�dy tu existovala ot�zka, čo sp�sobuje zdanliv� n�hodnosť snov. Lek�rska veda to pripisuje zmen�m mozgov�ch vĺn, čo je merateľn� forma, ktor� nadob�daj� sny v tejto dimenzii. Ale tieto vlny s� v skutočnosti odozvami na odkazy z in�ch dimenzi�. Nech je to akokoľvek, nemus�te sa zaoberať t�m, čo sa deje v snoch, v ktor�ch je v�etko nejasn� a zm�ten�, preto�e tieto sny nie s� tak� podstatn�. Existuje v�ak jeden druh snov, ktor� s� d�le�it�, a tie by sa nemali pova�ovať iba za �sny�. Ide o sny, v ktor�ch va�a vlastn� myseľ � či�e va�a prav� du�a � videla, �e s vami nadviazal kontakt niekto z rodiny alebo sa niečo odohralo veľmi �ivo, pr�padne ste boli svedkom alebo priamym �častn�kom nejakej situ�cie. V t�chto pr�padoch va�a prav� du�a naozaj niečo za�ila v inej dimenzii, keď�e va�a myseľ bola jasn� a v�etko bolo ako �iv�. To, čo ste za�ili, sa skutočne stalo, iba�e sa to udialo v inej fyzickej dimenzii a v inom časopriestore. Preto by sa tak�to veci nemali odp�sať len ako sny, hoci va�e telo v tomto svete spalo a bolo v stave, ktor� sa pova�uje za sn�vanie. Sny s� v�ak d�le�it� len v tak�chto pr�padoch.

Treba poznamenať, �e pojmy ako in�pir�cia, podvedomie a nevedomie nepoch�dzaj� od vedcov, ale od r�znych intelektu�lov; t� svoje te�rie zalo�ili len na be�n�ch du�evn�ch javoch, ktor� poznali. Tak�e nie s� pr�li� vedecky podlo�en�. Poďme sa pozrieť na to, čo sa rozumie pod pojmom nevedomie. Tento pojem sa ned� ľahko vysvetliť a cel� koncept je nespr�vne definovan�, preto�e energie a inform�cie z in�ch dimenzi�, ktor� ovplyvňuj� ľud�, s� pr�li� komplikovan�, a tak sa často mylne pova�uj� za pam�ťov� stopy. Naproti tomu, podvedomie sa d� vysvetliť ľah�ie. Podľa defin�cie tohto pojmu ide spravidla o to, �e človek rob� niečo bez toho, aby si to uvedomoval, resp. rob� to �podvedome�, či�e nie �myselne. Niekedy pou��vame aj pojem �podvedom� myseľ�. Keď človek uvoľn� svoju vedom� myseľ alebo keď nem� svoje myslenie pod kontrolou, napr�klad keď sn�va alebo vyzer� nepr�tomne, podvedom� myseľ (či�e vedľaj�ia du�a) m��e ľahko riadiť jeho my�lienky. A pr�ve v t�chto momentoch, keď nie je �plne duchom pr�tomn�, m��e cez neho konať podvedom� myseľ. Zvyčajne t� situ�cia nedopadne zle, keď�e podvedom� myseľ nie je ovplyvnen� t�mto svetom a m��e vidieť veci tak�, ak� naozaj s�; napokon, preb�va v inej dimenzii. Keď sa tento človek zobud� alebo sa z toho stavu preberie, m��e si pomyslieť: �P�ni, to som naozaj pobabral,� alebo �Neurobil by som to, keby som d�val pozor.� Ale keď to prehodnot� o niekoľko dn� alebo o p�r t��dňov, mo�no bude pr�jemne prekvapen�, ako dobre to vyrie�il alebo spravil. Toto sa st�va be�ne. Bolo to vykonan� znamenite, preto�e podvedom� myseľ nemyslela na okam�it�, kr�tkodob� d�sledky; vedela, �e z dlhodob�ho hľadiska to bude to najlep�ie. V in�ch pr�padoch, kde nejde o dlhodob� d�sledky a z�le�� len na pr�tomnom momente, je pravdepodobn�, �e to, čo podvedomie nech� človeka vykonať, bude v danej chv�li spraven� v�borne.

Existuje ďal�ia forma [�podvedomej�] du�evnej aktivity, ktor� sa zvyčajne vyskytuje u ľud� s vynikaj�cou vrodenou z�kladňou. Jedn� sa o ňu vtedy, keď človek rob� veci pod veden�m vy��ch bytost�. Samozrejme, toto je �plne in� situ�cia, ktor� tu nebudeme rozoberať. Chcem sa zamerať na formy vedomia, ktor� poch�dzaj� z n�ho vlastn�ho ja.

�In�pir�cia� je ďal��m pojmom, resp. konceptom, ktor� poch�dza od intelektu�lov. Vo v�eobecnosti sa o in�pir�cii hovor� vtedy, keď sa vedomosti, ktor� človek nahromadil, vynoria nečakane a spont�nne, ako z�blesk. Z hľadiska te�rie materializmu to v�ak ned�va veľk� zmysel, keď�e podľa nej by mal byť ľudsk� mozog t�m bystrej��, č�m viac vedomost� človek z�ska a č�m viac svoj mozog počas �ivota pou��va, pričom nadobudnut� vedomosti by mal mať kedykoľvek k dispoz�cii; to, čo ľudia naz�vaj� in�pir�ciou, by teda nemalo byť v�bec potrebn�. Typick�m pr�kladom in�pir�cie je, keď človek nad nieč�m prem��ľa tak tuho, a� je z toho v koncoch; keď napr�klad dostane spisovateľsk� blok alebo keď mu doch�dzaj� n�pady pri skladan� piesne; pr�padne keď sa zasekne vo vedeckom v�skume. Z toho nam�hania mozgu m��e byť človek �plne vyčerpan�, v�ade okolo neho s� porozhadzovan� cigaretov� ohorky, no st�le sa nedok�e pohn�ť z miesta. Vo chv�li frustr�cie sa nakoniec rozhodne dať si prest�vku, a pr�ve v tom momente sa zvyčajne objav� in�pir�cia. Počas prest�vky sa uvoľn�, odlo�� dan� z�le�itosť bokom a zrazu zist�, �e sa v jeho mysli bez ak�hokoľvek �silia vynor� rie�enie. [Jeho snahu predt�m blokovalo to, �e] jeho vedom� myseľ prebrala kontrolu, a č�m v�č�iu kontrolu m�, t�m je menej pravdepodobn�, �e sa do toho zapoja in� bytosti. Tak�e in�pir�cia sa v�č�inou dostav� za okolnost�, ktor� som pr�ve op�sal.

Pozrime sa teda na to, ako prich�dza in�pir�cia. Keď je mozog človeka riaden� jeho racion�lnou, vedomou mysľou, je len mal� �anca, �e sa zapoj� podvedom� myseľ. Č�m intenz�vnej�ie človek prem��ľa, t�m pevnej�iu kontrolu uplatňuje jeho vedom� myseľ. Podvedom� myseľ človeka je s�časťou jeho tela, bola zroden� spolu s n�m z matersk�ho lona a ovl�da časť jeho tela. Ak človek nad nieč�m prem��ľa tak intenz�vne, a� ho z toho bol� hlava, ak mu doch�dzaj� n�pady a je to preňho �morn�, rovnako ťa�ko to zn�a aj jeho podvedom� myseľ, a takisto m��e mať bolesti hlavy. No keď sa jeho vedom� myseľ uvoľn� a popust� kontrolu, podvedomie m��e vyslať do mozgu v�etky vedomosti, ktor� o danej veci m�. M��e vidieť prav� podobu vec�, keď�e preb�va v inej dimenzii; s jeho pomocou tak človek dok�e urobiť prielom a dokončiť to, na čom pracoval.

Niektor� ľudia si to m��u vysvetliť tak, �e by teda mali vyu��vať svoje podvedomie, ako je to uveden� na l�stku, ktor� mi pr�ve niekto poslal, a p�tal sa, ako sa spojiť s podvedom�m. To v�ak nie je niečo, čo by ste dok�zali spraviť, ak ste e�te len začali praktizovať a va�e schopnosti s� obmedzen�. V tomto bode by ste sa s n�m rad�ej nemali pok��ať sp�jať, keď�e je pravdepodobn�, �e ste motivovan� nejakou prip�tanosťou. Alebo si mo�no mysl�te, �e podvedomie by sa dalo vyu�iť v prospech ľudstva a spoločnosti. Ani toto v�ak neprich�dza do �vahy, preto�e to, čo vie va�e podvedomie, je takisto obmedzen� � obmedzuje ho dimenzia, v ktorej existuje. Vedomosti, ktor� m�, nepresahuj� jeho vlastn� dimenziu. Ale vesm�r m� mimoriadne zlo�it� �trukt�ru, s nesmierne spletit�mi dimenziami a početn�mi rovinami existencie, medzi ktor�mi sa nach�dzaj� aj vertik�lne roviny obsahuj�ce mnoho ďal��ch dimenzi�. V�voj udalost� v tomto svete je riaden� vy��mi bytosťami, ktor� preb�vaj� vo vy��ch r�ach a v�etko, čo sa deje na tejto Zemi, prebieha podľa vopred stanoven�ch z�konitost�, ktor� tu p�sobia.

Udalosti v tomto ľudskom svete sa odv�jaj� podľa z�konitost� historick�ho v�voja. Tak�e hoci si m��ete �elať ur�chliť v�voj v takej či onakej forme alebo uskutočniť určit� cieľ, va�e �elania sa nemusia zhodovať so �elaniami vy��ch bytost� [ktor� o t�chto veciach rozhoduj�]. Napr�klad, je dosť pravdepodobn�, �e predstavy o modern�ch lietadl�ch, vlakoch a bicykloch sa objavili u� v starobylej spoločnosti, iba�e nemohli byť zrealizovan�, preto�e e�te nenastal ten spr�vny okamih v hist�rii. Ľudia si naopak v�eobecne myslia, �e d�vodom, prečo sa tieto vyn�lezy nikdy neuskutočnili, bolo to, �e veda bola v minulosti obmedzen�. Pravdou v�ak je, �e samotn� tempo vedeck�ho v�voja je podmienen� historick�mi usporiadaniami. T�m je povedan�, �e veci sa nemusia nutne vyv�jať podľa va�ich predst�v. Samozrejme, existuj� pr�pady, keď podvedomie človeka zohr�va v jeho �ivote akt�vnu �lohu. Napr�klad, ist� spisovateľ tvrd�, �e dok�e nap�sať desaťtis�c slov denne a ani sa neunav�; slov� k nemu jednoducho prich�dzaj� a jeho diela sa te�ia veľkej obľube. Ako asi tu��te, je to v�sledok spolupr�ce jeho vedomej a podvedomej mysle, pričom podvedom� myseľ prevzala polovicu pr�ce. Ale toto je sk�r zriedkav�. Vo v�č�ine pr�padov sa podvedomie človeka nijako nezap�ja. Ak�koľvek pokusy z va�ej strany o jeho zapojenie nepoved� k dobr�mu v�sledku a m��u dopadn�ť presne opačne, ako ste zam��ľali.

Čist� a pokojn� myseľ

Mnoh� ľudia maj� pri vykon�van� meditačn�ch cvičen� probl�m upokojiť svoju myseľ, a tak vyhľad�vaj� učiteľov v n�deji, �e n�jdu odpoveď na to, prečo maj� tak� akt�vnu myseľ. Ich myseľ je skutočne ako rozb�ren� more, v ktorom sa v�ria v�emo�n� veci. To im znemo�ňuje dosiahnuť stav pokoja a s�stredenia. Keď nevedia pr�sť na to, čo je pr�činou, m��u si myslieť, �e na to stač� n�jsť len spr�vnu techniku alebo vyhľadať učiteľa, ktor� by im prezradil svoje tajomstv� a d�faj�, �e pr�ve to im prinesie pokoj, ktor� hľadaj�. Tak�e ako to vid�m ja, svoje n�deje vkladaj� do in�ch. Skutočn� pokrok v�ak m��ete dosiahnuť len pozeran�m sa do seba a zameran�m sa na svoju myseľ. To je jedin� cesta, ako urobiť skutočn� pokrok a za�iť pokoj pri medit�cii. Jedine takto sa v�m to podar�. Va�a schopnosť s�stredenia a upokojenia mysle je odrazom v�ho duchovn�ho pokroku.

Iba t�, ktor� maj� vynikaj�cu vroden� z�kladňu, dok�u svoju myseľ ut�iť, kedykoľvek chc�; pre priemern�ho človeka je to jednoducho nemo�n�. Skutočn� pr�čina toho, prečo nedok�ete ut�iť svoju myseľ, nespoč�va vo va�ej technike alebo v odhalen� tajomstva �spechu; ide sk�r o to, �e va�a myseľ, resp. to, čo m�te vo svojom srdci, nie je čist�. Ak vo svojom ka�dodennom �ivote nedok�ete s druh�mi vych�dzať dobre a kon�te sebecky z r�znych citov�ch pohn�tok alebo kv�li svetsk�m t��bam či prip�tanostiam, a ak sa nedok�ete nad tieto veci povzniesť a brať ich zľahka, bude pre v�s ťa�k� upokojiť svoju myseľ. Napriek tomu sa niektor� ľudia pok��aj� prebojovať v�etk�mi t�mi bl�diacimi my�lienkami, ktor� sa im počas praktizovania neust�le vyn�raj� a sna�ia sa ich len nasilu zahnať namiesto toho, aby pochopili, �e je to o vn�tornej čistote. Podstata v�ak spoč�va pr�ve v tom.

Mohla by tu vznikn�ť n�mietka, �e niektor� učitelia predsa vyučuj� met�dy, ktor� �dajne upokojuj� myseľ, ako napr�klad �s�stredenie sa na jedin� bod�, vizualiz�cia, zameranie pozornosti, resp. upretie pohľadu na energetick� centrum tela, či odriekanie Budhovho mena. S� to v�ak viac ne� len met�dy; vy�aduj� si z�roveň určit� majstrovstvo. Tak�to majstrovstvo poch�dza z kultivovania mysle a z postupovania k vy��m �rovniam praxe; dosiahnutie pokoja nie je len o pou�it� takej či onakej techniky. T�, čo o tom pochybuj�, si m��u tieto met�dy vysk��ať a uvid�me, ako ďaleko sa im podar� dostať, keď�e s� st�le sp�tan� mnoh�mi t��bami a siln�mi prip�tanosťami, ktor� e�te neopustili. Keď počujem ľud� tvrdiť, �e dok�u ut�iť svoju myseľ iba samotn�m odriekan�m Budhovho mena, som voči tomu skeptick�. Ak si napr�klad ľudia myslia, �e budhizmus Čistej zeme je jednoducho o odriekan� mena Budhu Amit�bhu, pochybujem, �e to niekedy vysk��ali. Povedal by som, �e pokoj mysle je ot�zkou majstrovstva a ned� sa dosiahnuť tak ľahko, ako to ľudia tvrdia. V �iadnej duchovnej �kole sa nedosahuje ľahko.

Hoci je v�eobecne zn�me, �e Budha vyučoval praktizovanie medit�cie, u� menej zn�me je to, čo v jeho učen� medit�cii predch�dzalo: bolo to dodr�iavanie duchovn�ch prik�zan�, ktor�ch cieľom bolo skoncovať s t��bami a v�ňami človeka. A a� potom, keď sa človek od v�etk�ho oprost�, bude schopn� s�stredene meditovať. M� to teda svoju logick� nadv�znosť. Medit�cia je toti� z�le�itosťou majstrovstva. Od Budhov�ch nasledovn�kov sa v�ak neočak�valo, �e bud� dodr�iavať prik�zania hneď od prv�ho dňa. Namiesto toho sa mali v�etk�ho zl�ho zrieknuť postupne, a t�m sa mala zv��iť ich schopnosť meditačn�ho s�stredenia. Podobne aj odriekanie Budhovho mena si vy�aduje pln� pozornosť a pr�zdnu myseľ. Počas toho, ako človek opakovane odrieka Budhovo meno, v�etky ostatn� oblasti jeho mozgu znecitlivej�; človek nebude vn�mať nič in� a t�to jedin� my�lienka nahrad� v�etky ostatn�, pričom ka�d� p�smeno z Budhovho mena sa vynor� pred jeho očami. To si, samozrejme, vy�aduje určit� majstrovstvo. Nie je to niečo, čo by sa dalo dosiahnuť hneď na začiatku, a rovnako je to s upokojen�m mysle. V�etci, ktor� o tom pochybuj�, si to m��u vysk��ať. Zistia v�ak, �e hoci �stami niečo akt�vne odriekaj�, ich myseľ bl�di sem a tam. M��u prem��ľať o tom, ako zle sa k nim spr�va ich nadriaden� v pr�ci alebo ako ich ukr�tili na posledn�ch pr�mi�ch. Keď sa im v mysli vynor� viac tak�chto my�lienok, a to dokonca aj počas odriekania Budhovho mena, m��e ich to rozru�iť. Takto sa potom ťa�ko dosiahne cieľ praktizovania. To znamen�, �e dokonca aj samotn� odriekanie Budhovho mena si vy�aduje majstrovstvo, a pokiaľ myseľ človeka nie je čist�, nep�jde to ľahko. Ďal��m pr�kladom s� ľudia, ktor� sa s otvoren�m vn�torn�m okom uprene pozeraj� na energetick� centrum tela v oblasti spodnej časti brucha; ak je tento energetick� zhluk čist�, bude to v tej oblasti �iarivo jasn�, a ak nie je čist�, bude to tam, naopak, tmav�. Ale ani v tomto pr�pade nie je upokojenie mysle len o uprenom pozeran� sa na svoje brucho. Nie je to ot�zka techniky. Rozhoduj�ce je to, či je va�a myseľ čist�, resp. či m�te čist� my�lienky. Predpokladajme, �e niekto pou�ije t�to met�du, zahľad� sa dovn�tra svojho energetick�ho centra a uvid� �iariaci zhluk energie, čo ho veľmi pote��. Zakr�tko sa v�ak jeho pozornosť m��e obr�tiť k nov�mu domu a začne prem��ľať o tom, ktor� izba bude patriť jeho synovi, ktor� jeho dc�re, ktor� bude preňho a jeho man�elku, alebo ako by mohli izbu v strede vyu��vať ako ob�vačku. Bude z toho cel� nad�en� a mo�no dokonca začne prem��ľať o tom, ako by tento sen uskutočnil. Keď je v�ak va�a myseľ zahlten� tak�mito vecami, len ťa�ko sa d� dosiahnuť pokoj mysle. Sk�ste si to porovnať s nasleduj�cim pr�stupom: pr�sť do tohto sveta je ako ubytovať sa v hoteli, ktor� po kr�tkom pobyte nar�chlo opust�me. Niektor� ľudia s� v�ak k tomuto miestu natoľko prip�tan�, �e nemaj� z�ujem od�sť. Zabudli na svoje skutočn� domovy.

V pravej duchovnej praxi ide o to, aby ste kultivovali svoju myseľ, neust�le na sebe pracovali a zam��ľali sa nad t�m, ak� �lohu vo veciach zohr�vate, namiesto obviňovania okolnost�. Existuje �kola praktizovania, ktor� uč�, �e �Budha je v mysli�, a je na tom niečo pravdy. Niektor� ľudia si to v�ak nespr�vne vysvetľuj� v tom zmysle, �e oni sami s� v skutočnosti Budhom, keď�e Budha je v ich mysli. Av�ak m�lia sa; nem��e to mať tento v�znam. Chce sa t�m povedať, �e kľ�čom k �spe�n�mu praktizovaniu je va�a myseľ. Ch�pať to v tom v�zname, �e Budha je vo v�s, je prehnan�. Bo�skosť sa d� z�skať len prostredn�ctvom duchovn�ho zu�ľachťovania.

D�vodom toho, prečo nedok�ete dosiahnuť vn�torn� pokoj alebo s�stredenie, je to, �e va�a myseľ nie je pr�zdna a �e ste vo svojom praktizovan� e�te nedosiahli dostatočn� �roveň. Koncentr�cia sa vyv�ja postupne, od povrchnej po hlbok�, a je �zko spojen� s va��m duchovn�m napredovan�m. Keď sa v�m podar� odstr�niť nejak� prip�tanosť, pokroč�te vo svojom praktizovan� a v� pokoj sa prehĺbi. Povedal by som teda, �e spoliehanie sa na tak� či onak� met�du je to ist� ako hľadanie vonku. A to je presne to, čo ľud� počas ich duchovnej cesty priv�dza na scestie a prin�a im probl�my. V budhizme sa dokonca hovor�, �e ak hľad�te pomoc vonku alebo zvaľujete vinu na okolnosti, �skĺzli ste na zl� chodn�čky�. Skutočn� praktizovanie je o pr�ci na svojej mysli, a len pozdvihnut�m svojho myslenia budete schopn� dosiahnuť stav �pln�ho pokoja a odp�tania sa od vec�. Iba kultivovan�m svojho charakteru sa prisp�sob�te vlastnostiam vesm�ru, zbav�te sa v�etk�ch zl�ch vec�, ako s� t��by a prip�tanosti, vypud�te zl� l�tky zo svojho tela a budete m�cť post�piť nahor. Vďaka t�mto zmen�m u� viac nebudete obmedzovan� povahou vesm�ru a va�a cnosť, ktor� fyzicky existuje, sa premen� na vy��iu energiu. Teraz by u� malo byť zrejm�, ako to v�etko navz�jom �zko s�vis�.

Pr�ve som teda op�sal vn�torn� pr�činu toho, prečo ľudia nevedia dosiahnuť pokoj alebo st�enie počas praktizovania: nedok�u sami seba prim�ť k tomu, aby robili to, čo by mal byť schopn� robiť praktizuj�ci. V s�časnosti existuj� aj vonkaj�ie faktory, ktor� m��u v�ne ovplyvniť praktizuj�cich a ohroziť ich duchovn� pokrok. Za posledn� desaťročia sa v Č�ne uvoľnili politick� obmedzenia v snahe o�iviť ekonomiku, a zaviedli sa reformy na �otvorenie� krajiny. Doviezlo sa mno�stvo nov�ch technol�gi� a �ivotn� �roveň sa zv��ila. Nech sa na to sp�tate kohokoľvek, povie v�m, �e je to dobr� vec. Ale v�etko m� svoje v�hody aj nev�hody, a preto by sme sa mali pozerať na obe str�nky veci. Spolu s reformami a uvoľnen�m sa do Č�ny dostali aj v�emo�n� zl� veci. Aby sa zv��il predaj kn�h a časopisov, prid�va sa do nich sexu�lny obsah, inak by vydavatelia mali probl�m ich predať. Zd� sa, �e sledovanosť filmov a telev�znych programov kles�, ak v nich nie s� �iadne posteľn� sc�ny, a tak sa tam prid�vaj� z obavy, �e by sa zn�il pr�jem z predaja l�stkov alebo klesla sledovanosť. V�č�ina z toho, čo sa dnes pova�uje za �umenie�, nech�va ľud� v ��ase, ako by sa niečo tak� v�bec mohlo pova�ovať za umenie. V tradičnom č�nskom umen�, ktor�ho počiatky siahaj� a� do staroveku, sa určite nič tak� nevyskytovalo. A mal by som dodať, �e kult�rne trad�cie Č�ny neboli vymyslen� alebo zostaven� nejak�mi ľuďmi. Ako som u� naznačil pri rozpr�van� o prehistorick�ch kult�rach, v�etko m� svoj vy�� p�vod. V s�časnosti sa v�ak hodnoty ľud� zmenili a pokrivili; zmenila sa dokonca aj defin�cia toho, čo je dobr� a čo zl�. Napriek tomu, �e ľudstvo pre�lo t�mito zmenami, vlastnosti a �tandardy vesm�ru, ktor� s� jedin�m krit�riom na hodnotenie človeka � čen, �an, �en � sa nezmenili a ani sa nikdy nezmenia. Ak m� praktizuj�ci vyst�piť nad be�n� �roveň, mus� sa riadiť t�mito vlastnosťami, a nie t�m, čo je v�eobecne uzn�van�. Okrem vy��ie spom�nan�ch vec� existuj� aj ďal�ie vonkaj�ie faktory, ktor� do v�s m��u zasahovať, ako napr�klad homosexualita, sexu�lne poku�enie, u��vanie n�vykov�ch l�tok a in� nevhodn� veci.

M��eme sa len domnievať, ako by sa tento svet, ktor� dospel a� do tak�hoto stavu, vyv�jal ďalej, ak by to pokračovalo t�mto smerom. To v�ak nebude dovolen�. Ak to nenapravia ľudia, napravia to nebes�. Katastrofy, ktor� postihovali ľudstvo, prich�dzali v�dy v časoch, ako s� tieto. Na mojich semin�roch som sa vyh�bal rozpr�vaniu o katastrof�ch. Av�ak v n�bo�enstv�ch sa o nich hovor�, a stali sa tak trochu hor�cou t�mou. R�d by som len predostrel ot�zku, ako veľmi to m��e byť pre ľud� nebezpečn�, keď sa mor�lne hodnoty tak v�razne zmenili a ľudia dnes voči sebe prechov�vaj� toľko nevra�ivosti. To znamen�, �e n� duchovn� pokrok je v�ne sk��an� na��m okolit�m prostred�m; s nemravn�mi obr�zkami ste dnes konfrontovan� dokonca aj na verejnosti.

Taoistick� mudrc Lao-c� nap�sal: �Keď nadpriemern� človek počuje o Tao, bude ho praktizovať usilovne.� Nadpriemern� človek si uvedom�, ak� ťa�k� je z�skať prav� učenie, a tak sa chop� tejto pr�le�itosti a začne praktizovať. Ako to vid�m ja, zlo�it� prostredie, ak�m je dne�n� svet, sa nakoniec m��e uk�zať ako dobr� vec, preto�e pr�ve to je potrebn� na ukovanie skutočne v�nimočn�ho človeka. Mus�te byť vo svojom praktizovan� naozaj pevn�, aby ste sa v takomto prostred� povzniesli nad ostatn�ch.

Ver�m, �e pre človeka, ktor� je skutočne odhodlan� praktizovať, je zlo�it� prostredie dobr� vec. Ak by okolo v�s neboli �iadne spory alebo pr�le�itosti pracovať na svojom charaktere, nemali by ste �iadnu mo�nosť duchovne napredovať. Ak by v�etci spolu dobre vych�dzali, nebolo by mo�n� dosiahnuť duchovn� pokrok. Lao-c� p�sal aj o �priemernom človeku, ktor� počul o Tao�. Tak�to človek bude len priemern�m učen�kom, pre ktor�ho je v poriadku, keď praktizuje, rovnako ako keď nepraktizuje, a ktor� to nakoniec zvl�dne len veľmi ťa�ko. S� tu dnes aj tak�, ktor�m sa pozd�va to, čo vyučujem, no len čo sa vr�tia sp�ť do spoločnosti, m��u podľahn�ť v�beniu svetsk�ch vec�. No nech by sa v�m tie veci zdali akokoľvek re�lne, dokonca aj milion�ri a veľmi bohat� ľudia si na konci svojho �ivota uvedomili, �e v skutočnosti nemaj� nič � �e materi�lne bohatstvo si po skončen� tohto �ivota nem��ete vziať so sebou, tak�e v konečnom d�sledku je bezcenn�. Naproti tomu, vy��ia energia je tak� cenn� pr�ve preto, �e v okamihu smrti od�de s vami. Va�a du�a si ju prenesie do v�ho nasleduj�ceho �ivota. Ver�me, �e du�a je nesmrteľn� a tento koncept nepova�ujeme za myln� alebo čisto teoretick�. Hoci sa bunky v�ho fyzick�ho tela m��u v tejto dimenzii po smrti rozlo�iť, v in�ch dimenzi�ch, ktor� s� zlo�en� z men��ch čast�c, va�e telo v skutočnosti nezaniklo. Iba sa, takpovediac, zbavilo svojej schr�nky.

V�etko, o čom som hovoril, s�vis� s charakterom. Budha, ako aj B�dhidharma poznamenali, �e na �zem� Č�ny le�iacej na V�chode sa bud� rodiť ľudia veľk�ch cnost�. Cel� gener�cie č�nskych obyvateľov a mn�chov boli hrd� na t�to skutočnosť. Vych�dza to v�ak z nespr�vneho pochopenia: rozumeli tomu tak, �e Č�ňania s� obdaren� duchovn�mi kvalitami. Mnoh� t�m boli dokonca pote�en� a samoľ�bo verili, �e s� skutočne v�nimočn� a �e Č�na je domovom duchovne vyspel�ch ľud�. V�č�ina z nich v�ak nem� jasno v tom, ako to bolo myslen� a v�bec sa nezamysleli nad t�m, prečo pr�ve v Č�ne mo�no vidieť tak�to osobnosti. Ako to u� často b�va, len m�lokto dok�e pochopiť vyjadrenia t�ch, ktor� dosiahli duchovn� dokonalosť [ako napr�klad Budha alebo B�dhidharma], keď�e ich sf�ry myslenia a stavy vedomia s� vzdialen� ľudsk�mu ch�paniu. Mysl�m, �e v�m to nemus�m bli��ie vysvetľovať, aby ste to pochopili: veľk� duchovn� pokrok je mo�n� dosiahnuť len v tom najzlo�itej�om prostred�, keď ste obklopen� t�mi najkomplikovanej��mi ľuďmi.

Vroden� z�kladňa človeka

Vroden� z�kladňa človeka je určen� t�m, koľko l�tky, zvanej cnosť, nesie jeho telo v inej dimenzii. Ak m� človek menej cnosti a viac čiernej l�tky, m� slab� z�kladňu, keď�e to znamen�, �e v sebe nesie viac karmy. Zatiaľ čo človek, ktor� m� viac cnosti, teda veľa bielej l�tky, bude mať dobr� z�kladňu; nesie v sebe menej karmy. Tak�e ľudia nes� dva druhy l�tok, bielu a čiernu, pričom tieto dve l�tky sa na seba m��u vz�jomne premieňať. Pam�tajte, �e bielu l�tku m��ete z�skať, keď prejdete ťa�kosťami, bolesťou alebo utrpen�m, ako aj roben�m dobr�ch skutkov; zatiaľ čo čierna l�tka poch�dza z robenia nespr�vnych vec� alebo zl�ch skutkov, a označuje sa ako karma. Tak�e obe tieto l�tky poch�dzaj� z va�ich činov. M��u poch�dzať aj z minul�ch �ivotov. Obidve sa toti� hromadia počas va�ich �ivotov a tiahnu sa s vami z ďalekej minulosti, pričom putuj� s va�ou du�ou z jedn�ho �ivota do druh�ho. Tak�e ver�me, �e karma aj cnosť sa m��u v priebehu času nahromadiť a dediť v rodine z gener�cie na gener�ciu. Niekedy si spomeniem, ako ľudia v starobylej Č�ne, alebo dokonca aj dne�n� star�� ľudia, zvykli hovorievať o tom, ako si predch�dzaj�ce gener�cie v rodine hromadili cnosť a pripom�nali ľuďom, aby si ju uchov�vali a nestr�cali ju. To, čo hovorili, bolo pozoruhodne hlbok�; bolo v tom mnoho pravdy.

Od kvality vrodenej z�kladne z�vis�, ak� bude mať človek schopnosť veriť. Človek s dobrou z�kladňou bude mať v�č�iu vieru vzhľadom na v�etku t� bielu l�tku, ktor� m�. T�to l�tka je v s�lade s vesm�rom a vlastnosťami čen, �an, �en, a nie je od nich nijako oddelen�. A tak sa tieto vlastnosti m��u bez prek�ky prejaviť v jeho tele a byť s n�m v priamom spojen�. Av�ak človek so slabou z�kladňou bude mať slab�iu vieru. Je to preto, �e v pr�pade čiernej l�tky je to naopak. Poch�dza z robenia nespr�vnych vec� a je v rozpore s vlastnosťami vesm�ru, tak�e človeka od t�chto vlastnost� oddel�. Ak je tejto čiernej l�tky pr�li� veľa, obal� jeho telo svoj�m vlastn�m poľom, a ako sa bude toto pole roz�irovať, jeho hustota a hr�bka sa zv�č��, č�m postupne oslab� vieru človeka. D�jde k tomu preto, �e t�to čierna l�tka, ktor� si na seba človek s�m priviedol, ho odre�e od vesm�rnych vlastnost� čen, �an, �en. Tak�to ľudia zvyčajne ťa��ie d�veruj� duchovnej praxi, ich viera je t�m oslaben� a karma tak pre nich predstavuje v�č�iu prek�ku. A č�m je to bolestivej�ie, t�m menej bud� veriť. Tak�e v tomto pr�pade je veľmi ťa�k� duchovne napredovať.

Pre t�ch, ktor� maj� viac bielej l�tky, bude duchovn� prax jednoduch�ia, preto�e pokiaľ stelesňuj� vlastnosti vesm�ru a zlep�uj� si svoj charakter, ich cnosť sa bude priamo premieňať na vy��iu energiu. Na druhej strane, t�, ktor� maj� viac čiernej l�tky, musia prejsť dodatočnou proced�rou. D� sa to prirovnať k v�robe v tov�rni. Zatiaľ čo in� prich�dzaj� praktizovať s hotov�m materi�lom, t�to ľudia si prines� surov� materi�l, ktor� si vy�aduje dodatočn� proces spracovania. Tak�e bud� musieť najprv trpieť, aby si zmen�ili svoju karmu a premenili ju na bielu l�tku. A a� potom, keď sa t� karma premen� na cnosť, bud� si m�cť pomocou praktizovania vyvin�ť vy��iu energiu. Av�ak t�to ľudia maj� zvyčajne slab�iu vieru. Keď musia trpieť viac, ich viera sa t�m oslab� a bude im to pripadať neznesiteľn�. Tak�e pre t�ch, ktor� maj� veľa čiernej l�tky, je praktizovanie n�ročnej�ie. To je pr�ve d�vod, prečo si učitelia taoistick�ch prax�, ako aj prax� odovzd�van�ch po priamej duchovnej l�nii, zvykli vyberať učen�kov, a nie naopak; vyberali si učen�kov na z�klade toho, koľko karmy a cnosti niesli vo svojich tel�ch.

Hoci vroden� z�kladňa človeka obvykle určuje stupeň jeho viery, nemus� to platiť v�dy. Niektor� ľudia maj� slab� z�kladňu, no ich dom�ce prostredie je po duchovnej str�nke bohat�, keď�e mnoh� členovia rodiny s� n�bo�ensky veriaci alebo sa venuj� energetick�m praxiam, a veria v duchovn� veci. U človeka, ktor� by inak nebol veľmi veriaci, to m��e vypestovať vieru a prehĺbiť ju. To znamen�, �e okrem z�kladne človeka tam p�sobia aj ďal�ie faktory. A naopak, existuj� aj pr�pady, keď u ľud� s dobrou z�kladňou bola ich schopnosť veriť značne oslaben�, a to najm� kv�li bezduch�mu vzdelaniu, ktor�ho sa im dostalo v tomto materialistickom svete; m��e to z nich spraviť predpojat�ch ľud�, ktor� bud� pochybovať o v�etkom, čo sa form�lne nenaučili. V Č�ne sa to v poslednej dobe prejavuje e�te zreteľnej�ie, keď�e �kolsk� vzdel�vanie naučilo ľud� rozm��ľať čierno-bielo.

Uvediem jeden n�zorn� pr�klad. Raz som počas druh�ho dňa semin�ra predn�al o vn�tornom oku. Bol tam jeden človek s v�bornou z�kladňou, a tak som otvoril jeho vn�torn� oko na veľmi vysokej �rovni. Videl mnoho vec�, ktor� ostatn� nedok�zali vidieť. Veľmi ho to prekvapilo a v�etk�m povedal, �e videl faluny, ktor� ako snehov� vločky padali na ľud� pr�tomn�ch na mojom semin�ri; hovoril aj o tom, ako vyzeralo moje skutočn� telo a ako sa zjavila moja aura; ako vyzeral falun a koľko tam bolo duchovn�ch tiel. Videl tie�, �e som vyučoval na viacer�ch �rovniach a �e faluny upravovali tel� t�ch, ktor� boli na semin�ri. Videl dokonca aj to, �e zatiaľ čo som tu vyučoval, moje energetick� tel� s�časne vyučovali na mnoh�ch ďal��ch �rovniach, a �e nad hlavami sa vzn�ali anjelsk� v�ly, ktor� rozhadzovali kvety, ako aj mnoho ďal��ch vec�. To, �e toho dok�zal vidieť tak veľa, naznačuje, �e mal vynikaj�cu z�kladňu. No potom, ako to v�etko op�sal, zakončil to slovami, �e on na tak�to veci never�. Niektor� z nich v�ak boli potvrden� najnov��mi vedeck�mi poznatkami a mnoh� ďal�ie by sa dali vysvetliť na z�klade toho, čo n�m dne�n� veda pon�ka. A niektor� z t�chto vec� sme tu u� vysvetlili. Poznatky nadobudnut� z energetickej praxe v skutočnosti presahuj� poznatky s�časnej vedy. Tak�e teraz by ste u� mali rozumieť tomu, �e dobr� z�kladňa človeka sa nemus� v�dy pretaviť do silnej viery.

Osvietenie

Čo v skutočnosti znamen� byť �osvieten��? Tento pojem m� n�bo�ensk� p�vod. V budhistickom pon�man� sa vzťahuje na to, ako človek porozumel Budhovmu učeniu a pou��va sa v zmysle jeho duchovn�ho pochopenia tohto učenia, ako aj v zmysle konečn�ho prebudenia; s�vis� teda s m�drosťou. V s�časnosti sa v�ak ten ist� v�raz pou��va v Č�ne aj vo svetskom prostred� a označuj� sa n�m ľudia, ktor� s� �ikovn� a vedia, ako si z�skať priazeň svojho nadriaden�ho. O tak�chto ľuďoch sa hovor�, �e s� skutočne �osvieten�, keď�e mnoh� si myslia, �e toto je ten v�znam. Veci v�ak často nie s� tak�, ako si ich ľudia vysvetľuj� a zist�te to aj sami, ak sa na ne dok�ete pozrieť z trochu vy��ieho uhla pohľadu. Keď pou��vame pojem �osvieten��, v�bec to nie je vo svetskom zmysle. Človeka, ktor� je pr�li� chytr�, by sme pova�ovali sk�r za neosvieten�ho. Tak�to typ človeka bude robiť svoju pr�cu iba povrchne a bude sa starať len o to, aby z�skal pochvalu od svojich nadriaden�ch, a tak sa m��e stať, �e nakoniec zostane dl�n� in�m � ktor� to musia dokončiť zaňho a spraviť skutočn� pr�cu, ktor� on zanedbal. Vďaka svojej chytrosti si m��e n�jsť sp�soby, ako si prip�sať z�sluhy a prilep�iť si, ale bude to na �kor in�ch; nikdy nebude ťahať za krat�� koniec, čo v�ak znamen�, �e zaň bud� ťahať druh�. Tak�to človek bude čoraz viac pohlten� svetsk�mi vecami, č�m sa stane e�te �zkoprsej��m, a bude sa domnievať, �e materi�lne veci by si nemal nechať ujsť. To ho m��e viesť k tomu, �e sa bude pova�ovať za človeka, ktor� je �praktick�� a v�dy dosiahne to, čo chce.

Ľudia to určit�m sp�sobom obdivuj�. Ja by som v�ak povedal, �e na tom nie je nič obdivuhodn�. Tak�to �ivot je �navnej��, ako si dok�ete predstaviť. Tento človek m� zl� stravovacie n�vyky, zanedb�va sp�nok a pravdepodobne sa ob�va str�t dokonca aj v snoch. Je nesmierne malichern�, pokiaľ ide o svetsk� veci. Mus� byť naozaj �navn� viesť tak�to �ivot. My, naopak, uč�me, �e ťa�k� situ�ciu m��ete zmeniť u� len t�m, �e sprav�te mal� �stupok. Ale človek, ktor�ho som opisoval, neust�pi, a tak je jeho �ivot pr�erne �navn�. V �iadnom pr�pade to nie je niekto, z koho by ste si mali brať pr�klad. Veriaci ľudia pova�uj� niekoho tak�ho za straten� du�u, keď�e �plne prepadol obyčajn�m, svetsk�m veciam. Pravdepodobne si nevezme k srdcu �iadnu dobre mienen� radu o tom, ako sa stať cnostnej��m, a na predstavu, �e by sa mal venovať duchovnej praxi, zareaguje s absol�tnou ned�verou. Bude ju pova�ovať za absurdn� a bude si myslieť, �e to m��e robiť len hlup�k, ktor� sa chce tr�zniť � alebo ten, koho ľudia naz�vaj� �Ah Q� � keď�e to od človeka vy�aduje, aby nikdy neopl�cal zlo ani nereagoval na zlomyseľnosť, ba dokonca aby bol za to vďačn�. Tak�to veci s� pre niekoho tak�ho nepochopiteľn� a pravdepodobne si bude myslieť, �e to, čo rob�te, ned�va zmysel, a �e ste hl�pi. Ako si určite viete predstaviť, pre tak�hoto človeka bude ťa�k� niečo tak� pochopiť.

Prirodzene, my by sme tak�ho človeka nenazvali �osvieten�m�. T�ch, ktor� s� �hl�pi� � povediac to jeho v�razom � by sme pova�ovali za oveľa osvietenej��ch, ne� je on. Samozrejme, na tom, ak� sme, nie je v skutočnosti nič hl�pe. Ide sk�r o to, �e si nerob�me pr�li� veľk� starosti o svetsk� veci, bez ktor�ch sa ľudia zvyčajne nedok�u v �ivote zaob�sť a ktor� pova�uj� za tak� d�le�it�; pričom v in�ch ot�zkach sme veľmi bystr�. Vo veciach, ktor� rob�me, či u� ide o vedeck� v�skum alebo �lohy pridelen� v pr�ci, sme veľmi svedomit� a pozorn�, a rob�me ich dobre. To, čo berieme zľahka, s� tie trivi�lne veci, ako napr�klad svetsk� zisk či medziľudsk� z�le�itosti. M��ete si byť ist�, �e nikto, kto za niečo stoj�, v�s kv�li tomu nebude pova�ovať za hl�peho.

A ako sa ukazuje, dokonca aj ten, kto by naozaj mohol byť pova�ovan� za �hlup�ka�, je prav�m opakom, ak sa na to pozrieme z hľadiska vy��ej logiky. Človek, ktor� je ment�lne zaostal�, nie je schopn� konať z�va�nej�ie zl� skutky v svetskom zmysle, ani spriadať intrigy voči in�m; a nebude robiť veci kv�li vlastn�mu egu. Tak�e nebude mrhať svojou cnosťou. Druh� mu v�ak m��u d�vať svoju cnosť. Mo�no mu bud� fyzicky ubli�ovať alebo sa mu bud� vysmievať, čo mu v oboch pr�padoch prinesie cnosť � niečo mimoriadne cenn�. Ako sme u� povedali, čokoľvek, čo človek v tomto vesm�re z�ska, ho bude niečo st�ť. Tak�e keď sa niekto vysmieva zaostal�mu človeku alebo mu nad�va, hneď ako otvor� �sta, časť cnosti prejde k dotyčn�mu na druhej strane. A tak strat� cnosť, preto�e s danou osobou zaobch�dzal zle zo sebeck�ch d�vodov. Podobne to bude aj v pr�pade, keď niekto zaostal�mu človeku fyzicky ubl�i; presunie sa tak naňho ďal�� kus cnosti. Zatiaľ čo je tento zaostal� človek �ikanovan� alebo mu fyzicky ubli�uj�, mo�no sa len usmeje, takmer akoby to v�tal, a akoby na nejakej �rovni vedel, �e t�m z�skava cnosť, a nehodl� z nej odmietnuť ani len k�sok. Tak�e ak sa na to pozrieme z hľadiska vy��ej logiky, kto z nich je m�drej��? Ukazuje sa, �e je to pr�ve ten ment�lne zaostal� človek. Nestr�ca pri tom v�etkom ani k�sok cnosti, zatiaľ čo druh� strana naňho h�d�e cnosť, ktor� on nevracia a s radosťou ju v plnej miere prij�ma. Nech by bol v tomto �ivote akokoľvek �hl�py�, v bud�com �ivote u� nebude, preto�e jeho du�a nie je hl�pa. Je teda niečo pravdy na n�bo�enskom presvedčen�, �e cnostn� ľudia bud� mať po�ehnanie v bud�com �ivote, preto�e po�ehnania poch�dzaj� z cnosti.

Ver�me, �e cnosť m��e byť premenen� na vy��iu energiu, a to bez nutnosti ak�chkoľvek prechodn�ch krokov. To znamen�, �e je to pr�ve cnosť vo svojej premenenej forme, ktor� určuje va�u duchovn� �roveň, keď�e sa men� na vy��iu energiu. Tak�e potom, ako sa premen�, bude určovať va�u dosiahnut� �roveň a va�u duchovn� silu. Neznamen� to teda, �e by ste si ju mali v�iť? Okrem toho, sprev�dza v�s z jedn�ho �ivota do druh�ho. V budhizme sa hovor�, �e va�a nebesk� poz�cia je odrazom va�ej dosiahnutej �rovne; vypoved� teda o va�om vynalo�enom �sil�. V n�bo�enstve sa ver�, �e t�, ktor� sa narodili s v�č�ou cnosťou, resp. po�ehnan�m, sa m��u te�iť z veľk�ho bohatstva či vysok�ho postavenia. Naproti tomu, t�, ktor�m cnosť ch�ba, nemusia byť �spe�n� dokonca ani pri �obran� o jedlo, keď�e nebud� mať �iadnu cnosť na v�menu; napokon, nič nie je v �ivote zadarmo. To, čomu čel� človek bez cnosti, je skutočn� smrť, pri ktorej zanikne telo aj du�a.

Bol raz jeden čchi-kungov� majster, ktor�ho �roveň bola dosť vysok�, keď začal verejne vyučovať. Nesk�r v�ak prepadol sl�ve a bohatstvu, a tak sa jeho učiteľ rozhodol odviesť jeho pomocn� du�u; v skutočnosti to bola pomocn� du�a, kto praktizoval. Predt�m, keď tam bola jeho pomocn� du�a e�te pr�tomn�, v�etko, čo robil, bolo riaden� ňou. Jedn�m z pr�kladov je situ�cia, keď sa uňho na pracovisku prideľovali byty. Jeho nadriaden� vyhl�sil, �e ka�d�, kto potrebuje byt, m��e pr�sť a op�sať svoju situ�ciu a po�iadavky. V�etci teda začali opisovať svoju situ�ciu, no tento človek nepovedal nič. Keď potom pri�lo na rozhodnutie, zodpovedn� pracovn�k us�dil, �e pr�ve on tento byt potrebuje viac ako ostatn� a �e by mal byť pridelen� jemu. Ostatn� namietali a trvali na tom, �e by ho mali dostať oni a neust�le opakovali, ako veľmi ho potrebuj�. Tento človek jednoducho povedal: �Jeden z v�s si ho teda m��e vziať.� Ak by niekto takto zareagoval za norm�lnych okolnost�, ľudia by ho nazvali �hlup�kom�, ale niektor� z pr�tomn�ch vedeli, �e sa venuje duchovnej praxi a sp�tali sa ho, čo by teda vlastne chcel, keď ho nel�ka ani byt zadarmo! On odpovedal: �Budem spokojn� s č�mkoľvek, čo ľudia nechc�.� Nepovedal to preto, �e by bol hl�py, ale preto, �e svetsk� veci bral veľmi zľahka a veril na nasledovanie prirodzen�ho priebehu; mal �plne triezvy �sudok. Ostatn� naňho naliehali, aby uviedol nejak� pr�klad, keď�e si nevedeli predstaviť, čo by ľudia �nechceli�. On odvetil: �Vystač�m si s kameňmi le�iacimi na zemi, do ktor�ch ka�d� len tak kope a nikto ich nechce.� Be�n�mu človeku to nemus� d�vať zmysel; jeho �roveň myslenia nie je dostatočn� na to, aby t� my�lienku pochopil. Samozrejme, tento mu� sa nechystal zbierať kamene. Vyjadril sk�r ist� princ�p, ktor� si v�ak be�n� človek neuvedomuje: neusilovať sa o svetsk� veci. Povedzme si niečo o kameňoch. Mo�no viete, �e niektor� n�bo�ensk� texty opisuj� v�etko na nebesiach ako zlat� � počn�c stromami a zemou a� po vt�ky, kvety a obydlia, ba dokonca aj tel� vy��ch bytost� s� vraj vytvoren� z trblietav�ho zlata. Kamene s� tam vz�cnosťou, a tak sa povr�va, �e v skutočnosti ich pou��vaj� ako platidlo. Samozrejme, mu�, ktor�ho som op�sal, tam so sebou nepl�noval priniesť kamene. Medzi riadkami sk�r naznačoval vy��iu pravdu, ktorej v�ak be�n� človek nedok�e porozumieť. Praktizuj�ci sa rozhodne nebude zapodievať t��bami, ktor�mi s� ľudia zvyčajne pohlten�, a nebude prikladať svetsk�m veciam veľk� v�hu. Čo v�ak vo svojom �ivote určite z�ska, s� vy��ie veci, ktor� ľudia be�ne z�skať nem��u � aj keby sa o nich dozvedeli a chceli by ich.

Toto je teda jeden z v�znamov pojmu �osvieten�� a s�vis� s porozumen�m, ku ktor�mu ľudia dospej� počas svojho duchovn�ho v�voja. V Č�ne sa dnes tento pojem pou��va vo svetskom zmysle, teda v opačnom v�zname, ako ho pou��vame my. Av�ak osvietenie vo svojom najpravej�om zmysle slova presahuje r�mec toho, čo som op�sal. Spoč�va v tom, či sa veriaci človek dok�e pevne dr�ať vedenia svojho učiteľa, keď sa stretne s ťa�kosťami � nech u� je to v akejkoľvek praxi alebo viere � a či bude pam�tať na to, �e jeho �ivot je duchovn�m �ivotom, či bude vidieť situ�ciu tak�, ak� naozaj je, a či ju dok�e prijať a vyrie�iť podľa toho, ako to určuje jeho cesta praktizovania. Niektor� ľudia v�ak tak�mto veciam jednoducho neveria a nazd�vaj� sa, �e m��u z�skať viac, keď bud� �iť svetsk�m �ivotom. Je pre nich ťa�k� tomu veriť, preto�e nie s� ochotn� otvoriť svoju myseľ. Napr�klad, niektor� ľudia s� tu len kv�li uzdraveniu, a keď im vysvetľujem, �e tento druh praxe na to nie je určen�, odrad� ich to a po zvy�ok času u� nebud� ochotn� prijať nič z toho, čo poviem.

V niektor�ch pr�padoch sa ľudia nespr�vaj� veľmi osvietene, ako napr�klad, keď si robia pozn�mky v mojich knih�ch. Ľudia s otvoren�m vn�torn�m okom videli, �e t�to kniha je pln� �iariv�ch farieb a vy�aruje zlatist� svetlo, pričom za ka�d�m slovom sa nach�dza moje duchovn� telo. M��ete si byť ist�, �e si nevym��ľam, ani sa v�s nesna��m nijako zav�dzať. Ka�d� pozn�mka, ktor� tam niekto nap�e, je tmav�. Mysl�m si, �e ak m�te jasno v tom, na čo t�to kniha sl��i � �e v�s vedie k vy��m duchovn�m �rovniam � ani by v�m nenapadlo to spraviť. Nad niektor�mi vecami by ste sa mali viac zamyslieť. Nemali by ste si azda v�iť knihu, ktor� m��e viesť va�u prax? A pritom ste mo�no veľmi �ctiv� k sakr�lnym so�k�m, ktor� m�te doma, pričom d�vate pozor, aby ste sa ich ani len nedotkli a denne sa k nim modl�te, hoci v�etko to uctievanie nemo�no pova�ovať za skutočn� praktizovanie. Ale znesv�tili by ste tak�to hlbok� učenie Dafa, ktor� m� moc skutočne v�s viesť v duchovnom praktizovan�.

Pojem �osvieten�� by sa mal spr�vnej�ie pou��vať v s�vislosti s t�m, ako dobre človek rozumie veciam, ktor� sa mu dej� počas jeho duchovn�ho zdokonaľovania alebo ako rozumie učeniu, ktor� mu odovzdal jeho učiteľ. Toto v�ak nemo�no pova�ovať za �pln� osvietenie. Aby sa človek stal �plne osvieten�m, bude musieť od začiatku svojho praktizovania vyu�iť zost�vaj�ce roky svojho �ivota na to, aby sa sna�il neust�le napredovať a odstraňovať svoje prip�tanosti, potreby a t��by. A v tomto procese bude z�skavať čoraz viac vy��ej energie, a� nakoniec dospeje do konečnej f�zy praktizovania. V tom bode sa v�etka jeho cnosť, ktor� je hmotn�, premen� na vy��iu energiu, a on bude na konci svojej cesty usporiadanej jeho učiteľom. V�etko, čo bolo dovtedy v jeho tele uzamknut�, sa v�buchom otvor�. Jeho vn�torn� oko dosiahne najvy�� bod tej �rovne, na ktorej sa nach�dza a bude schopn� vidieť do v�etk�ch dimenzi� existuj�cich na jeho �rovni; bude m�cť vidieť hmotu a nadprirodzen� bytosti, ktor� existuj� v ka�dom pr�slu�nom časopriestore; a uvid� tie� Pravdu vesm�ru. Bude disponovať z�zračn�mi schopnosťami, vďaka ktor�m bude m�cť vidieť vy��ie bytosti v mnoh�ch r�ach, a z�roveň s nimi komunikovať. Mysl�m, �e by ste s�hlasili s t�m, �e v tomto bode je u� �osvietenou� bytosťou � teda niek�m, kto dosiahol prebudenie prostredn�ctvom duchovn�ho praktizovania. V terminol�gii starobylej Indie by sme povedali, �e sa stal �Budhom�.

Forma osvietenia, ktor� som pr�ve op�sal, je jedn�m druhom �pln�ho osvietenia, naz�van�m �n�hle osvietenie�. V pr�pade n�hleho osvietenia je človek počas svojho dlhoročn�ho praktizovania uzamknut� a nevie, koľko energie m� alebo ak� podobu m� t�to energia. Fyzicky nebude nič pociťovať, keď�e aj jeho bunky bud� zapečaten�. V�etka energia, ktor� si vyvinie, bude uzamknut� a nebude mu k dispoz�cii. Takto to bude pokračovať po cel� dobu a� do poslednej f�zy praktizovania, keď sa jeho energia odomkne a jeho vn�manie sa otvor�. Praktizovanie t�mto sp�sobom je mimoriadne nam�hav� a dok�e v ňom uspieť len niekto s veľk�m duchovn�m potenci�lom. Tento človek mus� začať t�m, �e je jednoducho dobr�m človekom, a st�va sa niek�m, kto vytrvalo pracuje na svojom charaktere, zn�a utrpenie, duchovne napreduje a pos�va svoju latku st�le vy��ie � no nikdy nie je schopn� vn�mať vy��iu energiu, ktor� t�m z�skava. Jeho cesta je t� najťa��ia, keď�e praktizuje po mnoho rokov bez toho, aby dok�zal vn�mať dosiahnut� v�sledky, a tak si to vy�aduje veľk� duchovn� potenci�l.

Existuje ďal�ia forma osvietenia, naz�van� �postupn� osvietenie�. Mnoh� praktizuj�ci m��u u� od sam�ho začiatku c�tiť, ako sa v nich ot�ča falun, a z�roveň ka�d�mu otvor�m vn�torn� oko, hoci niektor� n�m spočiatku nebud� schopn� vidieť; keď sa časom naučia svoje oko pou��vať a ich �roveň st�pne, napokon n�m takisto začn� vidieť, a to čoraz jasnej�ie. Popri tom, ako si bud� zlep�ovať svoj charakter a odstraňovať svoje prip�tanosti, prejavia sa u tejto skupiny ľud� aj nadprirodzen� schopnosti. Do veľkej miery bud� schopn� vidieť alebo c�tiť zmeny, ktor�mi bud� počas svojej cesty prech�dzať, ako aj premenu svojho tela. Takto bud� postupovať a� po z�verečn� f�zu, k�m nedosiahnu najvy�� bod, ktor� mali dosiahnuť, a Pravda vesm�ru sa im na ich �rovni plne odhal�. S�časne s t�m sa ich p�vodn� telo (benti) premen� a ich schopnosti sa do značnej miery zosilnia. Tak�e v�etky tieto ciele sa v ich pr�pade podarilo dosiahnuť postupne, a preto sa to naz�va �postupn� osvietenie�. Ani tento pr�stup v�ak nie je jednoduch�. Napr�klad, t�, ktor� e�te st�le prechov�vaj� prip�tanosti, m��u podľahn�ť poku�eniu predv�dzať sa, a tak vzhľadom na schopnosti, ktor�mi disponuj�, je veľk� pravdepodobnosť, �e sa dopustia niečoho zl�ho. Ak tomuto poku�eniu podľahn�, stratia vy��iu energiu, ktor� tak ťa�ko z�skali, a nakoniec ich to m��e priviesť a� k zničeniu. Pr�padne sa m��e stať, �e ľudia so schopnosťou vidieť bud� vn�mať nadprirodzen� bytosti z in�ch r�, ktor� sa ich pok�sia nab�dať k tomu, aby vykonali určit� veci alebo aby sa stali nasledovn�kmi ich prax�. Tieto bytosti v�ak nijako nedok�u priviesť človeka k dosiahnutiu skutočn�ho bo�sk�ho postavenia, keď�e ony samy ho e�te nedosiahli.

E�te v�č�ou sk��kou v�ak m��e byť to, �e v�etky bytosti vo vy��ch dimenzi�ch s� prinajmen�om polobo�sk�; dok�u sa zv�č�iť do nadmernej veľkosti a p�sobivo predviesť svoje schopnosti. Ak im na to skoč�te, m��ete nakoniec dopadn�ť tak, �e ich budete nasledovať. To by v�ak znamenalo koniec va�ej praxe. Aj keby tie bytosti boli plne bo�sk�, st�le by ste museli začať praktizovať odznova, �plne od začiatku. Mnoh� bytosti, ktor� sa nach�dzaj� na nebesiach [v r�mci troch r�] s�, napokon, len nadpozemsk�mi bytosťami. E�te nedosiahli tie najvy��ie �rovne dokonalosti, ani konečn� cieľ praktizovania; st�le sa musia vyslobodiť z troch r�. Hoci nedosiahli skutočn� bo�sk� postavenie, be�n�mu človeku sa m��u naozaj javiť ako vzne�en�, impozantn� a v�emoh�ce. Tak�e ost�va sledovať, či dok�ete zostať vn�torne nepohnut�, keď k v�m pr�du odkazy alebo energie z in�ch dimenzi�, pr�padne keď sa v�m začn� zjavovať v�zie, ktor� v�s bud� pok��ať. Preto hovor�me, �e praktizovanie s otvoren�m vn�torn�m okom je zlo�it�. Va�a myseľ je vtedy vystaven� e�te v�č��m v�zvam. Dobrou spr�vou je, �e k postupn�mu osvieteniu a nadobudnutiu tak�chto schopnost� d�jde veľmi pravdepodobne a� v polovici va�ej cesty. Hoci otvor�m vn�torn� oko ka�d�mu z v�s, mnoh� schopnosti v�m spočiatku nebud� spr�stupnen�; bud� otvoren� v�buchom a� nesk�r, keď sa v� charakter dostatočne zlep��, va�a myseľ sa ust�li a vy nadobudnete sebakontrolu. K postupn�mu osvieteniu dospejete a� po dosiahnut� určitej �rovne, a v tom čase by ste u� mali byť schopn� uplatniť sebakontrolu nad mnoh�mi schopnosťami, ktor� z�skate. Takto budete pokračovať v praktizovan�, a� k�m v�m nakoniec nebud� spr�stupnen� v�etky schopnosti. Mnoh� z v�s patria do skupiny, ktor� opisujem � keď postupn� osvietenie začne v polovici cesty. Nemus�te sa teda znepokojovať, ak sa v�m zatiaľ nedar� vidieť.

Mo�no viete, �e Zen-budhizmus rozli�uje medzi n�hlym a postupn�m osvieten�m. Chuej-neng, �iesty zenov� patriarcha, veril v n�hle osvietenie, zatiaľ čo �en-siu zo Severnej �koly veril v postupn� osvietenie. Tieto dva pr�stupy boli medzi budhistami dlho predmetom diskusi�. Z m�jho pohľadu v�ak t�to diskusia nem� veľk� zmysel, preto�e to, na čo tieto dve osobnosti poukazovali, bola iba schopnosť jednotlivca prenikn�ť do podstaty učenia v priebehu praktizovania. Niektor� dospej� k poznaniu n�hlym z�bleskom, zatiaľ čo in� k nemu dospej� pomal�ie, postupom času. Oba pr�stupy by v�ak mali byť v poriadku, preto�e v oboch pr�padoch sa človek k niečomu osvieti. Prirodzene, je lep�ie, ak sa to udeje naraz, av�ak je rovnako v poriadku dospieť k tomu postupne; v oboch pr�padoch človek d�jde k nov�mu pochopeniu. Tak�e ani jeden z t�chto pr�stupov nie je nespr�vny.

Človek s v�nimočn�mi duchovn�mi kvalitami

Aby bol niekto hoden naz�vať sa človekom �s v�nimočn�mi duchovn�mi kvalitami�, vy�aduje si to viac ne� len dobr� vroden� z�kladňu. Ľudia s v�nimočn�mi duchovn�mi kvalitami s� vz�cnosťou a v priebehu hist�rie ich bolo len zop�r. Ako sa d� predpokladať, v prvom rade musia mať veľk� mno�stvo cnosti. S� to bezpochyby ľudia, ktor� dok�u zn�ať utrpenie nad be�n� r�mec, maj� vynikaj�cu sebakontrolu, s� schopn� priniesť ak�koľvek obeť, nemrhaj� svojou cnosťou, maj� dobr� pochopenie duchovn�ch vec�, ako aj ďal�ie kvality.

Poďme teda presk�mať, čo znamen� �trpieť nad be�n� r�mec�. Podľa budhistickej viery s� ľudsk� bytosti stvoren� tak, aby trpeli � pokiaľ je niekto človekom, nevyhnutne mus� trpieť. Veria, �e bytosti v in�ch dimenzi�ch nemaj� tel� ako ľudia, a tak netrpia �iadnymi chorobami ani ka�dodenn�mi �ivotn�mi �trapami; nie s� teda vystaven� bolesti tak ako my. A keď�e s� to bytosti z in�ch dimenzi�, m��u sa bez n�mahy vzn�ať a s� v stave beztia�e, čo je jednoducho ��asn�. Zatiaľ čo be�n� ľudsk� bytosti, ktor� s� zaťa�en� t�mto telom, s� su�ovan� hor�čavou a chladom, sm�dom aj hladom, a takisto �navou; a k tomu v�etk�mu je tu e�te kolobeh narodenia, starnutia, ochorenia a smrti. Jedn�m slovom, nie je to v�bec pr�jemn�.

Spom�nam si na jednu report� o ľuďoch, ktor� pre�ili ničiv� zemetrasenie v meste Tchang-�an. S t�mi, ktor� tam takmer zomreli, ale podarilo sa ich priviesť k vedomiu, sa robil �peci�lny prieskum a p�tali sa ich, či mali nejak� z�itky bl�zke smrti. T�, ktor� to za�ili, prekvapivo zhodne opisovali niečo v�nimočn�: v okamihu smrti nemali �iaden pocit strachu, naopak, za��vali pocit oslobodenia a určit�ho vn�torn�ho vzru�enia. Niektor� opisovali, ako boli n�hle osloboden� z okov svojho tela a u��vali si neuveriteľn� z�itok voľn�ho vzn�ania sa, pozoruj�c pritom pod sebou svoje vlastn� telo. Niektor� opisovali, ako videli nadpozemsk� bytosti v in�ch dimenzi�ch, pričom in� rozpr�vali o cestovan� do nadpozemsk�ch svetov. V�etci z nich op�sali, ako sa v okamihu smrti oslobodili od bolesti a pre��vali radostn� pocit z n�hle z�skanej voľnosti. To naznačuje, �e ľudsk� telo je n�strojom utrpenia, iba�e si to neuvedomujeme, keď�e v�etci sme sa narodili do tohto sveta rovnak�m sp�sobom.

Povedal by som teda, �e ľudsk� bytosti to maj� najťa��ie. Minule som naznačil, �e priestor a čas v tomto ľudskom svete je odli�n� od časopriestoru v in�ch, rozľahlej��ch dimenzi�ch. To, čo u n�s trv�, povedzme, dve hodiny, m��e niekde inde trvať cel� rok. To znamen�, �e ka�d�, kto dok�e praktizovať v tomto bolestivom prostred�, je jednoducho v�nimočn�; svedč� to o tom, �e m� vo svojom srdci Fa, chce sa duchovne rozv�jať a je skutočne mimoriadnym človekom. Dokonca ani tu, na tomto ťa�ko sk��anom mieste, nestratil svoju vroden� bo�skosť a st�le si �el� stať sa hodn�m nebies. Tak�e tak�mu človeku m��e byť poskytnut� bezpodmienečn� pomoc. Napr�klad, keď vy��ie bytosti vidia tohto človeka meditovať cel� noc, bud� si ho veľmi v�iť. Nezab�dajme, �e jedna dvojhodina tu sa m��e rovnať jedn�mu roku v inej r�i, tak�e jedna noc str�ven� v medit�cii sa m��e niekde inde rovnať �iestim rokom. Toto prostredie je naozaj v�nimočn�.

Zv�te teda, ak� ťa�k� mus� byť trpieť nad r�mec toho, čo je be�n�. Predpokladajme, �e človek pr�de jedn�ho dňa do pr�ce, a zist�, �e jeho firme sa finančne nedar� a m� viac zamestnancov ako pracovn�ch miest. Podnik sa mus� reformovať a prist�piť k rozviazaniu zml�v, a tak s� nadbytočn� zamestnanci prepusten�. Tento človek je jedn�m z nich a zrazu sa ocitne bez pr�ce. Len si predstavte, ak� to mus� byť stresuj�ce. Nem� teraz �iaden zdroj pr�jmov, aby u�ivil svoju rodinu, ani �iadne in� zručnosti, vďaka ktor�m by si mohol n�jsť pr�cu. A tak cel� skľ�čen� od�de domov. Keď pr�de domov, dozvie sa, �e jeho rodič, ktor� je v pokročilom veku, v�ne ochorel. Mus� vynalo�iť veľk� �silie, aby si po�ičal dostatok peňaz� na jeho hospitaliz�ciu a potom ho s pocitom �zkosti a znepokojenia n�hlivo odvezie do nemocnice. Keď sa nesk�r vr�ti domov, aby mu priniesol zop�r vec�, vo dver�ch sa objav� učiteľ zo �koly a ozn�mi mu, �e jeho syn zranil niekoho v bitke a �e ako otec by mal ur�chlene pr�sť urovnať veci s rodičmi toho druh�ho dieťaťa. Po tom, ako sa o v�etko postar�, vr�ti sa domov, sadne si, no v tom pr�de telefon�t, v ktorom mu niekto ozn�mi, �e jeho man�elka mu je nevern�. Samozrejme, netreba teraz očak�vať, �e za�ijete rovnak� situ�ciu. V�č�ina ľud� by to nezvl�dla a mysleli by si, �e nem� zmysel takto ďalej �iť, a dokonca by si mohli v z�falstve siahnuť na �ivot. Chcem t�m povedať, �e mo�no budete musieť prejsť t�mi najťa��mi sk��kami, ak� si len dok�ete predstaviť. M��u prevziať ak�koľvek formu. Intrigy odohr�vaj�ce sa vo vzťahoch medzi ľuďmi, situ�cie, ktor� preveruj� v� charakter, ako aj bezohľadn� povaha spoločnosti nie s� o nič menej n�ročn� ako scen�r, ktor� som op�sal. Napr�klad, pre niektor�ch ľud� m��e byť pocit bolesti z pon�enia tak� neznesiteľn�, �e si kv�li tomu siahnu na �ivot. To znamen�, �e ak chceme praktizovať v takomto zlo�itom prostred�, mus�me byť schopn� ust�ť aj tie najťa��ie b�rky a mať v�nimočn� sebakontrolu, resp. �en (zn�anlivosť).

A ako to vyzer� v praxi? Po prv�, praktizuj�ci by mal byť schopn� zdr�ať sa odplaty a trpezlivo situ�ciu zniesť. Toho, kto podľahne potrebe sa pomstiť, sotva m��eme naz�vať praktizuj�cim. T�, ktor� maj� v�bu�n� povahu, si mo�no myslia, �e by pre nich bolo pr�li� ťa�k� to takto zvl�dnuť. Ja si v�ak mysl�m, �e jednoducho musia zapracovať na svojej vznetlivej povahe, keď�e praktizuj�ci by mali byť schopn� zachovať si pokoj. Niektor� ľudia sa pri v�chove svojich det� prestan� ovl�dať a veľmi sa rozč�lia. Ale v�bec to nie je nutn�. Nemali by ste sa skutočne nahnevať. Ak chcete svoje dieťa vychovať dobre, mus�te byť pokojn� a racion�lni. Naozaj si mysl�te, �e by ste si mohli vyvin�ť vy��iu energiu, ak sa v�s dotkn� čo i len maličkosti alebo sa kv�li nim prestanete ovl�dať? Spom�nam si, ako mi raz niekto povedal, �e by dok�zal zniesť verejn� pon�enie, pokiaľ by to nikto z jeho zn�mych nevidel. To v�ak nestač�. Mo�no v�m niekto jedn�ho dňa u�tedr� facku alebo v�s znemo�n� priamo pred t�mi, pred ktor�mi by ste to najmenej chceli za�iť. To, ako to zvl�dnete, odhal�, nakoľko ste schopn� zostať nepohnut�. Ak chcete naozaj obst�ť, nielen�e si mus�te zachovať pokoj, ale nesmie sa v�s to ani len dotkn�ť. Pam�tajte, �e sv�t� bytosť by nikdy nedovolila, aby ju niečo emocion�lne ovplyvnilo; sv�tec jednoducho nebude zamestn�vať svoju myseľ svetsk�mi vecami. Nech by sa s t�mto človekom zaobch�dzalo akokoľvek zle, v�dy sa bude spr�vať pr�vetivo a optimisticky. Ak dok�ete byť skutočne tak�to, potom ste u� dosiahli z�kladn� �roveň bo�skosti, naz�van� arhat.

Ľudia sa mo�no ob�vaj�, �e ak prejavia toľko trpezlivosti, bud� p�sobiť ako zbabelci alebo slabosi. Nie je na tom v�ak nič zbabel�. Star�ia gener�cia, ako aj kultivovanej�� ľudia, dok�u uplatňovať sebaovl�danie a nezni�ovať sa k h�dkam s druh�mi. O to viac by to malo platiť pre n�s ako praktizuj�cich. Sotva by sa to dalo nazvať zbabelosťou. Pova�oval by som to sk�r za prejav veľkej rozv�nosti a pevnej v�le. Tento druh sebaovl�dania je t�m, čo charakterizuje praktizuj�ceho. Star� č�nske pr�slovie hovor�: �Be�n� človek odpovie na ur�ku mečom.� D� sa len očak�vať, �e be�n� človek sa bude br�niť. A pr�ve to z neho rob� obyčajn�ho človeka, teda protiklad praktizuj�ceho. Aby ste dok�zali konať tak, ako som op�sal, mus�te mať pevn� v�ľu a dobr� sebakontrolu.

V d�vnych časoch �il zn�my mu�, menom Chan Sin, ktor� bol mimoriadne schopn�; sl��il ako hlavn� gener�l u nast�vaj�ceho cis�ra Liu Panga a zohral d�le�it� �lohu pri budovan� jeho r�e. Mali by sme spomen�ť, č�m sa odli�oval. Hovor� sa, �e u� od mlad�ho veku sa l�il od ostatn�ch a zachoval sa zn�my pr�beh o tom, ako dobrovoľne zniesol pon�enie, keď sa �tvorno�ky preplazil popod nohy in�ho mu�a. V pr�behu sa hovor�, �e v mladosti sa venoval bojov�m umeniam a ako to bolo zvykom, nosieval pri sebe meč. Jedn�ho dňa si vykračoval po ulici, keď mu zrazu skr�il cestu bitk�r stojaci s rukami vbok. Bitk�r ho vyzval so slovami: �Načo nos� ten meč? Odv�i� sa niekoho zabiť? Dok� to t�m, �e mi odsekne� hlavu.� S t�mito slovami sa zohol a nastrčil svoj krk. Chan v�ak nevidel �iaden zmysel v tom, aby mu zoťal hlavu. Navy�e by v�s za tak�to čin, podobne ako dnes, nahl�sili �radom a st�lo by v�s to �ivot, tak�e to nebolo niečo, čo by sa mohlo vykonať len tak bez rozmyslu. Keď bitk�r pochopil, �e Chan nem� v �mysle ho zabiť, prehl�sil: �Ak chce� okolo mňa prejsť, ale nem� odvahu ma zabiť, bude� sa musieť �tvorno�ky preplaziť popod moje nohy.� A presne to aj urobil. Z toho, ak� mal Chan v�nimočn� rozvahu, m��eme vidieť, �e sa l�il od ostatn�ch, a pr�ve v tom spoč�val kľ�č jeho �spechu. Myslieť si, �e za svoju česť sa oplat� bojovať, je myln� svetsk� n�zor. Ako si asi viete predstaviť, �ivot, ktor� sa toč� okolo vlastnej p�chy, bude �navn� a bolestiv� a nebude st�ť za to. Ako ľudia sna�iaci sa o duchovn� dokonalosť by sme mali byť e�te lep�� ako Chan Sin, ktor� viedol predsa len obyčajn� �ivot. Na��m cieľom je pozdvihn�ť sa nad be�n� �roveň a postupovať smerom k vy��m r�am. Nemus�me sa s�ce stretn�ť s rovnakou situ�ciou, ak� za�il Chan, ale počas praktizovania v tejto spoločnosti budeme čeliť ur�kam a poni�ovaniu, čo m��e byť rovnako n�ročn�. Spory, ktor� za�ijete s druh�mi, m��u naozaj dr�sať va�u du�u a v ka�dom ohľade to bude rovnako ťa�k� ako to, č�m si pre�iel Chan Sin � ak nie e�te ťa��ie.

Takisto mus�te byť schopn� vzdať sa vec�, po ktor�ch ľudia be�ne t��ia a s� k nim prip�tan�. To si v�ak vy�aduje určit� čas. Nie je to niečo, čo sa d� dosiahnuť zo dňa na deň, rovnako ako sa ned� stať zo dňa na deň sv�t�m. Nemali by ste k tomu v�ak zaujať uvoľnen� postoj len preto, �e viete, �e si to vy�aduje nejak� čas. Bol by to probl�m, ak by ste si vzali moje slov� ako povolenie k le��rnemu pr�stupu. Nasledovanie posv�tnej cesty si toti� vy�aduje maxim�lnu oddanosť a �silie.

Z�roveň si mus�te uchov�vať svoju cnosť, dr�ať sa mor�lnych z�sad a vyh�bať sa impulz�vnemu konaniu. Nem��ete jednoducho robiť, čo sa v�m zachce; mus�te si str�iť svoj charakter. V �zijskej kult�re sa v�eobecne ver�, �e konan�m dobr�ch skutkov si m��ete �nahromadiť z�sluhy�. Ako praktizuj�ci sa v�ak sna��me sk�r o to, aby sme si uchovali z�sluhy, resp. cnosti, ktor� u� m�me, ne� aby sme sa sna�ili z�skať ďal�ie. Ľudia sa často sna�ia z�skať cnosť alebo po�ehnanie roben�m dobr�ch skutkov a d�faj�, �e si t�m zabezpečia lep�� bud�ci �ivot. Av�ak z n�ho pohľadu nie je potrebn�, aby ste sa zaoberali ďal��m �ivotom, preto�e ak dosiahnete osvietenie, vyslobod�te sa z cyklu reinkarn�cie. Druh�m d�vodom, prečo sme si zvolili uchov�vanie cnosti, je to, �e oba druhy l�tok, ktor� nesieme v na�ich tel�ch, neboli nahromaden� len počas jedn�ho �ivota, ale hromadili sa v priebehu mnoh�ch �ivotov. A navy�e, mohli by ste prechodiť hoci aj cel� mesto, no nemuseli by ste n�jsť ani jedin� skutočne dobr� skutok, ktor� by ste mohli vykonať � aj keby ste to robili denne.

Okrem toho je tu e�te ďal�� aspekt. Aj tie zdanlivo dobr� veci, ktor� ľudia vykonaj� v snahe z�skať cnosť, by sa mohli uk�zať ako zl�; a tie na prv� pohľad zl� veci, ktor� ľudia robia, sa naopak m��u uk�zať ako dobr�. Je to preto, �e za udalosťami existuj� skryt� pr�činy, ktor� nemusia byť zjavn�. V tejto spoločnosti platia be�n� z�kony, ktor� usmerňuj� ľudsk� z�le�itosti a tak je to v poriadku. Praktizuj�ci je v�ak človek, ktor� postupuje podľa z�konov vy��ej �rovne. A ako vy��ia bytosť by ste sa mali riadiť vy��ou logikou; nem��ete sa na veci neust�le pozerať optikou be�n�ch ľud�. Ak do vec� zasiahnete, je mo�n�, �e ich budete rie�iť nespr�vne, keď�e nemus�te poznať ich z�kladn� pr�činu. Preto zast�vame princ�p �nezasahovania� a hovor�me, �e sa nem��ete do vec� vrhn�ť len na z�klade nejak�ho n�hleho impulzu. Niekto sa ma raz pok��al presvedčiť, �e do situ�cie zasiahol len preto, �e chcel jednoducho �učiniť spravodlivosti zadosť�. Povedal som mu, �e v tom pr�pade by mal rad�ej vst�piť do policajn�ho zboru. Nehovor�m v�m v�ak, aby ste ignorovali situ�cie, ktor� ohrozuj� �ivot, ak ich vid�te. Hovor�m o zasahovan� do pot�čok medzi ľuďmi, či u� verb�lnych alebo fyzick�ch, keď�e ich zastavenie by mohlo znamenať, �e z�častnen� strany si nebud� m�cť vyrovnať dlh z minulosti, ktor� mal byť splaten�. V takom pr�pade bud� musieť čakať, aby tou situ�ciou mohli prejsť znova. Chcem t�m teda povedať, �e ak nedok�ete vidieť hlb�ie pr�činy vec�, je pravdepodobn�, �e situ�cie nebudete rie�iť spr�vne a strat�te cnosť.

Nemo�no be�n�m ľuďom vyč�tať, �e sa zap�jaj� do z�le�itost� druh�ch, keď�e oni maj� svoje vlastn� princ�py, ktor�mi sa riadia. Vy by ste sa v�ak mali riadiť vy��ou logikou a nemie�ať sa do vec�, pokiaľ nenaraz�te na nejak� stra�n� zločin. Ak by ste za dan�ch okolnost� nič nespravili, svedčilo by to o va�om slabom charaktere, keď�e dobr� človek by na to určite zareagoval. Ak v�m nez�le�� dokonca ani na tom, keď sa niekoho pok��aj� zavra�diť alebo keď vypukne po�iar, na čom inom v�m potom bude z�le�ať? Mal by som v�ak povedať, �e tak�to udalosti pre n�s nemaj� veľk� v�znam a nemusia byť s�časťou va�ich usporiadan�, resp. nieč�m, s č�m sa budete musieť stretn�ť. To, o čo sa sna��me my, je uchov�vať si cnosť t�m, �e sa nedop��ťame zl�ch skutkov. Ak by ste sa do vec� zaplietli a podnikli kroky, hoci len nepatrn�, v mnoh�ch pr�padoch by to nebolo spr�vne a st�lo by v�s to cnosť. A v st�vke by toho bolo naozaj veľa. Ak strat�te cnosť, bude pre v�s omnoho ťa��ie pokročiť vo va�om praktizovan� a dosiahnuť v� konečn� cieľ. Aby ste vedeli spr�vne pos�diť, kedy m�te do vec� zasiahnuť, vy�aduje si to dobr� �sudok, a ten m��e prameniť z dobrej z�kladne alebo z dobr�ho vplyvu prostredia.

Ak bude ka�d� z n�s pracovať s�m na sebe a bude sa sna�iť sk�mať svoj charakter, resp. my�lienky, aby mohol rozpoznať pr�činu ak�hokoľvek probl�mu, s ktor�m sa stretne, a n�sledne si d� z�le�ať na tom, aby sa nabud�ce činil lep�ie, a ak sa v�dy bude sna�iť byť voči druh�m ohľadupln�, ver�m, �e svet sa stane lep��m miestom. Mor�lka sa zlep��, ľudia bud� voči sebe zdvorilej�� a svet sa vďaka tomu stane bezpečnej��. Mo�no dokonca nebude potrebn� ani pol�cia; ľudia sa bud�, takpovediac, kontrolovať sami na z�klade vlastnej sebareflexie. Ak� by to bol ��asn� svet. Hoci dnes m�me pr�vny syst�m, ktor� je pomerne obsiahly, napriek tomu sa ľudia st�le dop��ťaj� nespr�vnych skutkov, ktor� s� v rozpore so z�konom. Je to preto, �e z�kony nedok�u zmeniť srdce človeka, tak�e ľudia st�le p�chaj� protipr�vne činy, keď tam nie je nikto, kto by ich zastavil. Ver�m, �e svet by bol in�m miestom, ak by ka�d� pracoval s�m na sebe tak, ako to rob�me my, a nikto by u� nemusel myslieť na to, �e by mal zakročiť a napraviť krivdy.

To je v�etko, čo m��em v r�mci m�jho vyučovania povedať, preto�e k tomu, čo je na vy��ch �rovniach, mus�te počas praktizovania dospieť sami. Takisto v�m nem��em objasniť v�etky tie drobnosti t�kaj�ce sa v�ho �ivota, na ktor� by ste sa mo�no chceli op�tať, keď�e potom by v�m u� neostalo nič, s č�m by ste sa museli popasovať. Mus�te praktizovať sami a dospieť k svojmu vlastn�mu pochopeniu vec�. Ak by som v�m v�etko vysvetlil, nezostalo by nič, na čom by ste mohli pracovať. M��e v�s v�ak povzbudiť vedomie toho, �e učenie Dafa, ktor� som v�m dal k dispoz�cii, v�m m��e posl��iť ako v� kompas.

Pravdepodobne u� čoskoro prestanem usporad�vať semin�re. Z tohto d�vodu pl�nujem spr�stupniť moje p�vodn� učenie v�etk�m, aby sa n�m ka�d� mohol riadiť pri svojom praktizovan�. Od sam�ho začiatku ma viedol pocit zodpovednosti voči v�etk�m mojim �tudentom, ako aj voči spoločnosti, a plat� to aj naďalej. To, ako sa n�m darilo, by mala pos�diť verejnosť, tak�e u� k tomu viac nepoviem. T�to prax som zverejnil jednak preto, aby z nej mohlo mať prospech viac ľud�, a z�roveň aby t�, ktor� �primne t��ia po duchovnom raste, mali k dispoz�cii učenie, ktor� ich bude viesť. Popri tom som tie� vysvetlil, čo znamen� byť dobr�m človekom a d�fam, �e aj keď sa po mojom vyučovan� nestanete praktizuj�cimi, prinajmen�om m��ete byť dobr�mi ľuďmi � čo prispeje k zlep�eniu spoločnosti. Teraz m�te v ruk�ch potrebn� n�stroje na to, aby ste sa mohli stať lep��mi ľuďmi. Som presvedčen�, �e po skončen� tohto semin�ra nimi aj budete.

Počas m�jho vyučovania ne�lo v�etko �plne hladko, keď�e sa vyskytlo r�zne ru�iv� zasahovanie. Napriek tomu prebehli semin�re naozaj dobre, a to vďaka veľkej podpore sponzorsk�ch organiz�ci� a ved�cich predstaviteľov z r�znych oblast� spoločnosti, ako aj vďaka �siliu n�ho person�lu.

V�etko, čo som vyučoval, m� sl��iť na to, aby v�m to pomohlo uspieť v praktizovan� a odhalil som veci, ktor� nikdy predt�m neboli zverejnen�. Jedinečnosť m�jho učenia spoč�va v tom, �e zahŕňa s�časn� vedu a vedeck� poznatky o ľudskom tele, aby boli veci zrozumiteľnej�ie, no z�roveň je to učenie, ktor� je z duchovn�ho hľadiska na veľmi pokročilej �rovni. Rob�m to predov�etk�m v n�deji, �e časom si toto učenie skutočne osvoj�te a uspejete v praktizovan�. To je moj�m cieľom. Stretli sme sa s mnoh�mi ľuďmi, ktor�m sa toto učenie pozd�va, ale myslia si, �e pre nich bude ťa�k� uviesť ho do praxe. Mysl�m si v�ak, �e to naozaj z�vis� od ka�d�ho jednotlivca. Be�n�mu človeku, ktor� nem� z�ujem o duchovn� rast, sa to m��e zdať ťa�k� alebo dosť n�ročn� a nebude mu to pripadať ako niečo, v čom by mohol uspieť. Tak�e niekomu, kto sa nezauj�ma o duchovn� rozvoj, sa to bude zdať ťa�k�. Je to podobn�, ako nap�sal Lao-c�: �Keď nadpriemern� človek počuje o Tao, bude ho praktizovať usilovne; keď priemern� človek počuje o Tao, niekedy bude veriť a inokedy pochybovať; keď podpriemern� človek počuje o Tao, bude sa z neho smiať. Ak by sa nesmial, nebola by to prav� duchovn� cesta.� T�, ktor� ber� praktizovanie �primne, to bud� pova�ovať za niečo, čo sa d� veľmi ľahko zvl�dnuť, a rozhodne to pre nich nebude nič nemo�n�. Mnoh� z v�s, ktor� u� vďaka praktizovaniu dosiahli veľmi vysok� duchovn� �rovne, s� toho dobr�m pr�kladom, a niektor� s� tu aj dnes. Doposiaľ som to neodhalil z obavy, �e by mohli podľahn�ť p�che, pr�padne sa k tomu prip�tať, čo by ovplyvnilo rast ich duchovnej sily. Pokiaľ sa �primne sna��te o duchovn� rast, ste odhodlan� podst�piť čokoľvek, čo si to vy�aduje, a ak sa dok�ete pozerať na materi�lne veci tohto sveta s nadhľadom a nezaujatosťou, t�to prax pre v�s nebude ťa�k�. Ľuďom sa zd� ťa�k� len preto, �e st�le lipn� na svetsk�ch veciach. Tak�e na samotnej praxi či postupovan� k vy��m �rovniam nie je v podstate nič ťa�k�; je to jednoducho tak, �e ľud� brzdia ich prip�tanosti. Probl�m spoč�va v l�kadle svetsk�ch vec�, ktor� s� tak hmatateľn� a priamo na dosah, �e je ťa�k� ich opustiť. Ďal��m čast�m �skal�m je hnev, ktor� ľudia pociťuj�, keď d�jde k h�dke, a ak ho neudr�ia pod kontrolou, m��e ich ovl�dnuť. V časoch, keď som e�te praktizoval, mi neraz jeden učiteľ povedal: �Neexistuje nič, čo by skutočne nebolo mo�n� vydr�ať alebo spraviť.� A skutočne je to tak. Je to postoj, ktor� pre v�s m��e byť jedine pr�nosom. Tak�e nabud�ce, keď budete prech�dzať skutočnou sk��kou alebo tr�pen�m, sk�ste si na to spomen�ť a uvid�te, či to dok�ete vydr�ať. Alebo keď budete čeliť niečomu, čo sa v�m bude zdať nemo�n�, a dokonca aj keď to bud� tvrdiť ostatn�, sk�ste si na to spomen�ť a uvid�te, či to predsa len nebude mo�n�. Ver�m, �e ak to dok�ete, zaka�d�m zist�te, �e sa pred vami objav� nov� obzor a v�chodisko zo situ�cie.

Mo�no bude ťa�k� zapam�tať si v�etko, čo sa tu vyučovalo, vzhľadom na to, koľko toho bolo povedan�. Tak�e toto s� moje hlavn� �elania na z�ver: aby sa z v�s skutočne stali praktizuj�ci a aby ste sa duchovnej praxi venovali s plnou v�nosťou; aby dlhoročn� aj nov� praktizuj�ci dosiahli jedn�ho dňa duchovn� dokonalosť prostredn�ctvom Dafa; a aby ste od dne�n�ho dňa skutočne čo najlep�ie vyu�ili svoj čas na praktizovanie.

DODATOK

Zhuan Falun nem� byť liter�rnym dielom, a ako tak� sa nedr�� liter�rnych alebo �tylistick�ch pravidiel dne�nej doby; a nemus� ani nutne obsahovať v�razy, na ktor� s� dnes ľudia zvyknut�. Ak by sme uprednostnili tieto pravidl�, i�lo by to na �kor niečoho d�le�itej�ieho: text by mo�no lep�ie zodpovedal určit�m očak�vaniam a bol by r�toricky elegantnej��, no z�roveň by to sp�sobilo, �e by bol povrchnej�� a obmedzen� vo vyjadren� svojho posolstva. Je to kniha, ktor� pon�ka duchovn� vedenie na vy��ej �rovni a vzťahuje sa na r�zne f�zy praktizovania, pričom umo�ňuje hlb�ie pochopenie Fa na početn�ch �rovniach. V�etko toto m� za cieľ podnietiť u čitateľa skutočn�, z�sadn� zmeny � počn�c jeho telom cez jeho energiu a� po samotn� jeho duchovn� stav � a mnoh� z toho by nebolo mo�n� dosiahnuť, ak by sa k textu pristupovalo in�m sp�sobom.

Li Chung-č�

5. janu�ra 1996

POZN�MKY

od prekladateľov

* Dafa: ide o č�nsky budhistick� pojem, ktor� m��eme prelo�iť ako �Veľk� Cesta�, �Veľk� Z�kon� alebo �Veľk� Učenie�. Pou��va sa ako skratka pln�ho n�zvu praxe Falun Dafa. Tento pojem sa v hist�rii objavil aj v n�zvoch niektor�ch č�nskych duchovn�ch prax�, o ktor�ch sa hovor� nesk�r v texte.

* čen, �an a �en: Zhen, Shan, Ren � Pravdivosť, S�cit, Zn�anlivosť; Zhen (pravda, pravdivosť, opravdovosť); Shan (s�cit, dobrota, dobrosrdečnosť, l�skavosť); Ren (zn�anlivosť, tolerancia, trpezlivosť, vytrvalosť, schopnosť zn�ať utrpenie).

* Fa: č�nsky pojem, ktor� sa zvyčajne preklad� podľa kontextu, keď�e jeho v�znam a zmysel je veľmi �irok�. V č�nskej budhistickej trad�cii je samotn� pojem Fa prekladom p�vodn�ho sanskritsk�ho term�nu dharma (alebo dhamma, podľa p�lijsk�ho k�nonu), ktor� sa p�vodne vzťahoval na Budhovo učenie, a preto bol dlho synonymom pre �pravdu�, �cestu� alebo �z�kon� (v mor�lnom či duchovnom zmysle). V tejto knihe sa pojem preklad� r�zne, či u� ako �Z�kon�, �Cesta�, �učenie�, alebo �duchovn� pravda�.

* poskytovať v�učbu: obsah tejto knihy bol p�vodne predn�an� formou semin�ra, ktor� sa uskutočnil v priebehu niekoľk�ch dn� vo forme s�rie osobn�ch predn�ok, resp. lekci�.

* čchi: pojem čchi (p�e sa tie� ako qi) sa často prirovn�va, resp. pova�uje za obdobu zn�meho indick�ho pojmu pr�na, ako aj starogr�ckeho pojmu pneuma. Ide o rovnak� v�raz, ktor� je v japončine zn�my ako ki.

* čchi-kung: Falun Dafa sa pova�uje za druh čchi-kungu, resp. �energetickej praxe�.

* dharma: č�nsky pojem �Fa�, ktor� je v texte pou�it�, sa zvyčajne preklad� podľa kontextu, keď�e jeho v�znam a zmysel je veľmi �irok�. V č�nskej budhistickej trad�cii je samotn� pojem Fa prekladom p�vodn�ho sanskritsk�ho term�nu dharma (alebo dhamma, podľa p�lijsk�ho k�nonu), ktor� sa p�vodne vzťahoval na Budhovo učenie, a preto bol dlho synonymom pre �pravdu�, �cestu� alebo �z�kon� (v mor�lnom či duchovnom zmysle). V tejto knihe sa pojem preklad� r�zne, či u� ako �Z�kon�, �Cesta�, �učenie�, alebo �duchovn� pravda�. Mali by sme dodať, �e ten ist� pojem �Fa� je zahrnut� aj v dvojslabičnom slove Dafa, ktor� je s�časťou n�zvu praxe.

* Budha, ��kjamuni: historick� postava Budhu � �Budha Gautama� alebo inak �Budha ��kjamuni� � je vo v�č�ine textu označovan� ako �Budha�. V niektor�ch pas�ach, kde sa spom�naj� viacer� Budhovia, je pou�it� jeho cel� meno kv�li rozl�eniu. Meno ��kjamuni� znamen� �Mudrc z rodu ��kja�. Ide o t� ist� postavu, ktor� bola pred dosiahnut�m osvietenia zn�ma ako Siddh�rtha.�

* Lei Feng: v�eobecne zn�my hrdina v modernej Č�ne, ktor� bol od 60. rokov oslavovan� pre jeho nezi�tn� skutky v prospech krajiny a spoluobčanov.

* falun: v doslovnom preklade to znamen� �koleso z�kona� alebo �koleso dharmy�; ide o objekt v tvare kolesa, ktor� je vyobrazen� na farebnej pr�lohe na začiatku knihy. Je to pojem pou��van� v budhistickej trad�cii, poch�dzaj�ci z obdobia spred tis�cich rokov.

* vn�torn� oko: č�nsky v�raz tchien-mu sa zvyčajne preklad� ako �tretie oko�, �duchovn� oko� alebo niekedy, v predch�dzaj�cich storočiach, ako �oko mysle�. V tomto vydan� je pou�it� najtradičnej�� pojem v z�padnom kontexte (t. j. �vn�torn� oko�).

* duchovn� tel�: ide o preklad č�nskeho pojmu fa-�en, ktor� je s�m osebe historick�m prekladom pojmu dharmak�ja poch�dzaj�ceho z budhistick�ho Sanskritu. Je potrebn� poznamenať, �e pou�itie, ako aj v�znam tohto pojmu nie je vo Falun Dafa nevyhnutne tak� ako v in�ch budhistick�ch trad�ci�ch (kde sa jeho interpret�cia značne l�i). Nesk�r sa bude v knihe o tomto pojme diskutovať podrobnej�ie.

* be�n� verejnosť: nezahŕňa to t�ch praktizuj�cich, ktor� zlo�ili mn�ske sľuby alebo boli vysv�ten� e�te predt�m, ako sa začali učiť Falun Dafa.

* Mandorla: je najviac zau��van� term�n, ktor� sa pou��va v �zijskom n�bo�enskom umen�, ako aj v renesančnom či stredovekom eur�pskom umen�, na označenie kruhov�ho prstenca, zv�č�a mandľov�ho tvaru, ktor� obklopuje sv�t� postavy. Niekedy sa tie� naz�va �aureola�. Č�nsky pojem suan-kuan, ktor� m� starovek� p�vod, sa doslova preklad� ako �tajomn� spojovac� bod� alebo �skryt� priechod�.

* ťie-jin: t�to mudra je zn�ma aj pod sanskritsk�m n�zvom dhyani. Pozost�va z polo�enia prstov jednej ruky na prsty druhej ruky, s oboma dlaňami smeruj�cimi nahor, pričom končeky oboch palcov sa navz�jom dot�kaj� a vytv�raj� ov�lny tvar.

* �tyri strany� osem smerov: pre č�nskych čitateľov � ��tyri strany� predstavuj� sever, juh, v�chod a z�pad, pričom k ��smim smerom� dospejeme, keď k spom�nan�m �tyrom stran�m prir�tame severov�chod, severoz�pad, juhov�chod a juhoz�pad.

* vykon�vanie posv�tenia: mo�no pom��e, ak poznamen�me, �e č�nsky pojem kchai-kuang, ktor� sme tu prelo�ili, pozost�va z dvoch slov, čo doslova znamen� �sveteln� otvorenie� alebo �otvorenie svetlom�. To by vysvetľovalo zvl�tne spr�vanie post�v z danej pas�e; pravdepodobne sa sna�ia �otvoriť� oči sochy �svetlom�. V juho�zijskom, ako aj vo v�chodo�zijskom budhizme, s� obrady posv�covania s�ch be�n�.

* benti: zahŕňa fyzick� telo, ako aj tel� v in�ch dimenzi�ch.

* vyk�zliť oheň: toto slovn� spojenie m��eme v č�n�tine ch�pať v dvoch v�znamoch, a to ako pojem dzou-chuo, čo zvyčajne znamen� niečo ako �pomiatnuť sa�, pričom v Č�ne sa to negat�vne sp�ja s energetick�mi praxami (ako je uveden� v pr�slu�nom odseku); ak ten ist� v�raz ch�peme doslovne, znamen� to vy�arovať alebo vyk�zliť oheň.

* Kuan-jin: je č�nske pomenovanie pre p�vodne indick�ho B�dhisattvu milosrdenstva a s�citu, Aval�kit�varu. Je jedn�m zo �tyroch veľk�ch B�dhisattvov v č�nskom budhizme. Kuan-jin znamen� �[Ten, kto] vn�ma zvuky sveta�. V indickom budhizme sa Kuan-jin p�vodne zobrazoval v mu�skej podobe, ale pribli�ne od 12. storočia sa v Č�ne a vo v�č�ine v�chodnej �zie začal vyobrazovať v �enskom preveden�.

* Pi-ku: č�nsky v�raz pre označenie zrieknutia sa jedla a pitia po dlh�ie časov� obdobie; ide o jav, ktor� je historicky zn�my z r�znych n�bo�ensk�ch a duchovn�ch �k�l po celom svete.� Ako naznačuje �ryvok v texte, v 80. a 90. rokoch sa v Č�ne stalo pi-ku v�eobecne zn�mym javom, ktor� sa začal sp�jať s čchi-kungom a stal sa predmetom mnoh�ch diskusi� a v�skumov. V latinskom jazyku sa označuje ako inedia.

* V�etky pojmy v texte označen� hviezdičkou s� vysvetlen� v pozn�mkach na konci knihy.

O DAFA

Skutočne v�s viesť k vy���m duchovn�m �rovniam